53. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov strán SMER – sociálna demokracia, SNS a MOST – HÍD žiadam o zrušenie zajtrajšieho hlasovania, nakoľko budeme od rána prerokovať štátny rozpočet a bolo by dobré, keby sme sa mohli v kuse baviť o tejto dôležitej téme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sa konalo 28. novembra 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných.
Z 90 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Petra Helexu za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb hlasovalo
– za 32 poslancov, proti 27 poslancov a zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.
Na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zvolený Peter Helexa. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 28. novembra 2019 (nová voľba II).
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 105 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 105 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 104 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 91 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta č. 1
– František Janíček, za 14 poslancov, proti 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov,
kandidát s poradovým č. 2
– František Pecho, za hlasovalo 43 poslancov, proti hlasovalo 18 a zdržalo sa hlasovania 30 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhnutých kandidátov. Keďže kandidát na člena Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obaja nezvolení kandidáti. Navrhuje sa, aby opakovaná voľba bola v utorok 3. 12. 2019 o 17.00.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií predložil pod číslom parlamentnej tlače 1818 na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Vláda Slovenskej republiky k tomuto návrhu ústavného zákona schválila skrátené legislatívne konanie, pretože predložená novela rieši vec, ktorá je z hľadiska zabezpečenia hospodárskych záujmov štátu dôležitá.
Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu prešiel v tomto roku zmenami, ktoré jeho pôsobnosť v oblasti obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu výrazne rozšírili. Od 1. januára 2020 sa bude týkať oveľa širšieho počtu obchodných spoločností ako pôvodne, v niektorých prípadoch aj ich dcérskych spoločností a v týchto spoločnostiach sa bude týkať tak členov predstavenstiev, ich konateľov, ako aj členov dozorných rád. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje vôľu Národnej rady takýmto spôsobom rozšíriť pôsobnosť ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Súčasne ale vnímame a rovnako to aj vníma výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, že zmeny ústavného zákona z júna tohto roku môžu vyvolať niektoré interpretačné a aplikačné problémy, a to na strane štátu, ako aj na strane súkromných investorov v pološtátnych firmách. Na strane štátu sa problémom javí najmä to, že zavedenie prísnych zákazov povinností a obmedzení, ktoré ústavný zákon o ochrane verejného záujmu prenáša na členov dozorných rád, by znamenalo, že štát nebude schopný ich plnohodnotne obsadzovať. Členovia dozorných rád totiž, členovia dozorných rád totiž túto funkciu nevykonávajú ako svoje zamestnanie, ale majú iné zamestnanie alebo podnikajú v rozsahu, ako to umožňuje Obchodný zákonník. Ako verejní funkcionári by to ale nemohli. Signály z prostredia jednoznačne naznačujú, že budú po 1. januári 2020 voliť vzdanie sa funkcie člena dozornej rady štátnej firmy. Súčasne bude vážny problém tieto miesta obsadiť.
Riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je spojené s riadnym fungovaním a plnením úloh jej orgánov, pričom z hľadiska kontroly hospodárenia a presadzovania hospodárskych záujmov štátu má dozorná rada nezastupiteľné miesto. Vítam preto legislatívnu iniciatívu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorá na túto situáciu reaguje a predstavuje dobré riešenie v tom, že ponecháva členov dozorných rád štátnych firiem v pôsobnosti ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda to, čo sleduje Národná rada, ale na druhej strane pre nich zakladá niektoré výnimky, ktoré vychádzajú z toho, že títo ľudia nepôsobia v štátnych firmách na 100-percentný úväzok. To zabezpečí, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti štátu tieto miesta plnohodnotne obsadzovať a to prispeje k ochrane hospodárskych záujmov štátu v jeho obchodných spoločnostiach, osobitne tam, kde je miesto dozornej rady osobitne legislatívne posilnené, ako napríklad v regulovaných spoločnostiach.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1929 z 28. novembra 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (tlač 1819), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 117. schôdzi dňa 28. novembra 2019. Uznesením č. 779 z 28. novembra 2019 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu ústavného zákona.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len krátko, vzhľadom na to, že väčšina debaty asi sa presunie priamo k rokovaniu o návrhu našej novely zákona, k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Veľmi ho v našich opozičných radoch nevidíme radi, avšak tu sa presne hodí tá definícia toho, kedy sa má použiť skrátené legislatívne konanie. A to je práve v prípade, že by hrozili škody v prípade, že by sa takáto novela neprijala. A tu v tomto okamihu naozaj tie škody hrozia, pretože už v dnešnej dobe sa povzdávali členovia dozorných rád v niektorých organizáciách, kde hrozí potom to riziko, že budú tieto orgány nefunkčné. A tak ako tu pred chvíľou predkladateľ skráteného legislatívneho konania povedal, tak zablokuje to niektoré schvaľovacie procesy a samozrejme zablokuje to aj hlavne kontrolnú činnosť v týchto spoločnostiach, keďže sa bavíme o dozorných radách. Takže naozaj z tohto dôvodu podporujem skrátené legislatívne konanie, aj keď nemôžem nespomenúť to, že tento text je už dostatočne dlho známy. Nebyť toho, že sme sa s tým priamo na výbore aj s tajomníčkou výboru a s ďalšími nezaoberali, tak nikto z tých, ktorí by mali hlavne na toto urgovať, to znamená, že z jednotlivých ministerstiev, ktoré zodpovedajú za tieto organizácie, neprišli tieto urgencie a nemuseli sme tu mať skrátené legislatívne konanie, ale mohli sme tú novelu riešiť v riadnom legislatívnom konaní.
