12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Treba povedať, prečo vôbec tento návrh zákona predkladáme. Keď som si aj pozrel zloženie Národnej rady, tak v Národnej rade konkrétne mestá a obce zastupuje 15 starostov a primátorov a ak by som rátal aj poslancov mestských alebo mestských obecných zastupiteľstiev alebo vyšších územných celkov, tak môžme hovoriť, že viac ako tretina všetkých poslancov má kontakt so samosprávou a bude vedieť, o čom tento zákon je a aký by mal dopad na samosprávu.
Treba povedať, že v akej situácii sa nachádzame, nikto z nás to nezavinil, ani ja, ani vy, ani tí, ktorí možno sa do tejto úlohy dávali, ale máme tu COVID a ten jednoducho nám vplýva na chod nielen našich súkromných životov, ale chod inštitúcií. A my sme tu na to, aby sme jednoducho, ak problém je, tieto problémy riešili. V prvom rade samospráva, bol to pre nás taký prvotný kontakt s týmto ochorením a nielen vláda, ale aj samospráva musela konať a musela konať niekedy veľmi rýchle a rýchlejšie, ako prišli nariadenia, pretože sme zodpovední za nielen chod inštitúcií, ale aj za životy občanov a majetku, ktorý máme zverený počas nášho volebného obdobia.
Došlo k tomu, že museli sme čerpať zo zdrojov, a tie boli jednorazové, ktoré, to boli výdavky, s ktorými sa nepočítalo. My sme si plánovali rozpočty, ale nikto nepredpokladal, že v marci príde COVID a jednoducho budeme musieť tieto zdroje presúvať a investovať niekde inde. Konkrétne nákup dezinfekcie, ochranných rúšok, my sme to zabezpečovali nielen pre zamestnancov, ale aj pre občanov mesta nad 65 rokov alebo pre zariadenia pre seniorov, pre opatrovateľky a tak ďalej a tak ďalej, boli to hygienické rukavice. A tieto finančné prostriedky neprišli len tak do samosprávy, ale jednoducho museli sme spraviť rozpočtové zmeny a stiahnuť tieto zdroje z iných aktivít. A tieto aktivity boli hlavne investičného charakteru, ktoré boli určené na ten druhý polrok. To znamená, to čerpanie malo byť, malo byť, dá sa povedať v týchto mesiacoch, ale keďže tieto peniaze sme museli presunúť na tieto aktivity, tak, žiaľ, chýbajú.
Takisto to boli zvýšené mzdové náklady, pretože bol väčší nápor na zamestnancov, aby pracovali v tej prvej línii a niektoré samosprávy, keďže tie zdroje nemali, no tak jednoducho tí ľudia odišli aj na óčeerky alebo to boli péenky, alebo znížili osobné príplatky. Veľa miest a obcí takisto pristúpilo k tomu, že znížili stavy zamestnancov.
Boli to aj ďalšie náklady, hlavne ktoré mali dopad na sociálny systém, a to je zabezpečenie opatrovateľskej služby. Mali sme bezdomovcov, boli to bezpríkladné jednoducho veci, ktoré vyžadovali zvýšené finančné náklady, a takisto aj zariadenia pre seniorov, kde tie opatrenia boli nákladné. Toto bol všetko dopad na samosprávu, čo sa týka financií, ale čo jednoducho mal za následok celý COVID, že aj celá ekonomika sa spomalila. Aj to, ako bol prijatý 15. marca núdzový stav, sami dobre viete, že došlo k výpadku daní.
Tento výpadok zhruba odhadujeme vo výške 15 %, ale aby sme v tom zákone jednoducho dodržali nejaký status quo, sú to presné prognózy ministerstva financií, aby sme jednoducho sa mohli od niečoho odraziť. Najvyšším príjmom samosprávy, viete, to je práve daň z fyzických osôb, daň z príjmov fyzických osôb a keďže nám začali chodiť tieto podielové dane v mesiacoch následne, a to je apríl, máj, jún, zistili sme, že jednoducho tieto zdroje nemáme.
