9. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galek, ja by som po akceptovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý si predložil, si aj dokázal predstaviť podporu tohto zákona. Musím však ešte upozorniť, upozorniť a dať dôraz na jednu skutočnosť. Tento návrh zákona v čl. 5 mení aj zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o eGovernmente, ako si už aj spomínal.
Touto zmenou vláda SMER-u potvrdzuje a priznáva to, že nezvládla a nezvláda elektronizáciu verejnej správy. Od 1. novembra 2013 je tento zákon účinný, tento zákon o eGovernmente, a od tejto doby je známe, teda tri roky, že 1. augusta 2016 budú mať všetky právnické osoby aktivované elektronické schránky na komunikáciu s úradmi a na doručovanie písomností.
Keď sa tento termín blížil, tak vláda s hrôzou zistila, že termín je nereálny a preto už vlastne po funuse posúva termín aktivácie až na 1. 1. 2017, a to všetko napriek tomu, že elektronizácia verejnej správy nás dosiaľ stála miliardu euro. Bude zrejme potrebovať ešte ďalšie stovky miliónov na to, aby sa uviedla do skutočnej praxe.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, všetko, čo vzniká v rukách ľudí, tak všetko je menej dokonalé, ale ja dúfam, že pán podpredseda vlády tieto nedostatky a tieto chybičky v rýchlom slede napraví a budeme mať fakt krajinu, štát, kde elektronizácia prebehne k spokojnosti všetkých zložiek, predovšetkým občanov, ale aj kvôli tomu, aby štátna správa, verejná správa mohla fungovať efektívne.
Ale chcem sa spýtať na tie vaše pozmeňujúce návrhy, lebo zaregistroval som aj pozmeňujúci návrh, kde k diaľničným známkam, že proste teraz vy nám predkladáte dosť také pozmeňujúce návrhy, ktoré majú dopad vlastne na tie zákony. My to musíme prejsť, musíme prezrieť, keď spravodajca dá o nich hlasovať, tak môžeme o nich hlasovať už aj dneska, ale my, fyzicky to sa nedá stíhať, aby sme všetko prezreli. Čiže bolo by potrebné, ja len vám radím, lebo vidím aj to pri tých diaľničných známkach, že sú tam dobré veci, ale majú dopad na štátny rozpočet, ktorý musíme prejsť a to sa nestihne za pár hodín. Takže skúste potom, keď budeme mať takéto pozmeňujúce návrhy, si sadnúť, či s ministrom alebo s príslušným výborom, aby sme mali jasno, že čo sa ide navrhnúť, aby sme s kľudným svedomím mohli hlasovať buď za alebo proti.

Ja to naopak rozoberiem z druhého konca, hlavne ten druhý pozmeňujúci návrh. Osobne by som predpokladal, že s ním príde samotná vláda, pretože toto sa mi zdá, ako keby niekto v poslednej chvíli nieže chcel, ale dokonca musel zatiahnuť ručnú brzdu, pretože či odborná verejnosť, asi sme viacerí, ktorí sú nejakým spôsobom v pléne identifikovaní s digitálnou alebo informatizačnou agendou, odborná verejnosť na tento problém už dlhodobo upozorňovala. Ja si pamätám, možno v letných mesiacoch 3-4 maily, a som teda veľmi rád, že tento pozmeňovací návrh prichádza z môjho pohľadu už v hodine dvanástej, čiže, alebo päť minút po dvanástej a totižto my sme v platnom právnom stave, kde tie záväzky reálne fungujú a aby nenastali možno niektoré absurdné situácie, odporúčam aj ja tento pozmeňujúci návrh prijať a za nás OĽANO má vysokú podporu.
Čo sa týka výhrad možno kolegov z koalície na iné témy mimo pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný ako druhý, chápem. Myslím si, že je tam viacero dobrých nápadov. Ak by to bolo prijaté, nič by sa nestalo, ale ak treba širšiu diskusiu, tak skúste ju otvoriť niekedy aj vy, lebo toto plénum má v svojom DNA, že je politické a možnože vnímate ten návrh trošička politicky. Ale mám pocit, že oba pozmeňujúce návrhy skôr riešia podstatu a nie nejaké úbohé politikárčenie.

