53. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Ja by som o tej koalícii nehovoril, keby to bola ojedinelá udalosť, ale my všetci dobre vieme, ako vám kolegovia, keď sme ich takto nazvali slušne, z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko pomáhali napríklad aj vo výboroch a akým spôsobom sa tu niekoľkokrát prejavili, napríklad pri prvom hlasovaní, keď sa odvolával vtedy ešte premiér Robert Fico, tak sa na ňom nezúčastnili ako tá skutočná pravá opozícia a takýchto príkladov by sme tu našli podstatne viac. Som si istý, že by ste nešli von s takýmto návrhom zákona, keby ste nemali od nich sľúbenú podporu, o to viac, keď ste vedeli, že váš koaličný partner MOST – HÍD na tento návrh zákona nenaskočí a nezahlasuje.
Ale ako to už v živote chodí, tak práve takéto pokusy o zmenu volebného zákona bezprostredne pred voľbami sa zvyčajne otáčajú proti ich nositeľom a stalo sa to Vladimírovi Mečiarovi, stalo sa to aj vám, napríklad pred župnými voľbami, keď ste nezmyselne zrušili dvojkolovú voľbu, a stane sa to aj teraz, som o tom presvedčený, akurát ešte musíme pár dní počkať.
No a čo sa týka toho štrnásťdňového moratória, či toto nie je protiústavné; no podľa nášho názoru aj to je nezmyselné a pravdepodobne aj protiústavné, akurát že my sme chceli ísť na to programovou cestou. Ponúkame občanom v našom programe úplne jasnú alternatívu, aby sa tieto moratóriá zrušili úplne s výnimkou dňa volieb, pretože sú nezmyselné, a mohli by sme radšej fungovať v režime, aký majú napríklad v Spolkovej republike Nemecko, kde sa občan môže dočítať, aký je posledný prieskum, dokonca ešte v deň, keď ide, ide hlasovať. Takto vyzerá vyspelá demokracia, tam sa občania ani politici informácií – na rozdiel od Slovenskej republiky – neboja.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia a vážené kolegyne; pardon, dve sú tu; rokujeme o zákone, ktorým sa pôvodne mal zmeniť iba zákon o podmienkach výkonu volebného práva a nakoniec sa s ním zmení aj zákon o volebnej kampani. A nakoniec práve to ustanovenie, ten prílepok, ktorým sa zmenil zákon o volebnej kampani, sa stali dôvodom, prečo pani prezidentka zákon vetovala a vrátila ho na opätovné prerokovanie s tým, že nám navrhuje vypustiť práve to ustanovenie, ktorým sa zmenil zákon o volebnej kampani a zmenil sa tak, že sa štrnásťdňové moratórium na volebné prieskumy predĺžilo na 50 dní.
Som rád, že z predkladateľov – či už toho pôvodného návrhu, alebo tých doplnení – je tu aspoň pán poslanec Kéry, ktorý cíti nejakú zodpovednosť snáď za osud svojho, svojho zákona.
Ja som ten zákon kritizoval v prvom čítaní aj v druhom čítaní, kritizoval som nielen ten doplňujúci návrh, teda predĺženie moratória zo 14 na 50 dní, ale ten jeho pôvodný návrh alebo ich pôvodný návrh, ktorý riešil to, že v zamestnaní na kandidátnej listine sa nemajú uvádzať vlastné mená, čo bola taká dosť značne účelová reakcia na, na ostatné komunálne voľby a na to, že niektorí kandidáti sa začali združovať do akýchsi miestnych kandidačných združení a keďže nemajú možnosť uviesť si to na kandidátnej listine, tak to obchádzali cez to, že si to uvádzali do zamestnania.
Pani prezidentka tieto pôvodné ustanovenia, s ktorými prišiel pán poslanec Kéry, nenamietala a on to vo svojej faktickej poznámke povedal, že je rád. Ale to predsa neznamená nič, to neznamená, že tie ustanovenia sú v poriadku, rovnako ako neznamená, že je v poriadku to nezmyselné nahradenie doterajšieho označenia nezávislý kandidát kandidátom na, bez politickej príslušnosti, čo je úplne mätúce, lebo mnohí z tých kandidátov, ktorí kandidujú ako nezávislí kandidáti, teda formou, že si vyzberajú podpisy, sú členmi politickej strany, teda nie sú bez politickej príslušnosti, alebo, naopak, kandidáti na kandidátkach politických strán alebo koalícií sú často nečlenovia politickej strany, teda sú bez politickej príslušnosti. Budeme tu mať úplný zmätok.
