Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tomuto vrátenému návrhu zákona, o ktorom naša spoločnosť diskutuje už niekoľko týždňov a ktorý my považujeme za mimoriadne nešťastný. Nešťastný už bol samotný nápad prísť s takýmto návrhom zákona štyri mesiace pred parlamentnými voľbami. Toto sa v slušných demokraciách za žiadnych okolností nedeje.
Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že ak hovoríme o slušných demokraciách, tak tam sa očakáva, že takéto návrhy zákona, ktoré priamo upravujú voľby, prichádzajú v dostatočne väčšom časovom predstihu a zároveň že takéto návrhy zákona prichádzajú po adekvátnej spoločenskej diskusii a podľa možnosti aj v rámci nejakého politického konsenzu. Ani jedna z týchto podmienok nebola naplnená, pretože diskusia k tomuto návrhu zákona v podstate nebola žiadna, nakoľko bola zvolená forma tzv. prílepku k inému poslaneckému návrhu zákona, a teda sme v podstate fungovali v režime skráteného legislatívneho konania.
A takisto treba povedať, že tu nebola ani len náznakom snaha o diskusiu s opozíciou, ak nerátame extrémistickú opozíciu, ktorá tento návrh zákona s veľkou radosťou potvrdila a tým v podstate len jednoznačne ukázala, o akú vládnu koalíciu sa im v budúcnosti jedná.
Toto bola prvá výhrada, o ktorej sme hovorili verejne a ktorú mám potrebu na tomto mieste hneď na úvod zopakovať. Ako som spomínal, tento prílepok, ktorý spôsobil chaos pred parlamentnými voľbami veľmi nešťastným návrhom o 50-dňovom moratóriu, ktorý Slovensko dostáva do kategórie krajín, ako je Tunisko alebo Kamerun, bol navyše podľa nášho názoru v rozpore so zákonom, pretože rokovací poriadok ako zákon tzv. prílepky vyslovene zakazuje; o tom bude určite viac hovoriť môj kolega Ondrej Dostál a určite sa rád odvolá na známy § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku.
To, že bol tento návrh navyše prilepený k zákonu o volebnej kampani, a teda že toto je zákon o volebnej kampani a bol prilepený k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva, to je ďalší smutný fakt, ktorý hovorí v neprospech tohto návrhu zákona. To, že je to nezmyselný zákaz, to nám jasne potvrdila aj pani prezidentka v rámci pripomienok, ktoré nám zaslala; ja si potom dovolím odcitovať trošičku neskôr.
V neposlednom rade treba zdôrazniť aj zdôvodnenie, s ktorým prišli predkladatelia a ktoré sme tu mali len minimálny priestor rozporovať. To zdôvodnenie hovorí, že prieskumy verejnej mienky a aj vyjadrenia niektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej mienky ovplyvňovať mienku voličov, dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia. Toto za žiadnych okolností nemôžme akceptovať. Ak máme konkrétne výhrady voči konkrétnym agentúram, tak to, prosím pekne, riešme napríklad aj legislatívnymi zmenami, aby sa volič nedostal do pomykova, ale v žiadnom prípade nie je správne tu de facto zavádzať opäť cenzúru 30 rokov po tom, ako sme sa s ňou štrnganím kľúčov na námestiach rozlúčili.
Ďalší veľmi dôležitý faktor je, že ak zakážeme takúto cenzúru, tak to môže; alebo teda ak zavedieme takúto cenzúru a zakážeme prieskum verejnej mienky, tak to môže, samozrejme, viesť k zásadnému chaosu práve v tom kľúčovom období 50 dní pred voľbami, lebo v podstate chceme chrániť voliča pred informáciami, ale v skutočnosti práve politici a možno aj mnohí novinári takéto informácie budú mať k dispozícii a budú ich musieť nejakým hmlistým spôsobom dávať na verejnosť, čo rozhodne nie je ani žiaduce a už vôbec nie v súlade s demokratickou praxou krajín, ktoré sa za demokracie právom označujú.
