12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor, s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak ešte raz, vážené dámy, vážení páni, keďže si asi mnohí z vás uvedomujete, a podľa mňa je to neoddiskutovateľným faktom a skutočnosťou, ktorej čelíme každý deň, že inštitút referenda podľa toho, ako je dnes v Ústave Slovenskej republiky definovaný, aké podmienky na splnenie v podstate jeho zmyslu sú dané, zabezpečuje to, že tento inštitút nie je využiteľný, on je reálne proste nepoužiteľný pre ľudí, jednoducho nie je funkčný a zmyslom nášho návrhu zákona je práve pomoc k tomu, aby sme pomohli prehĺbiť skutočne demokratické zriadenie v Slovenskej republike, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je práve tento inštitút všeľudového hlasovania.
Keď sa pozrieme na posledné referendum, napríklad to o rodine, v ktorom napríklad tu prítomná strana SaS aktívne vyvíjala kampaň, aby sa ľudia nezúčastnili toho referenda preto, že minimálne potrebné kvórum na to, aby referendum bolo úspešné, aby bolo záväzné je až 50 % všetkých voličov v Slovenskej republike, tak vidíme, že takýto inštitút skutočne funkčný nie je. My preto navrhujeme zmenu tohto kvóra tak, aby sa vypočítavalo podľa posledných bezprostredne referendu predchádzajúcich parlamentných volieb, a teda aby minimálne kvórum nutné pre to, aby referendum bolo záväzné, bola polovica účasti v posledných parlamentných voľbách. Keby sme tento návrh zákona teraz prijali, tak potrebné kvórum na referendum, ktoré by sa mohlo následne konať, by bolo okolo 32 celá niečo percenta, čo je neporovnateľne lepší stav, a odráža to väčšiu realitu angažovanosti slovenských obyvateľov na politickom dianí, ako je tomu dnes, keď tam je zafixovaných 50 % platných voličov, čo v podstate znamená, že je, ako hovorím, nefunkčné.
Rovnako navrhujeme aj to, aby sa do otázok, o ktorých sa referendum nesmie robiť, o ktorom sa nemôže uskutočňovať, boli zahrnuté aj otázky rôznych iredentistických snáh niektorých skupín obyvateľstva, ak ide napríklad o zmenu hraníc alebo podobných tém, o ktorých referendum by už byť nemohlo.
A taktiež navrhujeme zníženie toho minimálneho počtu podpisov na to, aby mohlo byť referendum vyhlásené, podpisov obyvateľov Slovenskej republiky z 350-tisíc na 250-tisíc, toto je tá najpálčivejšia otázka, toto je tá hlavná téma, o ktorej sme, samozrejme, ochotní baviť sa.
Bolo by skvelé, keby návrh zákona prešiel do druhého čítania, kde by sme mohli pozmeňujúcim návrhom toto kvórum znížiť povedzme na 150-tisíc, alebo aj na 100-tisíc podpisov, aby skutočne referendum bolo efektívnym nástrojom v rukách obyvateľov Slovenskej republiky brániť sa povedzme pred svojvôľou vlády, chrániť svoje práva, ale taktiež bojovať za zlepšenie svojich životných podmienok a situácie v štáte, v ktorom platia dane, odvody, ktorý jednoducho zo svojej tvrdej práce živia.