Druhá vec a to nie nepodstatná, toto je už v podstate tretia novelizácia tohto zákona. Väčšina práve je tu dôvodom ten bod, ktorý teraz meníme, a ani ten nebude stále stopercentný, pretože robili na tom, na ňom mnohí právnici, naozaj takí, ktorí sa dlhodobo venujú obchodnému právu, a to, čo z neho potrebujeme dostať, aby sa týkal všetkých tých, ktorí zastupujú štát vo všetkých organizáciách, v ktorých má štát podiel, či už prostredníctvom stopercentnej dcéry, čiastkového majetkového zastúpenia alebo je to nejaká vnučka štátnej organizácie, tak toto by mali byť všetko verejní funkcionári, ktorí by mali podávať svoje oznámenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a mali by byť pod kontrolou, tak toto stále nevieme poskytnúť, pretože taká definícia zatiaľ ešte nebola. Dokážeme to zhruba tak na nejakých 95 %, to znamená, že niektorí ešte stále do tohto nebudú spadať, lenže v tomto okamihu bez tejto novely by tam spadalo mnoho ľudí, ktorí zastupujú iných akcionárov, ako je štát. A to, samozrejme, nechceme, aby tam bolo, pretože jednak to nie je predmetom záujmu nášho ústavného zákona a jednak má to potom ďalší vplyv na to, akým spôsobom tieto spoločnosti využívajú týchto zástupcov či už štatutárov alebo v dozorných radách na ďalšiu činnosť, pretože minimálne je tam dôležitá tá časť, že nemôžu podnikať. To znamená, že napríklad v ďalších spoločnostiach nemôžu byť štatutármi, čo znamená, že ak máte nejakú skupinu v organizácii, tak nemôžu byť vo viacerých orgánoch týchto spoločností naraz, čo naozaj je bežné pri, pri, pri väčších organizáciách, že majú viaceré združené spoločnosti. Toľko za mňa a naozaj väčšina debaty asi bude priamo pri, pri rozprave o novele zákona.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zvyknem z tohto miesta kritizovať návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože obvykle si myslím, že tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú naplnené, a to zdôvodnenie, ktoré sa k návrhom dáva, je nedostatočné, len sa tak povie, že hrozia značné hospodárske škody alebo sú ohrozené základné práva a slobody bez toho, aby sa to nejako bližšie vysvetlilo. A keď si rozoberieme ten samotný návrh, tak obvykle dospejeme k názoru, že tie dôvody naplnené nie sú, že, že je tam iba deklarované, hroziaca hospodárska škoda napríklad. To je také najobľúbenejšie.
V tomto prípade sa zákon, teda návrh na skrátené legislatívne konanie tiež odvoláva na hroziace hospodárske škody, ale som presvedčený, že v tomto prípade je to oprávnené a tie dôvody naozaj, naozaj existujú. Ide v podstate o nápravu asi nie celkom zvládnutej legislatívnej činnosti, činnosti parlamentu. Keď sme sa usilovali nejako novým spôsobom zadefinovať zástupcov štátu v hospodárskych subjektoch, teda v obchodných spoločnostiach a, a teda v iných, iných subjektoch, kde sú nominanti štátu, tak najprv v tej novele, ktorú predložila skupina poslancov vládnej koalície a ktorá bola prijatá pomerne konsenzuálne, teda aj hlasmi opozície, aby som sa z toho nevyvliekal, tak prišla nejaká definícia, ktorá ale bola nedostatočná, našli sme tam chybu. Tak potom prišiel, myslím, návrh výboru a bola tá definícia zmenená. Ale jak bol ten zákon opäť schválený, tak zrazu sme zistili, že sú tam, teda je tam niekoľko problémov. Niektoré z tých problémov išlo alebo by išlo vyriešiť aj cez nejakú interpretáciu zákona, ktorú by dal výbor a potom možno neskôr Ústavný súd pri sťažnostiach alebo pri opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ale boli tam aj problémy, ktoré riešiť nešlo.
