12. schôdza

Ďakujem pekne kolegom, ktorí súhlasili a doplnili moje pre..., moje vystúpenie.
Pán poslanec Žiak, ako skúste nabudúce trošku triezvejšie s tými nezmyslami. Neodpovedali ste mi na tú otázku, na ktorú som sa pýtal predkladateľov, neodpovedal mi na ňu prakticky nikto.
A, pán poslanec Šefčík, vy si vážite Jána Vojtaššáka, ja taktiež. Proste to je obrovská osobnosť našich dejín. Lenže vy hovoríte presne to, čo som povedal ja v rozprave. V tom zákone to nie je vyprecizované. Keby ste to schválili tak, ako to teraz navrhujete, tak ak si ja postavím bustu Jána Vojtaššáka na dvore, tak po mňa príde gestapo s nejakým Benčíkom alebo proste s nejakým Dostálom, lebo je to proste v rozpore s tým zákonom. Je zákaz proste oslavovať alebo vytvárať pamiatky a symboly propagujúce, obhajujúce predstaviteľov režimu tzv. vojnovej Slovenskej republiky. A to nepochybne Ján Vojtaššák je. A na toto som vás upozorňoval. Vy stále prídete s nezmyselnou všeobecnou frázovitou hlúposťou a potom zistíte, aha, my sme urobili chybu. A musí vás na to upozorňovať opozícia v rozprave. Veď preberte aspoň raz, keď už takéto veci chcete urobiť, stačí jednoduché vyhlásenie, jednoduché uznesenie, jednoduchá zmena zákona, že dobre, vy potrebujete veľmi silno odsúdiť komunistický režim, komunistickú ideológiu a tak ďalej, ale prestaňte už ľudí stíhať za názor. Ja si vážim slobodu slova, ja budem za slobodu slova bojovať. Ja taktiež nesúhlasím s komunistickou ideológiou, ale dokiaľ ešte chcete ísť, ako veľmi ešte chcete zoškrtiť tú slobodu slova.
Zase ten príklad, Spojené štáty americké, voči ktorým sa tu všetci staviate ako k najväčšej modle, veď tam je úplná sloboda slova. A čo je na tom zlé? Veď spoločnosť má samoregulačný efekt. Ona sama vytesňuje takéto prejavy extrémizmu a tie nemajú šancu v spoločnosti uspieť pretože sa otvorene demaskujú. Veď keby sme to zaviedli aj tu, tak máte vybavené. O to presne ide, že jednoducho my potrebujeme zaviesť absolútnu slobodu slova, a nie tu takto ju zoškrcovať.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Vo svojej rozprave nemal som v úmysle rozprávať o pánovi biskupovi Vojtaššákovi, ale nakoľko tu zaznelo niekoľko takých, by som povedal, nepresných údajov, dovolím si možno vzniesť niekoľko slov.
Bol som na jednej medzinárodnej konferencii, kde sa dotýkali v podstate takých citlivých tém, aj biskupa Jána Vojtaššáka. Chcem predovšetkým, chcem tak, keď na seba by som chcel tak upriamiť tú pozornosť, som zo Spišskej diecézy, bol to v podstate môj biskup, ale bol biskup mojich rodičov a starých rodičov, preto si dovolím ako tak bližšie, ako hovoriť, ako k nemu.
Biskup Ján Vojtaššák, chcem, to podčiarkujem, predovšetkým bol biskupom Spišskej diecézy a nebol politikom. A nespomenul to nikto tuná v tej rozprave, biskup Ján Vojtaššák niekoľko rokov bol vo väznici a komunistickým režimom bol odsúdený za svoje názory. Je o ňom známe a bolo o ňom známe, že vo svojom živote aj v rámci diecézy, keď nastupoval novodobý totalitný systém po ’48. roku, tak vystupoval proti komunistickému systému. Jaká bola odplata? Niekoľko, neviem presne, koľko rokov, ale viac ako 10 rokov, nechcem povedať desiatky rokov, bol väznený a v podstate na tie následky toho trýznenia a väznenia aj zomrel. Nedovolili mu aj po udelení amnestie a prepustení vrátiť sa ani na Slovensko. Dožil v Prahe, a keď zomrel, tak, tak potupne, musím povedať, že potupne chceli ešte aj jeho telo proste, tak by som povedal, že zneuctiť, tak ho poslali domov a bosého. Pri jeho pohrebe nebolo dovolené prejaviť nijaké slová, nič a proste tí ľudia, ktorí nabrali odvahu a nad jeho hrobom tam rečnili, boli perzekvovaní a prenasledovaní týmto režimom.