Podporovať demokraciu a prehlbovať demokratické zriadenie v Slovenskej republiky nielenže nie je nič zlé, ale práve naopak, je to úctyhodné a mal to v programe aj sám Igor Matovič, strana OĽANO, ktorá si na tomto postavila svoju kampaň aj v minulosti, aj teraz to mali v tých svojich zásadných bodoch. A ja som presvedčený o tom, že ak ste to mali sami v programe, ak sami súhlasíte s tým, že referendum by malo byť sfunkčnené a že tento zásadný krok, ktorý tu navrhujeme k tomu, aby sme sa priblížili skutočne funkčnému referendu, teda musíte podporiť. Neviem, si predstaviť to pokrytectvo, úprimne, páni koaliční poslanci, keby ste povedali verejnosti, že síce sme mali niečo programe, na základe čoho ste nás volili vo voľbách do Národnej rady, čo ste považovali za dôležité a čo ste chceli presadiť, a následne (povedané so smiechom), keď sa o tom v parlamente hovorí, tak poviete, my to nepodporíme, lebo to predkladá nejaká opozičná strana. Toto je ten štýl politiky, ktorú tu v minulosti prezentovali rôzne strany, ktoré sú dnes v opozícii, teda SMER, a vy ste proti tomu bojovali. Igor Matovič, vždy hovoril, aké je to neprijateľné, že vláda ignoruje návrhy zákonov len preto, že pochádzajú z dielne opozície, a že by to malo byť inak. Ja viem, že ste podpísali koaličnú zmluvu a že to urobil ešte neporovnateľne horším a diktátorskejším spôsobom, ako smeráci kedykoľvek len snívali, ale aj napriek tomu by ste sa mali zamyslieť nad tým, či nie je čas splniť svoje záväzky, ktoré ste dali voličom, a či nie je čas dostáť svojich sľubov, aby mohli byť ľudia spokojní s touto vládou a povedať si aj po tých obrovských prieskumoch nespokojnosti, kedy viac ako 60 % obyvateľov Slovenskej republiky si myslí, že vláda neplní svoje záväzky, ktoré ľuďom pred voľbami dala, trošku pomôcť tieto zvrátiť a ukázať ľuďom, že naozaj myslíte na to, že chcete naplniť ciele vášho politického programu.
Preto budem nesmierne rád, ak tento návrh zákona podporíte, ak budete napĺňať svoj predvolebný program a ak pomôžete ľuďom na Slovensku domôcť sa skutočne funkčného referenda ako neodmysliteľnej súčasti demokratického zriadenia, ako niečo, čo tu dávno funkčné malo byť, ale nie je to tu len preto, lebo neexistovala politická vôľa, lebo rôzne vlády nemali záujem na tom, aby počúvali voliča, aby počúvali obyvateľa Slovenskej republiky, aby počúvali toho daňového poplatníka, a ten im bol dobrý vždy iba pred voľbami. Bilbordy, sľuby, televízne reklamy, debaty, tam ho nahíčkali, tam mu narozprávali všetko možné, ľúbivé fúziky mu namaľovali popod nos a následne 4 roky si ani nespomenuli, že existuje, a tento nástroj, keď je potrebných 350-tisíc podpisov a 50 % kvórum, jednoducho znefunkčnili tak, aby sa ľuďom mohli smiať do očí. My sme presvedčení o tom, že to je neodmysliteľná súčasť funkčného štátu, sme presvedčení o tom, že bez toho, aby sme referendum nesfunkčnili, nemôžete hovoriť o tom, že bojujete za nejaké aktívne demokratické zriadenie, a sme presvedčení o tom, že skôr či neskôr toto, ak nie táto vláda, tak potom tá naša, budeme musieť zaviesť do praxe.
Ďakujem veľmi pekne za podporu návrhu.

Milan, ja ťa len chcem podporiť v takej jednej veci, že možno to koaliční kolegovia, niektorí nevedia, ale napríklad v Taliansku je legislatíva nastavená tak, že keď taliansky parlament vykoná zmenu ústavy, tak túto zmenu ústavy musí vždy odobriť celonárodné referendum, aby sa všetci občania k tomu museli vyjadriť, toto by bola zaujímavá myšlienka spraviť aj u nás, ale vidíme, že tí, ktorí rozprávali o demokracii pred voľbami, asi zjavne budú mať dnes s referendom ako s najvyšším inštitútom demokracie veľký problém.