Ja by som len upozornil, že keď pani prezidentka vráti zákon, nie je to niečo také bežné, ako keď opoziční poslanci hlasujú proti nejakému návrhu alebo pozmeňujúcemu návrhu. Je to opatrenie skôr výnimočné, ku ktorému sa hlava štátu uchyľuje v situácii, keď považuje schválený zákon za protiústavný alebo keď, keď v ňom vidí nejaké veľmi vážne problémy. Tak to, že je niečo zlé a nesprávne, chybné alebo hlúpe, ako si to môžme prečítať vo zvyšku toho zákona, ktorý nenamietala pani prezidentka, neznamená, že je to dobré. Znamená to iba to, že to pani prezidentke nestálo za to, aby to vetovala.
Čiže ja budem hlasovať za pozmeňujúci návrh alebo pripomienku pani prezidentky, samozrejme, lebo si myslím, že, že je veľmi zlé, ak sa má predĺžiť už to dnešné štrnásťdňové moratórium na 50 dní, ale nebudem hlasovať, samozrejme, ani za zákon ako celok a ani v prípade, že by pripomienka pani prezidentky prešla, lebo celý ten zákon, tak ako bol schválený, aj bez toho 50-dňového moratória, považujem za zlý a pomýlený.
Zasa si pomôžem tým, čo povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Kéry, ktorý sa tu veľmi čudoval, že ako to, že nikto doteraz nenamietal tých 14 dní, že nikto nehovoril o tom, že tých 14 dní je protiústavných. No, ale to nie je pravda. Viacerí na to upozorňovali, že aj tých 14 dní je zrejme protiústavných. Upozorňoval na to bývalý sudca Ústavného súdu pán Orosz, vyčítali to viacerí kritici zákona o volebnej kampani už v čase, keď sa schvaľoval, a je to aj môj názor, ktorý som tu povedal aj pri rokovaní o tejto novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva v súvislosti s návrhom predĺžiť moratórium zo štrnástich dní na 50 dní. Ale teda vyjadril som ten názor mnohokrát.
Áno, ja si myslím, že aj tých, aj tých 14 dní je protiústavných, že tam neexistuje, neexistuje závažný, závažný dôvod. Ale samozrejme, samozrejme, že obvykle, keď sa obmedzujú práva alebo keď sa zasahuje do ústavou garantovaných práv, do ktorých možno zasiahnuť, lebo do niektorých zasiahnuť možno, tak treba prihliadať aj na tú mieru. Čiže zákaz moratória či zákaz zverejňovania volebných prieskumov v deň volieb alebo možno deň-dva pred voľbami by bol menej vážnym zásahom do slobody šírenia informácií, vyhľadávania informácií ako zásah 14-dňový a ten je menším zásahom ako, ako zásah v podobe 50-dňového zákazu zverejňovania, zverejňovania prieskumov. Ale len chcem teda povedať, že nie je pravda, že by neupozorňoval nikto na to, že už tých 14 dní je problematických, lebo je. Je a pravdepodobne; a moje presvedčenie je také, že aj tých 14 dní je v rozpore s ústavou.
Príde mi trochu bizarné, že tu nesedí a nie je prihlásený do rozpravy nikto z tých poslancov, ktorí prišli s pôvodným návrhom alebo ktorí prišli s tým 50-dňovým moratóriom. Lebo my sme svoj názor povedali. Povedali sme ho v rozprave, v druhom čítaní, verejne sme ho prezentovali.