Nebudem, pani kolegynka, odsudzovať tento váš návrh zákona, ktorý tuná podávate. A ja sa plne stotožňujem napríklad s tým, že ste tam dali, dali ste tam roky 1948 až roky 1989. Áno, je to jedna dlhá šnúra komunizmu. To je história. Sú to fakty, ktoré akokoľvek by sme chceli aj tuná v priamom prenose v Národnej rade prekrúcať, no, môžme to, môžme to robiť, ale nerobme to. No, ale však dobre, však to je aj politika, aj to, ale diali sa tuná tieto veci.
V tom návrhu zákona, ktorý tuná ako dávate, to nebola len ujma na majetku, že ľudia prišli zo dňa na deň o majetky, zrušilo sa súkromné vlastníctvo aj podnikanie, aj všetko, ale predovšetkým tá morálna ujma, ktorá tu sa napáchala na obyvateľstve, ja viem, že nebudete mnohí so mnou súhlasiť, ale my sme deti týchto potomkov a táto šnúra sa stále s nami ťahá.
Nesúhlasím s tým, že keď tu to zaznelo, že prečo dávate tento návrh zákona práve teraz, keď máme aké dôležité veci, lebo je COVID-19, sme s náhubkami... (povedané so smiechom) a s náhubkovými zákonmi, tie mi, kolegovia, vadia, tie náhubkové zákony, aby ste vedeli. To smerom do koalície ako teraz hovorím, lebo mi to veľmi pripomína ten komunistický systém, ktorý tuná bol. Dostaneš náhubok nielen symbolicky, ale ho máš, aby si ty mlčal. Toto mi vadí.
Ale zase na druhej strane nesúhlasím s tým, že prečo sa to práve teraz rieši, že sú dôležité veci. Vždycky budú dôležité veci, hej. A vždy môžeme sa takto pretláčať, že čo je dôležitejšie. Ja si dovolím dokonca, pani kolegynka, povedať, že tento návrh zákona tu mal byť jeden z prvých už pred 30 rokmi. Jeden z prvých. My sme sa s tou minulosťou nevysporiadali stále. Stále sme sa nevysporiadali s touto minulosťou.
Bol som na jednej návšteve na Orave, máme tuná aj Oravcov, Mons. Trstenského Oraváci budú poznať, chlapci nie sú tuná teraz, ale on dožil v Trstenej. Dlhé roky pôsobil v Starej Ľubovni ako katolícky kňaz, bol veľkou osobnosťou. Študenti, maturanti, keď mali písal o osobnosti v čase komunizmu, že kto je pre teba osobnosť, tak napísali, že Mons. Trstenský. To bol poprask na gymnáziu! A potom nasledovalo aj to preloženie. Ale na jednej z tých návštev, jeho sestra mala 100 rokov, tak si to odrátajte, že koľko rokov to bolo dozadu. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali a on vo svojej pracovni - a môžte byť teraz pohoršení, to som videl na vlastné oči a môžte to popierať - a on sa tak otočil vo svojej pracovni, mal dva obrazy. Mal tam Dr. Jozefa Tisu a biskupa Jána Vojtaššáka. To ja parafrázujem jeho slová. Ukázal takto na stenu - samozrejme, bolo to nejakých 20 rokov dozadu plus-mínus - a povedal, obidvaja kandidáti na svätých. A ja som taký zostal zarazený ako z toho, hej, to, čo povedal. A niekoľko rokov nato stala sa tá vec, že naozaj biskup Ján Vojtaššák - otvoril sa proces blahorečenia.