O to horšie je, keď si uvedomíme, ako ľahko sa tento návrh zákona dá vo svojej podstate obchádzať. Mali sme takú skúsenosť práve s pofidérnymi prieskumami, ktoré intenzívne šírili okrem iného aj niektorí extrémistickí politici, alebo na rôznych pofidérnych serveroch, ktoré sú dnes, bohužiaľ, veľmi aktívne vyhľadávané práve určitou skupinou voličov, prípadne ak si uvedomíme, ako sa už v roku 2016 tento návrh zákona vtedy v stále ešte platnom režime 14-dňového moratória obchádzal napríklad cez zahraničné servery. Čiže cestou rozhodne nie je cenzurovať, cestou je diskutovať o tom, za akých okolností tieto prieskumy verejnej mienky a kým sú publikované, a v prípade, že máme pochybnosti, tak to riešme, ale nie tak, že budeme de facto občana oberať o dôležitú informáciu bezprostredne pred volebným procesom.
No a keďže som spomínal hneď niekoľko dôležitých pripomienok pani prezidentky, za chvíľku sa k nim dostanem, tak sa s ňou v zásade zhodneme aj na ďalšej dôležitej veci, a teda že tento návrh zákona je, dámy a páni, vysoko pravdepodobne protiústavný a v prípade, že veto pani prezidentky bude prelomené, tak aj ona sama a my sme to už tiež viackrát verejne avizovali, sa obrátime na Ústavný súd, aby v najkratšom možnom čase o tomto návrhu zákona rozhodol ako o protiústavnom.
No a teda poďme konkrétne k tým pripomienkam, ktoré spomínala pani prezidentka. Konkrétne je ich sedem, a to najdôležitejšie, čo ona nám mala potrebu zdôrazniť, je, že ide o protiústavné obmedzenie základných práv občanov, a teda konkrétne práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom zdôrazňuje, že zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov je jednou z foriem realizácie informačných základných práv, konkrétne práva na rozširovanie informácie, a predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov je preto bez akejkoľvek pochybnosti, ako tvrdí pani prezidentka, obmedzením informačných základných práv občanov Slovenskej republiky.
Ďalšia veľmi dôležitá pripomienka, ktorú nám zaslala, je právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie podľa čl. 26 ods. 2 ústavy a čl. 10 dohovoru, ďalej teda len ako informačné základné práva a tie okrem iného sú zdôraznené v takom duchu, že informačné základné práva je však možné v súlade s ústavou a dohovorom obmedziť iba, ak sú splnené tak všeobecné podmienky obmedzenia akýchkoľvek základných práv a slobôd podľa čl. 13 ústavy, resp. čl. 18 dohovoru, ako aj osobitné podmienky obmedzenia týchto konkrétnych základných práv a slobôd podľa čl. 26 ods. 4 ústavy, resp. čl. 10 ods. 2 dohovoru. Bez splnenia týchto podmienok ide o neprípustné obmedzenie informačných základných práv, ktoré v predkladanom kontexte možno označiť dokonca za cenzúru určitého druhu informácií. A toto by sme si v ctenom pléne Národnej rady Slovenskej republiky 30 rokov po novembrovej revolúcii, zamatovej revolúcii, mali jednoznačne uvedomiť.
Po c), ako nám pani prezidentka odkazuje, máme tu problém s právom na rovnaké zaobchádzanie v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2, resp. 4 ústavy a čl. 14 dohovoru v spojení s informačnými základnými právami. Ďalej budeme hovoriť v tomto prípade o právach na rovnaké zaobchádzanie. A konkrétne pani prezidentka tam vypichuje hneď niekoľko dôležitých skutočností. Máte ich k dispozícii, teda ich nebudem citovať, ale hovorí o tom, že skutočnosti popísané v bodoch 51 až 54 poukazujú, že sporné ustanovenia porušujú princípy rovnosti a rovnakého zaobchádzania s účastníkmi politickej súťaže a porušuje ich práva na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k ich základným informačným právam.
Okrem toho porušenie zákonu, pardon, porušenie zákazu zverejňovania volebných prieskumov je správnym deliktom. Za spáchanie tohto správneho deliktu hrozia príslušným osobám administratívno-právne sankcie, pokuty, čo znamená, že takýmto osobám hrozí za realizovanie ich základných informačných práv ujma, čo je v rozpore aj s ústavným zákonom postihu za uplatňovanie základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 4 ústavy. Toto je ďalší mimoriadne dôležitý faktor, ktorý by sme mali zobrať do úvahy, keď dnes o sedemnástej hodine budeme hlasovať o tomto nezmyselnom návrhu zákona.