To zdôvodnenie, s ktorým prišli kolegovia z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, z výboru; pardon; pre verejnú správu, prišli s ním iba na tom výbore, už potom sa nepovažovali za potrebné sa podeliť, podeliť so svojimi dôvodmi s nami, ktorí nie sme členmi toho výboru. To zdôvodnenie bolo značne infantilné a nedostatočné. A nedočkali sme sa výmeny názorov na túto tému v druhom čítaní, tak ja by som čakal, že aspoň teraz, keď pani prezidentka zákon vrátila a na pätnástich stranách podrobne argumentovala, v čom vidí problém s 50-dňovým moratóriom, prečo 50-dňové moratórium považuje za protiústavné, s ktorými konkrétne ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ľudských právach sú namietané ustanovenia alebo to 50-dňové, 50-dňové moratórium v rozpore, tak by som čakal, že aspoň niekto z koaličných poslancov, a nie opäť iba opoziční poslanci medzi sebou tu budú o tom diskutovať, ale že tu niekto z koaličných poslancov vystúpi a povie: Áno, je to v poriadku, trváme na tom preto a preto a pani prezidentka sa vo svojej argumentácii mýli preto a preto. Alebo priznal, že áno, spravili sme chybu, na toto sme nemysleli, argumentácia pani prezidentky sa nám zdá dostatočne presvedčivá a meníme svoje rozhodnutie. Lebo však spraviť chybu je zlé, ale zotrvať v nej, keď vás na ňu niekto upozorní a keď vám podrobne zargumentuje, v čom sa mýlite, je ešte horšie.
Pani prezidentka, podobne ako my opoziční poslanci, ktorí sme kritizovali už samotný ten pozmeňujúci návrh, mu vyčíta jednak nesúlad s ústavou a jednak ten proces, ako k tomu došlo. Procedurálne pochybenie, o ktorom tu hovoril už aj kolega Martin Klus, teda že sa to udialo formou prílepku. Viackrát v predvolebnom období – a to sa nemá robiť – bol otvorený či už zákon o volebnej kampani, alebo zákon o podmienkach výkonu volebného práva, čím sa menili pravidlá hry, pravidlá volieb krátko pred voľbami. A teraz, úplne tesne pred voľbami prišla koalícia s ďalšou zmenou pravidiel, so zatajovaním informácií pre verejnosť, pre občanov, informácií o tom, ako sa vyvíjajú nálady voličov, a prišla s touto iniciatívou formou tzv. prílepku.
Koaliční poslanci, konkrétne poslanci SMER-u Kéry a Nemky, predložili návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a poslanci zo všetkých troch koaličných strán na výbore k tomuto návrhu prilepili novelu iného zákona. Novelu zákona, ktorý; samozrejme, že zákon o volebnej kampani súvisí so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva, ale tá novela, ten pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh nesúvisí s tým, čo bolo obsahom návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Sú to dva rôzne zákony, aj keď obsahujú v sebe slovo volebný. Sú to, sú to zákony, ktoré riešia iné veci a aj tie novely ich sú o inom.
Ten pôvodný návrh, s ktorým prišli poslanci Kéry a Nemky, v zákone o podmienkach výkonu volebného práva upravoval veci ako vlastné mená na kandidátnych listinách. A ako s vlastnými menami na kandidátnych listinách súvisí, či je moratórium na volebné prieskumy 14-dňové alebo 50-dňové? Nijako. Alebo teda, ak toto súvisí, tak potom nájdeme zdôvodnenie, že súvisí všetko so všetkým, lebo naozaj všetko so všetkým súvisí a trošku za vlasy pritiahnutá argumentácia dokáže zdôvodniť, že aj dĺžka moratória na volebné prieskumy súvisí s používaním vlastných mien a skratiek vlastných mien na kandidátnych listinách.
Je to, opäť to tu už zaznelo a je to obsiahnuté aj v argumentácii pani prezidentky, v Českej republike boli prílepky označené za protiústavné tamojším ústavným súdom. U nás sa to zatiaľ neudialo, ale aj náš rokovací poriadok hovorí pomerne jednoznačne, "pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona". To sa udialo. Predkladatelia pôvodného návrhu nenamietali, hoci mohli, a parlamentná väčšina vládnej koalície, teda strán SMER, Slovenská národná strana, poslanec MOST – HÍD Elemér Jakab a fašistickí poslanci odhlasovali, že moratórium nemá byť 14-dňové, ale 50-dňové.