Kolegovi Milanovi Mazurekovi chcem povedať, že to je proces beatifikácie, to je prvý stupeň svätosti. Čo to znamená? Že ak by bol teda vyhlásený za blahoslaveného, tak je uznávaný za svätého na tej regionálnej úrovni, hej, predovšetkým pre Spišskú diecézu, ale aj pre Slovensko ako také, ale nie pre celý svet. A až druhý proces, je druhý proces kanonizácie, kde je vyhlásený ako kanonizovaný za svätého a uznaný pre celú katolícku cirkev.
Prepáčte, nechcem sa nikoho dotknúť, ale hovorím o katolíckej cirkvi, ako to funguje. To, že nebol blahorečený, nebudem už tak presne ako rozprávať, ale možno že asi aj by som mohol. Tento človek už nežije a ten mi hovoril, že nebol problém pri beatifikácii biskupa Jána Vojtaššáka nejaká arizi..., arizácia. To, čo bolo aj predmetom tej konferencie, a tam sa to dotýkali, že či biskup Ján Vojtaššák arizoval alebo nearizoval, ale hovoril, zle boli dokumenty preložené zo slovenčiny do taliančiny. Povedal, taká triviálna vec, a povedal, na 100 rokov je proces blahorečenia bokom, lebo pre Rota Romana, to je Rímska rota, ktorá rieši kauzy svätých, tak jednoducho je to zo stola ako preč. On to povedal, ja som sa ho pýtal, padre, bol to Mons. Faltin, to myslíte vážne alebo symbolicky? On hovoril, že to je vážne úplne, že proste, hej. On mi uviedol teda aspoň takýto dôvod.
Tuná, kolegynky, keď uvádzate, že tento režim ste označili, že je to Komunistická strana Slovenska ako pokračovateľom KSČ, je zločinecká organizácia. Ako sa vysporiadame s tým, keď máme normálne registrovanú Komunistickú stranu Slovenskej v súčasnej dobe? Nestihnem, preto veľmi skrátim niektoré veci.
Ale napríklad ja by som vám odporúčal a to aj cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ja vám ten návrh zákona podporím, vidím aj ja tu nedostatky, ale vysporiadajme sa aj s názvami ulíc. Ale nech nás to voľačo aj stojí, aj bolí, aj nejaké peniaze. My premenujme tie ulice. No tak teraz, lebo ja musím 5 eur, ja musím ísť na obecný úrad, na mestský úrad a premenovať tú ulicu, no tak nech nás to všetkých aj voľačo stojí. Nebojte sa ísť ako do toho. Treba sa s našou minulosťou vysporiadať. Ja môžem povedať, naša rodina v čase komunizmu bola to tou, ktorá bola prenasledovaná. A aby sme my mohli napredovať dopredu, kolegynka bude tomu ako rozumieť, čo teraz poviem, po mojej pravici, aby sme si vzájomne odpustili. Ja to nemôžem urobiť za iných, ale za našu mamičku to môžem povedať. Bola učiteľkou, ktorá bola vyhodená zo školstva v čase komunizmu. Naša rodina bola prenasledovaná, však proste aj kvôli náboženským veciam, ono to naďalej aj trvá aj v súčasnej dobe. Neni to také jednoduché, ale naša maminka veľkoryso odpustila ako týmto ľuďom. To neznamená odpustiť, že ja som zabudol a teraz je to vynulované. Nie. My sa na svojej minulosti máme poučiť, aby sme sa nepotkýnali.
