9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, milý Gábor, ja som pomerne pozorne počúval vystupujúcich v rozprave a vonkoncom som nemal pocit, že by u kohokoľvek z nich zaznelo niečo, tak ako si sa zmienil, o zmene postoja voči pani ministerke, pretože sú i tí rečníci z opozície a ona je z vládnej koalície. Myslím si, že jej odbornosť a pripravenosť kvalifikovane pracovať by nikto z nich nespomenul.
Ale musím povedať, že zvlášť pozoruhodnou nahrávkou na smeč pre mňa bolo to, že si povedal, že posudzujeme zákon inak, lebo som v opozícii. Jednoducho mi nedá pripomenúť v tejto súvislosti môj zákon o štátnom občianstve, za ktorý si i ty, samozrejme, hlasoval, keď sme boli v opozícii, potom si si ho dokonca osvojil bez toho, aby si sa ma opýtal, a predložil si ho ako svoj zákon. Ale ja nie som žiarlivec a, samozrejme, som hlasoval za ten tvoj návrh môjho zákona, pretože bol dobrý. A ten zákon som teraz opäť predložil, pred krátkym časom, a ty si zaň už nehlasoval, lebo ja som v opozícii a ty si v koalícii. Tak aspoň, preboha, nepoužívaj takého argumenty, keď tu sedím pri sieti a môžem riternovať do ktoréhokoľvek kúta kurtu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril. Nič na tomto svete nie je ideálne, to určite vieme všetci. Ja som veľmi rád, že tento protischránkový zákon sa dostal na rokovanie do parlamentu, a verím, že bude aj schválený. Určite po nejakom čase sa zistí, že budú tam nejaké problémy, ktoré bude treba riešiť, ale myslím si, že je veľmi dobré, keď tento zákon prijmeme čím skôr a firmy s nejasnou štruktúrou musíme dať bokom.
Pani ministerke držím palce a verím, že tých 100-tisíc podpisov, vyše 100-tisíc podpisov, ktoré boli vyzbierané od občanov, nevyjdú nazmar.
Ďakujem.

Pán poslanec Gál, tri poznámky, ak stihnem.
Po prvé o tom, že poslanci môžu rýchlejšie predkladať návrhy zákonov ako vláda, samozrejme. Nie je celkom pravda, že by zmena pravidiel medzirezortného pripomienkového konania nejako ho predĺžila. Tie lehoty sa vôbec nepredĺžili. Dokonca sa dala výnimka, keď možno vynechať úplne medzirezortné pripomienkové konanie, čo v minulosti nebolo možné, respektíve nebolo to v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády. A myslím, že aj koaliční poslanci uznávajú, že ten rozbeh vlády v legislatíve bol trošku pomalší, ako by bolo možné.
Ale teda k dôležitejšej veci sa chcem vyjadriť. Samozrejme, že žiadny zákon nie je dokonalý, ale je dôležité nastavovať pravidlá. A tu by som pripomenul novelu zákona o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov, ktorá tiež bola prijatá aj zásluhou alebo najmä zásluhou pani vtedy poslankyne Žitňanskej a ktorá vytvorila priestor pre to, aby sa transparentnejším spôsobom narábalo s majetkom obcí, aby sa predával súťažnými metódami prevažne alebo aspoň za cenu znaleckého posudku, alebo teda ak existujú nejaké iné vážne dôvody, čo často sa obchádza, ale napriek tomu je to posun k lepšiemu. Rovnako keby sme mali nejaký dokonalý zákon o verejnom obstarávaní, tak by sme žiadny takýto zákon o schránkach nepotrebovali, pretože by nám mohlo byť jedno, kto vyhrá verejné obstarávanie, keby dodal kvalitný tovar alebo službu za najlepšiu možnú cenu. Ale nežijeme v ideálnom svete, tak okrem toho, že máme zákon o verejnom obstarávaní, potrebujeme mať dostatočne účinnú normu, ktorá nám prípadne povie, že či za tou schránkou nie sú nejaké osoby alebo finančné skupiny napojené na vládnu moc.

