9. schôdza

Pán podpredseda vlády sa vyjadril aj k vystúpeniam a pozmeňujúcim návrhom niektorých poslancov. Mňa by zaujímal ten poslanecký návrh pána poslanca Bagačku, ktorý sa týka práve tých občianskych združení, respektíve právnických osôb, kde nie je identifikovaný štatutár. Podľa návrhu, ktorý sa premietol do spoločnej správy ako bod 26, by malo dôjsť k aktivácii elektronickej schránky 30. deň po tom, ako v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci budú o nich zapísané najmä údaje najmenej v rozsahu stanovenom zákonom. Podľa toho nového návrhu pána poslanca Bagačku by malo dôjsť k aktivácii 1. mája 2018. Je nepochybne výhodou, že ten, tá druhá úprava je jasnejšia. Je to tam napevno povedané a nemusí sa nikto domnievať, že kedy je ten tridsiaty deň a či sa to dozvedela alebo nedozvedela dotyčná právnická osoba. Na druhej strane je to tam napevno, čo jej aj nevýhoda. Čo sa stane, ak dovtedy nebudú známe tie údaje, ak štát nebude ani dovtedy disponovať s informáciami o tom, že kto sú štatutári? Lebo ako jedna vec sú zámery, že dovtedy to všetko už bude známe, hotové registre, ale realita môže byť iná. A potom už zrejme zasa bude, budeme stáť pred podobným problémom, ako teraz a budú sa posúvať termíny. Čiže možno aj z hľadiska tohto by bolo dobré nehlasovať ihneď a dať tam tých 48 hodín, kým sa bude hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.
Čo sa týka tej reakcie na pána poslanca Krajniaka a toho, čo ste povedali, že štát netlačí ľudí do elektronickej komunikácie, ale vlastne len dobieha súkromný sektor, tak súhlasíme, ale ak súkromný sektor takto funguje dobrovoľne, tak možno, že aj štát by mal začať s tým, že by to fungovalo najprv dobrovoľne.

Ďakujem pekne. Ja by som naozaj ešte mohol reagovať na niektoré vznesené otázky, čo sa týka teda BIFO. Momentálne naozaj vám nepoviem konkrétnu informáciu, ale budem sa snažiť vám ju nejakým spôsobom pripraviť, pretože presne tak ste už len hneď v tej otázke skonštatovali niektoré vážne problémy, ktoré nás čakajú. To je vlastne zmena celého fungovania a filozofie, na čom je postavená táto krajina. Celé generácie identifikujeme ľudí na základe rodného čísla a teraz máme vymyslieť nejaké číslo, ako niekedy, ako číslo sociálneho poistenia alebo niečo iné, ktoré budeme občanom prideľovať. Takže to je, to je mega zmena a vôbec, v akej fáze sa nachádza, to by som vám dnes si nedovolil tvrdiť. Takže k tomu môžeme potom samotne, možno aj na vašej komisii vyvolať diskusiu a pozvať zodpovedných, tak ministerstvo vnútra, ktoré je zodpovedné za register a tak ďalej. Register fyzických osôb je tam, takže zasa máme Sociálnu poisťovňu, s ktorou musíme tak isto o tom hovoriť, či bude na to schopná prejsť, pretože aj tá dnes funguje na základe rodných čísiel, myslím, ak si pamätám, ako sa vypisuje evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, tak sa nedáva meno, ale sa dáva rodné číslo poistenca.
Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku, práveže je trošku predvídateľnejší v tom, že predtým spoločná správa hovorila o tom, že do 30 dní odvtedy, ako údaje o nejakých, o nejakom type právnickej osoby získame, čo sa môže stať aj o polroka a nemusia si to všimnúť tieto organizácie, pokiaľ nebudú pravidelne sledovať zoznam na ÚPVS, zoznam tých organizácií, ktorých sa táto povinnosť netýka.