Zareagujem tak postupne, ale v podstate, tak ako povedal pán Viskupič, politikárčenie naozaj v tomto zákone nemá čo robiť. Je to odborný zákon, je potrebný bez pochyby. A tak, ako povedal aj pán Gál, áno, je tam množstvo pozmeňovákov. Čo sa týka toho pozmeňováku napríklad o tej centralizovanej, centrálnej elektronickej podateľni, táto bude mať iba pozitívny vplyv na rozpočet. Ale nie sú to nové pozmeňováky. V podstate pán Pellegrini bol na ne pripravený už na rokovanie komisie, ktoré, ktorú sme mali ešte v júli. Vtedy sme sa ale napokon venovali iba tým termínom posúvania, spustenia tých elektronických schránok. Samotné znenia týchto pozmeňovákov, ja som ich doručil v piatok, ale nie sú to úplne nové, pretože vznikli z odbornej verejnosti a tieto boli ešte v lete, niekedy v auguste takisto doručené na Úrad vlády. Takže nie je to nič, o čom by pán Pellegrini ako podpredseda vlády nevedel. Sám má na to vlastný názor, prezentoval nám to aj na výbore a verím, že nám to aj teraz prednesie v pléne. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým sa dostanem k meritu veci, tak k tej technike predkladania pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že súhlasím, že je dobré veci prediskutovať predtým, ale to minimum, čo by sme mohli zabezpečiť pre to, aby bol dostatočný priestor pre posúdenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zazneli nie na výboroch, ale v pléne, je, že budeme rešpektovať nielen literu zákona o rokovacom poriadku, ale aj jeho ducha a zmysel. Ten hovorí, že ak boli predložené v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovať o nich možno najskôr 48 hodín po ich predložení v pléne, ak Národná rada na návrh výboru alebo spravodajcu nerozhodne o tom, že pristúpi k hlasovaniu o nich ihneď.
Čiže myslím, že spoločný pán predsedajúci či pán spravodajca nie je zaviazaný, aby sa hlasovalo hneď o pozmeňujúcich návrhoch. Takže pokiaľ tam vzniknú nejaké nejasnosti a trebárs pán podpredseda vlády nebude schopný zareagovať a povedať hneď jednoznačne, že súhlasí alebo nesúhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je samozrejme, že dôležité pre poslancov vládnej koalície, tak je tam priestor, minimálne tých 48 hodín, počas ktorých by sa tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mali posúdiť. Mohla by sa k nim vyjadriť aj verejnosť. Čiže opätovne apelujem na to, aby sme postupovali týmto spôsobom, a teda najmä, pokiaľ nejde o úplne triviálne návrhy alebo také návrhy, s ktorými je potrebné sa oboznámiť po istú dobu, aby sme, aby sme rešpektovali, že pravidlo je, že sa hlasuje až najmenej 48 hodín po predložení tých návrhov a výnimka je, že sa hlasuje ihneď.
Dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť a ktoré sa týkajú priamo predloženého návrhu zákona, sú jednak tie už tu spomínané občianske združenia a riešenie vo vzťahu k občianskym združeniam, kde nastáva posun oproti tomu, čo sme dostali do prvého čítania, a teda spoločná správa reflektuje tie pripomienky, ktoré zazneli počas prerokovania zákona. A druhá vec je, tie posuny, ku ktorým má prísť a celková pripravenosť toho procesu spustenia, ktorá s tým súvisí. Vo vzťahu k tým občianskym združeniam a vôbec k mimovládnym neziskovým organizáciám by som rád poukázal na to, že keď sa táto vec komunikovala v minulosti, tak sa skoro výhradne hovorilo o firmách, o tom, že firmy budú mať nejakú povinnosť, o tom, že firmám sa zriadia schránky, čo bolo trošku zavádzajúce, pretože, pretože táto povinnosť sa stanovovala, tá povinnosť komunikovať elektronicky a aktivovať si elektronickú schránku bola stanovená nielen pre podnikateľské subjekty, právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj pre právnické osoby, ktoré nemajú charakter podnikateľských subjektov, a teda sú to mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia, odborové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie zriadené za účelom realizácie verejnoprospešných činností a podobne.
Keď bola táto téma otvorená v lete, už potom, čo parlament schválil návrh zákona v prvom čítaní, tak došlo k posunu a k posunu došlo z praktického hľadiska, pretože štát v tejto chvíli nedisponuje informáciou o štatutárnych orgánoch mnohých občianskych združení a občianske združenia sú najpočetnejšou formou neziskových organizácií. A tak sa do zákona má dostať spoločnou správou ustanovenie, ktoré vyjme z povinnosti aktivovať si elektronickú schránku a povinne elektronicky komunikovať, občianske združenia, respektíve tie typy právnických osôb, pri ktorých štát vo svojich registroch nedisponuje informáciami o tom, kto sú ich štatutárne orgány. Ja vítam túto zmenu a považujem to za dôležité a praktické.