Nesúhlasím tu s tým, čo pán Pročko vykrikoval, že mnohí komunisti boli a všelijaké prívlastky tu dával, zlí..., a nechcem tu rozprávať, lebo presne neviem, že akí, ale že režim bol dobrý. Naopak, režim ako systém, pán Pročko, keď ma počujete, ten bol zlý. Ale mnoho ľudí aj v radoch komunistov, alebo resp. niektorí ľudia, ktorí tam boli, tak boli tam z presvedčenia. Keď on bol presvedčený komunista a úprimne podľa toho žil, takého človeka nikdy som neodcudzoval a vždy si takého človeka vážim, lebo stojí za svojím názorom, aj keď si myslím, že sa mýli. Ale režim ako taký bol zlý. Nie teraz, že jednotliví komunisti, že čo robili.
Dneska čo robíme, ako sa správame vzájomne ku sebe? Dneska nie sme o nič lepší, tiež aké sú podrazy. A teraz aj my sme nositelia. A tak ako vtedy komunistická strana niesla túto zodpovednosť, dnes ako zákonodarný zbor Národná rada Slovenskej republiky aj my nesieme tú zodpovednosť za budúce naše generácie, ale aj za túto prítomnosť, ktorú žijeme.
Ďakujem, odznela mi časomiera.

Štefan, ja rozumiem aj procesu beatifikácie, aj kanonizácie, ja som to len nechcel ďalej rozširovať, pretože to nebolo v tej rozprave potrebné ani v tých desiatich minútach vynakladať čas na tieto veci. Dôležité bolo poukázať na to, o čom si hovoril aj ty, že proste Ján Vojtašák je svätým mužom a podľa tohto návrhu zákona by si nemohol pre neho vytvoriť nejakú pamätnú tabuľu alebo bustu.
Keď si tu hovoril o tých veľkých obetiach, o tom, ako máme prepísať všetky názvy ulíc a tak ďalej, ja s týmto až tak nesúhlasím, lebo predsa len história je, bola, nezmeníme ju a teraz úplne ju vymazať, to je zase to isté, čo robila kultúrna revolúcia, tá komunistická v Číne, ktorá búrala čínske pamiatky a chcela zmazať celú históriu. Proste bola tu, chápeme ju, poučili sme sa z nej, alebo teda mali by sme sa z nej poučiť, lebo tí ľudia, títo tzv. liberáli sa z nej nepoučili, lebo opäť obmedzujú slobodu slova a zase vedú štát k totalite. Ale jednoducho nie je potrebné teraz kvôli tomu prevrátiť celý štát hore nohami.
Ja ti odporučím, lebo ty si povedal, že budeš za túto novelu hlasovať, aby si za ňu nehlasoval, pretože keď za ňu v takomto znení budeš hlasovať, tak ten biskup Ján Vojtaššák, o ktorom si hovoril, bude odsúdeniahodnou osobou v zákone. Štefan, toto proste nemôžeš urobiť. A keď v druhom čítaní si oni prijmú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré tieto veci riešia, pretože tu to nie je riešené, potom už to pochopím, samozrejme. Ale v takomto znení ja ti naozaj odporúčam nehlasovať za to, pretože by to bola urážka celého života, diela a celého boja a mučeníctva Jána Vojtaššáka.

Pán poslanec Kuffa, ja ako ateista a liberál akceptujem vašu vieru a veľmi dobre som počúval a ďakujem za to vysvetlenie toho celého procesu, keď sa niekto má stať svätým. A chcem vám poďakovať za vecný príspevok. Som bol milo, veľmi milo prekvapený za váš vecný príspevok do diskusie. Ďakujem.

Pán kolega, ak za toto budete hlasovať, tak popriete samého seba a slobodu slova, ktorú, verím tomu, že veríte, pretože historické a filozofické spory nemá riešiť parlament zákazmi. Nemá vnucovať ľuďom, čo si majú myslieť. Nebláznime, preboha!