Zas na druhej strane zákony by mali aj reflektovať na nejaké projekty a na Slovensku by mal byť práve v dátume, ktorý je tam uvedený v poslaneckom návrhu pána poslanca Bagačku, by mal byť dokončený konečne oficiálny projekt register právnických osôb, do ktorého už potom všetky ostatné zdrojové registre budú musieť povinne tieto údaje zadať. Čiže k dátumu, ktorý je zadaný v pozmeňujúcom návrhu, by štát už mal disponovať všetkými informáciami o všetkých týchto právnických osobách a je na diskusiu, pán poslanec, či elektronické doručovanie neziskovej organizácie alebo občianskemu združeniu je zásah do jej slobody, pretože ak nejaké maličké občianske združenie chce postaviť detské ihrisko a podá si žiadosť na mestský úrad, v čom je ohrozené to občianske združenie, ak mu mestský úrad pošle to rozhodnutie do dátovej schránky obratom a vyjadrí súhlas s tým, aby mohli čo najskôr stavať a nie čakalo niekde na pošte a chodili si po to vyjadrenie?
Takže v tomto prípade si nemyslím a na druhej strane povedzme si, koľko právnických osôb funguje dlhé roky relatívne značným rozpočtom, koľko ľudí prežije skoro celý svoj produktívny život v neziskových organizáciách celkom za slušné peniaze a tak ďalej? A preto si nemyslím, že títo ľudia by mali byť nejakou chránenou skupinou, ktorej štát musí doručovať rozhodnutia konzervatívnym spôsobom poštou. Práveže títo ľudia by tak isto mali dostať to rozhodnutie elektronicky, pretože tak či tak určite aj oni chcú šetriť výdavky verejnej správy, aby mohlo zostať na iné veci, takže v tomto prípade si nemyslím, že išlo by o akýkoľvek zásah do slobôd, združovania sa alebo tak, ako ste to vy načrtli, skôr o komfort štátnych úradníkov a ľudí, ktorí sú platení z našich daní, aby čo najskôr rozhodli a aby vám rozhodnutie, o ktoré ste žiadali, za peniaze daňových poplatníkov čo najskôr ste aj dostali. A to si myslím, že je jedno, či ste nezisková organizácia, občianske združenie alebo firma podnikateľov.

Ďakujem. K tejto téme som sa hlásil už v piatok a aj k tomuto konkrétnemu rečníkovi, takže trikrát prerušená rozprava istým spôsobom aj hovorí o dôležitosti tejto právnej úpravy a myslím si, že skôr by plénum parlamentu k norme, ktorá definuje v mnohom parametre politickej súťaže a nastavenie rokovania tohoto pléna malo prioritne vyjadriť tak, že nebude rečník v rozprave trikrát prerušený.
To, čo hovoríte a vystríhate ľudí, ktorí sa rozhodli meniť rokovací poriadok bez základného prvku slušnosti a doteraz akceptovaného spôsobu menenia rokovacieho poriadku, a to je, že sa musí dohodnúť takpovediac vládna väčšina aj s väčšinou opozície alebo minimálne s opozíciou, ktorá bude nejakým spôsobom rešpektovať to, čo sa s rokovacím poriadkom snažíte urobiť, je podľa mňa neslušné, zbabelé a začína zaváňať tým, že akonáhle tieto zmeny vládna väčšina prijme, hneď po zmene vlády budú nejakým spôsobom musieť byť korigované.
Cítim, že vy, pán poslanec Budaj, máte čo hovoriť o demokratickom nastavení tejto krajiny - Slovenska a myslím si, že ak vaše slová padnú na úrodnú pôdu, tak výzvy na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý, sa dočkáme. Takže dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj položil otázku, že prečo treba meniť rokovací poriadok v zmysle náhubkového zákona. A ja vidím jednu, jedinú odpoveď. Predseda parlamentu doktor Danko, vo svojej úvodnej reči po zvolení za predsedu povedal, citujem: "Demokracia je o rešpektovaní väčšiny." No a niekto, kto má takúto logiku, nemôže nikdy pochopiť, čo je skutočná demokracia a tak potom aj vyzerá navrhovaný zákon. Ja k tomu môžem dodať jedine to, že daj niekomu moc a zistíš, kto to je. Ďakujem.

