53. schôdza

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, pán spravodajca, dovolím si krátko vystúpiť teda k tomuto návrhu zákona.
Pani prezidentka namieta skrátenie doby neplatenia výživného pri trestnom čine zanedbávania povinnej výživy zo súčasných troch na dva mesiace. Tiež hovorí o tom, že neexistujú podložené ukazovatele, ktoré by toto skrátenie logicky podložili.
Ja som si, keď som sa zaoberala náhradným výživným a teda novelou, ktorú som pripravovala, ktorú som tu tiež predkladala, tak som si tiež žiadala od ministerstva vnútra, koľko existuje rodičov, ktorým boli odňaté vodičské preukazy, a odpoveď bola taká, že to teda nesledujú. Takže z toho dôvodu naozaj sa mi javí ako táto pripomienka opodstatnená, ak robíme nejaké teda vstupy do zákonov, ktoré ovplyvňujú ľudí, tak jednoducho mali by sme mať na to aj primerané dôvody, podklady a logicky by sme to mali vedieť vysvetliť, aby to nebolo len tak z brucha, že boli tri, tak dáme dva mesiace.
Ale čo chcem upozorniť a čo zákon tak či tak nerieši a čo v podstate neporieši ani to, či bude sa považovať za neplatenie výživného či tri mesiace, alebo dva mesiace, je to, že každý, kto má dieťa zverené do náhradnej starostlivosti a dieťa dostáva tzv. opakovaný príspevok na dieťa a prevýši mu čo i len jeden cent, tak náhradnému rodičovi sa odoberá náhradné výživné. Je to nespravodlivé voči deťom i tým náhradným rodičom, lebo sme veľmi radi, že tie deti nie sú v detských domovoch, ale, naopak, že tí náhradní rodičia sa o nich starajú v prirodzenom prostredí.
Mám podnety, kde sa to už teraz reálne stáva. Jednej pani odobrali náhradné výživné pre dve eurá, druhá pani, ktorá je náhradnou matkou a zároveň je starou matkou autistického vnuka, má súdom určené minimálne výživné od povinného rodiča vo výške 28 eur, 79 centov, t. j. 30 % sumy životného minima po starom, a keďže má toto dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti, mala tiež odobraté práve náhradné výživné, lebo od júla sa zvýšilo životné minimum a tým, že vnuk autista dostáva opakovaný príspevok, ktorý je viazaný konkrétne na to dieťa, nie na príjem náhradného rodiča, tak sa v októbri zrušil tento príspevok práve tejto rodine, pretože prevýšilo im to 4 eurá. Za druhého povinného rodiča sa zruší to povinné výživné práve u tejto náhradnej matky práve v decembri, takže vnuk autista príde mesačne o 57 eur a 58 centov.
Ja chcem pripomenúť ctenému plénu, že opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti slúži na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, lebo máme, keď príspevok ide na náhradného rodiča, a máme príspevok, ak nám ide za dieťaťom. A práve to, čo ide za dieťaťom, rátajú za spoločný príjem a na základe toho to náhradné výživné odoberajú tým náhradným rodičom. A to je nespravodlivé a to neporieši ani situácia, že v podstate či je trestný čin po dvoch alebo troch mesiacoch neplateného výživného, to absolútne nemá dôvod na to, že sa nám bude stávať, že práve náhradní rodičia skrz toho, že, že životné minimum sa mení a ten príspevok je viazaný na dieťa a zarátava sa tam celý prijem, tým ľuďom je odoberané, sú odoberané peniaze, ktoré priamo putujú na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa. Takže toto je potrebné riešiť.
A taktiež čo nerieši návrh zákona – a ja som to už hovorila pánovi predkladateľovi v prvom čítaní, a teda nedostalo sa to do druhého čítania –, v prípade, ak rodič, ktorému sa vypláca minimálne výživné, to znamená, že v podstate ide o povinného rodiča, ktorý buď nepracuje, alebo nejakým spôsobom nemá nijaký príjem, tak vtedy súd určuje sumu 28 eur 79 centov. Ak ten rodič tej matke dá nejakých, nejakú sumu, dajme tomu 20 eur, tak ona ak poberá náhradné výživné, musí následne to náhradné výživné vrátiť.