Ďalší problém, nesúlad sporného ustanovenia s čl. 31 ústavy. A konkrétne tento hovorí: "Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti." Teda slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu a to je dôvodom na to, aby obsah čl. 31 ústavy bol transformovaný najmä vo volebných zákonoch. A toto sa, dámy a páni, práve týmto zákonom nedeje, resp. porušuje.
Ďalší problém, ktorý spomína pani prezidentka, je nesúlad sporného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 ústavy. Podľa tohto článku prvej vety Ústavy Slovenskej republiky "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát". Pravidlá vedenia volebnej kampane upravuje zákon o volebnej kampani, ktorý sa má zmeniť sporným ustanovením. Ak sporné ustanovenie vzhľadom na nepochybné a nesporné časové súvislosti nadobudne účinnosť, stane sa tak už počas samotnej volebnej kampane; čiže to som zdôrazňoval hneď na úvod mojej reči; a došlo by tak k zmene pravidiel, ako sa hovorí, počas hry. Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov prijatím sporného ustanovenia, ktoré nadobudne účinnosť počas trvania volebnej kampane, do ktorej tým pádom nepriamo alebo aj priamo zasiahne, je náhlou a neočakávanou zmenou pravidiel volebnej kampane, ako už bolo spomínané, počas hry, ktorá zasahuje do legitímnych očakávaní všetkých účastníkov volebnej súťaže. Z tohto dôvodu je sporné ustanovenie v rozpore aj s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takto to konštatuje pani prezidentka a ja verím, že s týmto jej konštatovaním sa zhodne väčšina v tomto pléne.
Ďalší problém, dopad sporného ustanovenia na realizáciu volebného práva. Spomedzi všetkých základných ľudských práv, pri ktorých účinná možnosť realizácie priamo závisí od účinnej možnosti realizácie základných informačných práv, sa najviac vníma, sa najviac teda vníma volebné právo, ktorého realizácia je priamo závislá od realizácie základných informačných práv. Informácie o vývoji politických preferencií pred voľbami, ktoré poskytujú volebné prieskumy, sú v tvorbe rozhodnutia voliča dôležitou súčasťou spektra informácií, na základe ktorých sa rozhoduje. Pokiaľ sporným ustanovením túto dôležitú časť spektra informácií voličovi zákonodarca zobral, avšak zvyšná časť tohto spektra informácií zahrňujúca aj mnoho dezinformácií a účelových informácií mu zostáva dostupná, zákonodarca tým voličovi zobral možnosť urobiť pri výkone jeho volebného práva plne informované rozhodnutie. A tu sa pani prezidentka vracia k tomu, čo som tiež spomínal, čo je nepochybne práve snaha o dezinformovanie voličstva práve cez rôzne pofidérne kanály alebo zahraničné kanály, ako sme tomu boli svedkami v minulosti.
No a nakoniec pani prezidentka hovorí nasledovné: Máme tu zásadný problém s procedurálnymi nedostatkami sporného ustanovenia a rozpor sporného ustanovenia s čl. 2 ods. 2 ústavy. Podľa tohto článku "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Pani prezidentka ďalej konštatuje, že prijatie sporného ustanovenia prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady sa javí problematické, a to hneď v dvoch aspektoch.
Po prvé, sporné ustanovenie bolo v zákonodarnom procese schválené formou tzv. prílepku, čo som už aj ja zdôrazňoval, kedy jedným právnym predpisom, ktorým sa novelizoval zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, bol novelizovaný formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj zákon o volebnej kampani, ktorým bolo doplnené práve zmieňované sporné ustanovenie. Avšak zákon č. 400/2015 Z. z. hovorí, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov len, ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca.
Po b) alebo po druhé, keď chceme, sporné ustanovenie sa dostalo do legislatívneho procesu prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Riadny a úplný zákonodarný proces, ktorý vo svojom štandardnom prevedení zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov, odôvodňovania návrhu a diskusiu o ňom, slúži ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. Nie je teda samoúčelný. Čím pani prezidentka v podstate zdôraznila všetko to, o čom sme v pléne Národnej rady v tejto súvislosti už hovorili a čo zdôrazňujeme aj posledné týždne vo verejnej diskusii k tomuto nešťastnému návrhu zákona.
O to viac verím, že po všetkých týchto výhradách, ako som povedal, väčšina poslancov Národnej rady sa s týmito pripomienkami stotožní a za žiadnych okolností tento nešťastný a protiústavný návrh zákona nepodporí, za čo im všetkým vopred veľmi pekne ďakujem.