Chcem sa ešte raz poďakovať tým, ktorí to trpezlivo dopočúvali. Samozrejme, že takto trikrát prerušený prejav nemá veľmi súvislý kontext. Predsa však verím, že dôjde k ušiam tých, ktorí predkladajú túto novelu a naozaj urobia rozumný krok, ktorý snáď aj zmierni potom konfrontačnú atmosféru a nastolí lepšie vzťahy. V opačnom prípade, čo nastane v opačnom prípade, to som opísal, myslím, celkom otvorene.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ohýbaj ma Danko, pokiaľ som ja Janko. No obávam sa, pán predseda parlamentu, že asi sme už príliš starí na to, aby ste nás takýmto spôsobom dokázali umlčať alebo vtesnať do toho, čo si predstavujete, že by sme mali robiť. Ale vzhľadom na to, že - samozrejme, na základe tohto náš klub tento zákon v prvom čítaní v žiadnom prípade nepodporí - ale vzhľadom na to, že som sa rozprával s pánom poslancom Gáborom Gálom o tom, nakoľko silné je jeho odhodlanie v druhom čítaní predložiť isté pozmeňujúce návrhy, tak by som chcel oznámiť, že budeme o tomto rokovať. V prípade, že bude záujem a sme pripravení tie konštruktívne veci z toho v druhom čítaní podporiť. To nič nemení na tom, že v prvom čítaní tento návrh nepodporíme. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám proti kolegovi jednu výhodu, že asi budem môcť svoju rozpravu povedať bez prerušenia.
Cieľom novely zákona o rokovacom poriadku je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdze. Návrh zákona upravuje zabezpečenie poriadku, dĺžku rečníckeho času, však koaliční poslanci moc nediskutujú. Treba, dĺžku rečníckeho času sa, v podstate dĺžka rečníckeho času sa obmedzí iba opozičným poslancom v podstate. Upravuje aj spôsob prihlasovania sa do rozpravy a zákaz akejkoľvek vizualizácie, a to aj odborných grafov atď., atď. Podnetom pre tento zákon bolo vraj neslušné správanie niektorých poslancov z opozície, ktorí z parlamentu robia vraj cirkus.
Sedím tu od minulého pondelka a ja osobne som svedkom konštruktívnej rozpravy k navrhnutým zákonom, k legislatívnym návrhom. Schvaľovali sme zákony, dobré zákony schválili koalícia aj opoziční poslanci. Dokonca bol schválený aj opozičný návrh. Kto tu videl cirkus? Tu je poriadok pri rozpravách ku zákonom. Keby ste tu všetci sedeli, pozrite sa, koľko sedí z opozičných poslancov. Koľko je tu opozičných poslancov? Keby ste tu sedeli pri rozpravách k legislatívnym návrhom, tak by ste to potvrdili, že tu sa konštruktívne rokuje, že tu sa pracuje. Avšak vy naozaj chodíte na hlasovanie iba o jedenástej a o piatej do tohto pléna. A tu je problém, lebo vy vlastne neviete, čo sa tu deje počas rokovania k legislatívnym návrhom.
