58. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Antošová, teda celkom nerozumiem, lebo, či hovoríte, že pohlavie a rod je to isté alebo nie je to to isté, lebo Istanbulský dohovor medzi tým rozlišuje. Rozlišuje, rod definuje ako, ako súbor rolí, ktoré sú spoločnosťou prisudzované mužom a ženám, teda síce neodtŕha to od pohlaví, neodtŕha to od dvoch pohlaví, mužského a ženského, ale tvrdí, že to nie je niečo identické, to hovorí o súbore rolí, čiže nie je to to isté, ani, ani v Istanbulskom dohovore a tento, túto definíciu po, obsahuje Istanbulský dohovor práve pre účely Istanbulského dohovoru.
No a teda považujete za zlé odstraňovanie stereotypov, ktoré sú založené na myšlienke nerovnosti, nerovnakého postavenia muža a ženy? Lebo o to predovšetkým v Istanbulskom dohovore ide. A keď ste tu hovorili o vlastnostiach matky, že sa stará o rodinu, stará sa o dieťa, nemyslíte si, že teda to isté by mali robiť aj otcovia? Aj otcovia by sa mali starať o rodinu, o dieťa, vykonávať domáce práce? Je na tom niečo zlé, keď toto robia aj muži?

Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová, môžte reagovať.

Ďakujem pekne. Ak mi niekto teda v tejto sále nerozumel, tak to poviem inač a jednou vetou. Zneužívanie inštitútu ľudských práv na svoje výhody menšinami, ako sú homosexuáli alebo aj Rómovia, nakoniec spôsobí na Slovensku to, že my slušní ľudia v tradičných rodinách, žijúci v kresťanských tradičných rodinách, budeme zrazu menšina. A tohoto sa veľmi obávam a myslím si, že aj toto je časťou, veľkou časťou Istanbulského dohovoru, proti ktorému sa staviame.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Shahzad.

Vážení kolegovia, ja by som zareagovala možno v prvom rade na moju predrečníčku, keď hovorila o tradičných rodinách, že by sme boli možno prekvapení, koľko tradičných rodín by sme v tomto parlamente našli, ako by ich bolo žalostne málo. Preto ja ako, rovnako ako žena, ako matka by som sa rada vrátila k podstate Istanbulského dohovoru a teda, že dohovor sa týka v prvom rade násilia páchaného na ženách, ktoré by sme ako slušná spoločnosť nemali tolerovať. A že hoci máme svoje zákony, tak sa nám toto násilie nie vždy darí kvalitne riešiť. Aj preto je tu tento Istanbulský dohovor.
Ja napriek tomu, že kolegyňa Simona Petrík tu, tu pomenovala mnoho vecí, myslím, že je fakt dôležité, aby sa tu opakovali tie veci, pretože niektorí to nechcete prijať a možno to nie je pre vás, ktorí ste sa už s tým stotožnili, s tým, ktorí už ten postoj máte taký, aký máte, ale možno je to pre ľudí, ktorí v tom úplne jasno nemajú.
Ja odcitujem niekoľko, niekoľko názorov odborníčky Adriany Mezochoritisovej, ktoré boli zverejnené napríklad na portáli Ženy v meste, a teda základná vec, ktorú tam ona spomína, je, že by sme sa mali snažiť ľudí upokojiť. A to vy nerobíte. Hovorí, že rozumiem, že ľudia majú strach o svoje rodiny, o ich súdržnosť a že nemajú životné istoty. Rodiny a vzťahy ničí ekonomická a sociálna neistota, nerovnosť, nenávisť. Nič z toho však neprichádza s Istanbulským dohovorom.
Bohužiaľ, a dnes sme tu zažili, ako niekto označil, že je tu zúrivý postoj na obhajobu Istanbulského dohovoru, ale podľa mňa tento zúrivý postoj ide z úplne inej strany ako od obhajcov dohovoru. Už tu bolo spomenuté Arménsko, a teda že minister spravodlivosti Arménska požiadal Benátsku komisiu, aby posúdila, či Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou, to citujem opäť túto odborníčku: Žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie sú v rozpore s arménskou ústavou, a teda analogicky, keďže my máme podobnú ústavu, nemala by byť, nemal by tam byť rozpor ani s našou ústavou. K tomu, či Arménsko má alebo nemá ratifikovať dohovor, Komisia nezaujala stanovisko, keďže ide o suverénny akt štátu.
