11. schôdza

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Baránik, no musím sa ohradiť voči tomu, čo ste povedali, že som vo svojom vystúpení klamal. Neviem, že či ak má niekto iný názor ako vy, tak automaticky je klamár, ale z vášho vystúpenia asi, asi áno. Nikto tu nepovedal, ani ja som nepovedal a nikto z nás nepovedal, že generálny prokurátor má byť neodvolateľný, alebo že nemôže byť odvolateľný. Jediné, čo sme tvrdili alebo čo tvrdím, je, že ak má byť odvolateľný, ak ho má niekto odvolať, tak by tu mal byť nejaký riadny proces nepolitický toho, aby sa preukázalo, že porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, a to je zase disciplinárne previnenie, aby o tom rozhodol nezávislý Ústavný súd, tak ako rozhoduje aj v iných otázkach disciplinárnych previnení.
A ak ste ma dobre počúvali, áno, zo súčasného znenia zákona o prokurátoroch to možno tak vyplýva, že to môže byť len čin, ale ak ste ma dobre počúvali, ak ste si dobre prečítali návrh pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme podali v druhom čítaní v legislatívnom procese, tak sme vami navrhované znenie, to znamená, že ak neplní svoju funkciu čestne, riadne, nezávisle a nestranne, dali ako ďalší dôvod na disciplinárne konanie, o ktorom má rozhodovať Ústavný súd. Čiže bolo by to možné na návrh poslancov, aby Ústavný súd o tomto rozhodoval. Čiže nie je pravda, čo tvrdíte, že som klamal.
No a tak isto sa nemôžem stotožniť s tým, čo ste povedali, že prokuratúra má byť politická. Vy stále žijete v tom, že chcete, aby to bolo štátne zastupiteľstvo, ale pokiaľ si prečítate ústavu, tak prokuratúra tu má postavenie sui generis nezávislé od zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Čiže my nemáme tu taký model, ako majú v Čechách, a tomu by sme mali prispôsobiť aj spôsoby, či už voľby alebo odvolávania generálneho prokurátora.
Ďakujem.

Pán poslanec Erik Tomáš.

Pán poslanec Baránik, mne sa na vás páči, že vy to tak otvorene poviete: prokuratúra má byť politická. A kto tomu rozumie, rozumie, a kto tomu nerozumie, je asi nejaký blbec alebo ja neviem, čo podobné. A chcete tým zabrániť tomu, aby tu bol nejaký podobný Trnkovi, aby o prokuratúre rozhodoval hlavný politický mafián, to ste mysleli asi pána Kočnera, ale vy si pán Baránik nevidíte ani na špičku nosa. Pretože pána Trnku tu dohadoval váš stranícky šéf práve na raňajkách s tým hlavným politickým mafiánom. Toto vy nikdy nespomeniete pri slove mafia, ktoré používate. Priznal sa k pätnástim stretnutiam, bolo ich dvesto určite minimálne. Tak asi takto si vy predstavujete tú politizáciu prokuratúry.
Toto vy, pán Baránik, nikdy nevidíte, keď osočujete iných. Paušalizujete všetko dohromady. Ešte raz vám to zopakujem, váš stranícky líder Sulík raňajkoval s Kočnerom a dohadoval voľbu Generálnej prokuratúry! Tak už s tým konečne prestaňte a bavme sa vecne.
A k vecnej stránke. Aj pani prezidentka sa podľa vás mýli. Všetci sa mýlia, pán Baránik, len vy nie. Pani prezidentka sa mýli, vaša ministerka spravodlivosti sa mýli, keď povedala, že tento návrh zákona je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, Rada prokurátorov sa mýli, len pán Baránik je majster sveta na všetko. Pán Baránik podriadený Richardovi Sulíkovi, ktorý raňajkoval s Mariánom Kočnerom, s tým hlavným politickým mafiánom.

Pán podpredseda Gábor Grendel.