Sú tam v zásade dve, dva vážne okruhy problémov. Jeden sa týka toho, že tak ako je to naformulované, tak by do skupiny verejných funkcionárov spadli zástupcovia súkromných investorov v podnikoch, ktoré sú čiastočne štátne a čiastočne súkromné. U materských podnikoch to nie je nejaký zásadný problém. Tam by sa to možno dalo preklenúť nejakým výkladom, lebo tam tá interpretácia bola rôzna. Ale u dcérskych firiem, napríklad energetických spoločností, tak tie úplne jednoznačne tam spadli všetci nominanti tých prevažne štátnych firiem bez ohľadu na to, že v tých prevažne štátnych firmách majú manažérsku kontrolu súkromní investori. A teda tí nominanti, ktorí sú v tých dcérskych spoločnostiach, sú nominantmi súkromných investorov. Častokrát ide o ľudí, ktorí sú v manažmentoch rôznych spoločností napriek, napriek celou Európou. My by sme z nich, ak by ten zákon nebol zmenený do 1. januára budúceho roku, spravili verejných funkcionárov, ktorí by museli podávať oznámenia, ako podávajú aj poslanci Národnej rady, členovia vlády, a tak ďalej. A zároveň by sa na nich vzťahovali obmedzia vrátane zákazu, zákazu podnikania. Čiže snažili sme sa vo výbore nájsť riešenie, aby, aby zástupcovia súkromných investorov do toho nespadli. Lebo to nebol úmysel parlamentu, a teda ani navrhovateľov, ani tých, čo hlasovali za ten návrh, aby do toho spadli aj zástupcovia súkromných investorov. Čiže snažíme sa tou formuláciou ich z toho vyňať, ale ako už kolega Sloboda, predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, povedal, tak v rámci toho, samozrejme, zase sa vytvoria nejaké nové problémy, že aj nejakí zástupcovia zase štátu alebo štátnych podnikov nám z toho uniknú. Ale dokonalé riešenie asi, asi neexistuje alebo prinajmenšom sme ho, sme ho nenašli.
Druhý okruh problémov sa týka členov dozorných orgánov, ktorí opäť, a to sa netýka iba, iba zástupcov štátu, ale aj zástupcov teda súkromných investorov, ale teda naopak, netýka sa to zástupcov súkromných investorov, ktorých dáme na bok a vyjmeme ich z pôsobnosti zákona. Ale týka sa to aj zástupcov štátu, ktorí v dozorných orgánov častokrát majú aj vlastné podnikateľské aktivity, ktoré sú im zakázané. Čiže vo vzťahu k týmto sa tým návrhom navrhuje vyňať ich z niektorých obmedzení, čiže ostanú v režime verejných funkcionárov, budú predkladať oznámenia, budú kontrolovaní, ale povedzme ako poslanci obecných, teda mestských zastupiteľstiev alebo župných zastupiteľstiev, nebude sa na nich vzťahovať zákaz podnikania alebo členstva v štatutárnych orgánoch podnikateľských subjektov. Čo je nepochybne problém, ktorý by vznikol štátu, lebo, lebo by hrozilo, že ho nebude mať kto v orgánoch týchto spoločností kontrolovať. Rovnako by ale aj bol problém, ak by sa, povedzme, zástupcovia tých súkromných investorov rozhodli, že nebudú za takýchto okolností ochotní v tom pokračovať. A teda vznikol by problém tým firmám. A, žiaľ, je to potrebné ošetriť do 1. 1. 2020, lebo inak by tá situácia nastala a výbor v podstate by mal začať konať napríklad voči takým, ktorí porušujú obmedzenie alebo zákaz podnikania.
Takže nedalo sa nič iné robiť. Pripravil výbor, a teda tu chcem oceniť aj spoluprácu so zástupcami ministerstva spravodlivosti, ministerstva hospodárstva a teda aj v rámci diskusie so zástupcami dotknutých subjektov, pripravil návrh, s ktorým snáď aspoň čiastočne budú všetci spokojní, a teda je aj pre mňa dôvodom, aby som podporil to, aby sme návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, aj teda na prekvapenie mojich kolegov z klubu, ktorí sú zvyknutí, že v takýchto situáciách odporúčam hlasovať, hlasovať proti.
Ale predsa len si neodpustím poznámku, že aj to, že teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, aj za to čiastočne môže nie celkom transparentný proces prípravy zákonov. My sme tu vo viacerých prípadoch, keď poslanci predkladali návrhy zákonov podobné, teda rozsiahlejšie, hovorili kolegom z koalície, že lepšie by bolo, keby to bol vládny návrh zákona, keby to išlo riadnym legislatívnym procesom, medzirezortné pripomienkové konanie, že by sa tam vychytalo viacej vecí. Ústavný zákon bol novelizovaný dvakrát v tomto roku po nejakých 12 či 13 rokoch, keď ostával nezmenený. Raz to bol návrh skupiny koaličných poslancov. Druhýkrát to bol návrh výboru. Čiže ani v jednom prípade sa neuskutočnilo pripomienkové konanie, klasické medzirezortné pripomienkové konanie. Pričom je, je pomerne pravdepodobné, že ak by sa uskutočnilo pripomienkové konanie, tak by si to mohol všimnúť aj niekto z tých dotknutých firiem napríklad alebo, alebo teda možno dotknuté ministerstvá či už hospodárstva alebo spravodlivosti by sa tým možno podrobnejšie zaoberali, ako keď to bol iba poslanecký návrh alebo návrh výboru.