Pán kolega, spomenuli ste v úvode, že sa nevenujeme tomu, čomu sa máme venovať, teda legislatívnym zákonom. Ja vám veľmi v krátkosti vysvetlím, o čo ide, ale som presvedčená, že to viete. Celá spoločnosť je traumatizovaná a nie my ju traumatizujeme, ale táto vládna koalícia, ktorej ste súčasťou. Robert Kaliňák je stále ministrom vnútra a zostávaním vo funkcii znižuje dôveryhodnosť polície a naplno odhaľuje nemohúcnosť našej justície. Aj vy ste spoluzodpovedný za to, že vďaka zotrvávaniu Roberta Kaliňáka vo funkcii sa doteraz neuvoľnil priestor na vyšetrenie všetkých podozrení, do ktorých je zapletený. Voči ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi je vedené vyšetrovanie, je v ťažkom konflikte záujmov. A tým, že Robert Fico ponechal Roberta Kaliňáka vo funkcii, núti nás prioritne sa zaoberať jeho kauzou, lebo je to neúcta nielen voči občanom Slovenska, ale tým, že núti ostatných ministrov vnútra členských štátov EÚ sedieť a rokovať s človekom, ktorý je nehodný svojho postavenia, je to aj neúcta voči celej európskej verejnosti. A v tomto kontexte je predložený návrh zákona nedôveryhodný.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, samozrejme, že súhlasím s vami, že žiadny zákon, už tu bolo spomenuté, neni dokonalý. Ale to ešte neznamená, že by k tej dokonalosti nemal smerovať a tými precizovaniami počas nejakého toho či už volebného, alebo iného obdobia by sa mal vyprecizovať do toho naj, najdokonalejšieho stavu. Samozrejme, že my ako zákonodarci, či už vláda, poslanci, výbory Národnej rady, by sme mali mať tú ambíciu, aby takto sme zákony predkladali, aby sme ich nemuseli do roka trikrát, štyrikrát, päťkrát novelizovať, lebo to je už katastrofa a niekedy o tom nevedia, ako ich majú uplatňovať, ani tí, čo s nimi majú zo zákona ich uplatňovať v praxi. Samozrejme, viete, čo mi tu chýba ešte? Mne tu chýba, aby sme u jednotlivých zákonov mali aj vyhodnotenie. A nie niekde pofidérne kade-tade, aj verejne ministerstvo spravodlivosti dalo v tomto roku 20 zákonov takých, takých, takých, za rok sme to vyhodnotili, za dva roky, za tri roky. To nech si určí ten časový horizont podľa vlastného a povie, áno, toľko prínosov, toľko strát, toľko neviem čoho a potrebujem zmeniť to, to, to, lebo. A vtedy by som povedal, áno, transparentné, jasné, vybavené.
Žiaľ, ani v našom rezorte pôdohospodárstva, ktorému mám tú česť teda nejakým spôsobom sa venovať, vidím, že veľa vecí by sa dalo potiahnuť lepšie, a nedá sa. Žiaľ, doteraz sa nedá.
Ešte niečo by som chcel povedať. Spomenuli ste, pán kolega, že, samozrejme, ten, kto poruší zákon, musí byť stíhaný. No je otázka, keď už hovoríme aj o nejakých pokutách a stíhateľnosti, pre niekoho je 500 eur celomesačný plat, pre niekoho je 500 eur denné vreckové. To znamená, keď tam udelíte niekomu pokutu a pokutu, tak to neni pokuta a pokuta. A ja si myslím, že keď už, tak exemplárne a potom až tak, aby aj jeho to podnikateľské zázemie sa zatriaslo, keď dostane pokutu.
Takže asi toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj za slovo.
Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Gálovi za objektívne zhodnotenie návrhu zákona. Bolo tu už asi stokrát povedané, že zákon tento nie je všeliekom proti korupcii, boja proti korupcii, ale je to významný, pozitívny krok k transparentnosti. Mňa mrzí postoj niektorých opozičných poslancov, ale za náš poslanecký klub Slovenskej národnej strany chcem pani ministerke poďakovať a povedať jej a vysloviť teda plnú podporu nášho klubu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za možnosť reagovať.