Návrh zákona, ktorý sme schválili, a teda pani prezidentka vrátila späť, opäť túto situáciu nebude riešiť. To znamená, že u žien, ktoré majú minimálne finančné prostriedky, opäť po nich bude štát vymáhať tie peniaze. To znamená, že ak oni medzi sebou si jednoducho ako tie veci nevysporiadali, naďalej tie najchudobnejšie z najchudobnejších budú mať opäť v podstate málo peňazí na to, aby napríklad ostali v tom náhradnom, nájomnom bývaní alebo náhradnom bývaní, kde žijú a si musia zaplatiť nájom. Lebo realita je taká, že ak ona dostane od štátu 28 eur 79 centov, on jej dá nejakých 15 eur, ona by to mala nahlásiť na úrad práce, ten by mal pozastaviť náhradné výživné a v podstate ten, ten zase, jej manžel ďalšie dva mesiace nebude platiť, ona má pozastavené náhradné výživné a opäť musí opätovne požiadať o to, aby sa jej náhradné výživné platilo, ak jej on nebude platiť. A ide o také minimálne sumy, že ona jednoducho nevie ani uhradiť z tých 28,79 nájom, tak, samozrejme, ona to minie, a to, čo on jej dal 15 eur, tak ešte ten štát chce od tej matky, aby naďalej mu vrátila. To znamená, že vy ste toto vôbec neporiešili u tých ľudí.
Ak dá nejakú čiastku, jednoducho tam štát dáva ruky od toho preč a naďalej tam vzniká problém a hlavne u rodín, ktoré sa určite aj na vás obracajú s tým, že ostala s deťmi, nemá finančné prostriedky, manžel jej dá nejakú čiastku a keďže sa ten zákon postavil tak, že oni si to majú vyrovnať, tak jednoducho naďalej sa to bude vymáhať od, od toho rodiča, ktorý je poškodený v podstate.
Takže ak naozaj chceme pomôcť, mali by sme sa pozrieť na náhradných rodičov a mali by sme sa pozrieť ešte na tých chudobných rodičov, kde tam naozaj ide len o desiatky eur, 12 eur, ale naozaj pre tú ženu, keď to má vrátiť, je veľký peniaz.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Červeňáková.

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj príspevok. Vidno, že pracuješ s týmito ľuďmi, že sa na teba obracajú so všetkými požiadavkami a so všetkými boliestkami, ktoré majú, a nevedia si pomôcť, takže obracajú sa na teba.
Náhradní rodičia vychovávajú deti v prirodzenom prostredí v svojej rodine. Dávajú im lásku, vychovávajú ich, odovzdávajú im skúsenosti, vedomosti. Našou úlohou je vlastne pomôcť tým náhradným rodičom tak, aby sme pripravili takú legislatívu, aby sme im pomohli, aby dostávali náhradné výživné, aby sa netrápili a aby boli spokojní, aby tieto deti neboli vychovávané v domovoch alebo v inom, alebo na ulici, ale aby tieto deti boli vychovávaní v rodine.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem, kolegyňa, za faktickú. Obe tieto situácie vlastne smerujú k tomu, že tie deti môžu ostať v detských domovoch. Ak tej žene, naozaj budeme od nej vymáhať naďalej pri tých nízkych sumách, lebo oni sa nedohodli dvaja, tie finančné prostriedky, tak tie deti jej odoberú, pretože ona si nezaplatí nájom, teda to nájomné bývanie a keďže nebude mať kde bývať, tak tie deti sa odoberú teda do detského domova. Takže jeden aj druhý prípad, to znamená aj ten náhradný rodič už rieši nejaké dieťa, ktoré nemohlo byť v svojej rodine, vedie k tomu, že naozaj tieto deti sa ocitajú kdesi mimo systému. A ak zavádzame právne normy, mali by sme naozaj pozerať, čo chceme dosiahnuť.
Ak chceme dosiahnuť, aby tie deti ostávali v domácom prostredí, tak ak je tá rodina v kríze – a v kríze je aj vtedy, ak ten, ak ten rodič dá nejakú tú nižšiu sumu –, tak jednoducho treba to zahrnúť do legislatívy tak, aby do budúcnosti sme pomáhali deťom ostať v prirodzenom prostredí.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Madej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som k tomuto bodu programu veľmi v krátkosti vystúpil, pretože pociťujem zodpovednosť, ako jeden zo spolupredkladateľov aj zodpovednosť za myšlienku skrátiť na dva mesiace inkriminované ustanovenia jednak v Trestnom zákone a jednak v zákone o náhradnom výživnom, aby som sa k tejto veci a k tejto právnej polemike vyjadril.