Na druhej strane by som rád položil otázku, že či je to dostatočné, pretože medzi podnikateľskými subjektmi a občianskymi združeniami, ak už nechceme hovoriť o všetkých mimovládnych organizáciách, existujú podľa môjho názoru dosť významné rozdiely. Občianske združenia sú realizáciou ústavou garantovaného práva združovať sa. Podnikateľské subjekty sú zase realizáciou tiež v ústave zakotveného práva podnikať. Avšak v prípade združovacie práva hovorí ústava o tom, že toto právo možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Vo vzťahu k výkonu práva podnikať hovorí ústava o tom, že sa ho možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže aj z hľadiska nejakej ústavnej úpravy stanovenie povinnosti komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej správy vo vzťahu k podnikateľským subjektom má nepochybne jasnú oporu v zákone. Toto právo možno realizovať len v medziach zákonov, ktoré jeho výkon upravujú.
Nie som si istý, či rovnakú oporu v ústave má stanovenie tejto povinnosti vo vzťahu k občianskym združeniam a teda právo, zásah do práva a do slobody, slobody združovania, lebo podľa môjho názoru na to neexistujú ústavou stanovené dôvody. Som presvedčený, že nemožno obmedziť právo združovať sa len na tie fyzické osoby, ktoré sú schopné komunikovať s verejnou správou elektronickou formou. Keby sme podobným spôsobom chceli zasiahnuť napríklad do práva nie združovať sa, ale zhromažďovať a stanovili by sme, že oznámiť zhromaždenie je možné iba elektronicky, tak by sme tým zasiahli do práva zhromažďovať sa a som presvedčený, že by to bolo v rozpore s ústavou, lebo nemôžeme obmedziť zhromažďovacie právo iba na tie osoby, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky a asi by to nikoho ani nenapadlo, že nie je možné priniesť papier, alebo prísť oznámiť na obecný úrad, že chcem o sedem dní uskutočniť zhromaždenie.
A zdá sa mi, že niečo podobné je to aj vo vzťahu k občianskym združeniam, ktorých je veľké množstvo a ktoré zväčša nie sú profesionálne organizácie s aparátom, platenými zamestnancami. Častokrát je to naozaj združenie niekoľkých občanov, ktoré chcú, ktoré chce riešiť nejaký ich konkrétny problém, alebo ich združuje preto, že chcú robiť takú alebo onakú činnosť. Nie sú to, nie sú to inštitúcie alebo právnické osoby, ktoré by potrebovali v podstate komunikovať so štátom, ale pokiaľ štát im stanovuje nejaké povinnosti, tak ak budú mať niekedy v budúcnosti, keď už štát bude disponovať, disponovať informáciou o tom, že kto sú ich štatutárne, štatutárne orgány, tak budú tú povinnosť mať.
Lenže dnes sú občianske združenia zadefinované veľmi, veľmi navoľno, štát ani nedisponuje informáciou o mnohých štatutárnych orgánoch. Tie iné formy neziskových organizácií sú definované trochu prísnejšie, štát má oveľa viac informácií, nadácie, investičné fondy majú oveľa viac povinností voči štátu, čo mu musia kedy hlásiť, ale občianske združenia sú v podstate tým najčistejším výrazom združovacieho práva, a teda ak mám použiť nejakú analógiu zo sveta podnikateľských subjektov, tak oni sú niečo také ako živnostníci. Líšia sa len tým, že živnostníci sú fyzické osoby a občianske združenia sú právnické osoby, ale voči tým obchodným spoločnostiam a družstvám sú oveľa jednoduchšou formou a keď nestanovujeme fyzickým osobám, živnostníkom právo alebo teda povinnosť komunikovať elektronicky - a tam to nechávame na dobrovoľné rozhodnutie - tak si myslím, že podobným spôsobom by sme mali, by sme mali nechať na dobrovoľné rozhodnutie občianskych združení, či budú, či si aktivujú tú elektronickú schránku a budú tým pádom už povinne komunikovať s verejnou správou iba elektronicky.
Nedávam to ako pozmeňujúci návrh k tejto novele. V tejto chvíli, myslím, že to stačí ošetriť tým spôsobom, ako je to navrhnuté v spoločnej správe. Ale smerom do budúcnosti, keďže predpokladám, že tento zákon sa ešte otvárať bude, dávam na zváženie, že či voči občianskym združeniam nepostupovať skôr spôsobom, ako k nim pristupuje, ako tento zákon pristupuje k živnostníkom.