Z toho dôvodu samospráva aj povedala, že; keď sme mali spoločné stretnutia; že jednoducho pomôžeme, pretože to máme, máme v sebe a jednoducho sme volení tými občanmi, aby sme to zabezpečili, ale budeme potrebovať potom následne pomoc vlády, ktorá keď jednoducho my sa dostaneme do problémov, aby sme mali niekoho, s kým sa môžme nielen poradiť, ale aj oprieť, ktorý nám pomôže. A dávali sme jednoducho apely na ministerstvo alebo aj na predsedu vlády, že samospráva bude požadovať pomoc, a to je hlavne s výpadkom daní z fyzických osôb. Takisto to boli výpadky z iných činností, a to je miestne dane, prevádzkové služby, viete, že; takisto prenájmy. To všetko jednoducho prestalo plynúť do obecných a mestských rozpočtov, ako aj do rozpočtov vyšších územných celkov.
Takisto kultúra a šport, možno málokto z vás vie, ale kultúra a šport je, výrazným podporovateľom kultúry a športu je samospráva, pretože tým, že neprebiehali kultúrne akcie, títo kultúrnici museli jednoducho pracovať a samospráva musela vykryť túto činnosť. To isté aj u športovcov, aj keď nešportovali, ale jednoducho tie zdroje potrebujú a vidíte sami dobre, ako tá kultúra a šport teraz žiada tie zdroje od vlády a je v takom istom probléme, v akom je aj samospráva, pretože my tie zdroje nemáme a nám jednoducho chýbajú.
Na druhej strane si treba povedať, že my máme zo zákona určené, čo máme robiť ako samospráva, čiže či je to zákon 369/1990, alebo zákon 302/2001, čo sa týka vyšších územných celkov, my hospodárime alebo máme zabezpečovať viac ako štyritisíc kompetencií. A na to, samozrejme, musia byť aj finančné prostriedky, aby sme ich dokázali plniť v plnom rozsahu a tak, aby občania čo najmenej pocítili nejaké, nejaké zdržanie alebo problémy, ktoré sú.
No a čo je dôležité, v prvom rade, kde tie zdroje samosprávy škrtali, boli to investície. Áno, to sú aj tie chodníky, to je to svietenie aj kosenie, jednoducho tie služby boli obmedzené a niektorí občania sa aj sťažovali. A dokonca niektoré samosprávy dospeli až do štádia, že prestali v noci svietiť. Ako aby ušetrili finančné prostriedky, tak vypínali na noc verejné osvetlenie, čo sa nielen znížil komfort tých občanov a obyvateľov týchto obcí a miest, ale jednoducho aj bezpečnosť. No a povedzme si rovno, či toto má byť cieľom alebo takto chceme pokračovať, aby, aby sme takto fungovali v mestách a obciach alebo na vyšších územných celkoch.
No a ako samospráva sme dali tri požiadavky. V prvom rade dofinancovať výpadok dane, v druhom rade, aby štát odložil niektoré účinnosti zákonov, ktoré budú mať negatívny dopad na samosprávu, hlavne sa to týka v budúcom roku, a v treťom rade mali sme problém s mestskou hromadnou dopravou. Ani v jednom, ani v druhom, ani v treťom prípade sa nič nestalo.
Jediné, čo; a tu mám list; niekoľkokrát sme boli požiadaní, aby sme vyčíslili tie prvotné náklady, či už je to z 8. júna, pani Veronika Remišová nám posielala, potom, jednoducho teraz okresné úrady nás vždy dožadujú, aby sme vyčíslovali stále náklady tie priame, ktoré sme mali, no dnes máme, ak pozrem (rečník sa pozrel na svoje náramkové hodinky) 23. augusta (pozn. red.: správne malo byť "23. septembra") a dodnes sme nedostali ani korunu, ani jedna samospráva. To znamená, stále len pripravujeme podklady, ale jednoducho tá pomoc neprichádza.