Pán Mazurek, dnešná diskusia je naozaj veľmi plodná a dnes už zaznelo z radov vašich kolegov požiadavka na ospravedlnenie, keď pán Osuský aj podľa mňa celkom nevhodne nazval pani vašu kolegyňu, a z našich radov nikto vás nenazval nikdy pripečeným, tak ja verím, že aj vy sa ospravedlníte vo faktickej pánovi Jílkovi a budete rovnako ako pán Osuský taký naozaj slušný človek, že sa ospravedlníte za svoju nepríjemnú a odpornú invektívu. Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, opäť mimo témy. Vy máte talent jednoducho nereagovať na to, o čom sa hovorí. Ja som nepovedal pánovi Jílekovi, že je pripečený, ale že sa smeje ako pripečený, pretože keď som hovoril zrejmý fakt, a to, že za Mariana Kotlebu boli najnižšie výdavky zo všetkých krajov, tak sa začal naozaj smiať ako pripečený. A to je fakt, ktorý si môže overiť. Takže keď sa mi niekto vysmieva pri tom, ako mu hovorím zrejmý fakt, bohužiaľ, poviem mu tak, ako to je.
Ďakujem pekne kolegovi Marianovi Kotlebovi za to, že doplnil to, čo som hovoril. A skutočne je vidieť aj na vás, koaliční kolegovia, že pred voľbami ste niečo ľuďom sľubovali, o niečom ste hovorili, o niečom ste ich presviedčali, na niečo ste ich lákali, aby vám dali svoj voličský hlas. A teraz sa už netvárite tak ochotne. Zrazu už vám nevonia to referendum, to skutočne funkčné referendum, zrazu už nejak nesnívate o tej skutočne funkčnej, o tom skutočne funkčnom demokratickom zriadení a skôr vám vyhovuje to, že ľudia musia získať 350-tisíc podpisov a následne zabezpečiť 50 % účasť, čo je pri slovenskej angažovanosti na politickom dianí, pri obyvateľstve jednoducho fakticky nemožné. Dobre to viete. A keď vám bude takýto stav vyhovovať celé štyri roky, tak potom naozaj nebudete v ničom iní ako vláda pred vami a ďalšie vlády pred ňou. Ak naozaj máte byť iní, ak naozaj máte priniesť tú zmenu, zákon o funkčnom referende je jednoducho úplne neodmysliteľnou súčasťou vášho programu. Musíte to presadiť, musíte to navrhnúť a my vám môžme zaručiť, že za každé sfunkčenie referenda budeme v tomto pléne hlasovať.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré sa konalo dňa 22. septembra 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 128 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pána poslanca Borisa Suska hlasovalo za 121 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 6.
Na voľbu predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený pán poslanec Boris Susko.

Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to po prvýkrát, čo Ľudová strana Naše Slovensko predkladá v Národnej rade návrh zákona, ktorý by zdobrovoľnil súčasné povinné očkovanie. A z tohto miesta dopredu hovorím aj to, že túto našu snahu nevzdáme až dovtedy, dokým nedosiahneme stav, kedy nebude žiaden občan Slovenskej republiky nútený podstupovať pod hrozbou sankcií akékoľvek lekárske zákroky, s ktorými sám nesúhlasí, a tobôž nie také zákroky, ktoré sa (ruch v sále a zaznievanie gongu) vykonávajú na zdravých ľuďoch len ako prevencia.
Viac už ale v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som vystúpila v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, kedy som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 207).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh... Aha, to už potom asi nie. Áno. Čiže uvádzam tento zákon a...
Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, pre tých z vás, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomínam, že náš návrh zákona, ktorý zdobrovoľňuje súčasné povinné očkovanie, v žiadnom prípade neruší možnosť lekárov vykonávať očkovanie ani možnosť občanov podstúpiť toto očkovanie v prípade, ak sú presvedčení o jeho účinnosti a význame. Zároveň ale nenúti ani podstupovať očkovanie tých občanov, resp. ich detí, ktorí očkovanie odmietajú, a to nie z nejakej nezodpovednosti, ale len preto, že s ním majú v rodinách veľmi negatívne skúsenosti, alebo len preto, že sa rozhodli riadiť názormi tej skupiny lekárov, vedcov a iných odborníkov, ktorí navzdory obrovskému tlaku zo strany médií, politikov či svojich kolegov poukazujú na nebezpečnosť a neefektívnosť súčasného systému očkovania.