V prvom rade mi dovoľte, dámy a páni, poprosiť, aby nezanikla téma náhradného výživného a 98 % z tohto zákona, na ktorom sa parlament viac ako ústavnou väčšinou absolútne zhodol. Jednoducho povedané, zvyšujeme maximálne možné poskytnuté náhradné výživné z limitu, ktorý aktuálne podľa zákona, podľa životného minima by dosahovalo maximálne 115 eur, samozrejme, podľa výšky určenej súdom, na maximálnu možnú hranicu 355. Rovnako sa týmto návrhom zákona zvyšuje maximálny limit príjmu, pri ktorom žiadateľ spolu s, pre dieťa, rodič, matka alebo otec spolu s dieťaťom, ktorým neplatia výživné, do ktorého príjmu sa im náhradné výživné poskytne dnes, pokiaľ príjem prekračuje 673 eur, jedna plnoletá, dospelá osoba s dieťaťom, tak podľa nového návrhu zákona a schváleného zákona v prípade, aj keď bude prelomené veto prezidentky, to bude príjem 1 010 eur. Takže zo 673 na 1 010. A tak ako bude rásť životné minimum, budú rásť aj sumy, do ktorých, do ktorých je možné poskytnúť náhradné výživné.
Inými slovami povedané, podstatne sa zvyšuje maximálna možná výška náhradného výživného a podstatným spôsobom sa zvyšuje možnosť poskytnúť viacerým osobám, pretože ich príjmové príjmy už budú spĺňať maximálny možný limit a naplníme podľa odhadov 95 % možných žiadateľov o náhradné výživné, čím rozšírime náhradné výživné, štát pomôže tam, kde to cíti za potrebné pomáhať. A v oblasti rodinnoprávnych vzťahov, v oblasti vymáhania a poskytovania náhradného výživného, to k tomu určite patrí.
Toľko, aby nezanikla téma, o ktorej sa bavíme, pretože budeme limitovať naše rozhodovanie len o pripomienkach pani prezidentky. A tá pripomienka, dve pripomienky, ktoré vzájomne súvisia so skrátením obdobia pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, kde dnes tri ktorékoľvek mesiace neplatenia výživného v období dvoch rokov skrátil tento parlament na akékoľvek dva mesiace v období dvoch rokov. Pani prezidentka uvádza, že by to znamenalo zvýšenú kriminalizáciu a tak ďalej, ja si dovolím obhájiť toto rozhodnutie, jednak návrh predkladateľov a rozhodnutie parlamentu v niekoľkých bodoch.
V prvom rade chcem povedať, že my sme skracovali aj poskytovanie, skracovali dobu, v rámci ktorej sa musí čakať na poskytnutie náhradného výživného. Prebiehajúca exekúcia neúspešne tri mesiace sa skracuje na dva mesiace. To znamená, žiadateľ sa iba o dva mesiace, už len dva mesiace bude čakať a dostane sa k náhradnému výživnému, pretože túto podmienku spĺňa. A keďže sme skrátili obdobie na poskytnutie náhradného, na vybavenie žiadosti o náhradné výživné, pretože jednou z podmienok na splnenie je už nie tri, ale dva mesiace neplatenia výživného a prebiehajúca exekúcia, súčasne sme zaviedli povinnosť úradu podať trestné oznámenie. A, samozrejme, sme chceli previazať právnu úpravu v oblasti náhradného výživného a povinnosť úradu podať trestné oznámenie na jednej strane s právnou úpravou, ktorá je v Trestnom zákone. No a keby úrad podával po dvoch mesiacoch trestné oznámenie, pričom z Trestného zákona vyplýva, že neplatenie výživného je trestným činom, keď sa neplatí tri mesiace, bolo našou ambíciou previazať tieto právne úpravy navzájom tak, aby to sedelo, aby poskytnuté náhradné výživné, bolo po dvoch mesiacoch neplatenia podané trestné oznámenie, čím vlastne súčasne by bola naplnená skutková podstata trestného činu. Toto, podľa nášho názoru, by bolo najlogickejšie riešenie.
Chcem ale povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadrilo, že keby aj mala byť schválená pripomienka pani prezidentky, o čom si dovolím polemizovať a prosím o jej neschválenie, ale keby aj mala byť schválená, zákon o náhradnom výživnom, poskytovanie náhradného výživného a nejakým spôsobom aj proces podávania trestných oznámení by bol vykonateľný.