Výsledok je aký? No jednoducho, ak tie peniaze nám neprídu, tak sú ohrozené základné fungovania samosprávy, a to už nehovorím o ďalších akciách, ktoré tá samospráva má plniť. A málokto si uvedomuje, že aj prepad hospodárstva, ktorý je, úzko súvisí aj práve s tým, v akej, v akej finančnej kondícii je samospráva, pretože veľa tých drobných akcií, tých opráv ide cez rozpočty miest a obcí a vyšších územných celkov. Tým, že tie zdroje tu nie sú, tak jednoducho my nevieme ani túto ekonomiku podporovať. No a oča... keďže sme očakávali, že vláda nám pomôže, prebehlo veľa diskusií, či už to bolo na ZMOS-e, na únii miest, pán minister tam prišiel, vždy nám hovoril, že akí sme partneri, že nás berú rovnocenne, že samospráva je rovnocenná vláde a vláda, že to nie je oddelené, jednoducho až sme sa dočkali jedného riešenia, vláda schválila úver. To znamená, ponúkla samospráve, nie, že nám pomôže v tej, by som povedal, najkritickejšej chvíli, keď sme to potrebovali, aspoň by som povedal, nejakou korunou, aby sme mohli tieto pomôcky všetky zabezpečiť, ale prišli na to, že nám stačí dať úver a pozor, nie každému.
To znamená, ako už tu bolo povedané, nesmie tá obec mať úverové zaťaženie vyššie ako 50 % a, pozor, keďže nám klesá výber daní z príjmov fyzických osôb, jednoducho veľa obcí a miest zvažuje vôbec, či zoberie tento úver, či sa zaúveruje, z jedného dôvodu, pretože sa znížia príjmy. To znamená, veľa týchto obcí sa dostane do problémov, že prekročí tento deficit alebo vôbec nesplnia toto kritérium.
A druhá vec, my spadáme pod zákon o finančnej disciplíne, ak prekročíme 60 % úverovej zaťažiteľnosti, prechádzame do nútenej správy. To znamená, tie samosprávy, nie každá si môže dovoliť zobrať tento úver, na druhej strane ďalšia reštrikcia je tam, nesmie byť splátka úveru viac ako 25 % všetkých nákladov. To znamená znova ďalšie vylúčenie samospráv. Nútená správa tých, ktorí sú vo finančných problémoch, ďalšie vylúčenie.
A teraz sa spýtam, vy máte problém, žiadate, aby vám niekto niečo pomohol, máte tie isté problémy jak aj veľké mestá, malé mestá, a jednoducho ani, ani ten úver, ktorý niekto vám dá, máte rodinu, máte problémy, tak vám zaúverujem, ale vy, žiaľbohu, nespĺňate podmienky. To znamená, ich nechali tak. Samospráva zostala plávať bez nejakej pomoci vlády, jediná pomoc je, môžte sa zaúverovať. Samozrejme, tento úver je viazaný s neskorším splácaním a tak ďalej. Ale treba si jednu vec uvedomiť, že zadlženosť samosprávy v roku 2018 bola vo výške 31 %. To znamená, tieto úvery spadajú do úverovej zaťažiteľnosti a tu sa stane to, že vzrastie nám úverová zaťažiteľnosť verejnej správy. Pôjdeme nad 40 % a dostávame sa do rizika a všetko sa to bude premietať aj do výsledkov štatistík štátu. To znamená, podstatne vzrastá úverová zaťažiteľnosť samosprávy ako takej.
Týmto návrhom vychádzame úplne k základu. A teraz poviem, ako sa správa Česká republika a Poľsko. Česká republika 13,4 mld. českých korún, 1 250 českých korún na jedného obyvateľa bez rozdielu, čiže bez toho, aby sme odlišovali, ty môžeš, ty nemôžeš, všetci dostali, to je zhruba 50 eur. Poľsko 5 mld. v poľských zlotých len obce a miliardu dali na svoje kraje, to znamená tak isto okolo 50 eur, a to bola jednorazová pomoc. Okrem toho išli ďalšie pomoci na podporu ekonomiky, to znamená škôlky, aby mali viacej, podporili. Jednoducho európske zdroje, ktoré tam majú, alebo operačné programy, aby mohli tie obce investovať do rozvoja. Jediná slovenská vláda nedala ani korunu a jediné, čo bolo riešením, bolo poskytnutie úveru, ktorý ani nemôžu všetci dostať. Tak aké to je riešenie pre samosprávu, keď jednoducho vám nikto nevie pomôcť? Veď my žiadame len úplne základ.