Inými slovami, náš návrh ruší sankcie za odmietnutie očkovania, teda peňažnú pokutu, ktorá je v súčasnosti vo výške do 331 eur. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím, ak máte dôležité témy na diskusiu, tak mimo rokovacej sály, lebo to ruší vystupujúceho.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Je teda len na vás, či sa očkovaniu podrobíte, alebo nie. Nechceme nič viac a nič menej ako právo na slobodnú voľbu, to právo, ktoré majú občania mnohých štátov Európskej únie, kde nie je očkovanie povinné, a ja ich vymenujem. V súčasnosti je to v Španielsku, v Rumunsku, v Holandsku, Grécku, Portugalsku, Švédsku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Cypre a na Malte, a nielen tam, ale aj inde vo svete, vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Nórsku, Rusku, Islande, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Japonsku, či dokonca v Spojených štátoch, ktoré si mnohí z vás tak nekriticky berú za vzor, všade tam sa dá očkovanie odmietnuť bez hrozby nejakej finančnej pokuty či inej sankcie. A myslím si, že nikto z vás nechce tvrdiť, že vo všetkých týchto štátoch je kvôli tomu, že tam je dobrovoľné očkovanie permanentne nejaká veľká epidémia, že obyvatelia týchto štátov sú chorí nejako výraznejšie, viac ako naši obyvatelia alebo že tieto štáty z hľadiska šírenia nákazlivých chorôb predstavujú pre nás nejakú vážnu hrozbu.
Ale ak je to tak, ak sa mýlim, ak naozaj nejaký neočkovaní Američania, Briti, Rakúšania či Fíni predstavujú skutočne taký problém, tak potom je na mieste otázka, prečo rovno neuzatvoríme hranice s týmito štátmi až dovtedy, dokým nezavedú povinné očkovanie. Alebo prečo od občanov týchto štátov nevyžadujeme pre vstup na naše územie potvrdenie o tom, že sú dobrovoľne zaočkovaní, resp. neinfekční na choroby, proti ktorým sa u nás povinne očkuje?
Ak teda v týchto štátoch, ktoré sú považované za mimoriadne vyspelé, môže byť očkovanie dobrovoľné, nevidím naozaj dôvod potom, prečo by nemohlo byť dobrovoľné aj u nás, obzvlášť ak je skupina ľudí odmietajúca očkovanie v týchto štátoch, ako aj u nás relatívne malá. Rozdiel je len v tom, že v týchto všetkých štátoch rešpektujú skutočnosť, že čl. 5 Dohovoru o ľudských právach v biomedicíne výslovne uvádza, citujem: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ A ďalej v čl. 2 ods. 2 sa píše: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“
Jednoducho rozdiel je len v tom, že u nás ešte stále pretrváva taká mentalita zákazov, príkazov a nariadení aj tam, kde nie sú na mieste, aj tam, kde si demokracia a ochrana ľudských práv vyslovene pýtajú, aby mali občania právo na slobodné rozhodnutie. Ja nebudem na tomto mieste nikoho presviedčať o tom, že očkovanie je škodlivé či jednoducho nefunguje tak, ako sa oficiálne hlása. Na to si urobte všetci názor sami. Ak vám stačí to, čo hlása väčšina lekárov a vedcov, väčšina médií a politikov, že očkovanie je v poriadku, ja vám to nebudem vyvracať. Ale myslite na to, že keď aj v demokracii rozhoduje väčšina, neznamená to, že táto väčšina má vždy pravdu a nemôže sa mýliť. A to zvlášť v otázkach vedy či medicíny, resp. v otázkach toho, čo človeku škodí. Napokon tak to bolo už mnohokrát v ľudských dejinách. Spomeniem len dva také príklady. Postrek DDT, veľmi známy azbest. Kedysi voľne rozšírené a považované väčšinou odborníkov za bezpečné látky, dnes uznané za mimoriadne škodlivé a nebezpečné. Jednoducho si treba uvedomiť, že doba sa mení a jedného dňa sa môže aj menšinový názor o škodlivosti a neefektívnosti očkovania zmeniť na väčšinový.