Druhá témou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je pripravenosť celého procesu a tie posuny, ktoré tam boli navrhnuté, pôvodne boli navrhnuté od 1. augusta, keďže sa počítalo s tým, že zákon bude prijatý už od 1. júla, toto ustanovenie vo vzťahu k povinnosti aktivovať elektronickú schránku právnických osôb z návrhu zákona má vypadnúť. Opäť je to upravené v spoločnej správe a ošetrí sa to, alebo ošetrilo sa to už v tejto chvíli len usmernením zo strany úradu, ktorý hovorí o tom, že 1. augustom sa proces aktivácie iba začne a ukončí sa tým, keď sa príslušný štatutár alebo príslušná právnická osoba si aktivuje reálne tú schránku, alebo teda najneskôr prvým januárom. Čiže či je to, to prvé riešenie by ústavne asi nebolo celkom možné, toto riešenie sa mne zdá tiež otázne z hľadiska právneho, ale teda nepochybne je dobré z hľadiska toho, aký bude mať dopad na občanov a teda najmä na tie právnické osoby, ktorých sa, ktorých sa tá povinnosť dotýka.
Zákon bol schválený, zákon o e-Governmente bol schválený 4. septembra 2013, nadobudol účinnosť 1. novembra 2013, stanovilo sa tam prechodné obdobie a aj to prechodné obdobie vo vzťahu k tejto povinnosti sa už posúvalo. A rovnako sa teraz má posúvať aj vo vzťahu k právnickým osobám aj z hľadiska využívania ústredného portálu, aj z hľadiska, aj z hľadiska prepojenosti tých formulárov elektronických a tam ten posun má byť ešte väčší, až do januára 2018 alebo teda uvažuje sa tu o nejakej ďalšej výnimke až do roku 2020. A to, že sa to posúva, je dôsledkom toho, že celý ten proces nie je pripravený a možno, možno to je aj vysvedčením toho, že sa na to išlo z nesprávneho konca, že sa najprv stanovila nejaká povinnosť, dala sa, dalo sa prechodné obdobie, dokedy aj právnické osoby, aj štátne a iné verejné inštitúcie sú povinné nabehnúť na elektronickú komunikáciu a potom, keď to nestíhame, tak to posúvame.
Som presvedčený, že oveľa efektívnejším, lepším spôsobom by bolo rozbehnúť systém služieb, ktoré verejné orgány poskytujú či už právnickým osobám alebo fyzickým osobám, spraviť ten systém funkčným tak, aby sa občanom, firmám, mimovládnym organizáciám oplatilo komunikovať elektronicky, aby to bolo pre nich výhodné, pretože ten, kto je schopný komunikovať elektronicky, pokiaľ má vytvorené podmienky na pohodlnú elektronickú komunikáciu s úradmi, tak sa tomu určite nebude brániť a určite to uprednostní pred papierovou komunikáciou, lebo je to preňho jednoduchšie, aj lacnejšie, aj rýchlejšie.
Len, žiaľ, my sme nenabehli na tento proces, išli sme na to naopak, najprv sme stanovili povinnosť. Ak sme mali stanovovať povinnosť, tak sme mali stanoviť podľa môjho hlbokého presvedčenia tú povinnosť vo fáze, keď už systém bude fungovať a keď už množstvo subjektov bude mať, bude ho využívať dobrovoľne. S tým sa už asi nedá, nedá v tejto chvíli, v tejto chvíli nič robiť. Ja teda, keďže do teraz neprebehla žiadna dostatočná informačná kampaň, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo si právnické osoby neaktivovali elektronické, elektronické schránky a nie sú v tejto chvíli pripravené začať, začať komunikovať elektronicky. Držím palce úradu, aby sa mu do konca roka podarilo zrealizovať dostatočnú informačnú kampaň, aby sa všetci, ktorých sa tá povinnosť týka, do 31. decembra o tom dozvedeli a aby sme nestáli zasa niekedy v polovici decembra pred situáciou, že len veľmi malý zlomok z tých právnických osôb, ktoré majú povinnosť aktivovať si elektronickú schránku, si ju už aj aktivovali a nemuseli vymýšľať zase nejaké náhradné riešenia, že či to znova posunieme alebo či iba budeme akceptovať, ak si tú povinnosť nebudú plniť. Ale vzhľadom na to, čo sa dialo doteraz, mám o tom isté pochybnosti a teda budem rád, keď sa tie pochybnosti nenaplnia.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len k tej časti ohľadom posunu termínov pri zavádzaní tzv. povinnej aktivácie dátových schránok. Myslím si, že po schválení zákona o e-Governmente, následne po, kde už vtedy sme hovorili, možno s veľmi ambicióznym predsavzatím povinného používania dátových schránok sa dostávame ako keby k tretiemu termínu.