A teraz si zoberme, že máme 15 strán presvedčivej argumentácie, právnej argumentácie, konkrétne články Ústavy Slovenskej republiky, s ktorými je schválené 50-dňové moratórium, v ústave; v rozpore, a na druhej strane máme čo? Máme tvrdenie, že niektoré prieskumy sú manipulované? Politici, politické strany si aj naďalej budú robiť prieskumy, budú ich mať k dispozícii, ale občania ich nebudú mať. Občania tie informácie nebudú mať. Politici tým z občanov, ktorí nie sú členmi politických strán alebo možno len vedení politických strán, vytvárajú občanov druhej kategórie, lebo v dôležitom období pred voľbami, práve v tom dôležitom období, 50 dní im majú byť upreté informácie, ktoré nie sú upreté, nie sú upreté politikom. Čiže politici vo vlastnej veci rozhodli a chcú sa zvýhodniť oproti bežným občanom.
Že niektoré prieskumy sú zrejme zmanipulované? Áno, niektoré prieskumy zrejme sú zmanipulované, ale máme pomerne spoľahlivý spôsob, ako rozlíšiť, či tá agentúra je seriózna, robí prieskumy pravidelne, zverejňuje svoju metodiku, je ju možné skontrolovať, je členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, alebo ide o, iba o agentúru, ktorá občas kde-tu niečo zverejní, o ktorej financovaní nie je nič známe alebo vykazuje také financovanie, že ťažko si predstaviť, ako z toho dokáže zaplatiť anketársku sieť. Ale to je zodpovednosť politikov, to je zodpovednosť médií, akým agentúram dávajú priestor, na aké, na aké výsledky sa odvolávajú, či uverejnia informáciu, že ide o agentúru, ktorá je seriózna a pravidelne uverejňuje prieskumy a výsledky, alebo ide o agentúru, ktorá seriózna nie je, a takej, takej priestor nedajú. A môže sa nám nepáčiť, ak to médiá nerobia takto, ak dávajú priestor aj neserióznym agentúram alebo ak ani neupozornia na to, že ide o agentúru, ktorá uplynulé dva roky nezverejnila žiadny výsledok, ale v žiadnom prípade to nie je legitímny dôvod na tak závažný zásah do ústavných práv, ako je právo na informácie, právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie, právo na rovnaké zaobchádzanie, zákaz cenzúry, slobodná súťaž politických síl aj princíp právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní, na ktoré upozorňuje pani prezidentka.
A je mi to až smiešne, ale znovu tu pán poslanec Kéry vo faktickej poznámke argumentoval tým, že aj Adam Znášik, ktorý robil kampaň pánovi Mistríkovi, sa sťažoval na to, že progresívci si dali spraviť nejaký prieskum, ktorý považuje za neseriózny. Dali si spraviť nejaký prieskum, kde vynechali, vynechali iných kandidátov. Áno, bolo to zvláštne, bolo to divné, ale bolo známe, akým spôsobom to urobili. Všetci vedeli ten spôsob, mohli povedať, že nebudeme tomu prikladať žiadnu, žiadny význam, ale toto, preboha, toto má byť dôvod na zásah do ústavou garantovaných práv a slobôd?
Ja neviem, či sa niekto z kolegov poslancov z vládnej koalície plánuje prihlásiť aspoň ústne do rozpravy, ale mňa by naozaj úprimne zaujímalo, aké sú vaše dôvody a čo hovoríte na argumenty, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí pani prezidentky, lebo tie argumenty, ktoré ste doteraz používali v prospech toho, že treba moratórium na prieskumy predĺžiť zo 14 na 50 dní, sú úplne, ale úplne smiešne.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, dobre, už som zapnutý. Pán poslanec Dostál, ty si v rozprave povedal, že aj teba by zaujímalo to obhájenie si toho prílepku troch predkladateľov na výbore pre verejnú správu, nielen ako nás členov, ale musím povedať, že ani my sme sa toho nedočkali. Tam v rozprave som vystúpil ja, vystúpila pani poslankyňa Petrík, zástupca za Kotlebovu stranu, predseda Kollár, ale títo traja predkladatelia tam nevystúpili. Nereagovali ani na moje námietky, iba sa to bez slova schválilo. Potom už na minulej schôdzi Národnej rady sa toto premenilo na grotesku a sa tu súťažilo o to, že kto prednesie nezmyselnejší pozmeňujúci návrh, ale pokiaľ tam kamery nie sú, tak to prebehne bez diskusie.
