12. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tak ako vy pochádzate z nízko rozvinutého okresu, aj ja pochádzam z nízko rozvinutého okresu z východu, konkrétne z Levoče a v mnohých veciach s vami súhlasím, čo sa týka smerákov v minulom období a podobne. Riešenie práce na východe či u vás nenašli, neaplikovali a to je všeobecne známe. Len chcem upriamiť pozornosť, že aj na regionálnych úrovniach my ako vláda makáme na tom, aby sme našli riešenia, ktoré sú aj v sociálnych podnikoch. Tam ja konkrétne vidím cestu, a to nielen v zamestnávaní ľudí, ale aj v rozvoji regiónov. Teda ja vás chcem len uistiť, že na tomto analógovo pracujeme.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, vážení kolegovia, za vaše pripomienky. Snáď ešte dve myšlienky.
Ono sa určite pamätáte aj vy na to, že keď sme bojovali za R2 Zvolen – Košice, sám pán Bugár s pánom Érsekom protestovali pred Soroškou, aby sa stavala, staval tam tunel. Naši chlapci urýchľovači v Rimavskej Sobote vozili na chrbte truhlu, aby protestovali, aby to bolo čím skôr ukončené. Dnes je situácia skutočne taká, vážení priatelia, že pán minister Doležal nezaradil R2 ako investíciu do prvej šesťdesiatky. Je to hanba, pretože my sme úplne, juh Banskobystrického samosprávneho kraja, my sme úplne odpílení. A hovoria, že si to nevyžaduje situácia. Ale prečo si to nevyžaduje? Lebo ľudia z Košíc, z východu chodia smerom na D1 alebo odbáčajú smerom z Košíc na juh po maďarských diaľniciach. A tu je ten obrovský problém.
Kolegovia, ak ste pozerali minulý týždeň, áno, televíziu, tam napríklad z Levíc občania hovorili o tom, lebo Levičania, lebo obchvat Levíc je na prvom mieste. Samotní občania z Levíc hovorili o tom, že v danom prípade ani nepotrebujú ten obchvat Levíc, a oni ho dali na prvé miesto, ale nám dole na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja R2, ktorá mala byť hotová v roku 2012, na to úplne zabudli. Tak tu niekde je chyba. To znamená, bývalá vláda presadzovala ešte vtedy s MOST-om – HÍD, s pánom Érsekom a s pánom Bugárom, a súčasná vládna garnitúra, bohužiaľ, R2 nedá do prvej šesťdesiatky. Tak je to hanba a zato vás, prosím vás, vyzývam, aby ste ten zákon, aby ste tento zákon podporili, aby sme sa mali my, ktorí žijeme tam na juhu Banskobystrického kraja, východniari hore v kraji Prešov, aby sme sa mali o čo oprieť. Aby sme mohli povedať, pán minister, nezabúdajte, je tu zákon, ktorý platí aj pre vás.
Ďakujem pekne.

Posledným rečníkom v rozprave je pán poslanec Tomáš Taraba. Nech sa páči, máte slovo.

Vážené dámy a páni, veľmi vítam, že prišla iniciatíva na to, aby sa pomohlo zvýšiť zamestnanosť v oblastiach Slovenska, ktoré dlhodobo a chronicky nezamestnanosťou trpia. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí tu vystúpili, ja mám veľmi bohaté skúsenosti s tým, ako sa investori do jednotlivých regiónov Slovenska môžu a majú dostať.
Platná legislatíva, ktorá je dnes, nerobí rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými investormi. To znamená, každý jeden slovenský investor, ktokoľvek, ktorý požiada, tak podľa danej schémy má právo požadovať úplne podľa rovnakých podmienok finančnú dotáciu na podnikateľský zámer, ktorý má. To, že na východe a vo viacerých krajinách južného a severného Slovenska ľudia trpia v porovnaní so západom s výraznou biedou a že nedokáže štát za obdobie v podstate 30 rokov sa vysporiadať s tým, aby tam vznikli nejaké centrá, ktoré by dokázali, či už nejaké štátne priemyselné parky, alebo štátne investície, ktoré by dokázali nabaliť na seba, na seba činnosť, ktorú následne by vedel podnikateľský sektor využívať, tak to je zlyhaním štátu.
Lenže rovnako platí a zostáva, že Slovensko bude úspešné len vtedy, keď budeme ako krajina dokázať produ, ako štát budeme vedieť produkovať veci, ktoré budú mať, ad 1, uplatnenie na trhu, po druhé, o ktoré bude záujem na domácom trhu, ako aj v zahraničí. Boli sme nedávno vo fabrike Whirlpool vďaka poslancom z koalície. Výroba Whirlpool pre slovenský trh je nasýtená za tri dni, to znamená, že všetky tie teórie o tom, že neriešme západ, nezaujímajme sa o západ, tak fabriky pre spotrebu Slovenska za tri dni sú vybavené, nemajú viac čo pre Slovensko vyrábať.