Možno ma opravíte, pán poslanec, mne sa zdá, že povinné schránky koniec koncov budú až k 1. 2. 2018, neviem, či tam nastal nejaký posun a toto sú možno vo vývoji debaty, ale chcel povedať niečo viacej k tomu, že celková filozofia používania dátových schránok k nejakému možnému čím skoršiemu termínu je de facto dobrá. Čím viacej výnimiek, tým horšie so zavedením používania tohto nástroja, a to vo verejnej správe navzájom, vo verejnej správe zvrchu, takpovediac cez regióny až na miestnu úroveň, zároveň pre fyzické, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a v neposlednej rade koniec-koncov by sme sa mali dostať k tejto fáze aj pri používaní dátových schránok všeobecne každým jedným človekom. Myslím si ale, alebo občanom Slovenskej republiky. Myslím si ale, že ak pôjdeme touto cestou neustále, že proces nie je dostatočne pripravený a dátové schránky aj v zmysle oboslateľnosti, že o štátnej alebo verejnej správy sa budú posúvať, tak veľmi v digitalizácii a informatizácii neprikročíme.
Čiže súhlasím s tou tézou, ktorú ste niekoľkokrát zopakovali, a to je, že tento proces nebol dobre pripravený a preto k povinnému zavedeniu prísť nemôže a termín bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No nie je to celkom tak. Povinne elektronicky komunikovať sú už v tejto chvíli všetky právnické osoby povinné a v zmysle zákona majú aktivovanú elektronickú schránku. V zmysle usmernenia sa to interpretuje tak, že až 1. januára ten proces skončí, a teda akoby iba začal, to, čo zákon hovorí, že majú aktivovanú, tak v zmysle usmernenia je to iba začiatok nejakého procesu, ktorý skončí koncom tohto roka. Čiže vo vzťahu k právnickým osobám, ku ktorým sa tá povinnosť zachová, je ten posun do konca tohto roka. To je posun na 1. 2. 2018, sa týka naopak orgánov štátnej správy a samosprávy, ktoré majú nejaké vlastné elektronické, úradné dokumenty, ktoré údaje nemusia byť vyplnené v štruktúre podľa elektronického formulára, resp. týka sa to výnimky z povinnosti prepojiť špecializovaný portál orgánu verejnej moci s ústredným portálom verejnej správy. Čiže povinnosť právnických osôb, kde bude identifikovaný štatutár, tu už akoby bola, ale reálne sa začne uplatňovať 1. januára budúceho roku, ale povinnosť verejnej správy naplno nabehnúť na ten systém, navzájom prepojené, prepojené systémy, tak tam je ten odklad do 1. februára roku 2018, ale predpokladám, že pán podpredseda vlády sa k tomuto tiež vyjadrí.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý spresňuje návrh úpravy prechodného ustanovenia povinnej aktivácie elektronických schránok právnických osôb, zachováva vecný zámer už predloženého návrhu a ten pozmeňujúci návrh znie:
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Bagačku k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o dôveryhodných službách, tlač 132.
Po prvé. V čl. V sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: 6. V § 60 a ods. 5 sa slová "odseku 1" nahrádzajú slovami "odseku 4". Ostatné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na nasledujúcu navrhovanú zmenu.
Po druhé. V čl. V. šiesty bod sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak ide o právnické osoby, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v Obchodnom registri, správca modulu elektronických schránok aktivuje ich elektronickú schránku 1. mája 2018. To platí aj pri právnickej osobe, ktorá nie je zapísaná v Obchodnom registri, dôjde k splneniu podmienky na aktiváciu elektronickej schránky odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2018. Na právnické osoby podľa prvej vety sa do 30. apríla 2018 ustanovuje § 60a ods. 5 nepoužijú. Ak právnická osoba podľa prvej vety požiada o skoršiu aktiváciu elektronickej schránky, správca modulu elektronických schránok žiadosti vyhovie a ustanovenia § 13 ods. 3 sa použijú primerane. Informáciu o tom, akých právnických osôb sa postup podľa prvej až tretej vety týka, zverejňuje a aktualizuje správca modulu elektronických schránok na ústrednom portáli.".