Viete, kedy je tu "cirkus"? Keď si ako opoziční poslanci plníme svoju úlohu, keď kontrolujeme rozhodnutia a činnosť vlády, ministrov. A viete, kedy bude poriadok nielen v tejto sále, ale aj v celej spoločnosti? Keď konečne pán premiér upokojí situáciu v spoločnosti a odvolá ministra Kaliňáka. (Potlesk.) Premiér to totiž občanom sľúbil, že odvolá do troch minút každého ministra, na ktorého padne čo len tieň podozrenia. Preto je nepokoj v našej spoločnosti a preto je často tuná nepokoj, v tomto pléne. Kauza Bašternák a ostatné kauzy nám polarizujú tento parlament a spoločnosť. Samozrejme, že sa vám to nedobre počúva, to však neznamená, že by ste nám mali mocensky zatvárať ústa a pritom pokojne bagatelizovať jednu z najväčších káuz.
Vážení kolegovia z koalície, ak nehľadáte pravdu, tak máte účasť na tejto kauze a máte zodpovednosť za to, čo deje v našej spoločnosti. Pretože hovoríte o chrámoch, o slušnosti, o láske a pritom sa smejete do tváre všetkých tých občanov, drvivej väčšine mladých ľudí, ktorí ešte veria v spravodlivosť, ktorí ešte majú nádej, že sa tu nedá beztrestne v našej spoločnosti páchať zločin.
Pozrite. Minister Kaliňák by mal podľa väčšiny ľudí pre kauzu Bašternák odstúpiť. Vyplýva to z prieskumov. Pri otázke: "Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajnou neoprávnenou vratkou DPH na takmer 2 milióny eur?" - odpovedalo 49 % respondentov kladne. A my sme si to overili aj medzi ľuďmi. Počas leta sme chodili po mestách, nielen na protesty v pondelok, ale po mestách po celom Slovensku. Prešli sme ich v rámci hnutia OĽANO už 22. Dvadsaťdva miest na južnom, východnom a strednom Slovensku a chceme ďalej pokračovať. A tam nám ľudia hovorili priamo na námestiach a v uliciach o tom, čo ich trápi. Ľudia sú nahnevaní, niektorí sa boja, majú obrovský strach. Boja sa o prácu a o 400 eur, ktoré zarábajú mesačne a ešte ich bolo aj mnoho, čo boli veľmi apatickí. Toto ste chceli dosiahnuť? Apatiu v spoločnosti? Aby už nikoho nič nezaujímalo?
Zúčastňovala som sa aj protestov a videla som tam tisíce ľudí, žiadnych radikálov a nebol tam vôbec žiaden cirkus. Ten viactisícový dav sa vždy pokojne rozišiel. Sú to totiž ľudia, ktorí tu pracujú, ktorí si tu na Slovensku založili alebo chcú založiť rodiny. Tu chcú žiť. Sú to občania, ktorí ešte stále veria v demokraciu.
Kolegovia poslanci zo Slovenskej národnej strany, hrdí začneme byť na Slovensko až vtedy, keď sa budeme vedieť v našej spoločnosti, na našom Slovensku vysporiadať s korupciou, s vykrádaním verejných zdrojov, ktoré patria rodinám. Tieto peniaze patria ľuďom. Ľudia by ich mali vidieť a pocítiť v lepšom zdravotníctve, školstve, v sociálnych službách. Máme ľudí v uliciach. Uvedomujete si to? Nie je zvrátené, že sú ľudia v uliciach, ale je vskutku zvrátené, že úzka skupina ľudí bez zábran rozkráda naše drahé Slovensko. To je hanbou pre Slovensko a vtedy sa tu robí - cirkus? Nepokoj v pléne.
Áno, počula som, vraj začnete zametať až po ukončení nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. K tomu som počula jednu občiansku aktivistku na proteste povedať toto: "Keď sa vám psík vyšpiní na koberec v obývačke počas vzácnej návštevy, upracete to, až keď návšteva odíde?" Namiesto odvolania ministra vnútra a upokojenie situácie v spoločnosti hovoríte o šírení nenávisti, a to sa objavuje aj tu, lebo plénum vlastne kopíruje spoločnosť. Áno, podarilo sa vám na Slovensku rozšíriť taký mýtus. Vraj spoločnosť nepolarizujú tí, ktorí zlo robia, ale nenávisť šíria tí, ktorí na to ukazujú. To je absolútny výsmech občanov, to je absolútny výsmech demokracii.