Dnes my všetci tu máme možnosť sa rozhodnúť, kam sa budeme uberať. Áno, je to aj vo vašich rukách. Bohužiaľ, aj dnes sme tu počuli, to čo ona v tom svojom stanovisku niekoľkokrát pomenovala, ktoré, aké najväčšie výhrady voči tomuto dohovoru máme a jednou z nich je aj, že Slovenská republika dostatočne rieši všetky problémy spojené s násilím páchaným na ženách a že si vystačíme sami. Ona však hovorí, že prítomnosť kvalitnej vnútroštátnej ochrany ľudských práv neznižuje potrebu a význam vonkajšej ochrany. Obidva systémy sa dopĺňajú, nestoja proti sebe. Navyše ratifikáciou dohovoru štáty vysielajú jasný signál, že to s ochranou ľudských práv svojich občianok myslia vážne. Komisia zdôraznila, že dohovor vytvára priestor na spoluprácu krajín.
Rovnako tu boli spomenuté rodové stereotypy, voči ktorým tu niektorí namietajú. Ale naozaj stereotyp, že ženy majú vykonávať neplatené domáce práce, kým muž má finančne zabezpečovať rodinu, prispieva k vzniku ekonomických nerovností a väčšej chudobe žien. Každý deň tu počujeme, že je tu väčšia chudoba žien. V dôsledku toho sú ženy často od mužov ekonomicky závislé a stali sa zraniteľnejšími voči násiliu.
A už tu bolo spomenuté rovnako ikskrát, že pojem "rod" poukazuje na to, že naše správanie aj postavenie v spoločnosti do veľkej miery ovplyvňuje kultúra a okolie. Istanbulský dohovor, a to stále citujem z tohoto článku, uvádza definíciu rodu, ale nevyžaduje od zmluvných strán tohto dohovoru, aby ju zaviedli do svojho právneho poriadku.
Ďalšia obava, ktorá tu opäť nezaznela, a všetky, všetky tieto obavy, ktoré v článku sú popísané, tak dnes tu boli opäť vytiahnuté. Zavádza sa monitorovací orgán s nadmernými právomocami údajne. Odborníčka hovorí: Vďaka monitorovaciemu konaniu získajú zmluvné štáty veľmi konkrétne usmernenia šité na mieru v konkrétnej krajine, čo umožní efektívne odstraňovať nedostatky. Ale to predsa nie je nič nové. Dohovor má napríklad totožný mechanizmus, ako má Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý Slovensko ratifikovalo už v roku 2007. Ak chceme odstraňovať násilie, musíme odstrániť príčinu a tou je rodová nerovnosť.
Stále sa snažím vžiť do obáv kolegov, ktorí tento dohovor označujú slovami ako nepotrebný, nezmyselný alebo škodlivý. Všetky slová tu dneska už zazneli. Vy ste naozaj presvedčení, že keď sa skončí diskusia o dohovore, napríklad na tejto parlamentnej pôde, že téma Istanbulského dohovoru bude uzavretá? Veď je to zmluva, ktorá možno bude spájať všetky okolité krajiny a my tu budeme na hanbu sveta. Témy, ktoré sa snažíte do Istanbulského dohovoru vložiť, sú hlavne o našich hlavách a o tom, ako si sami dokážeme udržiavať hodnoty, ktoré hlásame. A tam nemôže byť prekážka žiadna zmluva. A tak vás, kolegovia, naozaj prosím o väčšiu toleranciu.
Ešte budem parafrázovať jedného kolegu, ktorý tiež dnes povedal, že je rád, že sa tu odhaľujú charaktery. A je smutné pre mňa, že muž, ktorý tu hovorí o úcte k ženám, reaguje na iný názor zvýšeným hlasom. A to sa dnes stalo. Nepredpokladám, že tu dnes zlomím väčšinu parlamentu, podotýkam, len parlamentu, lebo nevieme, aký je názor ľudí vonku, ktorá sa cíti byť ohrozená Istanbulským dohovorom. Ak však príde na tejto schôdzi k hlasovaniu o Istanbulskom dohovore, tak pre mňa to bude znamenať, že kto hlasuje za Istanbulský dohovor, je proti násiliu na ženách, nič viac, nič menej. A prečo? Lebo to hovoria štatistiky. Máme tu alarmujúce výsledky, výskum agentúry EÚ pre ľudské práva, ktoré potvrdili, že jedna z troch žien v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie. To isté sa týka aj Slovenska. Rovnako je alarmujúce a to si, myslím, zodpovie každá žena, viac ako polovica všetkých žien v Európskej únii sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Od Európanov aj. Aj.
