53. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, mandátový a imunitný výbor podáva informáciu o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a o neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2019 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, počkajte chvíľku.
Páni poslanci, páni poslanci, nevyrušujte vystúpenie pána predsedu mandátového a imunitného výboru, lebo znovu potom bude niekto z vás, ktorý spochybní, či je právoplatne tu poslanec, ako sa to stalo minule alebo na predminulej schôdzi.
Takže nech sa páči, pán predseda.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Chudík podľa §; podľa čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1855 z 31. októbra 2019 uvedenú skutočnosť zobral na vedomie.
Mandát poslanca Petra Chudíka zanikol v zmysle čl. 81a písm. b) Ústavy Slovenskej republiky na základe doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady dňom 31. októbra 2019.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 1923 z 12. novembra 2019 zobral na vedomie vyhlásenie náhradníkov za stranu SMER – sociálna demokracia o vzdaní sa práva nastúpiť na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v poradí podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 5. marca 1916 (Pozn. red.: Správne malo byť "2016".)
1. Vyhlásenie Borisa Suska, Rastislava Chovanca, Michala Bagačku a Oľgy Nachtmannovej, že sa vzdávajú práva nastúpiť na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia, pretože vykonávajú funkciu štátnych tajomníkov, a to na ministerstve životného prostredia, ministerstve hospodárstva, ministerstve vnútra a Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
2. Vyhlásenia Viliama Jasaňa a Ivana Vargu, že sa vzdávajú práva nastúpiť na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia.
3. Že ďalší náhradník za stranu SMER – sociálna demokracia podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2016 je Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov svojím rozhodnutím 1924 z 13. novembra 2019 vyhlásil dňom 13. novembra 2019 nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady z 5. marca 2016 za stranu SMER – sociálna demokracia nasledovne:
Na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Chudíka nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Kéry, ktorý vykonáva mandát poslanca ako náhradník za neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu.
Po ďalšie, na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Žigu nastupuje náhradník Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa oboznámil s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vyhláseniami o vzdaní sa práva nastúpenia náhradníkov na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor preskúmal dodržanie podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podáva Národnej rade Slovenskej republiky informáciu výboru spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená snemovňa, vážený predsedajúci, uznesenie Národnej rady z 26. novembra 2019 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a o neuplatňovaní, a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
1. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Chudíka zanikol v zmysle čl. 81a písm. b) Ústavy Slovenskej republiky na základe doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňom 31. októbra 2019.
2. Že podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1924 z 13. novembra 2019 vyhlásil nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 5. marca 2016 za stranu SMER – sociálna demokracia dňom 13. novembra 2019 nasledovne:
a) Na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Chudíka nastupuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marián Kéry, ktorý vykonáva mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný, neuplatňovaný mandát poslanca Petra Žigu.
b) Na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Žigu nastupuje náhradník Peter Fitz, narodený 10. augusta 1975, bytom Šenkvice.
3. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko z mojej strany, pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca gestorského výboru k vrátenému zákonu a predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1867 zo 6. novembra 2019 pridelil zákon z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, doručený 6. novembra 2019 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republike správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.
Z rokovania prezidentky; pardon; z rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky o vrátení zákona z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vyplýva: Prezidentka Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní prijala zákon s týmito podmienkami, ktoré sú odôvodnené v časti II a uvedené v časti III rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 6. novembra 2019 nasledovne:
1. V čl. IV sa vypúšťa prvý bod.
Zrušuje sa označenie druhého bodu.
2. V čl. VI sa slová „čl. IV bodu 2“ nahrádzajú slovami „čl. IV“.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a zaujali k navrhovaným zmenám, ktoré sú uvedené v časti III rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky k vrátenému zákonu, nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon dňa 19. novembra 2019. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval dňa 20. novembra 2019. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor k pripomienkam prezidentky uvedených v časti II tejto spoločnej správy neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Gestorský výbor zákon z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky odporúča schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 275 dňa 26. novembra 2019.
Výbor určil poslanca Stanislava Kubáneka za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ho poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania a predkladal návrhy na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tomuto vrátenému návrhu zákona, o ktorom naša spoločnosť diskutuje už niekoľko týždňov a ktorý my považujeme za mimoriadne nešťastný. Nešťastný už bol samotný nápad prísť s takýmto návrhom zákona štyri mesiace pred parlamentnými voľbami. Toto sa v slušných demokraciách za žiadnych okolností nedeje.
Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že ak hovoríme o slušných demokraciách, tak tam sa očakáva, že takéto návrhy zákona, ktoré priamo upravujú voľby, prichádzajú v dostatočne väčšom časovom predstihu a zároveň že takéto návrhy zákona prichádzajú po adekvátnej spoločenskej diskusii a podľa možnosti aj v rámci nejakého politického konsenzu. Ani jedna z týchto podmienok nebola naplnená, pretože diskusia k tomuto návrhu zákona v podstate nebola žiadna, nakoľko bola zvolená forma tzv. prílepku k inému poslaneckému návrhu zákona, a teda sme v podstate fungovali v režime skráteného legislatívneho konania.
A takisto treba povedať, že tu nebola ani len náznakom snaha o diskusiu s opozíciou, ak nerátame extrémistickú opozíciu, ktorá tento návrh zákona s veľkou radosťou potvrdila a tým v podstate len jednoznačne ukázala, o akú vládnu koalíciu sa im v budúcnosti jedná.
Toto bola prvá výhrada, o ktorej sme hovorili verejne a ktorú mám potrebu na tomto mieste hneď na úvod zopakovať. Ako som spomínal, tento prílepok, ktorý spôsobil chaos pred parlamentnými voľbami veľmi nešťastným návrhom o 50-dňovom moratóriu, ktorý Slovensko dostáva do kategórie krajín, ako je Tunisko alebo Kamerun, bol navyše podľa nášho názoru v rozpore so zákonom, pretože rokovací poriadok ako zákon tzv. prílepky vyslovene zakazuje; o tom bude určite viac hovoriť môj kolega Ondrej Dostál a určite sa rád odvolá na známy § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku.
To, že bol tento návrh navyše prilepený k zákonu o volebnej kampani, a teda že toto je zákon o volebnej kampani a bol prilepený k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva, to je ďalší smutný fakt, ktorý hovorí v neprospech tohto návrhu zákona. To, že je to nezmyselný zákaz, to nám jasne potvrdila aj pani prezidentka v rámci pripomienok, ktoré nám zaslala; ja si potom dovolím odcitovať trošičku neskôr.
V neposlednom rade treba zdôrazniť aj zdôvodnenie, s ktorým prišli predkladatelia a ktoré sme tu mali len minimálny priestor rozporovať. To zdôvodnenie hovorí, že prieskumy verejnej mienky a aj vyjadrenia niektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej mienky ovplyvňovať mienku voličov, dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia. Toto za žiadnych okolností nemôžme akceptovať. Ak máme konkrétne výhrady voči konkrétnym agentúram, tak to, prosím pekne, riešme napríklad aj legislatívnymi zmenami, aby sa volič nedostal do pomykova, ale v žiadnom prípade nie je správne tu de facto zavádzať opäť cenzúru 30 rokov po tom, ako sme sa s ňou štrnganím kľúčov na námestiach rozlúčili.
Ďalší veľmi dôležitý faktor je, že ak zakážeme takúto cenzúru, tak to môže; alebo teda ak zavedieme takúto cenzúru a zakážeme prieskum verejnej mienky, tak to môže, samozrejme, viesť k zásadnému chaosu práve v tom kľúčovom období 50 dní pred voľbami, lebo v podstate chceme chrániť voliča pred informáciami, ale v skutočnosti práve politici a možno aj mnohí novinári takéto informácie budú mať k dispozícii a budú ich musieť nejakým hmlistým spôsobom dávať na verejnosť, čo rozhodne nie je ani žiaduce a už vôbec nie v súlade s demokratickou praxou krajín, ktoré sa za demokracie právom označujú.
O to horšie je, keď si uvedomíme, ako ľahko sa tento návrh zákona dá vo svojej podstate obchádzať. Mali sme takú skúsenosť práve s pofidérnymi prieskumami, ktoré intenzívne šírili okrem iného aj niektorí extrémistickí politici, alebo na rôznych pofidérnych serveroch, ktoré sú dnes, bohužiaľ, veľmi aktívne vyhľadávané práve určitou skupinou voličov, prípadne ak si uvedomíme, ako sa už v roku 2016 tento návrh zákona vtedy v stále ešte platnom režime 14-dňového moratória obchádzal napríklad cez zahraničné servery. Čiže cestou rozhodne nie je cenzurovať, cestou je diskutovať o tom, za akých okolností tieto prieskumy verejnej mienky a kým sú publikované, a v prípade, že máme pochybnosti, tak to riešme, ale nie tak, že budeme de facto občana oberať o dôležitú informáciu bezprostredne pred volebným procesom.