Uvedomujem si, že je to špecifický zákon, ktorý upravuje povinnosti verejných funkcionárov vrátane, vrátane poslancov. Čiže tuto je asi aj na mieste, aby to riešil, aby to povedzme bol poslanecký návrh alebo návrh výboru, keďže to vyžaduje ústavnú zhodu. Ale možno je to len taký odkaz aj pre nás, že ak sa v budúcnosti budú meniť takéto zákony, ktoré sa netýkajú iba poslancov, ale aj ďalších skupín, tak napriek tomu, že pôjde o návrh poslancov alebo návrh výboru, tak to prerokovanie s verejnosťou má byť širšie alebo teda vôbec nejaké má byť, lebo keď nebude, tak sa stane, že budeme musieť krátko predtým schválený zákon opravovať. A potom zistíme, že sme to opravili zle a budeme to musieť opravovať ešte raz a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.
Napriek tomu, ako som povedal, podporujem skrátené legislatívne konanie a odporúčam aj ostatným kolegom, aby hlasovali v tomto prípade za skrátené legislatívne konanie.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no inak, tie naše kultúrne zákony, to vždy chodia tak na úrovni večerníčka. Takže ja dúfam, že nebudem úlohu uspávača vás. Je pravda, že my sme si na výbore rozprúdili veľkú diskusiu o tomto návrhu zákona. Aj v prvom čítaní som k nemu celkom siahodlho vystúpila. Ale chcela by som ešte povedať z tohto miesta niekoľko vecí, ktoré tu v prvom čítaní neodzneli. Pretože v prvom čítaní som sa viac zamerala na kvázi spor Komory reštaurátorov a Pamiatkového úradu, ktorý vyústil do protiústavného stavu, ktorý následne vlastne táto novela teraz rieši.
Existujú riešenia elegantné a potom grundalské. To sú také tie odfláknuté. Keby som mala povedať, za aké považujem túto novelu, tak za to grundalské. Napriek tomu, že poznáme teda to pozadie. Ale viem, že aj vy, predkladatelia, si uvedomuje, že mohlo sa k tomu celému procesu pristúpiť oveľa elegantnejšie. Mohla prísť iniciatíva z ministerstva kultúry. Takto prišla ako poslanecký návrh zo všetkými plusmi a mínusmi, ktoré tento proces obnáša.
Teraz by som chcela povedať, že našla som si čas medzi prvým a druhým čítaním a bola som navštíviť oblastné ateliéry reštaurátorské, ktoré sú súčasťou Pamiatkového úradu v Bratislave. Rovnaká v podstate, nazvem to inštitúcia, funguje aj v Levoči. Máme oblastné reštaurátorské ateliéry v Bratislave a v Levoči. Bola som privítaná ako jediná poslankyňa, ktorá za celú existenciu sa v týchto priestoroch ukázala a reálne sa zaujímala o to, čo sa v nich deje, v akých podmienkach sa deje a prečo sú pre nás dôležité a je dôležité zachovať ich fungovanie. Priznám sa, že vstupom do týchto ateliérov som sa ako keby vrátila aj v čase, pretože tie podmienky, v akých tam reštaurátori a teda aj študenti reštaurátorstva pracujú, nie sú vôbec zďaleka ideálne a vôbec neprináležia tomu, ako by sme sa o pamiatky mali v 21. storočí starať. Tie podmienky sú skutočne spiatočnícke. Nielen čo sa týka vybavenia, ale aj priestorovo s tým, že sa tam opravujú národné kultúrne pamiatky alebo časti, ktoré majú nesmiernu hodnotu. A procesy, ktoré tam všetky prebiehajú v niektorých tých miestnostiach, sú skutočne, až by som nazvala, zdraviu škodlivé. Že tí zamestnanci koľkokrát obetujú aj časť osobného zdravia na to, aby pomohli napríklad takému kusu jedného starodávneho oltára, aby nadobudol tú krásu z minulých čias.