Demokracia totiž naozaj nie je o tom, kto má väčšinu v parlamente. Nie je o tom, kto vyhrá voľby. Demokracia je o občanoch, ktorí tvoria tento štát. Novelou zákona o rokovacom poriadku chcete zaistiť fungovanie Národnej rady a slušnosť v rokovacej sále a pritom bez problémov ohýbate demokraciu. Pán predseda parlamentu, páni koaliční poslanci, na Slovensku upadá demokracia nakoľko dlhodobo ignorujete všeobecné dianie a vôľu občanov. Práve preto tu narastá extrémizmus. Práve preto sa ľudia uchyľujú k radikálnym riešeniam a práve preto ľudia volia extrémistov. Za zvyšovanie extrémizmu je zodpovedná bývalá i súčasná vláda. Ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne dôsledky, povedal prezident a mal pravdu.
Vážený pán predseda Národnej rady, dobrý nadčasový zákon o rokovacom poriadku, resp. novelu k zákonu môže pripraviť iba koalícia spolu s opozíciou. Inak iba ukazujete svaly. Ak vám skutočne ide o vec, ukážte štátnické gesto.
Vážené kolegyne a kolegovia z koalície, nezabúdajte na text známej piesne "jednou si dole, jednou na hoře". Rokovací poriadok si chystáte aj pre seba, keď budete v opozícii, a to príde aj kvôli kauze Bašternák a vášho postoja k nej. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja som pôvodne aj myslela, že vlastne k rokovaciemu poriadku ani nemám veľmi čo povedať a že mám ešte strašne málo skúseností na to, aby som, aby som v rozprave vystúpila. Ale samozrejme aj ja ako nová poslankyňa som si krátko po nastúpení do tejto, po zasadnutí do mojej poslaneckej lavice prečítala rokovací poriadok, pretože som chcela vedieť, aké mám, aké mám práva, aké mám povinnosti a akým spôsobom treba v určitých situáciách postupovať.
Aj na základe toho som si vlastne hneď všimla minulý týždeň, keď tu vystupoval pán premiér, že neodpovedal na otázku päť minút, ale neviem, osem, deväť a teda neodpovedal na tri otázky, odpovedal len na dve. A už vtedy som si vlastne uvedomila, že už vtedy som si uvedomila, že vlastne my nemáme žiadny spôsob, akým spôsobom ho na to upozorniť aj napriek tomu, že pán predsedajúci nebol si istý a zakročil, alebo teda nezakročil, ale, ale, ale mal chvíľku taký, taký pocit, že by zakročiť mal. To znamená, že v tomto prípade nemá nikto z nás žiadnu nejakú legálnu možnosť, akým spôsobom sa voči tomu ohradiť. Jedinú možnosť, ktorú tu všetci máte, je, že vystúpite za predsedajúcim po schodoch a upozorníte ho na to. To sa aj asi v niekoľkých prípadoch stalo. Samozrejme, ja tú možnosť nemám.
Chcela by som v tejto súvislosti poznamenať, že myslím si, že rokovací poriadok by mal pamätať aj na takéto situácie a mal by poslanec mať možnosť, ktorýkoľvek, sa ozvať a žiadať nejakú nápravu a v podstate, aj keď sa stala takáto situácia, možno súčasťou rokovacieho poriadku by mohlo byť, že jednoducho pán premiér zodpovedá ešte na jednu ďalšiu otázku. Myslím si, že tým, že sa plánuje zaviesť obmedzený čas a že sa zavedú limity na rozpravy a zakážu sa transparenty a iné pomôcky, presunú sa tieto spory z transparentov a spory o transparenty a pomôcky na spory o čas. Myslím si, že veľa tým nevyriešime a jednoducho budeme bojovať zase o niečo iné.