Pán poslanec Baránik, ja súhlasím s tebou, že tá časť, v ktorej autori novely navrhujú odvolateľnosť generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora mimo disciplinárnych konaní alebo mimo trestných konaní, je aj podľa môjho názoru absolútne v poriadku. Ešte raz zacitujem z analýzy Parlamentného inštitútu a doplním to o ďalšie vety: "Vo väčšine skúmaných krajín je systém odvolávania generálneho prokurátora dvojstupňový, kde jeden subjekt odvolanie navrhuje a druhý odvoláva. Najčastejším subjektom navrhujúcim odvolanie je minister spravodlivosti, vláda, prezident a vyskytujú sa aj predseda najvyššieho súdu, rada štátnych prokurátorov alebo osobitný výbor zriadený vládou. Pri odvolávaní je najčastejším subjektom hlava štátu, potom vláda, parlament, najvyšší súd a disciplinárna rada pre vyšších funkcionárov." Čiže je úplne bežné v mnohých vyspelých štátoch, že sa generálny alebo špeciálny prokurátor dajú odvolať, že to navrhuje buď parlament alebo iný orgán a že konečné rozhodnutie prijíma na druhom stupni zase iný orgán. Je to úplne v poriadku a nemyslím si, že Slovensko je v tomto niečím výnimočným, že kým vo Švédsku, v Portugalsku, v Lotyšsku, v Nemecku, v Slovinsku, v Dánsku, v Estónsku alebo v Českej republike je to v súlade s ústavou a u nás to nie je v súlade s ústavou.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Alojz Baránik.

Tak v rýchlosti, kolega Susko. My práve chceme povedať, že musíme mať možnosť odvolať generálneho prokurátora mimo disciplinárneho konania. Jednoducho tak, ako je odvolávaný predseda vlády, tak chceme, aby bol odvolateľný aj generálny prokurátor. Pokiaľ ide o postavenie v ústave prokuratúry, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na ustanovenie paragrafu článku 151 ústavy, ktoré hovorí, že všetky veci, ktoré nie sú uvedené v ústave, budú upravené zákonom. Čiže to, že Macejkovej Ústavný súd dôvodil z ústavy alebo sú to umiestnenia v samostatnej, v samostatnej hlave spolu s verejným ochrancom práv, prokuratúry, že dôvodili z toho, že má mať nejaké božské postavenie, to je problém Macejkovej Ústavného súdu. Ale realita je taká, že ústava hovorí, že zákon bude upravovať to, ako tieto veci fungujú, ak nie je v ústave stanovené inak, a nie je.
Pokiaľ ide o pána kolegu Tomáša, môžete vyprávať tu o stretnutiach Sulík - Kočner koľko chcete, nič to nemení na tom, že v tejto veci mám pravdu a Sulík s Kočnerom s týmto nijako nesúvisia. Divím sa vašej logike, pretože ako to popisujete, tak by sme práve mali byť všetci za to, aby taký Trnka bol odvolateľný, keď to takto dopadlo, ako vy tvrdíte, ak teda ako klamete, ako vždy. V podstate to, že klamete, sa pozná podľa toho, že sa vám hýbu pery.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme tu zažili taký pomerne zvláštny jav, lebo všeobecný dojem je taký, že ten starý SMER je ten zlý, ideologický, demagogický a ten nový SMER alebo HLAS je ten, taký, čo bude taký konštruktívnejší, ale v rozprave o novele zákona o prokuratúre, ktorú vetovala pani prezidentka, to vyzerá úplne inak. Pán poslanec Susko zo starého SMER-u tu vecne debatuje a snaží sa vysvetliť svoje názory a pán poslanec Tomáš z nového SMER-u alebo z HLAS-u opäť si neodpustil svoju tradičnú demagógiu a osobné útoky miesto toho, aby vecne, vecne polemizoval. Nuž teda tie rozdiely medzi starým a novým SMER-om nebudú asi až také dramatické, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Vo zvyšku vystúpenia sa teda nebudem venovať starému a novému SMER-u, ale pripomienkam pani prezidentky, pretože som jedným z predkladateľov schváleného návrhu zákona a teda považujem za korektné a za správne vyjadriť sa k dôvodom, prečo pani prezidentka vrátila zákon na opätovné prerokovanie.