Reagoval si aj na predošlú faktickú poznámku pána poslanca Kéryho, že prečo pani prezidentka nenamietala aj tie predošlé veci. No asi sa zachovala štátnicky, nevystupovala vyložene ako opozičná prezidentka, ale nám všetkým je asi jasné, že aj tie ostatné časti tohto zákona sú hlúposti, takisto ako ten "kandidát bez politickej príslušnosti", ktorý môže byť kľudne aj predsedom politickej strany, a takisto aj ten pôvodný návrh, kde sa mali obmedzovať tieto lokálne aktivistické skupiny.
A pýtal si sa, že s čím toto, že ako to súvisí, tento prílepok, s pôvodným návrhom. Asi právne nijako, ale fakticky v tom, že sa ide proti transparentnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, mňa by skutočne trebárs zaujímalo, aký je váš názor na to, že spolu s predkladateľom Nemkym sme mali záujem, aby sa na kandidátnej listine, a teda aj na hlasovacom lístku nezneužívala kolónka zamestnanie, že či si myslíte, že je správne, ak niekto z kandidátov tam píše hocijaké údaje, ktoré nemajú nič spoločné so zamestnaním, to by ma veľmi zaujímalo.
A celkom ste ma nepochopili v tom, že som citoval pána Znášika, ktorý bol vo volebnom tíme kandidáta Mistríka. Ten kritizoval skutočnosť, ktorú teraz rozvediem. V polovici februára v roku 2019 pred prezidentskými voľbami vyšiel volebný prieskum, kde pani Čaputová mala 15 %, pán Mistrík 16 %. O pár dní nato pán Mistrík svoju kandidatúru stiahol, a teda dalo by sa očakávať, že keď vyzval svojich voličov, aby volili pani Čaputovú, tak v najbližšom prieskume by sa to mohlo nejakým spôsobom odzrkadliť a keď zrátame teda tie ich dva výsledky, dosiahneme nejaké číslo okolo 30 percent. Ale čo sa stalo? O pár dní nato vyšiel posledný predvolebný prieskum prezidentský a pani Čaputová mala neuveriteľných 53 %; 16. marca sa konalo prvé kolo prezidentských volieb a realita bola taká, získala 41 percent. Dvanásťpercentná odchýlka. Podľa vás je to štatistická odchýlka? Je to správne? Podľa mňa to bola dezinformácia a podľa mňa to bola jasná manipulácia.
Ďakujem.

Pán poslanec Kéry, aký je môj názor na zneužívanie kolónky zamestnanie, som vám predsa už viackrát povedal na diskusiách na, v prvom čítaní, v druhom čítaní a ja som navrhoval iné riešenie, lebo evidentne je tu v rozpore právna úprava, aktuálna právna úprava s realitou. Vy chcete nezmyselne zväzovať realitu a obmedzovať združovanie občanov na miestnej úrovni inak ako v celoštátnych politických stranách? Ja som hovoril, dobre, dobre, ukončime túto zlú prax, ale nie tým, že zakážeme používať v kolónke zamestnanie vlastné názvy, ale vytvorme priestor na to, aby aj miestne politické združenia, politické strany mohli kandidovať ako nejaké volebné formácie, nielen celoštátne politické strany, ako je to teraz možné.
Čiže ja som vám odpovedal. Viackrát som vám odpovedal. Vy ste mi neodpovedali, že aký máte názor na argumenty uvedené v rozhodnutí pani prezidentky o tom, že 50-dňové moratórium je protiústavné. Neodpovedali ste mi na to vy, neodpovedal mi na to nikto. Z tých troch slávnych predkladateľov pozmeňujúceho návrhu vo výbore pre verejnú správu neodpovedal na to nikto.
A to, pán poslanec Nedoba, to, že aký je zámer, by predsa malo byť jasné už aj z toho písomného zdôvodnenia. Ale opakujem, to písomné zdôvodnenie je smiešne. Je rovnako smiešne, ako odvolávať sa na vyjadrenie jedného človeka, ktorému sa nepáčil jeden konkrétny prieskum.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, jeden z veľkých mysliteľov súčasnej vládnej koalície, ktorý momentálne zakrýva zneužívanie vojenskej tajnej služby na rozpracovávanie opozičných politikov, teda tento mysliteľ na začiatku volebného obdobia povedal niečo v tom zmysle, že rozkaz je viac ako zákon.