Pán poslanec Osuský, ja som nehovoril o tom, že zákon je posudzovaný podľa toho, že kto to predkladá, že koalícia alebo opozícia, ale osoba, ale osoba! To je obrovský rozdiel. A dosť vážne ste sa ma dotkli tým, keď ste povedali, že bez vášho vedomia som podal novelu zákona o občianstve, keďže sme si predtým volali a dali ste k tomu súhlas. Vidím, že kývate hlavou, ale dobre, tak sme ukončili jednu éru našej spolupráce, lebo sa to dialo aj v iných prípadoch, aj v prípade zákona o cyklistoch, ale to už tak potom nechajme.
Pani poslankyňa Zemanová, prepáčte, neviem, čo sú to legislatívne zákony, na to nebudem reagovať. Ale som rád, že ste sa ozvali, lebo aspoň ste odpovedali vašim kolegom z opozície, že fakt nie ten zákon posudzujete, ale posudzujete, že ten zákon sa predkladá z vlády, na ktorej čele je premiér Fico, ministrom vnútra je pán minister Kaliňák. Čiže vôbec vám nejde o obsah, ale vôbec nejde o obsah, ale ide o to, že kto to predkladá a aká vláda to predkladá.
Viete, na vládu Mikuláša Dzurindu bola tiež spŕška kritiky. Už sa tu objavilo dneska, že tie schránkové firmy SDKÚ, ale aj za tie vlády sa prijalo veľmi veľa pozitívnych vecí aj pre transparentnosť. Aj ale tá vláda mala svoje kauzy, aj tá vláda mala svoje nedostatky. Pre niektorých malé, pre niektorých veľké.

Ďakujem veľmi pekne.
No, cesty k právnemu štátu nie sú priamočiare. Nikdy priamočiare neboli a nikdy ani priamočiare nebudú. Niekde je tá cesta ľahšia, niekde niekedy ťažšia. Ja som ale presvedčená, že v každej chvíli z pozície, v ktorej sa človek práve nachádza, máme povinnosť urobiť maximum, čo máme práve v svojej moci, aby sme na tejto ceste urobili krok vpred. Niekedy sa darí menší, niekedy väčší. Ja som presvedčená o tom, že tento zákon je zákon, ktorý zúži priestor pre korupciu a považujem ho za dôležitý. Pred dvoma rokmi alebo skoro dvomi rokmi sme všetci v tejto sále považovali prijatie účinného protischránkového zákona – bez ohľadu na okolnosti – za dôležité a ja si myslím, že aj keď sa možno niektoré okolnosti zmenili, na tých dôvodoch, prečo je dôležité mať účinný protischránkový zákon, sa nezmenilo nič.
A ja si dovolím aj v záverečnom slove znova zdôrazniť, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť medzi vzťahmi, medzi štátom na jednej strane a biznisom na strane druhej. Tak ako som povedala v úvodnom slove, zverejňovaním zmlúv už vieme, aké obchody štát uzatvára, po tomto prijatí tohto zákona budeme vedieť aj to, s kým ich uzatvára. A to je podľa mojej mienky dôležité.
K diskusii, sa chcem poďakovať za všetky príspevky a komentáre, ktoré viedli aj k vylepšovaniu tohto návrhu zákona, respektíve upozorňovanie na možno veci, ktoré tento zákon by ešte mohol pokrývať a vieme ich vyriešiť v rámci druhého čítania. Sú to určite otázky neziskových organizácií. Keď sa nám v rámci druhého čítania podarí nájsť tú deliacu čiaru, ktoré neziskové organizácie by pod tento zákon spadať mali a ktoré nie, veľmi rada to prijmem. Podotýkam, že viedli sme o tom dlhé diskusie a je to veľmi ťažké nájsť tú deliacu čiaru. Keď sa nám to podarí, budem veľmi rada.
Rovnako si myslím, že keď sa nám podarí zakomponovať ten moment zoznamu nespolupracujúcich štátov, aby boli automaticky tieto osoby, ktoré majú majiteľov alebo konečného užívateľa výhod práve v takejto krajine, aby nemohli byť zapísaní do registra konečných užívateľov výhod, myslím si, že je to téma, s ktorou tiež vieme pracovať v rámci druhého čítania. Rovnako ako som povedala vo svojom vystúpení, pokiaľ vieme hľadať ešte lepšiu cestu, ako zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi okresným súdom, ktorý bude viesť register partnerov verejného sektora, a ostatnými inštitúciami, ktoré majú vo svojom portfóliu oblasť boja proti praniu špinavých peňazí, budem veľmi rada.