Ja sa chcem, dámy a páni, prikloniť za to, aby sme ale tie právne úpravy ponechali navzájom previazané aj z ďalších dôvodov. Jednak v praxi sa stáva aj to, že povinné osoby a gendrovo chcem byť neutrálny, povinné osoby niekedy aj úmyselne dva mesiace nezaplatia, lebo vedia, že nespáchajú trestný čin. Tretí mesiac by už bolo možné podať trestné oznámenie. V prípade skrátenia tejto doby, v prípade skrátenia tejto doby, samozrejme, už po prvom mesiaci, ten druhý mesiac nastáva možnosť naplniť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, to znamená špekulatívne správanie, špekulatívne správanie vynechávame, zužujeme.
Druhý argument, dámy a páni, spočíva v tom, že akokoľvek si povieme, že navýši alebo nenavýši množstvo a počet trestných stíhaní, treba sa tešiť z toho, samozrejme, že to klesá. To sprísnenie má aj iný, iný dôvod. Predsa v prípade, keď niekto dva mesiace neplatí, začne vyšetrovanie, môže byť vznesené obvinenie, vec je postavená pred súd, až do záverečnej porady súdu môže v tomto prípade už páchateľ, obžalovaný, najprv obvinený, potom obžalovaný, kedykoľvek v tomto procese splniť podmienky účinnej ľútosti, doplatiť výživné a trestné konanie sa zastavuje. Je tam špeciálne ustanovenie o účinnej ľútosti. To znamená, že či dva mesiace alebo tri mesiace bude znamenať naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, je jedno, pretože ešte veľmi dlhé obdobie trestného konania v jednom, ale aj v druhom prípade dodatočným zaplatením zaniká trestnosť činu.
To znamená, či trestné konanie začne trošku skôr, lebo predsa sledujeme tieto veci, priorita sú deti, poskytovanie výživného. Keď trestné stíhanie začne skôr, ešte celé prípravné konanie, celé konanie pred súdom, trestné konanie, môže v tom prípade obvinený alebo obžalovaný dodatočne zaplatiť a je to veľmi dlhá doba na to, že je možné naplniť – aj v jednom, aj v druhom prípade – naplniť ustanovenie účinnej ľútosti, čím trestnosť činu zaniká a hľadí sa na tohto, túto osobu, akoby trestný čin nespáchala. Preto si myslím, že nie je v neprospech alebo nie je v rámci, v rámci toho možné hovoriť o nejakej väčšej kriminalizácii, pretože tak či tak k tomu pravdepodobne začatiu trestného stíhania by došlo. A je veľmi dlhá doba aj pri dvoj- alebo trojmesačných limitoch, dosť dlhá doba na to, aby bolo ustanovenie o účinnej ľútosti naplnené.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o to, že z hľadiska, z hľadiska možnej, možného riešenia počtu prípadov je to skôr, by som skôr povedal, veľmi preventívny krok, ale ten počet prípadov že by bol väčší z hľadiska vznesenia obvinení z trestného činu zanedbania povinnej výživy, neočakávam.
Toľko len; chcem vás, dámy a páni, veľmi pekne poprosiť schváliť opätovne schválený zákon bez pripomienok pani prezidentky. Považujte to, prosím, za môj vklad do odbornej diskusie, pretože ja si vážim odbornú polemiku. Možno máme názory iné. Verím, že parlament rozhodne v tejto veci správne. Možno naozaj z môjho pohľadu na prospech detí, ktoré si to výživné zaslúžia.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, hovoril si o posunutí hranice čistého príjmu, ale teda nestačí posunúť hranicu čistého príjmu rodiča, ktorý žiada o náhradné výživné, ak hovoríme o náhradnom rodičovi. Spravodlivejšie je nezarátavať opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti do príjmu pre účely náhradného výživného. V opačnom prípade budú mať problém náhradní rodičia. To znamená, ak zvyšujeme sumy a vždy berieme opakovaný príspevok, ako keby to bol príspevok rodiča a nie dieťaťa, hoci sa nazýva explicitne, že ide o opakovaný príspevok dieťaťa, tak naozaj darmo my v zákone navýšime hranicu, keď v podstate sa tam budú zarátavať aj príspevky, ktoré idú priamo na dieťa.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.