A teraz si povedzme, do akého obdobia ideme, na koho sa spoľahnúť teraz v tejto druhej vlne, keď budeme v problémoch. Kto bude čeliť tej prvej línii, aby zabezpečil všetky tieto činnosti, čo sa týka opatrovateliek, zariadení pre seniorov alebo jednoducho fungovania tých miest, obcí? No jednoducho znova starostovia a primátori. Tak my týmto zákonom predkladáme, aby to bolo len úplne ten základ, tu nehovoríme o 50 eurách, 100 eurách, hovoríme o 27 eurách bez rozdielu pre každého, na každého obyvateľa, pre každú jednu obec, pre každé jedno mesto a 12 eur pre vyššie územné celky.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
15:50
Uvádzajúci uvádza bod 15:50
Tomáš TarabaPrvá otázka, ktorá teda vyplynula z toho jeho príspevku, napísaného príspevku plného nezrovnalostí, bola otázka, že aký je teda zámer predkladaného návrhu, aby si politické strany skrátili alebo znížili svoj príspevok o 50 percent. Ja si myslím, že už z tejto...
Prvá otázka, ktorá teda vyplynula z toho jeho príspevku, napísaného príspevku plného nezrovnalostí, bola otázka, že aký je teda zámer predkladaného návrhu, aby si politické strany skrátili alebo znížili svoj príspevok o 50 percent. Ja si myslím, že už z tejto vety je úplne jasné každému, že čo je zámer. To je, málokedy býva jasnejšia veta a každému úplne zrozumiteľná, ako je práve táto.
To, že vystúpil práve pán Žiak, je presne symbolické, pretože on bol ten, ktorý napadol cirkvi na Slovensku, že dostávajú 52 mil., sú to nehorázne peniaze, a že treba práve v čase koronakrízy cirkvám, ktoré sa starajú aj o ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí sa starajú o vzdelanie, ktorí sa starajú o sociálne oblasti, že im treba tie peniaze zobrať. Sedemdesiattri miliónov, ktoré dostávajú politické strany, však nazval, že nerozumie, aký má byť toho účel, aký má byť toho zámer.
Druhú vec, ktorú teda som len pochopil, boli nejaké, nazval to, ja neviem, či procedurálne, alebo aké otázky. V podstate to je také, by som povedal, že keď niekto vie, že nechce niečo podporiť, práve kvôli tomuto zámeru, tak aby to nevyzeralo tak okato, tak to nazve, že mu tam niečo nesedí.
My sme v prvom čítaní a práve ak sa niekto stotožní s týmto zámerom a posunie to do druhého čítania, tak práve tam sa riešia všetky ostatné veci. Takže je to tak jednoduché, ako to znie. Ak sa niekto s tým zámerom nestotožňuje, tak nebude hlasovať za to, aby to do druhého čítania prešlo.
Druhú alebo takú tretiu ešte oblasť, ktorú otvoril, je, že prečo som dal iba návrh na 50 % a nie na iné číslo ako napríklad 75. Tak ja keď som to predkladal, tak práve som verejne povedal, že práve preto, aby pán Žiak mohol predložiť tých 75 %. Ako procedurálny návrh môžu to dať, môžu zozbierať podpisy, môžu ukázať, že oni, tá liberálna SaS-ka, že oni sú tí, ktorí naozaj nielen kážu vodu a pijú víno, ale že oni sú tí, ktorí naozaj s tým štátom chcú mať čo minimum spoločného. Keď hovoria, aby si cirkvi povyzbierali peniaze na svoju činnosť, tak že on povie, že oni budú chodiť po tých proste aktivitách, liberálnych kluboch a tak ďalej a budú takisto presviedčať ľudí, že viete čo, potrebujete náš hlas v politike, dáte nám, prispejete nám. Ale reakcia pána Sulíka bola, že predsa si my nebudeme myslieť, že on do toho bude dávať ďalších 300-tisíc, ktoré už raz do toho v minulosti dal, že dokedy my si budeme myslieť, že on bude financovať svoju vlastnú stranu. Že on to raz urobil a viackrát to robiť nebude. No ale práve o tom to je. Ak máte podporu ľudí, ak hlásate niečo, čo spoločnosť má pocit, že stojí za to, aby sa presadzovalo, tak oni jednoducho, tak ako povedali aj predrečníci, tú podporu dajú.