Tých pripomienok je päť a treba povedať, že žiadna z tých pripomienok sa netýka podstaty toho návrhu zákona, ktorým je otvorenie voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, otvorenie systému voľby a otvorenie tej voľby aj pre kandidátov z radov neprokurátorov. A ani nijako inak sa netýka voľby, čiže čisto teoreticky, ak by sme neakceptovali ani jednu z tých piatich pripomienok pani prezidentky, pani prezidentka by sa obrátil na Ústavný súd, alebo opozícia by sa obrátila na Ústavný súd, alebo zastupujúca generálna prokurátorka by sa obrátila na Ústavný súd a napadli by tie veci, ktoré zákonu vyčíta pani prezidentka, Ústavný súd by prijal podnet na ďalšie konanie a pozastavil by účinnosť všetkých týchto piatich namietaných ustanovení. Nijakým spôsobom by to neohrozilo voľbu nového generálneho prokurátora, lebo všetky tie námietky sa týkajú ďalšieho procesu a súvisia s ukončením pôsobenia generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, nie s jeho voľbou alebo vymenovaním. Tým nehovorím, že nemáme akceptovať žiadnu z pripomienok pani prezidentky, k tomu sa dostanem, ale naozaj ani jedna z tých pripomienok nemá taký charakter, že ak by sme prelomili veto aj ohľadom tých pripomienok, tak, tak by to mohlo ohroziť samotnú voľbu nového generálneho prokurátora.
Na rozdiel od kolegu Grendela nie som až taký nadšený z toho, že pani prezidentka vetovala ten zákon a teda, že nevetovala podstatu toho zákona, lebo ten zákon bol vetovaný a za iných okolností by dnes nemuselo byť mimoriadne zasadnutie pléna Národnej rady, ale mohlo byť povedzme zasadnutie ústavnoprávneho výboru, kde by sme vypočúvali kandidátov alebo uchádzačov o zvolenie za kandidáta na generálneho prokurátora a ten proces mohol byť už, už ďalej. Takto sa to, takto sa to natiahne prinajmenšom do októbra. Ale, samozrejme, pani prezidentka má právo vetovať zákony, má právo vrátiť parlamentu schválené zákony, ku ktorým má výhrady nielen z dôvodu, že ich považuje za protiústavné. Má právo buď navrhnúť pripomienky, ako to urobila v tomto prípade, alebo navrhnúť, aby zákon nebol schválený ako celok, ako to urobila v tých zvyšných dvoch prípadoch, o ktorých dnes ešte budeme rokovať.
Pani prezidentka mala k schválenej novele zákona o prokuratúre celkovo päť pripomienok. Z nich jedna je mimo akúkoľvek diskusiu a týka sa, týka sa chyby, ktorú sme urobili pri schvaľovaní zákona, kde, kde disciplinárne konanie voči špeciálnemu prokurátorovi vedie disciplinárna komisia a nie, nie Ústavný súd. To si môžme len nasypať popol na hlavu a poďakovať sa pani prezidentke, že nás na to upozornila a túto pripomienku, samozrejme, že je potrebné schváliť. Ak by pani prezidentka nevetovala ten zákon, tak by sme museli pristúpiť k jeho novelizácii a k oprave, oprave tej chyby tak či tak. Tie zvyšné štyri pripomienky sú podľa môjho názoru na diskusiu a sú to v podstate dve pripomienky, akurát sú zdvojené, pretože sú to dva body a týkajú sa ako generálneho prokurátora, tak špeciálneho prokurátora, možnosti ich odvolania na jednej strane a to, čo sa, čo sa deje s nimi po zániku alebo po uplynutí ich funkčného obdobia v prípade, že boli zvolení z radov neprokurátorov.
Začnem tým druhým problémom, ktorý je zdanlivo menej dôležitý a, a myslím, že aj menej rozporov vyvoláva. Pán poslanec Susko hovoril, že, že obe riešenia, teda to, čo schválil parlament, že takto zvolený generálny prokurátor nezostane prokurátorom Generálnej prokuratúry, ale respektíve špeciálny prokurátor prokurátorom Špeciálnej prokuratúry. Aj to, čo navrhuje pani prezidentka, že, že ostanú v tých pozíciách ako prokurátori Generálnej alebo Špeciálnej prokuratúry, že sú alternatívne, vecné riešenia problému a ani jedno z tých riešení nepovažujem za protiústavné. Určite nie to, ktoré sme, ktoré sme schválili, a ktoré je v súčasnosti obsiahnuté v zákone a priznám sa, že som ani nepochopil celkom argumentáciu pani prezidentky, ktorá sa opiera o to, že akoby sa tým, že bol zvolený za generálneho prokurátora neprokurátor, končí mu funkčné obdobie alebo blíži sa koniec jeho funkčného obdobia, tak keď nebude pokračovať ako prokurátor Generálnej prokuratúry, príde o zamestnanie a tým pádom akoby to malo spochybňovať jeho, jeho nestrannosť jeho rozhodovania alebo nezávislosť jeho rozhodovania. Nesúhlasím s touto argumentáciou, lebo máme ix porovnateľných situácií, keď je niekto zvolený do nejakej funkcie, a to, že mu uplynie funkčné obdobie, predsa nemôžeme a priori predpokladať, že nebude si riadne, čestne, nezávisle a nestranne vykonávať svoju funkciu.