Vy ste týmto zákonom posunuli túto myšlienku ešte o level vyššie. Pre vás je zákaz viac ako zákon. A o tom, že tento zákaz je pre vás viac ako zákon, svedčí aj stanovisko prezidentky Slovenskej republiky.
A v tomto duchu idete od začiatku volebného obdobia. Najprv ste zakázali používať vizuálne pomôcky v pléne Národnej rady. Asi ste sa obávali toho, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, a naozaj, keď sme tu ukázali, ako vyzeralo 12 miliónov eur v hotovosti, tak ľudia pochopili, že podvody Ladislava Bašternáka boli proste podvodmi, lebo neexistuje, aby niekto vykešoval 12 miliónov eur v hotovosti.
Aj tento zákaz bol na hrane ústavy, pretože ústava veľmi jasne hovorí, citujem: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom." To je v ústave. Každý má toto právo okrem poslancov Národnej rady v pléne parlamentu. Toto vám prešlo.
Potom uprostred volebného obdobia ste vymysleli zákaz použiť meno lídra v názve politickej strany a prikázali ste mať určitý počet členov pre každú politickú stranu. Ako keby kvantita bola garanciou kvality jednotlivých politických strán. Ak by sme vychádzali z tejto logiky, tak najlepšou politickou stranou všetkých čias v našom regióne by bola komunistická strana, ktorá v roku 1989 evidovala len na Slovensku viac ako 450-tisíc členov.
No a teraz na konci ste prišli so zákazom zverejňovania prieskumov. Ale ako ovplyvňujú tieto prieskumy verejnej mienky nálady voličov, teda aký je skutočný vplyv týchto prieskumov? To, samozrejme, že preukázať neviete. Ale existujú príklady z minulosti, ktoré jasne hovoria, že tento návrh stojí absolútne na vode, pretože ak nám chcete nahovoriť, že dobrý výsledok v prieskume verejnej mienky 50 dní pred voľbami znamená pre politickú stranu aj dobrý výsledok vo voľbách, tak si spomeňte na vášho bývalého koaličného partnera, na stranu SIEŤ, ktorá mala 50 dní pred voľbami podľa prieskumov verejnej mienky 15-percentnú podporu voličov. Výsledok vo voľbách – ledva päť percent. Ak nám chcete povedať, že zlé čísla v prieskumoch verejnej mienky znamenajú zlý výsledok vo voľbách, tak si spomeňte na Ľudovú stranu Naše Slovensko, ktorá mala v prieskumoch verejnej mienky tri percentá a potom každý zostal v miernom šoku, že vo voľbách do Národnej rady získali viac ako osem percent. Takže ani toto nedáva zmysel.
Vy neviete preukázať ani ten základný dôvod, prečo ste s týmto návrhom prišli do Národnej rady. Čiže nielenže je to ústavnoprávny nezmysel, je to aj politicko-marketingový nezmysel. Je to hlúposť, ktorou ste dokázali, že pre vás nielen rozkaz je viac ako zákon, ale aj zákaz je pre vás viac ako zákon.

Pán Grendel, vy ste tu správne vymenovali tie rôzne zákazy, ako je ten zákaz vizuálnych pomôcok, potom taká zmena lídra v názve strany, teraz prieskumy. Ja by som tam našiel jedného spoločného menovateľa, a to je predseda parlamentu. A možnože tento, lebo u neho aj skrsol ako u prvého ten nápad na zavedenie 50-dňového moratória a možnože to bude jedným z jeho množstva pomníkov, ktoré tu za sebou zanechá, možno podobne ako stožiar, akurát moratórium sa nedá pohladkať.