No a ten posledný dosť taký, taký okatý rozdiel, ktorý sme tu mohli dnes vidieť, je, že tu je neskutočný sociálny cynizmus. Proste SaS-ka, ktorá dokázala prísť počas koronakrízy s návrhom na dotovanie recyklovaných fliaš, tak nám tu ide teraz rozprávať, že treba, aby politické strany boli na štát napojené. Oni, ktorí tu rozprávajú, že treba všetko nechať, aby trh vyriešil, tak nemajú problém presne sa podľa takého socialistického modelu nastaviť, pokiaľ ide o ich vlastné peniažky. Takže pán Žiak presne ukázal to pokrytectvo, že na jednej strane chcú vytĺkať body práve v oblasti tej, ktorú oni určili, že im vadí v spoločnosti, to znamená všetky ostatné projekty ako ich politická strana, ale na druhej strane, pokiaľ ide o reálne vyslanie signálu občanom, že áno, uvedomujeme si, že všetci počas tejto krízy prišli o svoje príjmy v istej miere alebo prinajmenšom boli ohrození na svojej existencii, tak práve politické strany vyšlú signál, že nám stačí nie 73, ale polovica miliónov na svoju vlastnú činnosť.
Takže budem veľmi rád, ak vás môžme poprosiť o podporu, myslím si, že je to nie proti záujmom parlamentnej demokracie, tá je postavená na politických stranách, ale ešte nad tým je legitimita politických strán a dôvera občanov. A nedá sa komunikovať a myslím si, že to každý, kto nie je vyslovene nejaký sociálny netvor, tak uzná, že ťažko sa komunikuje občanom, že všetci sa majú uskromniť, len politické strany sa uskromniť nemajú a nemusia.
Ďakujem kolegom z opozície, že daný návrh podporia, teda tí, ktorí sa za to prihovorili.
A nakoniec ma vyslovene vyrušila jedna vec. Pán Žiak tu nazval príspevky, ktoré ľudia dávajú pri krstoch, pri birmovkách, on ich nazval čiernymi peniazmi. Vidíme, že každým jedným dňom tu liberáli posúvajú ten antagonizmus ďalej a ďalej. A bol by som veľmi rád, keby naprieč politickým spektrom sme si uvedomili, že treba rešpektovať to, že spoločnosť je súrodá z rôznych skupín, a naznačovať ľudí, ktorí si, ktorí dajú príspevok, príspevok, aby bolo raz a navždy jasné, už v cirkevných dokumentoch je, že nikto od nikoho nemôže vyžadovať žiadne peniaze za poskytovanie sviatostí. A tento diletant nazve, keď dobrovoľne niekto dá akýkoľvek príspevok, že to sú čierne peniaze cirkvi na Slovensku. Proste šíria tu nenávisť, hlásia tu nenávisť voči životu, hlásia tu nenávisť voči inštitúciám, ktoré sú úplnou integrálnou súčasťou našich dejín, našej tradície a nášho národného bytia. A práve preto ja verím, že táto radikálna strana sa dostane práve tu do čoraz väčšej izolácie.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
23.9.2020 o 15:50 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, všetci diskutujúci, ďakujem veľmi pekne za každý príspevok. Ja v podstate len tak v krátkosti budem reagovať na pána Žiaka, pretože mi položil zopár otázok.
Prvá otázka, ktorá teda vyplynula z toho jeho príspevku, napísaného príspevku plného nezrovnalostí, bola otázka, že aký je teda zámer predkladaného návrhu, aby si politické strany skrátili alebo znížili svoj príspevok o 50 percent. Ja si myslím, že už z tejto vety je úplne jasné každému, že čo je zámer. To je, málokedy býva jasnejšia veta a každému úplne zrozumiteľná, ako je práve táto.
To, že vystúpil práve pán Žiak, je presne symbolické, pretože on bol ten, ktorý napadol cirkvi na Slovensku, že dostávajú 52 mil., sú to nehorázne peniaze, a že treba práve v čase koronakrízy cirkvám, ktoré sa starajú aj o ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí sa starajú o vzdelanie, ktorí sa starajú o sociálne oblasti, že im treba tie peniaze zobrať. Sedemdesiattri miliónov, ktoré dostávajú politické strany, však nazval, že nerozumie, aký má byť toho účel, aký má byť toho zámer.
Druhú vec, ktorú teda som len pochopil, boli nejaké, nazval to, ja neviem, či procedurálne, alebo aké otázky. V podstate to je také, by som povedal, že keď niekto vie, že nechce niečo podporiť, práve kvôli tomuto zámeru, tak aby to nevyzeralo tak okato, tak to nazve, že mu tam niečo nesedí.