Ja ale opakujem, nechcem nikomu vnucovať svoj názor, ak veríte, že očkovanie je správne, nech sa páči, dajte sa zaočkovať seba a svoje deti, celé rodiny, nikto vám v tom nebude brániť, no nenúťte, aby rovnako konali aj tí, čo majú na celú vec iný názor. Nenúťte do očkovania dokonca aj rodiny, ktorých deti na očkovanie už reálne doplatili, hoci im to, samozrejme, žiaden lekár na papieri nepriznal už len zo strachu pred možnou zodpovednosťou, čiže zo strachu za celý tento systém založený na bezbrehej dôvere k tomu, čo hlása väčšina, môže veľmi ľahko zrútiť ako domček z karát. Napokon všetci dobre vieme, že kto sa nechce dať zaočkovať, ten sa zaočkovať aj tak nedá. Aj keby ste mu mali dať akúkoľvek pokutu, aj keby ste mu deti mali vyhodiť zo škôlok, ako to navrhovali niektorí poslanci bývalej vládnej koalície, pretože pre odporcov očkovania peniaze a iné sankcie nehrajú žiadnu úlohu v situácii, keď ide o život a zdravie ich detí, o čom som pevne presvedčený, preto je akékoľvek trestanie v tejto veci celkom zbytočné.
No je tu ešte jedna vec, o ktorej sme nehovorili, keď sme v minulom volebnom období dvakrát predkladali náš návrh na zdobrovoľnenie očkovania, netušili sme, že sa tu objaví akýsi COVID a spolu s ním aj snaha niektorých politikov o presadenie povinného očkovania proti tejto chorobe. Netušili sme, že bude niekto schopný vôbec uvažovať o povinnom očkovaní vakcínami, ktorých vedľajšie účinky a bezpečnosť sú prakticky nepreskúmané vzhľadom na veľmi krátku dobu ich vývoja či testovania. A keď tak, tak určite nie natoľko, aby mohli byť považované za bezpečné, hoci aj stúpencami očkovania. A preto chcem pripomenúť každému, kto váha s podporou nášho návrhu zákona, že ak tento náš návrh zákona neprejde, ak očkovanie nezdobrovoľníme, tak sa už čoskoro môže stať, že pochybnou vakcínou proti COVID-u zaočkujú aj vás, vašich rodičov, starých rodičov a deti a vy s tým nebude môcť jednoducho nič urobiť, ak nebude chcieť poruť zákon a dostať pokutu niekoľko stoviek eur. A pripomínam tiež to, že o zaradení vakcíny proti COVID-u do očkovacieho kalendára, teda o povinnom očkovaní proti tejto chorobe, v tomto prípade nebudeme rozhodovať my tu v Národnej rade, ale rozhodnú o tom na ministerstve zdravotníctva jednoduchou vyhláškou, tak ako to robia aj v súčasnosti pri ostatných vakcínach.
A práve tu sa dostávame k jadru celej veci, a síce ústavnosti nielen očkovania proti COVID-u, ale preventívneho plošného očkovania vôbec. V predchádzajúcich rozpravách k nášmu návrhu zákona som o týchto veciach nehovoril , ale aby som vniesol aj nejaké nové svetlo do tejto problematiky, tak to poviem na tomto mieste.