Pri tejto príležitosti ešte som si uvedomila mnoho vecí, ako tu tak počúvam svojich kolegov, ktorí majú teda už oveľa väčšie skúsenosti, ako pán Poliačik alebo pán Dostál. Zistila som, že vlastne tieto problémy, ktoré, ktoré sa tu hlavne zdôrazňujú, že treba vyriešiť, nie sú tak ani problémom samotného rokovacieho poriadku, ako etického kódexu, ktorý sa tu riešil asi pred rokom. Ja sama som si pozrela diskusiu, ktorá s k tomuto viedla zo záznamu, lebo som chcela vedieť, akým spôsobom sa to riešilo vtedy a čo sa vlastne a kam sa to posunulo. V podstate etický kódex je nejakým spôsobom zakotvený v rokovacom poriadku ale nejaké špeciálne, špeciálne uplatnenie zatiaľ asi nemá.
Ja sa obávam, že rokovací poriadok mnoho ľudí nečíta. A čokoľvek bude napísané aj v tom etickom kódexe, bude to mať presne rovnaký efekt. Pokiaľ si to poslanci čítať nebudú, tak sa aj tak nič dodržiavať nebude. Myslím si, že predmetom tohto etického kódexu by mali byť napríklad jedlo, pitie ale aj spomínané mobily.
Ja osobne mám u svojich mnohých kolegov otvorený účet, pretože sa nedostanem ani hore do poslaneckého salónika, kde všetci chodíte, takže mi odtiaľ nosia nápoje priamo sem. A tak isto mám vždy pri sebe nejakú tyčinku, nejaké oriešky, pretože chcem šetriť čas. To premiestňovanie sa z jedného miesta na druhé v tejto budove parlamentu je proste hrozné. A tak ja už dopredu avizujem, že tieto veci budem mať pri sebe aj naďalej. Jednoducho je to pre mňa pohodlné, je to pre mňa praktické, nemyslím si, že porušujem nejaké pravidlá, nemyslím, že je to nedôstojné. Myslím si, že nikto nemá pocit, že by som nejakým spôsobom kolegov rušila, takže ja osobne toto budem aj naďalej ignorovať.
Rovnako mám problém aj s tými mobilmi. Mobily slúžia na komunikáciu, mne obzvlášť, pretože som odstrihnutá od asistentov, takže, takže som s nimi v neustálom kontakte. A ak niekto má pocit, že chce zakázať mobily len preto, že sa s nimi robia videozáznamy, tak vás môžem ubezpečiť, že technológie sú už tak ďaleko, že, že tá videokamera je zabudovaná v pere, je zabudovaná v akomkoľvek zariadení, aj v tom, v ktorom nevidíte, v gombíku alebo hocikde, takže ten záznam sa dá robiť pohodlne kedykoľvek a nikto nezistí ani, kto to spravil, ani kedy to spravil.
Ja by som chcela pri tejto príležitosti upozorniť aj na ďalší problém tým, že naozaj tu fungujem a tým, že niekedy je to ťažké. Často rozmýšľam na to, nad tým, že ak sa v budúcom volebnom období dostane do parlamentu niekto, kto je napríklad nepočujúci, ja by som len veľmi chcela, kto mu v tom prípade bude tlmočiť. Bude to pán Danko? Bohužiaľ, pravidlá sú také, že zakázal sa sem vstup matke s dieťaťom, zakázal sa sem vstup asistentom a tak neviem, akým spôsobom to chcete riešiť. Preto si myslím, že áno, aj toto by malo byť buď súčasťou etického kódexu alebo samotného rokovacieho poriadku, lebo, bohužiaľ, pre mnohých z vás je to potom problém.