Sudcovia Ústavného súdu nemôžu byť opätovne zvolení za sudcov Ústavného súdu a pokiaľ neboli zvolení napríklad ako, ak, ako sudcovia, tak sa ani nevrátia do talára sudcov všeobecných súdov, čiže by sme mohli mať tiež pochybnosti, či sudca Ústavného súdu, ktorému končí funkčné obdobie, si bude vykonávať svoju funkciu ústavou a zákonom predpísaným spôsobom. Prečo tam ten problém nie je? Rovnako, rovnako v iných inštitúciách, kde sa predpokladá nezávislosť, kde sa predpokladá, že nebude dotyčný pokračovať vo výkone funkcie, ako je napríklad predseda Najvyššieho kontrolného úradu alebo ombudsmanka alebo, alebo komisárky pre deti, tam predsa tiež nie je v žiadnom z týchto, v žiadnej z týchto pozícií automaticky zaručené, že keď človek skončí svoju funkciu na čele úradu, tak, tak bude pokračovať ako zamestnanec toho úradu a nespochybňuje to nezávislosť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu alebo nezávislosť ombudsmanky a podobne.
Čiže ja som sa pokúšal dopátrať aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, v čom by mala spočívať tá protiústavnosť. Nedopátral som sa, nedopátral som sa a teda nerozumiem, nerozumiem tomu. Na druhej strane nepovažujem za protiústavné, ani možné protiústavné, ani to riešenie, ktoré navrhla pani prezidentka, teda že ak bol zvolený za generálneho prokurátora neprokurátor, tak bude pokračovať, samozrejme, že ak bude, ak bude chcieť, ako prokurátor Generálnej prokuratúry.
Pretože ak niekto je schopný sedem rokov viesť Generálnu prokuratúru, tak myslím si, že bude mať predpoklady na to, aby mohol pokračovať aj ako prokurátor Generálnej prokuratúry, aj keď neprešiel tým normálnym procesom, ako iní prokurátori Generálnej prokuratúry a, ale teda viac by som sa prikláňal k tomu riešeniu, ktoré dnes, alebo ktoré sme schválili, schválili v zákone, lebo si myslím, že ak niekto roky zastáva takúto funkciu, tak zrejme, ak to bol napríklad sudca, no tak sa vráti do sudcovského taláru, ak to bol, ak to bol advokát, tak sa vráti k advokácii a asi nebude mať taký strašný, strašný problém s návratom do inej profesie a nebude preňho hendikepom, že, že zastával sedem rokov post generálneho alebo špeciálneho prokurátora. Napriek tomu je to, je to, je to na rozhodnutí a myslím si, že ak by sme akceptovali túto pripomienku pani prezidentky, nijako to nenaruší zámery tvorcov toho zákona a zámery, pre ktoré sme tento zákon schválili.
No a posledné dva body sa týkajú možnosti odvolania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor vôbec nie je, vôbec nie je v ústave, čiže tam ťažko, ťažko namietať protiústavnosť, ale opäť tu máme príklady z iných krajín, o ktorých hovoril kolega Gábor Grendel a ktoré, tak ako sme mali pri schvaľovaní zákona možnosť sa dozvedieť, že existujú krajiny, v ktorých je úplne bežné, že sa generálnym prokurátorom alebo teda obdobnou funkciou môže stať človek, ktorý nie je dovtedy prokurátorom, teda že ten systém býva otvorený aj pre neprokurátorov, tak z ďalšej analýzy porovnávacej štúdie Parlamentného inštitútu sa dozvedáme, že možnosť odvolania generálneho prokurátora existuje aj v iných krajinách aj mimo disciplinárnych konaní a dokonca sú krajiny ako Česká republika, Nemecko a Portugalsko, ktoré nestanovujú žiadne dôvody pre, pre odvolanie generálneho prokurátora. Asi to nie je celkom, celkom to, čo by Benátska komisia čakala, ale sú to demokratické krajiny, v ktorých právo a vymožiteľnosť práva fungujú lepšie, ako v Slovenskej republike, dovolím si, dovolím si povedať. Napriek tomu, alebo možno kolega Baránik by povedal, že práve preto, že tam existuje možnosť odvolania generálneho prokurátora aj bez uvedenia dôvodu.