My sme v prvom čítaní a práve ak sa niekto stotožní s týmto zámerom a posunie to do druhého čítania, tak práve tam sa riešia všetky ostatné veci. Takže je to tak jednoduché, ako to znie. Ak sa niekto s tým zámerom nestotožňuje, tak nebude hlasovať za to, aby to do druhého čítania prešlo.
Druhú alebo takú tretiu ešte oblasť, ktorú otvoril, je, že prečo som dal iba návrh na 50 % a nie na iné číslo ako napríklad 75. Tak ja keď som to predkladal, tak práve som verejne povedal, že práve preto, aby pán Žiak mohol predložiť tých 75 %. Ako procedurálny návrh môžu to dať, môžu zozbierať podpisy, môžu ukázať, že oni, tá liberálna SaS-ka, že oni sú tí, ktorí naozaj nielen kážu vodu a pijú víno, ale že oni sú tí, ktorí naozaj s tým štátom chcú mať čo minimum spoločného. Keď hovoria, aby si cirkvi povyzbierali peniaze na svoju činnosť, tak že on povie, že oni budú chodiť po tých proste aktivitách, liberálnych kluboch a tak ďalej a budú takisto presviedčať ľudí, že viete čo, potrebujete náš hlas v politike, dáte nám, prispejete nám. Ale reakcia pána Sulíka bola, že predsa si my nebudeme myslieť, že on do toho bude dávať ďalších 300-tisíc, ktoré už raz do toho v minulosti dal, že dokedy my si budeme myslieť, že on bude financovať svoju vlastnú stranu. Že on to raz urobil a viackrát to robiť nebude. No ale práve o tom to je. Ak máte podporu ľudí, ak hlásate niečo, čo spoločnosť má pocit, že stojí za to, aby sa presadzovalo, tak oni jednoducho, tak ako povedali aj predrečníci, tú podporu dajú.
No a ten posledný dosť taký, taký okatý rozdiel, ktorý sme tu mohli dnes vidieť, je, že tu je neskutočný sociálny cynizmus. Proste SaS-ka, ktorá dokázala prísť počas koronakrízy s návrhom na dotovanie recyklovaných fliaš, tak nám tu ide teraz rozprávať, že treba, aby politické strany boli na štát napojené. Oni, ktorí tu rozprávajú, že treba všetko nechať, aby trh vyriešil, tak nemajú problém presne sa podľa takého socialistického modelu nastaviť, pokiaľ ide o ich vlastné peniažky. Takže pán Žiak presne ukázal to pokrytectvo, že na jednej strane chcú vytĺkať body práve v oblasti tej, ktorú oni určili, že im vadí v spoločnosti, to znamená všetky ostatné projekty ako ich politická strana, ale na druhej strane, pokiaľ ide o reálne vyslanie signálu občanom, že áno, uvedomujeme si, že všetci počas tejto krízy prišli o svoje príjmy v istej miere alebo prinajmenšom boli ohrození na svojej existencii, tak práve politické strany vyšlú signál, že nám stačí nie 73, ale polovica miliónov na svoju vlastnú činnosť.
Takže budem veľmi rád, ak vás môžme poprosiť o podporu, myslím si, že je to nie proti záujmom parlamentnej demokracie, tá je postavená na politických stranách, ale ešte nad tým je legitimita politických strán a dôvera občanov. A nedá sa komunikovať a myslím si, že to každý, kto nie je vyslovene nejaký sociálny netvor, tak uzná, že ťažko sa komunikuje občanom, že všetci sa majú uskromniť, len politické strany sa uskromniť nemajú a nemusia.
Ďakujem kolegom z opozície, že daný návrh podporia, teda tí, ktorí sa za to prihovorili.