Odôvodnenie: Nový návrh úpravy prechodného ustanovenia k povinnej aktivácii elektronických schránok právnických osôb zachová vecný zámer už predloženého návrhu, poskytnúť odklad najmä občianskym združeniam, neziskovým organizáciám a obdobným subjektom, pričom ho však spresňuje v dvoch veciach. S cieľom zjednodušiť orientáciu dotknutých subjektov v tom, koho sa odklad týka, sa navrhuje ako rozlišovacie kritérium použiť zápis do Obchodného registra, keďže ten sa týka v prvom rade podnikateľských subjektov a je zo strany právnických osôb jednoducho verifikovateľný.
Druhým spresnením je doplnenie konkrétneho dátumu, do ktorého sa odklad poskytuje. Tento dátum by mal byť šesť mesiacov po tom, ako podľa zákona o registri právnických osôb majú všetky zdrojové registre poskytovať údaje o právnických osobách do registra právnických osôb. To jest návrh a na základe aj tohto uvedeného navrhujem vyňať body 26 a 27 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, dlho som si hrýzol do jazyka a bol som pevne odhodlaný, že radšej nechcem v tejto rozprave vystúpiť, ale keď som počúval pána podpredsedu vlády, potom som počúval pána Viskupiča, pána Galeka, tak som si uvedomil, že napriek tomu, že to, čo teraz budem hovoriť, u veľkej časti spoločnosti možno nebude veľmi populárne, tak jednoducho som si povedal, že moje konzervatívne srdce mi nedá, aby som k takejto veci nevystúpil.
Moja kritika nebude smerovať na legislatívno-technickú prípravu tejto právnej normy, pretože si myslím, že NBÚ, legislatívci, pán podpredseda vlády si svoju prácu v tomto zmysle urobili dobre. Dokonca nebudem kritizovať pána podpredsedu vlády, nebude naňho smerovaná ani za to, čo tento zákon obsahuje, pretože si uvedomujem, že do značnej miery len reparuje isté problémy, ktoré tu boli.
To, čo kritizujem, je ten samotný fakt a ošiaľ tej informatizácie ako istej všemocnej a všeriešiacej veci, ktorá nám umožní posunúť Slovensko dopredu a celú našu civilizáciu. Ja si myslím, že to je, s prepáčením, jedna veľká haluz. Keď som počúval svojich predrečníkov a počúval som, o čom sa tu bavili a o čom sa tu bavíme, pýtam sa, koľko ľudí tejto právnej norme naozaj rozumie? Koľko ľudí v tomto štáte tej právnej norme naozaj rozumie? A koľko ľudí si ju želá? Naozaj želá, že si myslí, že toto je to, čo teraz potrebujeme, to nám fakt pomôže. A teraz sa pýtam a koľkým ľuďom skomplikuje život, reálne skomplikuje život?
A ešte raz hovorím, to nie je kritika teraz voči vám, lebo to je istý proces, ktorý sa snažíte uregulovať s čo najmenšími chybami. Ale, prosím vás pekne, komu táto právna norma naozaj pomôže? Pýtam sa, pomôže zväčšiť slobodu občanov? Pomôže zvýšiť lepších komfort? Veď táto právna norma, nech sa na mňa pán kolega Viskupič nehnevá, ale možno poteší takých fajnšmekrov, ako je on, čo sa týka informatizácie spoločnosti, ktorí proste sú zahľadení do toho, že proste neustále musíme vychytávať tie najmodernejšie trendy toho, tie fičúrky, čo sa práve dejú. Komu táto právna norma naozaj pomôže v tomto štáte? Veď zavádza voči občanom len ďalšie a ďalšie povinnosti. Veď z nás robí len akési mechanické stroje, ktoré sa musia pripájať, proste nasosnúť na ten štátny systém a už pomaly bez toho nebudeme môcť ani fungovať.
Vo Veľkej Británii nemajú ani občianske preukazy, hovorím to ako príklad, a je to pre ten štát problém? Nemôžu fungovať? My musíme mať elektronické preukazy s čípami, so všetkým možným. Za chvíľu už proste nás budú monitorovať pri každom zaplatení v obchodných domoch, aj sa to deje. Facebook si zostaví našu polohovú proste situáciu za posledných neviem koľko rokov, kde všade sme boli. Pýtam sa, pre koho je toto dobré? Toto je dobré pre občanov Slovenskej republiky?