Ešte raz sa vrátim k licencovaným subjektom. Nie je pravda, že licencované subjekty vôbec nespadajú pod tento zákon. Subjekty, ktoré sa uchádzajú o licenciu, nemusia pred udelením licencie byť zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pokiaľ ale majú získavať nejaké zdroje z verejného sektora, tak, samozrejme, tomuto zákonu podliehajú. To znamená, keď by mali dostať nejaké plnenie. Ja som pripravená a opakujem to znova, ja som pripravená rozprávať aj na tému podriadiť pod režim tohto zákona v budúcnosti aj samotné licencovanie subjektov, ale opakujem, nebola to v tomto rozsahu téma ani tu v parlamente. To zadanie, ktoré som uviedla aj v programovom vyhlásení vlády, vychádzalo z toho, ako sa táto diskusia o protischránkovom zákone viedla doteraz. Opakujem, tá idea, ktorá padla, je v pripomienkovom konaní. Považujem ju za dobrú.
V každom prípade ale platí, že to vyžaduje potom zmenu, rozsiahlu zmenu právnych predpisov alebo novely právnych predpisov, ktoré upravujú samotné licenčné konania, a priznám sa, že v štádiu rozpracovanosti tohto zákona pre mňa to bolo príliš veľké sústo. Neuzatváram sa pred touto debatou. Ale áno, ten návrh išiel do, v pripomienkovom konaní v rozsahu, ako vychádza vecné zadanie programového vyhlásenia vlády.
Takže boli avizované, boli avizované pozmeňovacie návrhy. Ja som pripravená o pozmeňovacích návrhoch sa rozprávať, samozrejme, a každé vylepšenie, na ktorom sa dokážeme zhodnúť a dokážeme ho v tejto fáze dobre pripraviť, som pripravená akceptovať a podporiť.
A poviem to na záver a poviem to ešte raz, pretože to v tejto debate považujem za naozaj kľúčové. Je veľmi dôležité správne nastavovať očakávania. Ja pri prezentovaní tohto zákona od začiatku nastavujem očakávania tak, ako vyplývajú z účelu zákona, ako je predložený. To znamená, nastavujeme parametre transparentnosti vzťahu štátu a biznisu. Nič viac, nič menej. Ale to menej považujem za podpory hodné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba veľmi stručne.
V rozprave vystúpilo celkove päť poslancov. Traja na základe písomnej prihlášky, dvaja na základe ústnej alebo teda ústnej prihlášky.
Ja som veľmi rád, že, samozrejme, je to politická diskusia, ale som veľmi rád, že vlastne každý z tých vystupujúcich, áno, odzneli hlasy, ktoré pochválili návrh, vyzdvihli jeho pozitíva. Odzneli hlasy, ktoré poukázali na isté nedostatky, tých, ktorí to konštatovali, subjektívne teda, a boli hlasy aj kritické. Ale to je asi v poriadku. Dôležité ale podľa môjho názoru je v prvom rade to, že vlastne, samozrejme, v rámci prvého čítania nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale nikto z tých, ktorý vystúpil, ani len nenaznačil, že by bol za to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Asi si, a tomu som veľmi rád, asi si, tak ako sme v koalícii, tak ako aj kolegovia v opozícii, uvedomujeme si význam toho.
Nemá význam hovoriť o tom, samozrejme, že jeden zákon nezmení svet alebo že sa všetko zrazu stane ideálnym. To je dlhý proces. Takže to nebudem opakovať, ale rozhodne predložený návrh zákona bol hodnotený a myslím, že právom je hodnotený ako významný posun v transparentnosti, ale aj v ochrane verejných financií.
Preto možno iba úplne na záver dovoľte, aby som, chcel by som poďakovať pani ministerke za predloženie tohto návrhu, ani nielen jej, ale aj celému tímu pracovníkov ministerstva a aj ľudí mimo ministerstva, ktorí sa podieľali na jeho príprave. Takže vďaka a ja, samozrejme, potom, keď bude čas, dám návrh na to, aby sme pokračovali v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a zároveň návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj niekoľko ďalších zákonov.
Návrhom zákona sa v prvom rade odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k rámcovému rozhodnutiu Rady 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní majetku, medzi členskými štátmi Európskej únie.