Reagoval by som aj na tie prieskumy. Prieskumy nie sú veštenie, je to iba názor tisíc opýtaných, tak sa potom nečudujme, že keď vyjadrí svoj názor vyše dvoch miliónov voličov vo voľbách, tak sa to nezhoduje. Takisto ak aj prieskumy ovplyvňujú voličov, tak aj nech, ak sú ovplyvnení pravdou, čo je na tom zlé? Ak niekto usúdi podľa prieskumu, že tento kandidát nemá šancu na zvolenie, a uprednostní možno svojho druhého v poradí, ale ktorý má oveľa väčšiu šancu, tak čo je na tom zlé? Takisto aj strana SMER si nechala robiť interné prieskumy a im snáď aj verí, tie sa potom aj dostanú do médií. Strana SNS sa vďaka prieskumom v minulom volebnom období vrátila do parlamentu, začali byť relevantní pre politické diskusie, boli pozývaní do relatívne luxusného mediálneho času, ktorý je vyhradený pre tie strany, ktoré majú viac ako päť percent. Čiže netvárme sa, že tie prieskumy sú niečo zlé a a priori manipulatívne v momente, keď nám to nevyhovuje.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega, že ste mi pripomenuli predsedu národnej strany pána Danka. Ak už ho spomínate, tak ja by som mal preňho jednu dobrú radu: Ak chce presadiť jeden prospešný zákaz pre Slovensko, pre spoločnosť, pre politiku, tak by mal v prvom rade presadiť zákaz zneužívania vojenskej tajnej služby na politické ciele, na pomstu voči opozičným politikom. Pretože to, čo si dovolil pán Balciar za uplynulý rok a pol urobiť voči opozičnému politikovi, pôvodne voči predstaviteľovi mimovládnej organizácie, je nechutné. A ako vieme, Vojenské spravodajstvo spadá pod rezort obrany, ktorý má politicky pod palcom Slovenská národná strana, takže pán Danko, ak chce byť prospešný, mal by začať tu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 16. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila zákon zo dňa 16. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o náhradnom výživnom. Vo svojom rozhodnutí č. 4722-2019 zo 7. novembra 2019 uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhla, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so zmenou:
V čl. II schváleného zákona sa vypúšťa tretí bod.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil predmetný vrátený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky a výboru pre sociálne veci a ako gestorský určil výbor pre sociálne veci.
Predmetný návrh vrátený prezidentkou Slovenskej republiky prerokovali a odporučili zákon schváliť v pôvodnom znení oba určené výbory.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky, aby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky, § 90 ods. 5, Národnej rady Slovenskej republiky a; č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov hlasovať:
1. o pripomienke prezidentky Slovenskej republiky s návrhom gestorského výboru neschváliť a
2. o zákone ako o celku, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky ako o celku schváliť v pôvodnom znení.
Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa 21. novembra 2019.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, pán spravodajca, dovolím si krátko vystúpiť teda k tomuto návrhu zákona.
Pani prezidentka namieta skrátenie doby neplatenia výživného pri trestnom čine zanedbávania povinnej výživy zo súčasných troch na dva mesiace. Tiež hovorí o tom, že neexistujú podložené ukazovatele, ktoré by toto skrátenie logicky podložili.
Ja som si, keď som sa zaoberala náhradným výživným a teda novelou, ktorú som pripravovala, ktorú som tu tiež predkladala, tak som si tiež žiadala od ministerstva vnútra, koľko existuje rodičov, ktorým boli odňaté vodičské preukazy, a odpoveď bola taká, že to teda nesledujú. Takže z toho dôvodu naozaj sa mi javí ako táto pripomienka opodstatnená, ak robíme nejaké teda vstupy do zákonov, ktoré ovplyvňujú ľudí, tak jednoducho mali by sme mať na to aj primerané dôvody, podklady a logicky by sme to mali vedieť vysvetliť, aby to nebolo len tak z brucha, že boli tri, tak dáme dva mesiace.
Ale čo chcem upozorniť a čo zákon tak či tak nerieši a čo v podstate neporieši ani to, či bude sa považovať za neplatenie výživného či tri mesiace, alebo dva mesiace, je to, že každý, kto má dieťa zverené do náhradnej starostlivosti a dieťa dostáva tzv. opakovaný príspevok na dieťa a prevýši mu čo i len jeden cent, tak náhradnému rodičovi sa odoberá náhradné výživné. Je to nespravodlivé voči deťom i tým náhradným rodičom, lebo sme veľmi radi, že tie deti nie sú v detských domovoch, ale, naopak, že tí náhradní rodičia sa o nich starajú v prirodzenom prostredí.