Keď som si uvedomila, že tieto pamiatky by boli vystavené veľkému riziku a veľkému otázniku, čo by sa s nimi stalo, ak by nevznikla nejaká alternatíva tomu, čo existuje teraz, bolo by to minimálne voči nim veľmi barbarské. Avšak pravda je taká, že to, čo my máme teraz na stole, nie je tým, čo skutočne tým pamiatkam v konečnom dôsledku pomôže. Ale chcem zdôrazniť, že si veľmi uvedomujem stav, ktorý treba nutne a rýchlo riešiť. Pretože aj tí ľudia, ktorí tam pracujú, aj tie pamiatky, ktoré tam momentálne sú, nevie sa, čo bude s nimi, ako ďalej, či to prežijú, ďalší presun z miesta na miesto už možno neprežijú. A inštitúcia, ktorú táto novela zákona ide riešiť, by mala teda ponúknuť možno aj nový priestor. Neviem, ako je myslená do detailov. Lebo musím povedať, že spolu s touto novelou kupujeme aj mačku vo vreci. My skrátka nevieme, čo vznikne. Nevieme. Nevieme, za aké peniaze to vznikne, nevieme, kde to vznikne. Možno vieme, akí ľudia tam budú pracovať, lebo to nám bolo oznámené na výbore, že časť by sa teda zamestnancov zobrala z Pamiatkového úradu, časť z nejakej inštitúcie, ale vlastne, že celé zameranie by malo pôsobiť skôr viac v tej projektovej sfére a nie v samotných tých reštaurátorských službách, že by sa to malo iba nejakou formou zabezpečovať.
Ďalej nám bol predstavený pozmeňujúci návrh, ktorý tu o chvíľočku odznie, ktorého súčasťou bolo napríklad aj zadefinovanie platobných podmienok pre členov kontrolnej rady. Tá kontrolná rada má taktiež napríklad jeden problém, pretože jeho súčasťou by mal byť aj člen Pamiatkového úradu, kde môže očividne dochádzať v akomkoľvek čase v tom procese ku konfliktu záujmov, pretože Pamiatkový úrad vždy bude nejakým spôsobom súčinný s touto novou inštitúciou.
Keď sa bavíme o tých odmenách pre členov kontrolnej rady, neviem, prečo tam nebola uvedená odmena pre generálneho riaditeľa. Lebo to je jeden veľký otáznik. A podľa mojich informácií na to generálske, riaditeľské miesto si brúsi zuby jeden konkrétny človek, ktorý bude veľmi rád, pokiaľ na tejto pozícii bude platený niekoľko rokov a bude v podstate neohroziteľný. A musím povedať, že to sa mi minimálne nepáči, ak by tá inštitúcia mala byť zverená človeku, ktorý už dopredu vie, že si tam bude bačovať, a ktovie, ako mu vlastne na našich pamiatkach záleží. No nebudem, nebudem teda menovať, o koho konkrétne ide, veď zainteresovaní hádam vedia.
Potom ale na výbore odzneli informácie, ktoré v rámci rozpravy nám tu nezazneli. Zaznela informácia, že je možné, pracuje sa na tom, aby sa získali eurofondy zamerané na záchranu nášho kultúrneho dedičstva a práve vznikom tejto inštitúcie by sa všetky tie procesy spojené so zabezpečením eurofondov, aby sa teda dostali tam, kam sa majú dostať, tak aby vlastne tento úrad prevzal nad tým záštitu. No ja mám veľké obavy, pretože tie eurofondy v kultúre, nemali sme ich veľa, ale aj to, čo sme mali, sme definitívne a hanebne spackali, teraz zachraňujeme, čo sa dá. Chcela by som veriť, že nová inštitúcia spasí, čo doteraz nedokázal spasiť hádam nikto, ale teda napriek tomu, že som optimista a chcem veriť, že tie eurofondy sa skutočne vybaviť podarí, v tomto prípade som mimoriadne skeptická a teda inštitúcia nám krajší zajtrajšok určite nespraví.
Ešte sme sa, áno, však to je, to je fakt, že štát už vlastne dnes nevlastní veľké percento spomedzi všetkých tých kultúrnych pamiatok, ktoré na Slovensku máme. V podstate ide o, tuším, 9 percent. No ale aj pri tých si povedzme, že mohli by sme si pri nich vlastne povedať, že je to taký obraz toho, že štát je zlý vlastník, lebo mnohé z nich sú v dezolátnom stave, katastrofálnom, a tie, ktoré sa opravujú, sa opravujú za tak predražené ceny, ja tu môžem uviesť napríklad Slovenskú národnú galériu. Mala stáť podľa mojich informácií pôvodne 25 alebo 29 miliónov. Minulý rok ma tu pán, vtedy minister financií upozornil, že ono sa to vyšplhá asi na 50. No a dnes to bude 70 miliónov. Takže a áno, a prepáčte, ale ja to musím povedať (vyslovené s pobavením), pre mňa ten rusovecký kaštieľ, skrátka je pamiatka, ktorá je dokonalým obrazom toho, ako táto vláda k pamiatkam pristupuje. Všetci sme očakávali aspoň nejaký posun k tomu, že už sa niečo začne realizovať. No podľa mojich informácií jeden archeologický prieskum a v rádiu informácia, že 900-tisíc by malo ísť teda do obnovy parku a s prácami by sa malo začať na zimu, čo mi teda ako informácia nedávala veľmi zmysel. Ale veď tie peniaze z tej kultúry a na tie pamiatky sa vedia rozkotúľať všade, všade, kde ten priestor je, a v takej záhrade sa vedia tiež dokonale vlastne stratiť.