Návrhom zákona sa tiež do právneho poriadku Slovenskej republiky transformuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, a ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii. V tejto súvislosti, teda v súvislosti s týmito transpozíciami navrhujeme aj rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Pokiaľ ide o rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, návrh ide aj nad rámec tejto transpozície a rozširuje okruh trestných činov, na ktoré sa bude vzťahovať trestná zodpovednosť právnických osôb.
Návrhom zákona sa aj rozširuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa zveruje do jeho výlučnej pôsobnosti. Návrhom zákona zároveň dochádza k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania, a to konkrétne pre obvody Krajského súdu Bratislava a Krajského súdu Košice.
Toľko možno naozaj stručné a krátke uvedenie návrhu zákona. Ale ja si dovolím k niektorým častiam povedať v úvodnom slove niečo viac. Špeciálne sa chcem dotknúť práve novely trestných kódexov, možno Trestného poriadku, ktoré sú súčasťou tohto návrhu a ktorej cieľom je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov, pretože tu predpokladám aj širšiu diskusiu v tejto rozprave.
Najskôr možno zase, aby tá diskusia nejako bola zarámcovaná, pretože týka sa to témy, o ktorej sa teraz veľa píše aj hovorí, že čo táto novela nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť, lebo ju zo svojej podstaty riešiť nemôže. Nemôže, samozrejme, riešiť príčiny extrémizmu ani dôvody podpory takýchto hnutí, či už je to kríza zastupiteľskej demokracie, alebo kríza dôvery v politické elity, zanedbanie rozvoja mäkkých zručností a komunikácia s určitými cieľovými skupinami o význame ľudských práv a demokracii ako takej, či už je to možno nejaká neexistujúca dôveryhodná, pozitívna vízia spoločnosti alebo sociálno-ekonomické faktory a nárast rozdielov v štruktúre obyvateľstva. Nie, toto táto novela riešiť nemôže. Takisto táto novela nerieši prácu a postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov, pretože to je iná kapitola a tiež ju nevieme vyriešiť týmto návrhom zákona. To, čo riešiť vieme, je precizácia skutkových podstát trestných činov a vieme, pretože to patrí do kompetencie ministerstva spravodlivosti, sa zaoberať špecializáciou súdov v tejto oblasti.
V správe generálneho prokurátora za predchádzajúci rok sa objavili dáta, že na Slovensku počet rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov extrémizmu klesá. Zo 102 zaevidovaných trestných činov extrémizmu v roku 2012 klesol ich počet v roku 2015 na 30, čo sa niekedy môže vykladať ako úspech boja proti extrémizmu. Ja sa domnievam, že to tak nie je, že to nie je výsledkom toho, že by táto trestná činnosť bola na ústupe. Možno sa pod tým podpísalo to, že máme skutkovú podstatu priestupku extrémizmu a časť tejto protizákonnej činnosti je klasifikovaná inak. Ale ja osobne som presvedčená, že je to aj výsledok toho, že nedokážeme možno v praxi právnu úpravu trestných činov extrémizmu alebo rasovo motivovaných trestných činov kvalifikovať a rozhodovať o nich. Poukazoval na to aj Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri rade vlády pre ľudské práva, z ktorého iniciatívy aj k niektorým zmenám v tomto návrhu dochádza.
Vrátim sa najskôr k súdom. Novelou trestných kódexov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, robíme zmenu v tom, že všetky konania o trestných činoch extrémizmu by mali spadať výhradne pod rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu. Tým je zároveň daná aj, ak sa nedohodneme inak, aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Ja sa domnievam, že rasovo motivovaná a extrémistická trestná činnosť je náročná na dokazovanie na jednej strane, ale na druhej strane vyžaduje aj isté zručnosti a skúsenosti sudcov. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súd, však sudcovia nedokážu tieto zručnosti získať. Som presvedčená o tom, že sústredením všetkých týchto prípadov na jeden súd to pomôže špecializácii sudcov, môžeme týchto sudcov cielene vzdelávať, pomôcť im získať aj medzinárodné kontakty a tým aj skúsenosti pre rozhodovanie v tejto oblasti.