A práve preto nepovažujem za zlé, ak na Slovensku sa realizujú projekty, ktoré majú čo najvyššiu pridanú hodnotu. Pretože ak tu zaznela veta, ma tu oslovil pán Kotleba, že z produktivity sa ľudia nenajedia, tak produktivita, dámy a páni, znamená, že keď niekto zarába povedzme 100 euro a svojou prácou vyprodukuje 130 euro, tak vtedy má produktivitu pozitívnu a vtedy jeho pracovné miesto je udržateľné. Keď niekto, kto zarába 100 euro a svojou prácou vyprodukuje niečo, čo sa na trhu predá za 70 euro, tak jeho produktivita je negatívna a každý vie, že to pracovné miesto pre podnikateľa udržateľné nie je. Vtedy musí prísť štát, ktorý bude tieto pracovné miesta dotovať alebo štát začne práve v týchto lokalitách, kde jednoducho investori dlhodobo neprichádzajú a štát ich nevie prinútiť, aby tam prišli práve preto, pretože sa rozhodujú pre regióny mimo Slovenska napríklad. Pretože Bulharsko, Rumunsko a podobne, žiaľ, sú veľká konkurencia pre rôzne lokality. Tak práve preto je potrebné, aby sa vytvorila štátna schéma, ktorá bude podporovať zamestnanosť v tých lokalitách, kde jednoducho žiadne nadnárodné koncerny, ako vidíme, miesto nenájdu. A toto si myslím, že je úloha aj tejto vlády, pretože keď je dnes 43 mld., ktoré Európska únia chce poskytnúť, tak týchto 43 mld. musí byť tak využitých, aby sa podporovali nízko zamestnané lokality na Slovensku, aj tie, kde treba riešiť sociálne problémy, kde je veľmi vysoká kriminalita a podobne.
V minulosti, keď som mal tú možnosť pritiahnuť firmu T-systems na východné Slovensko, to znamená, ja viem hovoriť konkrétne prípady, aké boli požiadavky na to, aby sa na východ investori dostali, tak nepoznám, nepoznám prípady, že by niekto povedal a prišiel za investorom, že vieš čo, my nechceme, aby si bol na východe, my nechceme, aby si bol na strede, choď na západné Slovensko. Ale boli aj prípady, ako napríklad firma Sony, ktorá prišla a povedala, že odchádza do Maďarska, pretože aj Samsung ide do Maďarska a jednoducho povedali podmienky a vtedy štát sa rozhodol, že je lepšie mať ľudí zamestnaných ako to, že zamestnaní nebudú, pretože nemali páku na to, aby prinútili iných investorov, aby si vybrali lokality akékoľvek iné.
A preto treba úplne reálne vnímať, že do lokalít jednoducho štát nevie dotiahnuť zahraničných investorov, kde domáci investori napriek tomu, že majú možnosť tie peniaze od nich žiadať, a nežiadajú, pretože, pretože ich buď nedostávajú, a vtedy treba zvýšiť tú pomoc, aby ich dostávať mohli, alebo nemajú projekty na to, aby tam niečo dlhodobo udržateľné, pretože pri každej pomoci je podmienka udržateľnosť. To znamená, to sa nevyplatí jednorazovo a on si nakúpi autá a potom odíde. Tam je dôležitá udržateľnosť a práve v čase, keď je finančná kríza, kedy sú hospodárske krízy, podnikatelia nevedia garantovať udržateľnosť, tak práve preto v týchto prípadoch som za to, aby štát vstúpil, tak ako to robí niekedy vo Francúzsku, ako sa to robí, ako sa to robí v sociálne orientovaných štátoch, ale s tým vedomím, že pôjde aj o investície, ktoré jednoducho sa vnímajú, že sú dotované.
Proste to je tá cena, že najlepšia sociálna politika, najlepšia sociálna politika je, keď ľudia dostanú prácu. To je vždy lepšia politika ako to, že ľudia sú iba na dávkach. A ja verím tomu, že pri 43-miliardovom balíku, ktorý štát dnes na Slovensku hovorí, že dostane z tých natlačených peňazí z Európskej únie, tie miliardy nasmerujú do týchto najzaostalejších regiónov a nebudeme donekonečna čakať, že sa nájdu nejakí investori, pretože tí investori, je očividné, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov sa z rôznych dôvodov nenašli. A nenašli sa aj preto, pretože sú konfrontovaní s kriminalitou niekedy oveľa vyššou ako v iných lokalitách, v iných štátoch a proste konfrontovaní sú s dopravnou, s dopravnou výbavou. To, že sú to, že sú, to je jeden veľký škandál, že za tridsať rokov sme nedokázali dostavať tie diaľnice, nieto do Košíc, do Prešova, úplne na najvýchodnejšie časti Slovenska.