No a keďže som spomínal hneď niekoľko dôležitých pripomienok pani prezidentky, za chvíľku sa k nim dostanem, tak sa s ňou v zásade zhodneme aj na ďalšej dôležitej veci, a teda že tento návrh zákona je, dámy a páni, vysoko pravdepodobne protiústavný a v prípade, že veto pani prezidentky bude prelomené, tak aj ona sama a my sme to už tiež viackrát verejne avizovali, sa obrátime na Ústavný súd, aby v najkratšom možnom čase o tomto návrhu zákona rozhodol ako o protiústavnom.
No a teda poďme konkrétne k tým pripomienkam, ktoré spomínala pani prezidentka. Konkrétne je ich sedem, a to najdôležitejšie, čo ona nám mala potrebu zdôrazniť, je, že ide o protiústavné obmedzenie základných práv občanov, a teda konkrétne práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom zdôrazňuje, že zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov je jednou z foriem realizácie informačných základných práv, konkrétne práva na rozširovanie informácie, a predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov je preto bez akejkoľvek pochybnosti, ako tvrdí pani prezidentka, obmedzením informačných základných práv občanov Slovenskej republiky.
Ďalšia veľmi dôležitá pripomienka, ktorú nám zaslala, je právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 26 ods. 2 ústavy a čl. 10 dohovoru, ďalej teda len ako informačné základné práva a tie okrem iného sú zdôraznené v takom duchu, že informačné základné práva je však možné v súlade s ústavou a dohovorom obmedziť iba, ak sú splnené tak všeobecné podmienky obmedzenia akýchkoľvek základných práv a slobôd podľa čl. 13 ústavy, resp. čl. 18 dohovoru, ako aj osobitné podmienky obmedzenia týchto konkrétnych základných práv a slobôd podľa čl. 26 ods. 4 ústavy, resp. čl. 10 ods. 2 dohovoru. Bez splnenia týchto podmienok ide o neprípustné obmedzenie informačných základných práv, ktoré v predkladanom kontexte možno označiť dokonca za cenzúru určitého druhu informácií. A toto by sme si v ctenom pléne Národnej rady Slovenskej republiky 30 rokov po novembrovej revolúcii, zamatovej revolúcii, mali jednoznačne uvedomiť.
Po c), ako nám pani prezidentka odkazuje, máme tu problém s právom na rovnaké zaobchádzanie v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2, resp. 4 ústavy a čl. 14 dohovoru v spojení s informačnými základnými právami. Ďalej budeme hovoriť v tomto prípade o právach na rovnaké zaobchádzanie. A konkrétne pani prezidentka tam vypichuje hneď niekoľko dôležitých skutočností. Máte ich k dispozícii, teda ich nebudem citovať, ale hovorí o tom, že skutočnosti popísané v bodoch 51 až 54 poukazujú, že sporné ustanovenia porušujú princípy rovnosti a rovnakého zaobchádzania s účastníkmi politickej súťaže a porušuje ich práva na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k ich základným informačným právam.
Okrem toho porušenie zákonu, pardon, porušenie zákazu zverejňovania volebných prieskumov je správnym deliktom. Za spáchanie tohto správneho deliktu hrozia príslušným osobám administratívno-právne sankcie, pokuty, čo znamená, že takýmto osobám hrozí za realizovanie ich základných informačných práv ujma, čo je v rozpore aj s ústavným zákonom postihu za uplatňovanie základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 4 ústavy. Toto je ďalší mimoriadne dôležitý faktor, ktorý by sme mali zobrať do úvahy, keď dnes o sedemnástej hodine budeme hlasovať o tomto nezmyselnom návrhu zákona.
Ďalší problém, nesúlad sporného ustanovenia s čl. 31 ústavy. A konkrétne tento hovorí: "Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti." Teda slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu a to je dôvodom na to, aby obsah čl. 31 ústavy bol transformovaný najmä vo volebných zákonoch. A toto sa, dámy a páni, práve týmto zákonom nedeje, resp. porušuje.