Páčilo sa mi, že ste povedali, že ste si vážili každého človeka, ktorý veril v ideály. A áno, aj takíto ľudia boli v komunistickej strane a vy z nich idete robiť zločincov. Preboha! Však prestaňme urážať všetkých tých dobrých ľudí, ktorí verili, že vybudujeme lepšiu spoločnosť. Preto tam boli. Boli tam, samozrejme, aj rôzne výžirky, spomínaný pán Dostál, spomínaný pán Kiska, ľudia, ktorí to iba zneužívali. A tí ako prví prezliekli kabáty po roku ’89. Ale boli aj mnohí dobrí komunisti, ktorí jednoducho chceli pre Slovensko lepšie.
Hovorili ste, že asi sa to malo riešiť ako jeden z prvých zákonov. Však toto je iba doplnok zákona z roku ’96. Už za Mečiara bol tento zákon prijatý a teraz došiel pán podpredseda Šeliga, lebo strana ZA ĽUDÍ upadá, je na 3 %, už aj plnotučné mlieko má viacej percent, ako majú oni, tak potrebujú nejakým spôsobom teraz vzbudzovať záujem a tak trošku sprísnili ten zákon, ale svojím spôsobom to nie je nijak vymáhateľné. Nie sú tam sankcie, ľudia ďalej môžu chváliť aj bývalý režim a nehrozí im za to žiadna sankcia. Toto len vyvoláva tú nenávisť v spoločnosti, tú kultúrnu vojnu.
Viete, ja vám to poviem takto. Vy chcete odstraňovať sochy, chcete premenovať ulice? Tak my ľavičiari sa vrátime k moci a potom zakážeme všetky kapitalistické ulice. Čo poviete? A všetky tie, ktoré sa nám nepáčia. Nebude tu Americké námestie, však Američania spustili vojnu v Iraku, vyplienili Latinskú Ameriku. Budeme zakazovať všetkých tých, ktorých spájame s liberálnou demokraciou alebo s liberalizmom? Takto si to predstavujete? Každé štyri roky budeme zakazovať každá strana tých svojich? Toto je cesta do pekla. Snažme sa na Slovensku o zmierenie a prestaňme konečne históriu zneužívať na politikárčenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem poďakovať pani poslankyniam, aj tebe, pán poslanec Kuffa, za to, čo sme tu počuli a čo je navrhované. To, o čom chcem krátko informovať alebo doplniť, spadá do tých rokov 1948 až 1989.
Boli to roky 1950 až 1954, kedy vznikli pomocné technické prápory. Boli to pracovné útvary Československej ľudovej armády. Boli v nich zhromažďovaní občania, tzv. politicky nespoľahliví, bohoslovci, študenti a boli využívaní na ťažké a nebezpečné práce. PTP vznikli na jeseň 1950. V roku 1954 boli reorganizované na technické prápory. Celkom nimi prešlo, dobre počujte, asi 60-tisíc osôb. Ich vznik bol v príkrom rozpore s viacerými medzinárodnými konvenciami. Začiatkom februára ’52 nastúpilo na výnimočné vojenské cvičenie asi 2-tisíc politicky nespoľahlivých osôb a vtedajšie ministerstvo národnej bezpečnosti plánovalo do konca roka pripraviť zoznamy ďalších 6-tisíc osôb a pri jarný odvodoch vziať do PTP viac ako 5-tisíc politicky nespoľahlivých brancov. Armáda si jednoznačne takýmto spôsobom zabezpečovala lacné pracovné sily.
Ja chcem poukázať, aby sme týmto zákonom nielen takú, prejavili takú satisfakciu, ale aj úctu k tým, ktorí boli obeťami tohto totalitného komunistického systému. Je málo pamätníkov PTP na Slovensku. Jeden z nich je aj v Žiline v lokalite Studničky, kedy sme začiatkom septembra sa stretli s tými, čo prežili alebo čo ešte žijú z obdobia, kedy boli pétepákmi, ako sa im ľudovo hovorí alebo v skratke, a položili sme tam veniec ako pietnu spomienku na tých, ktorí toto neprežili.
Ďakujem.

