9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
My sme mali s mojimi kolegyňami s pani Petrík, pani Macháčkovou tiež o tomto návrhu dlhú diskusiu, ako sa k nemu v prvom čítaní postaviť. A musím povedať, že preto bola dlhá, lebo naozaj tento zákon má svoje významné riziká v tom, ako je nastavený, ale preto aj tá diskusia bola dlhá, lebo takéto zákony by sa mali prijímať len v mimoriadnych situáciách a povedal by som veľmi zriedkakedy. Ale ak nejaká situácia spĺňa takéto kritériá, tak je to naozaj niečo, čo sme už v minulosti nazvali republikou exekúcií, ktorou sa dneska Slovensko stalo a bez zásadných zmien sa z toho nejakým spôsobom nedostane.
Myslím, že nikto si nemyslí, že tento zákon prejde týmto parlamentom, ani jeho predkladatelia, čo nemyslím ako kritiku, lebo úlohou politikov je predkladať riešenia a tlačiť na ich aj predkladanie zákonov je úplne legitímny spôsob, ako na to tlačiť.
Dnes vláda schválila iný typ riešenia z dielne pani ministerky Žitňanskej, ktorá je na budúcej schôdzi, ktorý teda, keďže je vládny, má asi väčšie šance na schválenie. Ale to, že ten problém je vážny, a to, že si zasluhuje aj, povedal by som, neštandardné, jednorazové riešenia, podľa mňa je dneska na Slovensku fakt. A z toho dôvodu my po tej dlhej diskusii, ktorú sme mali, sme sa rozhodli, že ho v prvom čítaní tiež podporíme, lebo je to politické vyjadrenie toho, že mala by sa táto snemovňa týmto problémom nielen zaoberať, ale mala by sa ním aj zaoberať s ochotou prijímať relatívne neštandardné a jednorazové riešenia. To hovorím o vecnej vhodnosti konkrétneho spôsobu riešenia, o potrebnej úprave sa naozaj má hovoriť v tých neskorších čítaniach, tu máme naozaj hovoriť také základné politické stanovisko, ktoré je u nás pozitívne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, chcem poďakovať obidvom pánom poslancom za vyjadrenie podpory.
A ku kolegovi Viskupičovi, zámer je iný. Zámer je pomoc státisícom týchto ľudí, ktorí sú tu aj náš hlavný zámer.
A pán kolega Beblavý, no vy ste možno pesimista v tomto, ale viete, nádej zomiera posledná a my veríme, že páni poslanci, ktorí ma počúvajú, tak verím, že zahodia politické rozhodnutia a zahodia stranícke tričká, lebo exekúcia nie je ani pravicová, ani ľavicová, exekúcia je mor, ktorý musíme z tejto krajiny vyhnať preč. Tak ako pán kolega Beblavý povedal, my sme krajinou exekúcií, krajinou exekútorov.
Čiže naozaj verím, že bude posunutý tento zákon do druhého čítania a kľudne sa v druhom čítaní bavme o pozmeňovacích návrhoch, ale prosím vás ešte raz, žiadam, niečo urobme.
Ďakujem.

Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte možnosť vystúpiť záverečným slovom.

Vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa vyjadriť najskôr k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý, či to prejde, alebo neprejde. Pozrite sa, myslím si, že človek má robiť veci, ktoré vie ovplyvniť. To, čo vieme ovplyvniť, je, že keď sme nejaký sľub dali, tak sme sa ho snažili čo najlepšie, s naším najlepším vedomím a svedomím pripraviť tú právnu úpravu tak, aby tým ľuďom pomohla. Myslíme si, že exekučná amnestia je potrebná na Slovensku. Preto to robíme, už je na svedomí potom každého, že ako za to zahlasuje alebo na jeho názoroch, už aké hľadisko zohľadní. Ale to, čo my musíme robiť, je, a myslím, že to je správne, pokiaľ niekto niečo sľúbi, tak mal by to dodržať.
Myslím, že máte pravdu v tom, keď ste povedali, že takéto niečo sa môže robiť iba vo veľmi výnimočnej situácii. My sme boli vo výnimočnej situácii v roku 2000, keď sme oddlžili za 110 miliárd banky. A myslím si, že je dobré, že sme to urobili, napriek tomu, že teraz musíme prispievať Grékom, Talianom, Španielom a tak ďalej na ich banky. Myslím si, že sme vtedy zachránili tú nejakú finančnú stabilitu v tejto krajine. A banky, mimochodom, sú dobrý príklad v tom, že sa správajú zodpovedne odvtedy. Slovenské banky sa správajú konzervatívnejšie a zodpovednejšie, poučené tými problémami, v ktorých boli, než sú častokrát ich matky v západnej Európe.
Druhá mimoriadna situácia je, keď nejaký veľmi veľký zamestnávateľ sa dostane do problémov a súd mu povolí reštrukturalizáciu. Niekedy, žiaľ, možno sa nám aj nepáči, že akým podnikateľom a v akej situácii. Ale znovu, v mimoriadnej situácii je to v našom štáte možné. Akurát človek doteraz nemal nárok, aby v takejto mimoriadnej situácii sa mu pomohlo. Preto sme tento návrh takto sformulovali a považujeme to, samozrejme, za výnimočné opatrenie, ktoré sa nemôže opakovať každý druhý rok.
Pán kolega Baránik, ja vám verím, že vaše úmysly sú dobré, ja vás neupodozrievam, že proste vašu kritiku dávate z nejakých zlých úmyslov, chcem vás len upozorniť na jednu vec. Ja súhlasím s tým, že veci treba riešiť systémovo a že v skutočnosti táto situácia je dôsledkom toho, že ten náš štát riadne nefunguje. A bolo by dobré, keby sme to vyriešili systémovo, lenže tých niekoľko stotisíc ľudí, aj keby oddnes to už systémovo platilo a fungovalo v tomto štáte dobre, oni už v tom probléme sú. A my ich z neho nevieme vytiahnuť, obávam sa, žiadnym, povedal by som, tým štandardným spôsobom, lebo aj keby od zajtra sme všetko nastavili tak, ako si želáme, tak tým niekoľko stotisíc ľuďom, ktorí už v tom sú, by to nepomohlo. Ide o to, či si zaslúži niekto, ten, kto chce pracovať, chce stáť na vlastných nohách, chce sa zapojiť ako plnohodnotný občan do spoločnosti, či si zaslúži druhú šancu. To je podstata toho, o čo nám v prvom čítaní ide.
Ďakujem vám, kolegovia, za vaše pripomienky, kritické či niektoré návrhy, ďakujem vám, že ste sa zapojili do diskusie o tomto návrhu zákona.

Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ja len veľmi krátko. Rád by som, kolegyne a kolegovia, pripomenul, že vlastne v prvom čítaní ide o filozofiu tohto zákona a tá v každom prípade je dobrá. Pravda je to, čo povedal kolega Pčolinský, že na východnom Slovensku je to veľmi vypuklý problém, ale myslím si, že nielen na východnom Slovensku, ale aj na Orave a v iných regiónoch, kde je nízka nezamestnanosť, myslím Revúca, Lučenec a tak ďalej. Čiže tých regiónov je dosť. Postihuje to jedincov, ale zároveň to postihuje aj celé rodiny. Lebo aj osobne poznám takýto prípad, že rodina sa dostala do klasickej finančnej, teda dlhovej špirály a nevie z nej odísť, nevie sa z nej dostať presne kvôli tomu, že nestíha platiť Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a je tam pomerne dosť vysoký dlh. Už preto sa musia aj vysťahovať z bytu a vlastne nevedia, čo s tým.
Čo sa týka osobného bankrotu, áno, ale v istých prípadoch je na Slovensku nevykonateľný, je proste nezrealizovateľný, lebo v tomto konkrétnom prípade, o ktorom hovorím, tých 690 euro či koľko to je, nie je možné ani zohnať.
Čiže bol by som veľmi rád, ak by tento zákon prešiel do druhého čítania. Nedostatky, ktoré tu spomenul kolega Baránik, možno kolega Dostál, vieme v druhom čítaní napraviť, ale vnímam tento zákon aj ako podporu rodín. Zároveň nenúťme ľudí, ktorí utekajú alebo musia sa vysťahovať pred exekútormi do zahraničia, k nútenej migrácii, kde musia často robiť za minimálne peniaze, ale proste aby sa uživili vonku. Myslím si, že jednoducho, alebo žiadam všetkých, aj teda koaličných poslancov, ktorých je tu síce minimum, aby, o podporu tohto zákona a v druhom čítaní ho doladíme tak, aby spĺňal účel, ktorý navrhujú predkladatelia.
Ďakujem.