Všetci totiž vieme, že základné ľudské práva a slobody, a medzi nich patrí aj právo na súkromie, právo rozhodnúť sa, aké lekárske zákroky postúpime, možno obmedzovať len vo výnimočných prípadoch a aj to len na základe zákona, pretože čl. 16 ods. 11 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. No súčasný stav je taký, že zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia síce ustanovuje, že sme povinní podrobiť sa povinnému očkovaniu, no v samotnom texte tohto zákona ani v jeho prílohe nenájdete uvedenú ani jednu konkrétnu chorobu, na ktorú sa toto povinné očkovanie vzťahuje. O tom, voči akým chorobám sa u nás povinne očkuje, o tom, či to je proti 10 chorobám ako v súčasnosti, alebo hoci aj proti 30 chorobám vrátane rôznych exotických, ako je malária či žltá zimnica, o tom, kedy sa vykoná očkovanie a ako často, teda o tom, či vás zaočkujú už prvý deň po narodení a v prvom roku trikrát alebo desaťkrát, rozhoduje nie Národná rada Slovenskej republiky, rozhoduje o tom výlučne ministerstvo zdravotníctva vyhláškou, teda pod zákonným predpisom. A práve v tomto vidia mnohí protiústavnosť.
Môžte mi síce oponovať, že Ústavný súd v 2014 rozhodol o tom, že povinné očkovanie nie je protiústavné. Na druhej strane ale treba vedieť a treba povedať, že toto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne, keďže ho v budúcnosti môže zvrátiť napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý do dnešného dňa ešte neposudzoval tzv. plošné preventívne očkovanie proti chorobám na území, kde nebola vyhlásená epidémia. Navyše, a tým by som skončil, o protiústavnosti tu nehovorím len ja, ale aj také významné právnické kapacity, ako napr. ústavný právnik a bývalý ústavný sudca doc. JUDr. Ján Drgonec, ktorý má na ústavnosť povinného očkovania celkom iný právny názor, ktorý nemožno len tak ľahko spochybniť. Možno len pre zaujímavosť JUDr. Drgonec je aj členom tzv. komisie pre tvorbu práva, ktorú sme v tomto volebnom období zriadili ústavnoprávnym výborom.
Dovoľte mi preto na záver, aby som odcitoval niekoľko jeho vyjadrení na tému očkovania z hľadiska ústavnosti. JUDr. Drgonec, doc. JUDr. Drgonec sa stotožnil s názorom, ktorý som tu aj ja dnes prezentoval, že povinnosť očkovania voči konkrétnym chorobám a podmienky jeho vykonávania musia byť upravené výlučne zákonom schváleným Národnou radou, a nielen obyčajnou vyhláškou ministerstva. Kým na margo súčasného právneho stavu, ktorý umožňuje očkovanie bez súhlasu dotknutých ľudí uviedol, citujem: „Očkovanie bez súhlasu nie je očkovanie, aké by sa dialo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.“
A zaujímavý a podnetný je aj jeho právny názor na možné zaradenie očkovania proti COVID-u medzi povinné očkovania. Citujem jeho slová: „Problém je v tom, že tých úmrtí nie je tak veľa, aby ospravedlňovali zásah do súkromia, druhý, oveľa závažnejší problém je v tom, že v tejto chvíli nemá vakcínu proti koronavírusu. A teraz mi vysvetlite, prečo má byť nevyhnutné demokratickej spoločnosti, aby sa občania štátu museli podrobovať očkovaniu látkou, u ktorej je účinok neznámy?“ Toľko slová JUDr. doc. Jána Drgonca, ktorý by so..., s ktorými by som ukončil svoje vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, máš moju úplnú podporu, lebo musím s tebou súhlasiť. Ja som tiež žil v Írsku dlhé roky a myslím, že v demokratickej krajine sa má každý rozhodnúť demokraticky, čiže má právo sa rozhodovať o tom, či sa nechá, alebo nenechá zaočkovať, a o ostatných veciach o svojom tele. Takže plne ťa podporujem v tom, čo si povedal. Ďakujem.