A práve preto ja apelujem na vládnu koalíciu bez ohľadu na to, ako sa zmení táto štátna schéma pomoci, aj keby, aj keby sa zvýšila, ona sa môže zvyšovať len v rámci noriem, ktoré platia dnes v rámci Európskej únie. Preto, druhá alternatíva, chceme ísť nad rámec, nad rámec toho, čo existuje dnes podľa platnej legislatívy, ktorá nerozlišuje medzi zahraničným a domácim investorom, tak to si treba otvorene povedať, to sa dá potom otvoriť len vtedy, keby neplatili normy Európskej únie na Slovensku. Takže ak chceme prekračovať tieto limity, tak potom to treba povedať, že, že tie limity sú platné pre celú Európsku úniu dnes. Dnes nevedia Rumuni, Bulhari, Slováci, Češi dávať inú schému ako tá, ktorá jednoducho platí podľa, tam sa miera nezamestnanosti berie do úvahy a podľa toho vznikla, v podstate vždy také tri rôzne farby zóny a podľa toho, ktorá je najhoršia, tak tá môže dostať najvyššiu štátnu pomoc.
Takže ja vítam túto aktivitu. Hlasovať za ňu budem, s čím, s čím prišli kolegovia. Na druhej strane, na druhej strane treba úplne kompetentne vedieť odhadnúť, že ak nevstúpi tu štát do týchto lokalít svojimi investíciami, tak očakávať, že len kvôli tomu, že bude nejaká štátna pomoc navýšená, jednoducho tá štátna pomoc nikomu nebráni už dnes svoje podnikateľské aktivity v tých lokalitách realizovať. Proste nikto nemá žiadnu páku na investorov a už vôbec nie na tých zahraničných, aby ich prinútil kamkoľvek prísť. Jednoducho to je realita a nepoznám ja prípady, že niektoré štáty by odmietali prijať investície kvôli, len preto, že majú vysokú produktivitu. Pretože vysoká produktivita znamená, že keď dôjde hospodárska kríza, takéto miesta nezanikajú. A problém slovenského hospodárstva je ten, že máme veľa pracovných miest s nízkou produktivitou. A preto, keď príde kríza, tak prví, kto sú postihnutí, sú zamestnanci s nízkou produktivitou. Takže ja verím, že sa podarí, že sa podarí na Slovensku či už domácich, alebo zahraničných investorov dotiahnuť práve tých, ktorí vedia ľudí najviac zaplatiť, pretože len vysoká produktivita dokáže zaplatiť vysoké mzdy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Mám také avízo, že pán navrhovateľ musí o dvanástej odísť na výbor, takže v tomto okamihu prerušujem, aj keď logika by kázala nechať faktické poznámky, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o štrnástej hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hod.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Beluského, Schlosára, Mazureka a Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci (tlač 208).
Prosím poslanca Milana Beluského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a za spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti prosím pani poslankyňu Magdalénu Sulanovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.
S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie pána poslanca Tomáša Tarabu prihlásení štyria poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zita Pleštinská.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského, Rastislava Schlosára, Milana Mazureka a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 208.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vítam vecnú rozpravu k tomuto bodu programu, pretože pokladám vyrovnávanie regionálnych rozdielov za prioritu v oblasti čerpania štrukturálnych fondov a prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Je čas nastaviť pravidlá spravodlivo.
Okres Stará Ľubovňa nepatrí medzi málo rozvinuté okresy. Mesto Stará Ľubovňa sa nachádza 40 km od mesta Kežmarok a 50 km od mesta Bardejov. Či bude zaradený okres medzi znevýhodnené okresy, závisí to od miery nezamestnanosti v okrese. Z tohto vyplýva, že okres Stará Ľubovňa, ktorý má síce rovnaké problémy ako okresy Kežmarok a Bardejov, ktoré sú zaradené do tohto programu, nespĺňa tou mierou nezamestnanosti a tým nedostáva šancu, aby získal financie z tohto programu. Ľudia nečakajú na pomoc štátu, ktorý by im mal ponúknuť pracovné príležitosti blízko bydliska. Odchádzajú pracovať do zahraničia. To má však negatívny dosah na rodiny, hlavne na výchovu detí. Náš okres je diskriminovaný za to, že ľudia si vedia pomôcť sami. Je preto potrebné nastaviť aj iné kritériá, nielen mieru nezamestnanosti, ale napríklad aj kritérium počet vytvorených pracovných príležitostí v okrese. Keď ich nevytvoríme a nepodporíme podnikateľov v okrese Stará Ľubovňa, ľudia sa nebudú mať kde vrátiť a kde pracovať a tým sa nebudú stierať regionálne rozdiely.
Ďakujem pekne.

Ďalším rečníkom by mal byť pán poslanec Štefan Kuffa, nevidím ho v sále, takže nemôže vystúpiť.
Pani poslankyňa Martina Brisudová, nech sa páči.