Ja aj napriek tomu si myslím, že všetky tieto veci sú, čo sa rokovacieho poriadku týka, nepodstatné a pre mňa napríklad by bolo podstatné, ja ako človek, ktorý prišiel zvonku a momentálne riešil úplne iné veci, bolo by podstatné pre mňa vedieť, ako účinné sú zákony, ktoré schvaľujeme. V mnohých prípadoch si hovoríme, že zákony sú dobré, ale nenašli si uplatnenie. A tak ja by som skôr privítala nástroj, ktorý by nám dával spätnú väzbu, či tie zákony, ktoré sme schválili, sa v praxi naozaj uplatňujú, či sú tam paragrafy, články alebo čokoľvek, ktoré, ktoré proste sú mŕtve alebo akýmkoľvek spôsobom, aby sme mali spätnú väzbu, nakoľko sa tieto zákony dajú použiť. A vlastne, a aby sme aj vedeli, prečo tieto zákony sa v praxi neujali. Toto sa mi zdá oveľa podstatnejšie.
A tak vás prosím v prvom rade, znovu prečítajme si rokovací poriadok, možno trochu spomaľme, pretože v prípade, že sa rokovací poriadok schváli v nejakej podobe, ktorá (rečníčka si odkašľala), pardon, nevyhovuje všetkým, môže to mať za následok také riešenie, ako sa stalo mne teraz v poslaneckej garáži - myslím si, že je to veľmi podobné -, že kým niekto, kto porušuje pravidlá tým, že parkuje na vyhradenom mieste, nie je postihnutý nijako, alebo teda neviem o tom, možno je. Postihnutá som predovšetkým ja, pretože sa namontovalo, namontovala v poslaneckej garáži zátarasa, ktorá, ktorá ma zdržuje, pribudli mi kľúče, ďalšie, to nie sú prvé a takéto riešenia naozaj nie sú dobré a nebudú dobré ani v rokovacom poriadku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, kolegyňa Silvia, za tento tvoj príspevok. Už dávno viem, že potrebujeme mať medzi sebou ľudí zdravotne znevýhodnených, pretože zostaneme vlkmi, vlk vlkom. Práve na sebe si ukázala, že ty potrebuješ vodu, ty potrebuješ nejaký keks, pretože nie všade sa dostaneš. Tak by ma zaujímalo, že či sa pri príprave novely rokovacieho poriadku, či videli aj teba títo ľudia. A nemyslím to v zlom. Ja len som rada, že Silvia je medzi nami v parlamente, pretože nás scitlivuje všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zaujalo ma, pani kolegyňa, keď si, keď si hovorila, aké to bude, aké to zostane vlastne pre teba pohodlné a praktické, keď si tunak dáš tyčinky a keksík a neviem čo. Presne, tento rokovací poriadok, ktorý ak bude prijatý, tak ťa bude nútiť, aby si ho porušovala. Opäť budeme vytvárať nejaké, možno, budeme vytvárať nejaké výnimky, ktoré by mali spôsobiť, aby si ten rokovací poriadok neporušovala, a to sa mi zdá rovnako choré. Častokrát pristupujeme k téme debarierizácie, možnože až príliš subjektívne, s pohľadom, že to sa týka v tomto prípade Silvie, nabudúce možnože to bude Janko, ale proste, že bude jedna osoba. Neviem, ako by sme pristupovali k tomu, keby sa naozaj v parlamente naraz objavilo viac ľudí s hendikepom a že čo by to Národnú radu stálo v porovnaní s tým, čo stojí Národnú radu teraz úprava a debarierizácia pri jednej poslankyni, ktorá je hendikepovaná.
Takže ďakujem, že si upozornila na problémy, ktoré vlastne neustále v parlamente máš, aj keď sa pomaly snažíme riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytujú s tvojou prácou. Bojím sa, že pomalými krokmi to bude trvať minimálne štyri roky, kým sa odstráni aspoň polovička bariér. Takže ďakujeme, ďakujem tak isto, že nám pomáhaš scitlivovať sa.