Mám podnety, kde sa to už teraz reálne stáva. Jednej pani odobrali náhradné výživné pre dve eurá, druhá pani, ktorá je náhradnou matkou a zároveň je starou matkou autistického vnuka, má súdom určené minimálne výživné od povinného rodiča vo výške 28 eur, 79 centov, t. j. 30 % sumy životného minima po starom, a keďže má toto dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti, mala tiež odobraté práve náhradné výživné, lebo od júla sa zvýšilo životné minimum a tým, že vnuk autista dostáva opakovaný príspevok, ktorý je viazaný konkrétne na to dieťa, nie na príjem náhradného rodiča, tak sa v októbri zrušil tento príspevok práve tejto rodine, pretože prevýšilo im to 4 eurá. Za druhého povinného rodiča sa zruší to povinné výživné práve u tejto náhradnej matky práve v decembri, takže vnuk autista príde mesačne o 57 eur a 58 centov.
Ja chcem pripomenúť ctenému plénu, že opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti slúži na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, lebo máme, keď príspevok ide na náhradného rodiča, a máme príspevok, ak nám ide za dieťaťom. A práve to, čo ide za dieťaťom, rátajú za spoločný príjem a na základe toho to náhradné výživné odoberajú tým náhradným rodičom. A to je nespravodlivé a to neporieši ani situácia, že v podstate či je trestný čin po dvoch alebo troch mesiacoch neplateného výživného, to absolútne nemá dôvod na to, že sa nám bude stávať, že práve náhradní rodičia skrz toho, že, že životné minimum sa mení a ten príspevok je viazaný na dieťa a zarátava sa tam celý prijem, tým ľuďom je odoberané, sú odoberané peniaze, ktoré priamo putujú na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa. Takže toto je potrebné riešiť.
A taktiež čo nerieši návrh zákona – a ja som to už hovorila pánovi predkladateľovi v prvom čítaní, a teda nedostalo sa to do druhého čítania –, v prípade, ak rodič, ktorému sa vypláca minimálne výživné, to znamená, že v podstate ide o povinného rodiča, ktorý buď nepracuje, alebo nejakým spôsobom nemá nijaký príjem, tak vtedy súd určuje sumu 28 eur 79 centov. Ak ten rodič tej matke dá nejakých, nejakú sumu, dajme tomu 20 eur, tak ona ak poberá náhradné výživné, musí následne to náhradné výživné vrátiť.
Návrh zákona, ktorý sme schválili, a teda pani prezidentka vrátila späť, opäť túto situáciu nebude riešiť. To znamená, že u žien, ktoré majú minimálne finančné prostriedky, opäť po nich bude štát vymáhať tie peniaze. To znamená, že ak oni medzi sebou si jednoducho ako tie veci nevysporiadali, naďalej tie najchudobnejšie z najchudobnejších budú mať opäť v podstate málo peňazí na to, aby napríklad ostali v tom náhradnom, nájomnom bývaní alebo náhradnom bývaní, kde žijú a si musia zaplatiť nájom. Lebo realita je taká, že ak ona dostane od štátu 28 eur 79 centov, on jej dá nejakých 15 eur, ona by to mala nahlásiť na úrad práce, ten by mal pozastaviť náhradné výživné a v podstate ten, ten zase, jej manžel ďalšie dva mesiace nebude platiť, ona má pozastavené náhradné výživné a opäť musí opätovne požiadať o to, aby sa jej náhradné výživné platilo, ak jej on nebude platiť. A ide o také minimálne sumy, že ona jednoducho nevie ani uhradiť z tých 28,79 nájom, tak, samozrejme, ona to minie, a to, čo on jej dal 15 eur, tak ešte ten štát chce od tej matky, aby naďalej mu vrátila. To znamená, že vy ste toto vôbec neporiešili u tých ľudí.
Ak dá nejakú čiastku, jednoducho tam štát dáva ruky od toho preč a naďalej tam vzniká problém a hlavne u rodín, ktoré sa určite aj na vás obracajú s tým, že ostala s deťmi, nemá finančné prostriedky, manžel jej dá nejakú čiastku a keďže sa ten zákon postavil tak, že oni si to majú vyrovnať, tak jednoducho naďalej sa to bude vymáhať od, od toho rodiča, ktorý je poškodený v podstate.
Takže ak naozaj chceme pomôcť, mali by sme sa pozrieť na náhradných rodičov a mali by sme sa pozrieť ešte na tých chudobných rodičov, kde tam naozaj ide len o desiatky eur, 12 eur, ale naozaj pre tú ženu, keď to má vrátiť, je veľký peniaz.
Ďakujem.