Čo sa týka vzniku tejto inštitúcie, skúsim to zhrnúť. Je nepripravená. Je to mačka vo vreci. Nikto nevie, ako sa bude realizovať, tým už sa bude v podstate potom zaoberať ďalšia vláda. Jediné plus a teda dobrý úmysel, čo musím povedať, že z mojej strany naozaj to hodnotím ako dobrý úmysel, bola snaha akýmsi spôsobom zachrániť protiústavný stav, ktorý momentálne funguje. Ale nemyslím si, že takto by sa mali nové inštitúcie zriaďovať. A preto určite nebudem hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, krátke zdôvodnenie.
Tento pozmeňujúci návrh reaguje na niektoré pripomienky legislatívneho odboru, ktoré, ktoré sa snažíme týmto pozmeňujúcim návrhom riešiť. Takže samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Petra Náhlika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ešte vás preruším. Najprv sa hovorí odôvodnenie a na konci sa číta... (Reakcia rečníka.) Čiže toto bolo celé odôvodnenie? Dobre, v poriadku, len som upozornil pre istotu.

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
... veľmi krátke, veľmi stručné, dvojvetové (vyslovené s pobavením), Jána Senka, Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, tlač č. 1675.
Bod č. 1 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I prvý bod v § 8a ods. 5 posledná veta znie: "Členovi kontrolnej rady patrí za výkon funkcie mesačná odmena najviac vo výške jednej štvrtiny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.".
Odôvodnenie: na návrh zákona sa dopĺňa výška odmeny, do návrhu zákona sa dopĺňa výška odmeny, ktorá patrí členovi kontrolnej rady.
Bod č. 2 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I štvrtý bod v § 33a ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová "pod dohľadom reštaurátora".
To odôvodnenie, navrhuje sa precizovať legislatívne vymedzenie odbornej praxe v návrhu zákona tak, aby za odbornú prax bolo považované vykonávanie reštaurátorských činností v reštaurátorskom odbore pod dohľadom reštaurátora. Rovnaká podmienka pre odbornú prax je ustanovená aj v zákone č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení neskorších predpisov, § 5a ods. 5.
Bod č. 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I šiesty bod v § 45b ods. 1 sa slová "podľa predpisov účinných po nadobudnutí účinnosti tohto zákona" nahrádzajú slovami "podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020."
Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava.
Bod č. 4. V čl. I šiesty bod v § 45b ods. 2 sa slovo "jeho" nahrádza slovom "ich".
Odôvodnenie: štylistická úprava.
Bod č. 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I šiesty bod v § 45b ods. 3 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "dňom po ich zriadení".
Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť, ku ktorému dňu prechádzajú na Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembru 2019 práce vo verejnom záujme v oblasti reštaurovania na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky.
6. V čl. II tretí bod znie:
"3. § 13 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Odbornou kvalifikáciou sa rozumie dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie zakončené úspešným zložením štátnej záverečnej skúšky vo vzdelávacom zariadení so sídlom v členskom štáte a najmenej tri roky odbornej praxe. Odbornou praxou sa rozumie vykonávanie reštaurátorských činností v reštaurátorskom odbore pod dohľadom reštaurátora.
(10) Na účely tohto zákona sa členským štátom rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.".".
Odôvodnenie: Navrhuje sa precizovať legislatívne vymedzenie odbornej kvalifikácie v návrhu zákona a zosúladiť ho tak so zákonom č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení neskorších predpisov, § 5a ods. 5. Zároveň sa navrhuje doplniť na účely tohto zákona definíciu členského štátu.
7. V čl. II štvrtý bod znie:
"4. Za § 21 sa vkladá § 21a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 21a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Reštaurátorské práce zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia začaté na základe zmlúv uzatvorených Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky pred 11. februárom 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.
(2) Práva a povinnosti zo zmlúv uvedených v odseku 1 prechádzajú z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry dňom po ich zriadení.".".
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenia zákona účinné od 1 . januára 2020 aj o úpravu prechodu práv a povinností zo zmlúv uzatvorených Pamiatkovým úradom pred 11. februárom 2019.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja by som rada zhrnula moje dôvody, ktoré som už dosť obšírne popísala aj pri prvom čítaní, dôvody, pre ktoré nemôžem ja a budem to odporúčať aj mojim kolegom z Demokratickej strany, aby sme nehlasovali za tento návrh. A tie výhrady, hlavné výhrady sú také, také tri.