Ďalší problém, ktorý spomína pani prezidentka, je nesúlad sporného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa tohto článku prvej vety Ústavy Slovenskej republiky "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát". Pravidlá vedenia volebnej kampane upravuje zákon o volebnej kampani, ktorý sa má zmeniť sporným ustanovením. Ak sporné ustanovenie vzhľadom na nepochybné a nesporné časové súvislosti nadobudne účinnosť, stane sa tak už počas samotnej volebnej kampane; čiže to som zdôrazňoval hneď na úvod mojej reči; a došlo by tak k zmene pravidiel, ako sa hovorí, počas hry. Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov prijatím sporného ustanovenia, ktoré nadobudne účinnosť počas trvania volebnej kampane, do ktorej tým pádom nepriamo alebo aj priamo zasiahne, je náhlou a neočakávanou zmenou pravidiel volebnej kampane, ako už bolo spomínané, počas hry, ktorá zasahuje do legitímnych očakávaní všetkých účastníkov volebnej súťaže. Z tohto dôvodu je sporné ustanovenie v rozpore aj s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takto to konštatuje pani prezidentka a ja verím, že s týmto jej konštatovaním sa zhodne väčšina v tomto pléne.
Ďalší problém, dopad sporného ustanovenia na realizáciu volebného práva. Spomedzi všetkých základných ľudských práv, pri ktorých účinná možnosť realizácie priamo závisí od účinnej možnosti realizácie základných informačných práv, sa najviac vníma, sa najviac teda vníma volebné právo, ktorého realizácia je priamo závislá od realizácie základných informačných práv. Informácie o vývoji politických preferencií pred voľbami, ktoré poskytujú volebné prieskumy, sú v tvorbe rozhodnutia voliča dôležitou súčasťou spektra informácií, na základe ktorých sa rozhoduje. Pokiaľ sporným ustanovením túto dôležitú časť spektra informácií voličovi zákonodarca zobral, avšak zvyšná časť tohto spektra informácií zahrňujúca aj mnoho dezinformácií a účelových informácií mu zostáva dostupná, zákonodarca tým voličovi zobral možnosť urobiť pri výkone jeho volebného práva plne informované rozhodnutie. A tu sa pani prezidentka vracia k tomu, čo som tiež spomínal, čo je nepochybne práve snaha o dezinformovanie voličstva práve cez rôzne pofidérne kanály alebo zahraničné kanály, ako sme tomu boli svedkami v minulosti.
No a nakoniec pani prezidentka hovorí nasledovné: Máme tu zásadný problém s procedurálnymi nedostatkami sporného ustanovenia a rozpor sporného ustanovenia s čl. 2 ods. 2 ústavy. Podľa tohto článku "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Pani prezidentka ďalej konštatuje, že prijatie sporného ustanovenia prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady sa javí problematické, a to hneď v dvoch aspektoch.
Po prvé, sporné ustanovenie bolo v zákonodarnom procese schválené formou tzv. prílepku, čo som už aj ja zdôrazňoval, kedy jedným právnym predpisom, ktorým sa novelizoval zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, bol novelizovaný formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj zákon o volebnej kampani, ktorým bolo doplnené práve zmieňované sporné ustanovenie. Avšak zákon č. 400/2015 Z. z. hovorí, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov len, ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca.
Po b) alebo po druhé, keď chceme, sporné ustanovenie sa dostalo do legislatívneho procesu prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Riadny a úplný zákonodarný proces, ktorý vo svojom štandardnom prevedení zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov, odôvodňovania návrhu a diskusiu o ňom, slúži ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. Nie je teda samoúčelný. Čím pani prezidentka v podstate zdôraznila všetko to, o čom sme v pléne Národnej rady v tejto súvislosti už hovorili a čo zdôrazňujeme aj posledné týždne vo verejnej diskusii k tomuto nešťastnému návrhu zákona.