Zároveň precizujeme formulácie niektorých trestných činov. Uvediem; trestných činov extrémizmu. Uvediem dva príklady, kde k takejto precizácii dochádza.
Keď dnes príde k útoku na konkrétnu osobu, napríklad pre jej národnosť, etnicitu, a pri vyšetrovaní sa ukáže, že národnosť, etnicita obete je iná, ako útočník predpokladal, nie je to považované, aj keď je to absurdné, za trestný čin motivovaný nenávisťou k tejto skupine ľudí, hoci skutočnou motiváciou bola domnelá príslušnosť obete k danej skupine. Preto napríklad sa podľa tohto návrhu stane dôvodom na kvalifikovanie trestného činu za trestný čin z nenávisti, a teda aj na použitie vyššej trestnej sadzby, zohľadňujúc tento osobitný motív páchateľa, nielen skutočná, ale aj domnelá príslušnosť obete k rase, národu, národnosti alebo inej menšine.
Iný príklad: trestná je dnes podpora, propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale jeho založenie, paradoxne, nie. Po novom bude trestné aj založenie takéhoto hnutia.
Zmeny sa budú týkať aj definície extrémistického materiálu. Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej je materiál považovaný za extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho priama spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. V praxi takéto znenie viedlo k tomu, že množstvo výrobcov a distribútorov extrémistických materiálov nebolo možné odstíhať z dôvodu obtiažneho preukazovania účelu, za akým takéto predmety vyrábali či distribuovali.
Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu apartheidu.
Ja som v úvode hovorila, že nie je to len o zákonoch, ale aj o schopnostiach, zručnostiach dokazovať tieto trestné činy. Ja v tejto súvislosti, nie je to predmetom tohto návrhu zákona, ale chcem v tejto súvislosti povedať aj to, že v nadväznosti na túto úpravu alebo v nadväznosti na to, že sa tejto téme venujeme, tak pripravujeme rozšírenie sústavy znaleckých odborov a odvetví aj o osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu, keďže prax ukazuje a hovoria to tak sudcovia, ako aj prokurátori, aj policajti, že nedostatok znalcov, ktorí sú skutočnými odborníkmi v tejto oblasti, je problém aj pre ich činnosť.
Zároveň predloženým návrhom novelizujeme aj zákon o dráhach, čím upravujeme režim vykonávaniu dohľadu nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovanými vlakmi osobnej prepravy. Navrhovaným ustanovením sa zveruje právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou základných práv a slobôd, života, zdravia a majetku cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy výlučne policajnému zboru alebo na to určenej osobe. Analogicky je zakázané vykonávanie obdobnej ochrany alebo dohľadu inou osobou, resp. neoprávnenou osobou. Vzdanie sa štátu monopolu na použitie sily alebo donútenia by mohlo mať vážne dôsledky pre spoločnosť ako takú a veľmi ľahko by mohlo eskalovať do závažnejších konfliktov medzi samozvanými strážcami poriadku a rôznymi komunitami.
Toľko základné veci, ktoré som cítila za potrebné predstaviť, pokiaľ ide o obsah tohto návrhu zákona a súčasne v ňom obsiahnutých noviel trestných kódexov.
Možno na záver môjho vystúpenia, ale predsa len ešte pár slov k tejto téme, pretože predpokladám, že aj o tomto sa povedie diskusia. A je to otázka o slobode slova a verbálnych deliktoch, ktoré by v rámci slobody slova nemali byť postihované. Je to, samozrejme, legitímny koncept a aj v tomto parlamente sa o ňom už viackrát diskutovalo. Je potrebné podľa mojej mienky ale dodať, že takýto koncept si dnes osvojili aj mnohé extrémistické organizácie, ktoré ním bránia svoju vlastnú existenciu. Ich členovia sa stavajú do pozície utláčaných bojovníkov za svoje vlastné právo slobody prejavu, ktoré im, v úvodzovkách, zlý systém upiera, no ignorujú pritom fakt, že ich hlavným cieľom po dosiahnutí politickej moci je upierať základné práva určitým skupinám obyvateľstva, či už na základe rasy, náboženstva, alebo iného kritéria, ktoré oddeľuje tých, v úvodzovkách, zlých od tých dobrých. Som presvedčená o tom, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.
Dámy a páni, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.