V tých krátkych desiatich minútach nedá sa to všetko vyjadriť. Ja by som tu dokázal rozprávať aj pol dňa, možno aj celý deň, no len to by som vás všetkých veľmi unavil (povedané so smiechom), to som nechcel. Ale ďakujem aj za tú pripomienku.
Áno, tí pétepáci, ktorí tu boli. Ja som bol ako vojak základnej služby, som mal v papieroch, to som sa náhodou dozvedel, z OVS-ky mi to prezradili, červeným podčiarknuté, nábožensky zatažen, pif, západný vojenský okruh. Nás bolo veľmi veľa, takých veriacich chlapcov. A východniari, ktorí sme išli, my sme slúžili, v podstate vzdušnou čiarou sme mali 30 km toho najväčšieho nepriateľa, imperialistu, ktorý sa tuná ako spomína. Naša životnosť, našeho celého pluku, my sme boli nárazníková zóna, bola 10 minút. A pred nami boli pétepáci. Zelená hora, čo je film natočený, to je z prostredia Nepomuku. Ja som tam odkrútil nie dva roky, ale štyri roky, lebo som bol na poddôstojníckej škole.
Dodnes nerozumiem jednej veci (povedané so smiechom), že ako je to možné, že som bol zaradený medzi poddôstojníkov aj na poddôstojníckej škole, som ju absolvoval v Nitre a neskôr ma zaradili v zálohe ako medzi dôstojnícke hodnosti, keď som mal tam takýto text napísaný. Tomu dodnes nejako tak nerozumiem. Ale bol som vďačný. A ja odpúšťam všetkým tým. Aj tie spomienky na vojenčinu, ktoré človek má, dostal som sa do prostredia a kolísky svätého Jána Nepomuckého. Nebyť tej vojenčiny (povedané so smiechom), nebyť toho možno totalitného režimu, tak by som sa tam asi nedostal. Ale rok a pol som tam prežil naozaj veľmi pekné chvíle, aj keď to nebolo ľahké v čase totality, hej, lebo bola potláčaná všetka sloboda prejavu aj náboženstva. Do kostola sme nemohli ísť. Bolo to v rok, kedy svätý Ján Nepomucký mal, bolo 250 rokov, 250. výročie jeho svätorečenia.
Takže aj tento totalitný režim... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, podpredseda NR SR
Poprosím vás trošku o kľud v sále, aby mohla pani poslankyňa dokončiť.

Andrejuvová, Anna, poslankyňa NR SR
Ja by som sa chcela poďakovať za všetky vecné pripomienky k tomuto návrhu. Tak ako ste už počuli od pána Dostála, pre presnejšie upresnenie, kto je predstaviteľ fašistického, nacistického a komunistického režimu, budeme pripravovať pozmeňujúci návrh, aby všetkým bolo jasné a čítanie s porozumením pochopili, čo je tento návrh zákona. Už iba pár pripomienok, možno nie až tak vecných.
Verím, že ten hendikep s mojím vekom, keďže som nezažila tento režim, iba ako dieťa, sa bude časom len zlepšovať. A rovnako, čo sa týka slobody prejavu slova. Ja som za slobodu prejavu aj slova, pokiaľ, samozrejme, nepodnecuje k násiliu.
A čo sa týka... Ešte tam boli zločiny. Zločiny sa podľa mňa diali počas celého komunistického režimu, to znamená, že aj v 80. rokoch, aj v 70., aj v 60., aj 50. A všetko sú to politické zločiny podľa mňa. A mohli by o tom rozprávať všetci tí ľudia a všetci tí politickí väzni, ktorých bolo na Slovensku 71 168 osôb, plus ich rodiny a všetci, ktorí trpeli. Rovnako vďaka aj za vecné pripomienky k biskupovi Vojtaššákovi.
Ďakujem. To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán presedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej republiky..., národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladáme na rokovanie ako skupina poslankýň.
Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu.
Toto zatiaľ na úvod stačí a potom sa hlásim do rozpravy.

Ospravedlňujem sa za zdržanie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej, Jarmili Halgašovej a Jany Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 210). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.