Po druhé, ešte raz, koľkým ľuďom táto právna norma slobodu pridá a koľkým ju uberie? Možno vám poviem takú na prvý pohľad akože primitívnu vec, ale to už človek nebude môcť si ani povedať, že ide napríklad na púť do Santiaga de Compostela, kde sa šľape 30, 40, niekedy 50 dní a vypne si ten telefón, lebo pre Boha živého, keď sa vráti naspäť a nebodaj podniká, no tak je v trubkách. Môže sa mu stať taká vec, že sa pomýli dajme tomu daňový úrad alebo nejaký štátny orgán, evidentne pomýli. Dalo by sa to vyriešiť jednoduchým, odpíšem, pomýlili ste sa, tuto sú papiere, dovidenia. No ale on sa neodvolá voči tomuto rozhodnutiu, pretože nebude a nechce byť každý deň nasosnutý. Proste to, čo tento svet zabíja dnes a to, čo zabíja našu civilizáciu, je hluk, neustály hluk, neustále tá frekvencia, proste to tempo, každý musí byť zapojený do všetkého hneď, on-line reagovať do piatich minút na všetko.
To, čo v skutočnosti potrebujeme oveľa viac, je možnosť odpojiť sa od všetkých týchto vecí, zotrvať aspoň na chvíľu v tichu, mať možnosť vstúpiť do seba a premyslieť si, čo vlastne chcem v živote robiť. Ja nepovažujem za žiadny výdobytok civilizácie a modernej doby, že všetko bude na nete, všetky naše citlivé údaje budú na nete, zdravotné karty, neviem čo, všetko bude na nete.
Dobre vieme, že tí, ktorí chcú takéto informácie zneužiť, väčšinou bývajú o krok pred štátom. Nech sa štát akokoľvek, akokoľvek snaží v dobrej viere tieto dáta ochrániť.
Smutno mi je, keď rokujeme neustále o týchto, takýchto návrhoch zákonov a myslíme si, že takéto veci nás posunú, túto civilizáciu vpred. Neposunú. Iba budujeme stále väčšieho a väčšieho veľkého brata, ktorý môže mať dobré úmysly, ale ubezpečujem vás, že toho veľkého brata tvorí čoraz viac a viac úradníkov a ľudí, ktorí tie informácie o nás všetkých budú vedieť zneužiť a vieme, že sa to deje. Na čo to robíme? Komu je to dobré? Štátu je to dobré, normálnemu človeku je to dobré?
Chcel by som len povedať, že existoval taký človek, Kanaďan, volal sa Marshall McLuhan, ktorý bol v istom zmysle v týchto otázkach veľmi predvídavý, už v 50. a 60. rokoch predvídal to, že ten vývoj, čo sa týka médií alebo komunikácie, smeruje k internetu, smeruje k tej dobe, ktorú dnes žijeme, on to vtedy volal elektronická kultúra, lebo, samozrejme, používal tie pojmy, ktoré mu vtedy boli vlastné. A keď sa ho vtedy pýtali, že ako si to predstavuje, že teda ako to bude fungovať v tej budúcnosti, tak on začal používať ten termín, ktorý dnes poznáme všetci, globálna dedina. On pred 50, 60 rokmi predvídal, že to, čo najviac ľudí bude trápiť alebo to, čo sa budú snažiť riešiť, je ochrana súkromia. Toho, aby jednoducho tie informácie, ktoré takýmto spôsobom o každom z nás budú lietať v povetrí, nemohli byť zneužité. O tom, aby ten veľký brat, lebo román 1984 bol napísaný predtým, samozrejme, ako o tom Marshall McLuhan rozprával, aby jednoducho nemohol zasahovať do slobody ľudí. A on vtedy povedal, že bohužiaľ si myslí, že všetka snaha o ochranu súkromia v tomto type veku, ktorý my už aktívne žijeme, bude márna a že v skutočnosti riešením toho bude, že keď si predstavíme tú globálnu dedinu, tak on hovorí, predstavte si africkú dedinu, kde máte chatrče. No a teraz predstavte si, že si nejaký manželský pár vykonáva svoje manželské povinnosti alebo záľuby, ako chcete ochrániť súkromie týchto ľudí? Neochránite ho nijako, ale riešením v skutočnosti bude, že všetkým v tej dedine je to jedno, lebo každý vie o každom úplne všetko.
Lenže Marshall McLuhan tak ako bol prorocký v mnohých otázkach, v tomto sa veľmi zmýlil, lebo nepočítal s jednou vecou, samozrejme, že v skutočnosti, aj keby som mal tú možnosť, mne je jedno, či kolega Šuca, čo má vo svojej zdravotnej karte, kedy si zaregistroval nejakú firmu, ako ho naháňa nejaký štát alebo čo, tak to nebudem robiť, pretože proste tu necítim potrebu, tak ako jeho nezaujíma, čo, aké sú citlivé informácie pána poslanca Viskupiča.