Tridsaťštyri percent ľudí tvrdí, že násilie proti ženám je často vyprovokované obeťou, a to nie je v poriadku. A teda čo je dnes problém? Chcela by som vyzvať ľudí, ktorí majú svoj vlastný úsudok, aby sa nad tým zamysleli. Poďme riešiť to, čo naše rodiny skutočne ohrozuje. Dnes máme aj túto možnosť, neoberajme sa o ňu. Ratifikácia Istanbulského dohovoru je správny krok, nenechajme sa oklamať.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, hovoríte tu o tolerancii. Ja hovorím o zdravom rozume. Hovoríte o násilí na ženách, ale zároveň hovoríte o rodových stereotypoch. Takže čo je? Je pán Dostál v ženských šatách žena? Keď mu poviem, že, niečo silnejšie, je to násilie na ženách? Veď sami si odporujete s tým, čo hovoríte. Ak by bol dohovor o zamedzení násilia v rodinách, to by som prijal, už to tu bolo dnes povedané, že násilie nie je len na ženách, ale rovnako veľké ako na ženách je aj na mužoch, akurát je menej viditeľné, pretože muži podľa vás sa správajú agresívne a ženy psychicky týrajú svoje okolie. Takže slovenčina je jasný príklad toho, že existujú len dva rody. Mužský, ženský a stredný. Jak je pán Dostál stredný alebo vy, dúfam... (Reakcia z pléna.) No tak asi ste stredný, keď si myslíte.
Takže je tu rod. Podľa vyjadrenia jedného nemeckého poslanca, ktorý oslovil všetky v Nemecku uznávané rody, ich je 71. Tak proti ktorým bude to násilie? Ktoré rody bude to násilie vlastne chrániť? Veď už si uvedomte, že to je úplne mimo akejkoľvek reálnej situácie. A to, čo sa deje, napríklad tlačí sa teraz už za peniaze ministerstva zahraničných vecí leporelo pre materskú školu. Má tam byť aj také niečo ako penis vo vagíne a s poznámkou, že tam, toto robia tvoji rodičia, keď spinkáš. Ale na druhej strane sa píše, ale keď máš pipíka, tak nie si taký istý ako otec, môžeš sa rozhodnúť, čo si. Toto chcete, aby vaše deti; máte deti? Toto chcete, aby vaše deti učili v škôlke? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Milujem svoju manželku a milujem aj svoju rodinu, ale milujem aj Slovensko, našu vlasť, a ma tak mrzí, že si povieme, že ak neprijmeme Istanbulský dohovor, budeme v hanbe. Ja som na Slovensko hrdý aj kvôli tomu, že je tu jednoznačný postoj odmietajúci nie nejaký dohovor, ktorý je tzv. istanbulský, alebo nejaký dokument, ale niektoré veci, ktoré naozaj sú škodlivé – pre Slovensko, pre rodinu, pre mužov, pre ženy, a preto ich odmietam. A môžem povedať, že naozaj niekedy, keď sa tak spochybňuje zvrchovanosť Slovenska, alebo dokonca sa tak sami dehonestujeme, ako keby sme boli nejakí menejcenní, lebo my sme neprijali nejaké dokumenty, ktoré prišli zo západu, naozaj ma to tak emocionálne pozdvihne.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, že nemyslím si, že keď skončí táto rozprava a bude hlasovanie o Istanbulskom dohovore, že prestane debata. Naopak. Mala by začať konečne debata o tých problémoch, lebo ja uznávam – a v tom nikdy sme neviedli spor ani s tebou, pani poslankyňa, ani s ďalšími poslancami, ktorí sa zastávajú Istanbulského dohovoru, že sú tu reálne problémy. Mňa ako muža to veľmi mrzí, ak naozaj mnohé rodiny toto zažívajú, mnohé ženy, mnohé deti, ale aj mnohí muži, starší ľudia, mňa to mrzí. Rozprávajme sa o tom. My akurát tvrdíme, že nepotrebujeme Istanbulský dohovor a rôzne veci, ktoré sú tam zamotané. Evidentne to vyvoláva rozpory v našej spoločnosti. Poďme sa venovať tým skutočným problémom a v tých podporím, určite aj ty sama máš mnohé návrhy, za ktoré som aj hlasoval a ktoré rád podporím, lebo pomôžu ľuďom. Istanbulský dohovor, myslím, nikomu nepomôže a vyvoláva zbytočné emócie. Možnože aj u mňa, tak za to sa ospravedlňujem.