O to viac verím, že po všetkých týchto výhradách, ako som povedal, väčšina poslancov Národnej rady sa s týmito pripomienkami stotožní a za žiadnych okolností tento nešťastný a protiústavný návrh zákona nepodporí, za čo im všetkým vopred veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Klus, na začiatku vašej reči ste zavádzal. Vy ste dokonca fantazíroval. Ako politológ by ste si mal spomenúť niečo o nejakej koalícii. Pripomeniem vám. Vrcholový predstaviteľ SMER-u pán Pellegrini vyslovil slová, že si vie predstaviť spoluprácu so stranou Za ľudí, vašimi ideovými súputníkmi. Tak nerobte koalíciu tam, kde nie je, ale tam, kde bola na ňu snaha, o ňu snaha.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pôvodne som ani neplánoval vystúpiť v rozprave a zatiaľ ani nevystúpim, ale, lebo považoval som to už ako za vyrozumené aj na mnohých výboroch, takisto aj našom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý bol gestorským výborom, takisto aj na ústavnoprávnom výbore sa koaliční poslanci nesnažili prelomiť prezidentkino veto. Ale keďže som tu už za mojím chrbtom začul diabolské plány, ktoré sa spriadajú, že dneska k tomu môže aj dôjsť, tak rád by som sa vyjadril aj k tomu, čo si hovoril ty, Martin, a dávam ti za pravdu.
Hovoril si o cenzúre. Môžeme to prirovnať aj k tomu, lebo my môžeme zakázať prieskumy, ale; teda nemôžeme ich zakázať, môžeme ich ilegalizovať, tak sa zavedie cenzúra, ale aj cenzúra sa v minulosti po správnosti obchádzala. A takýmto zákazom prieskumov akurát ich zrovnoprávnime so všelijakými pofidérnymi prieskumami, ktoré napríklad aj extrémistické strany s obľubou zdieľajú, v ktorých majú 20, 25 % a ich voliči s nadšením jasajú a potom to považujú za sprisahanie všetkých demokratických síl, ak konečne to vo voľbách aj nedosiahnu. Preto ja na rozdiel od teba dúfam, že sa koalícia opováži prelomiť toto veto. Lebo ako pani prezidentka povedala, dá to potom na Ústavný súd. A ja by som so škodoradosťou prijal, aby Ústavný súd zrušil takisto týchto 50 dní a takisto aj pôvodných 14 dní moratória, aké máme teraz. Lebo mali sme na výbore právneho zástupcu z prezidentskej kancelárie. On povedal, že by tých 14 dní neodporoval, lebo tam je ešte diskutabilné, že či ide až o taký protiústavný zásah, ale budem veľmi rád, ak si koalícia nabehne na lopatu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, štyri krátke reakcie na vaše vystúpenie. Prvé, ľudová strana, či sa nám to páči alebo nie, bola zvolená legitímnym spôsobom do Národnej rady Slovenskej republiky tak ako všetky ostatné politické strany a jej poslanci buď hlasujú s koalíciou, alebo s opozíciou. Takže netreba za tým hľadať nejakú senzáciu.
Po druhé, ja som veľmi rád, že pani prezidentka nevyčítala nášmu návrhu zákona nič, čo sa týka toho, že sme sa snažili zosúladiť údaje na kandidátnej listine a teda hlasovacom lístku, čo sa týka zamestnania. A aj ten druhý návrh "nezávislý kandidát" sa mení na "kandidát bez politickej príslušnosti".
Po tretie, doteraz máme platné 14-dňové moratórium a nikto nehovoril o tom, že je to protiústavné. Tak mi, prosím vás, vysvetlite, ako je možné, že keď hovoríme už o 50-dňovom moratóriu, tak zrazu už protiústavné je.
A štvrtý, posledný bod. Prax nám ukazuje, že ľudia naozaj častokrát nedostávajú informácie, ale, naopak, dezinformácie. A prax nám ukazuje aj o tom, že sa účelovo manipuluje s týmito predvolebnými prieskumami. A ja zacitujem pána Znášika, ktorý bol v tíme pána Mistríka, ktorý povedal, že hoci niektorí komentátori pripisovali nejaký prieskumový šamanizmus nám a šéfovi, najviac s prieskumami čarovali v Progresívnom Slovensku. Prieskum, v ktorom vymazali súperov, dodnes považujem za niečo, čo bolo ďaleko za čiarou, a som presvedčený, že keby niečo podobné spravil ktokoľvek iný, tak ho médiá roztrhajú na franforce a má hanbu do konca dní. Tu je reálny citát reálneho človeka.