Tá prvá výhrada je, je protiústavnosť. V podstate týmto návrhom len v duchu hesla, že vyhodíš ho dverami a vráti sa oknom, tak sa obchádza v podstate ten stav, kedy vládny návrh zákona z júla 2018, ktorý hovoril o tom, že Pamiatkový úrad môže aj sám realizovať reštaurátorské práce, tak tento návrh vlastne obsahoval podľa nálezu Ústavného súdu protiústavné ustanovenia. Vtedy Ústavný súd rozhodol, že Pamiatkový úrad, ktorý už teda má aj rozhodovacie, ale aj kontrolné kompetencie nad reštaurátorskými prácami, tak by nemal, resp. nemá tieto reštaurátorské práce aj sám vykonávať, lebo by de facto kontroloval sám seba.
No a toto sa predkladatelia vlastne snažili obísť ešte, ešte jedným pokusom. Bolo to v apríli, kedy bol tento návrh predložený na vládu s tým, že teda reštaurátorské práce by už nevykonával priamo Pamiatkový úrad, ale by sa zriadila nejaká iná právnická osoba, ktorú by si Pamiatkový úrad na tento účel zriadil. Tento návrh vtedy neprešiel cez Legislatívnu radu vlády, ktorá ani tento postup teda neuznala, a zákon bol z rokovania stiahnutý. No a teraz na konci roka je tu, je tu tretí pokus, ktorý sa ale robí cez, cez poslanecký návrh. Takže vidíme, že tá snaha je tu napriek teda nálezu Ústavného súdu veľmi veľká o to, aby, aby sa to vlastne zrealizovalo.
Druhá taká výčitka alebo pripomienka sa týka rozpočtu. Spomínala to už aj moja predrečníčka. Aj dôvodová správa uznáva alebo píše, že tento návrh bude mať dopad na štátny rozpočet. Predkladatelia ho pripúšťajú, ale nevedia ho vyčísliť. Ministerstvo financií konštatuje takisto, že návrhu chýba vyriešenie krytia potrebných financií, čo teda preložené do voľnej reči znamená, že poslanci predkladajú niečo, chcú zriadiť nejakú organizáciu, ale nevedia, kde na to štát vlastne vezme.
Ja som sa aj na výbore, poslednom výbore pre kultúru a médiá pri prerokovávaní štátneho rozpočtu spýtala zástupcov ministerstva financií, či o tomto poslaneckom zámere teda vedia, či s nimi komunikoval niekto z ministerstva kultúry, že by takýto poslanecký návrh mal byť prípadne v pléne schválený, či ich ministerstvo kultúry alebo niekto iný žiadal o rozpočtové krytie takejto novej inštitúcie, na čo mi bolo odpovedané vyhýbavo, resp. som vytušila, že, že teda rozpočet s tým zatiaľ nepočíta. A teda naozaj s tým nepočíta. Ale ak by toto prešlo, tak by to nejakým spôsobom muselo byť riešené. Spomínala sa nejaká rezerva ministerky a nejaké iné, iné nástroje, iné kapitoly, kam by to teda muselo byť z nejakých iných kapitol zrejme presúvané. Tak ja sa teda pýtam, že čo je potom toto za prístup. Ekonomike sa prestáva dariť, peniaze sú prejedené, minister financií plače, že nevie zostaviť štátny rozpočet, a tuto v podstate len poslanci dvaja sa rozhodnú zriadiť novú organizáciu, nepovedia, koľko to bude stáť, kde na to máme zobrať. Považujem to za veľmi trúfalú ambíciu predkladať takýto návrh z pozície poslancov a zaráža ma, že sa teda takáto dôležitá vec, ako zriadenie novej organizácie, predkladá ako, ako poslanecký návrh, ktorý v podstate nepodlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celému tomu procesu, ktorý sa deje pri vládnych návrhoch. A pri tom stave, kedy máme naozaj problém zostaviť rozpočet. Zajtra sa o tom budeme, myslím, veľmi široko rozprávať pri prejednávaní štátneho rozpočtu, tak mi to príde aj veľmi nezodpovedné.
No a tá tretia výčitka alebo pripomienka, ktorú k tomuto návrhu mám, je, že naozaj veľmi silno pochybujem o tom, že sa týmto návrhom alebo zriadením takejto organizácie nejako zaručí to zlepšenie starostlivosti o naše pamiatky. To je teda taká ambícia, ktorá sa uvádza aj v dôvodovej správe, že teda ide o kvalitu pamiatkovej obnovy. No ja pochybujem, že aký cieľ vo verejnom záujme má byť práve zriadením nejakej novej organizácie dosiahnutý, okrem toho, že zabezpečí zopár zamestnancom teda prácu v štátnozamestnaneckých pozíciách, ale z toho samotného návrhu nevyplýva, že by správcovia potom museli objednávať reštaurátorské služby iba cez túto organizáciu. Takže to znamená, že si budú môcť reštaurátorské služby aj naďalej objednávať u iných dodávateľov, a k tým, k tomu diapazónu tých dodávateľov, ktoré budú mať na výber, pribudne ešte aj nový dodávateľ a to je táto štátna organizácia. Takže neviem čo vedie vlastne predkladateľov k tej úvahe, že zriadením takejto organizácie sa na Slovensku zrazu bude lepšie reštaurovať, výkonnejšie, kvalitnejšie. Stále je to len otázka ľudí, aj keď vznikne takáto organizácia, opäť to budú len ľudia, ktorí budú reštaurovať tie pamiatky, aj tých nových ľudí si musí organizácia zabezpečiť z teda toho, z tých možností, ktorých dnes máme. Buď zamestná živnostníkov, samostatne podnikajúcich, alebo zamestná vlastných zamestnancov, každopádne tí ľudia sú tu stále tí istí a je jedno, cez akú organizáciu budú tú pamiatkovú obnovu vykonávať. Takže kvalitu tej pamiatkovej starostlivosti tento zákon nijako nerieši a myslím si, že rieši naozaj len platové zabezpečenie určitej vybranej skupiny reštaurátorov, z ktorých teda budú štátni zamestnanci.