Sú tam, sú tam potom, samozrejme, že dôvody typu závažných porušení povinností neuspokojivého plnenia riadiacich právomocí pri výkone funkcie, neuspokojivých výsledkov, Chorvátsko, Slovinsko, poškodzovania dobrého mena prokuratúry, Chorvátsko. Čo by ste, čo by ste tu hovorili, keby sme my dali ako dôvod, pre ktorý môže prezidentka na základe návrhu Národnej rady odvolať generálneho prokurátora z dôvodu, že poškodzuje dobré meno prokuratúry. Ani si to nechcem predstavovať.
V Slovinsku je dôvodom na odvolanie skutočnosť, že prokuratúra nedosiahne dve po sebe nasledujúce roky stanovenú úspešnosť trestného stíhania bez odôvodnenia podľa ročného plánu práce prokuratúry. A potom sú, potom sú zaujímavé prípady, ako napríklad Poľsko, kde funkcia generálneho prokurátora je spojená s funkciou ministra spravodlivosti, čiže generálneho prokurátora je možné odvolať rovnakým spôsobom, ako sa odvoláva minister spravodlivosti, alebo teda akýkoľvek iný minister, teda vyslovením nedôvery. Alebo také Španielsko, kde jedným z dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora je odstúpenie vlády, ktorá navrhla generálneho prokurátora do funkcie. Čiže naprieč celou Európou, obmedzili sme sa na Európu, existujú rôzne modely, akým spôsobom aj sú ustanovovaní do funkcie generálni prokurátori, ale aj sú odvolávaní a pokiaľ vo vyspelých demokratických krajinách, v ktorých právny štát funguje lepšie ako v Slovenskej republike, sú tieto úpravy v poriadku, nevidím dôvod, prečo by takýmto spôsobom nemohli byť upravené aj v podmienkach Slovenskej republiky a v čom by tá protiústavnosť mala spočívať. Pretože ústava naozaj hovorí o tom, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak to preženiem, keby sme dali možnosť odvolávať generálneho prokurátora aj bez uvedenia, aj bez uvedenia dôvodov, akýchkoľvek, čo nerobíme, ale keby sme to urobili, tak v rozpore s textom ústavy by to nebolo. Bola by to, bola by to iná úprava, na dnešná, akú sme zvyknutí, nepochybujem, že niektoré zloženia Ústavného súdu by z toho dokázali vyvodiť, že je to protiústavné, ale samé o sebe ústava vôbec nič nehovorí o dôvodoch, na základe ktorých má byť generálny prokurátor odvolateľný.
Čiže skúsim to zhrnúť. Z tých piatich pripomienok pani prezidentky si myslím, že jednu, ktorou opravuje chybu, ktorú sme spravili a ktorá sa týka disciplinárneho konania proti špeciálnemu prokurátorovi, musíme schváliť, ak nechceme vedome schváliť zákon, ktorý by bol v rozpore s ústavou a, a pri tých zvyšných štyroch si to môžme rozmyslieť, či budeme hlasovať za a či sa prikloníme, prikloníme k argumentácii pani prezidentky, alebo zotrváme pri svojom pôvodnom názore a bez ohľadu na to, ako sa rozhodneme, si myslím, že nebudeme hlasovať za zákon, ktorý by bol protiústavný, pretože aj tie riešenia, ktoré navrhuje pani prezidentka, aj tie riešenia, ktoré sme prijali, sú v súlade s ústavou. Myslím si, že môžme vyhovieť tým dvom pripomienkam pani prezidentky, ktoré sa týkajú zotrvania generálneho prokurátora na Generálnej prokuratúre a špeciálneho prokurátora na Špeciálnej prokuratúre po skončení výkonu funkcie, ale myslím si, že by sme nemali vyhovieť pripomienkam pani prezidentky, ktoré sa týkajú možnosti odvolania generálneho a špeciálneho prokurátora.
Za seba chcem povedať, že bez ohľadu na to, ktorým z pripomienok pani prezidentky vyhovieme a ktorým nie, budem hlasovať za opätovné schválenie toho zákona, lebo ten zákon je dôležitý, je možno jednou z najdôležitejších vecí, ktorú počas tohto volebného obdobia urobíme.
Ďakujem. (Potlesk.)