Lenže, lenže je tu jeden problém. Každý z nás poskytuje o sebe aj informácie, ktoré sú natoľko citlivé, že ich zverejnením a využitím môže byť ten človek poškodený. A dobre vieme, že tu máme spravodajské služby, súkromné spravodajské služby, ktoré na takéto informácie čakajú.
Jeden skúsený spravodajský dôstojník mi to povedal takto, že: "No, tak keď niekto hovorí, že však ja nemám čo skrývať, človek, ktorý podniká legálne, ktorý sa správa čestne, v súlade so zákonom, sa nemusí báť, že takýmto spôsobom, keď sa neustále aj týmto zákonom napájame na toho veľkého brata všetkým možným, musia byť elektronické schránky, všetko, však keď nemá, čo skrývať, tak, tak proste sa nemusí ničoho báť." A tento skúsený spravodajský dôstojník mi povedal: "Tak si predstav na titulke Nového času svoju fotku, ako vykonávaš veľkú potrebu na toalete." Je to vec, ktorú robíme všetci, ale človek pritom nevyzerá veľmi najdôstojnejšie. A je veľmi, povedal by som, podstatné pre imidž a dobrú povesť človeka, že či sa tam zjaví vaša alebo vaša fotka. Sú situácie, v ktorých človek nikdy nevyzerá dobre, aj keď sa v nich ocitá každý človek, aj keď ich robí každý človek, ale keď sa niekto k týmto citlivým informáciám dostane, vždy sa dajú zneužiť.
Čiže na záver chcem povedať len toľko, ja chápem, že pán minister len realizuje niečo, čo, pán podpredseda vlády len realizuje niečo, čo bolo nastavené pred mnohými rokmi. Ja chápem, že sa mnohí teraz snažíte technicky vylepšiť to, čo dajme tomu v poriadku nie je aktuálne. Ale myslím si, že taký ten hon na to a za tým, že tá informatizácia nás spasí, je veľkým, veľkým civilizačným omylom. Práve naopak, tá informatizácia z nás, informatizácia spoločnosti z nás v skutočnosti robí neurotických ľudí, ktorí sú len neustále v strese s tým, že potrebujú byť online, potrebujú reagovať a informatizácia v spoločnosti v skutočnosti len neustále a neustále dáva štátu ďalšie a ďalšie možnosti, aby v prípade, ak sa niekto rozhodne, a v systéme sú vždycky aj čierne ovce, sústrediť sa na konkrétneho človeka. A je teraz jedno, či je to poslanec vládnej koalície, opozície, či je to podnikateľ, či len niekto, kto má tú možnosť zneužiť tento systém, má susedský spor s niekým a chce ho takýmto spôsobom zhovädiť, tak jednoducho mu poskytujeme neustále ďalšie a ďalšie možnosti, ako môže takýto systém zneužiť. Z toho mi je smutno. Z toho mi je veľmi smutno a preto ja osobne nebudem za takéto tipy návrhu, návrhov právnych noriem nikdy hlasovať, pretože si myslím, že v skutočnosti obmedzujú slobodu človeka.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Najprv chcem oceniť, najprv chcem oceniť, že to je naozaj politická rozprava. Pán Krajniak sem vnáša širší kontext, než je utilitarita. Ale samozrejme, v niečom by som mu protirečil. Ošiaľ informatizácie, aby som ho citoval, nie je haluz, pán Krajniak, ale dlhoročný zdroj ziskov. Ziskov firiem nalepených na Slovenskú republiku, ktoré už roky dojili a doja rozpočet za všetkých vlád. Opakovane prináša u nás informatizácia a la Slovakia presne pravý opak, čo sa sľubuje. Procesy sa neurýchľujú, ale spomaľujú. Ceny rôznych úkonov neklesajú, ale naopak, prehľadnosť vzťahov občana a štátu sa nezlepšuje, ale naopak. Ochrana osobných údajov a súkromia zaniká. Informatizácia ale nie je vinníkom toho, z čoho ju obviňujete. Sú totiž aj štáty, kde informácia ľuďom naozaj prináša prospech.
Práve celá debata podľa mňa v hlbšom slova zmysle o mnohých veciach v tomto parlamente je debata o tom, či v budúcnosti Slovensko dokáže nielen v tejto, ale aj v mnohých iných sférach prekonať túto fázu rozvoja a začať za verejné prostriedky prinášať občanom jednoznačný prospech. Nevyrieši to všetky otázky, ktoré ste nastolili, ale vyrieši to prinajmenej tú kľúčovú a kardinálnu otázku, či za naše peniaze neprichádzame iba ku škode.