Druhá vec, ktorú dosiahneme, je, že zabetónujeme Pamiatkový úrad a priamo k takej všemocnosti, kedy sa budú vlastne k rozsahu tej pamiatkovej obnovy jednak vyjadrovať, vydávať príslušné rozhodnutia, potom tie rozhodnutia budú aj sami realizovať a potom by si ich mali aj sami po sebe, tieto práce, kontrolovať. Ja dnes neviem povedať, či je to dobrá cesta, či Pamiatkovému úradu máme zveriť všetky takéto kompetencie. Už dnes sa vedú mnohé polemiky o ich výlučnosti, niektorí dokonca volajú pamiatkárov štát v štáte. Ja nepochybujem, že aj ich zásluhou sa v oblasti pamiatkovej ochrany a obnovy vykonalo na Slovensku veľa dobrého, ale zároveň neviem, či teda majú byť takto monopolne postavení. Ja samozrejme neviem s určitosťou dnes povedať ani to, či je správne, naopak, zveriť všetky nejaké realizačné kompetencie napríklad len Komore reštaurátorov, ktorá tak isto prejavuje svoje veľké ambície. A okrem reštaurátorov tu máme aj iné profesijné komory, ako architektov alebo stavebných inžinierov, ktorí tak isto úplne legitímne presadzujú svoje názory alebo aj záujmy. No a potom samozrejme sú tu vlastníci, užívatelia pamiatok, investori a každý z nich si osobuje nejaké právo alebo nárok na zasahovanie do rozhodovania o tom, ako sa bude s pamiatkami nakladať a v konečnom dôsledku aj s ich financiami. Takže inými slovami v tej pamiatkovej starostlivosti tu máme množstvo rôznorodých záujmov, ja ich všetky považujem za legitímne. Každá z tých zmienených strán má mať legitímne slovo v tom, ako sa bude s pamiatkami na Slovensku nakladať. A čo tu chýba, nie je zriaďovanie nových inštitúcií, ale to je, to je naozaj nejaká veľmi úprimná poctivá diskusia o tom, kam sa má pamiatková obnova v 21. storočí u nás uberať.
Takže na tento návrh sa pozerám skôr ako na niečo, čo má, čo sleduje len jeden cieľ, aby sa v rukách Pamiatkového úradu sústredili naozaj, alebo teda štátu, keď chceme, sústredili všetky kompetencie. A tento súbeh kompetencií mi nepríde správny. Zaváňa mi takou nezdravou centralizáciou, nie som s tým stotožnená a práve si myslím, že tej spomínanej diskusii, ktorú potrebujeme otvoriť, tento návrh skôr zatvára dvere.
V Demokratickej strane, ktorú dnes zastupujem, kladieme veľký dôraz na rozvoj regiónov a popri ochrane prírodného dedičstva máme zaostrené aj na pamiatky, lebo ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva považujeme za veľmi také spojité nádoby a aj významný prvok, ktorý dokáže prispieť k zamestnanosti, k rozvoju cestovného ruchu, ale aj k zvýšeniu povedomia občanov o miestnej histórii, k pocitu hrdosti na miesto, v ktorom žijú. A v oblasti pamiatkovej obnovy máme za to, že treba zaviesť celkom nové prístupy k pamiatkovej obnove, ale najmä teda k spôsobu, akým je financovaná. To financovanie musí byť vo výsledku viaczložkové, musí podporovať príklady dobrej praxe, kde sa preukáže súčinnosť štátu, obce, komunít. Takže tým cieľom nemá byť pamiatky len opraviť, ale vrátiť do nich život. My nepotrebujeme len látať problémy a pamiatková obnova sa nesmie zúžiť len na to, na nejaké preťahovanie sa o to, kto bude realizovať štátne zákazky, či to budú reštaurátori alebo nejaká štátna organizácia.
Takže to sú dôvody, prečo budem hlasovať proti tomuto zákonu.