A nakoniec ma vyslovene vyrušila jedna vec. Pán Žiak tu nazval príspevky, ktoré ľudia dávajú pri krstoch, pri birmovkách, on ich nazval čiernymi peniazmi. Vidíme, že každým jedným dňom tu liberáli posúvajú ten antagonizmus ďalej a ďalej. A bol by som veľmi rád, keby naprieč politickým spektrom sme si uvedomili, že treba rešpektovať to, že spoločnosť je súrodá z rôznych skupín, a naznačovať ľudí, ktorí si, ktorí dajú príspevok, príspevok, aby bolo raz a navždy jasné, už v cirkevných dokumentoch je, že nikto od nikoho nemôže vyžadovať žiadne peniaze za poskytovanie sviatostí. A tento diletant nazve, keď dobrovoľne niekto dá akýkoľvek príspevok, že to sú čierne peniaze cirkvi na Slovensku. Proste šíria tu nenávisť, hlásia tu nenávisť voči životu, hlásia tu nenávisť voči inštitúciám, ktoré sú úplnou integrálnou súčasťou našich dejín, našej tradície a nášho národného bytia. A práve preto ja verím, že táto radikálna strana sa dostane práve tu do čoraz väčšej izolácie.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:57
Štefan KuffaŠeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Taraba, ešte zostaňte, ešte sme neskončili rozpravu.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Tak ako ste to, pán kolega... Vrátiť čas poprosím.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Dajte tých, dve minúty plné. Nech sa páči, pán poslanec.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Taraba, ešte zostaňte, ešte sme neskončili rozpravu.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Tak ako ste to, pán kolega... Vrátiť čas poprosím.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Dajte tých, dve minúty plné. Nech sa páči, pán poslanec.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Tak ako si to, pán kolega, povedal, títo liberáli strkajú nos všade tam, kde nemajú. Nerozumejú sa týmto veciam. Kúp si spásu svojej duše. Skús to urobiť, to odkazujem pánovi Žiakovi. Koľko je jej hodnota? 100 eur? Stotisíc? Milión? Koľko chce za to dať? To sú bludy a takéto bludy, keď tuná podsúvajú poslanci Národnej rady a mýlia ľudí. Tu si jasne treba povedať ako tieto veci, ty si spásu duše svojej nikdy nekúpiš. Nikdy, čo by si aj peniaze celého sveta ako za to dal. A za sviatosti, tak ako to Tomáš Taraba tu spomenul, to bolo od vekov vekúcich, nikdy peniaze sa nevyberali, nikdy peniaze kňazi za to nebrali. A nazvať čiernymi peniazmi to, čo ľudia dajú do zvončeka, mohol by sa pozrieť pán Žiak, že to sú normálne aj oficiálne veci, ktoré sú oslobodené od dane, zvonček konkrétne, hej, a to nie sú nijaké čierne peniaze, to sa za bieleho dňa hádžu, tieto drobné, do zvončeka, tak čo už by chcel zdaňovať.
A presne tak ako si to aj v rámci rozpravy povedal alebo kolega to tu spomenul, že v podstate de facto túto tému otvorili liberáli, keď začali tuná vyspevovať a tlačovky robiť, lebo odluka cirkvi od štátu. Tak my hovoríme, nech je odluka politických strán od štátu. Nech bude odluka politických strán od štátu. A prečo práve 50 percent? Pánu Žiakovi, ale aj pánovi Sulíkovi odkazujem, že spokojne to môže byť 90 %, vy sa môžte rozhodnúť aj 90 % peňazí sa zrieknuť. A v čase koronakrízy nech podporíme drobných, malých podnikateľov na Slovensku a rodiny, ktoré sa nachádzajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.9.2020 o 15:57 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Taraba, ešte zostaňte, ešte sme neskončili rozpravu.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Tak ako ste to, pán kolega... Vrátiť čas poprosím.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Dajte tých, dve minúty plné. Nech sa páči, pán poslanec.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Tak ako si to, pán kolega, povedal, títo liberáli strkajú nos všade tam, kde nemajú. Nerozumejú sa týmto veciam. Kúp si spásu svojej duše. Skús to urobiť, to odkazujem pánovi Žiakovi. Koľko je jej hodnota? 100 eur? Stotisíc? Milión? Koľko chce za to dať? To sú bludy a takéto bludy, keď tuná podsúvajú poslanci Národnej rady a mýlia ľudí. Tu si jasne treba povedať ako tieto veci, ty si spásu duše svojej nikdy nekúpiš. Nikdy, čo by si aj peniaze celého sveta ako za to dal. A za sviatosti, tak ako to Tomáš Taraba tu spomenul, to bolo od vekov vekúcich, nikdy peniaze sa nevyberali, nikdy peniaze kňazi za to nebrali. A nazvať čiernymi peniazmi to, čo ľudia dajú do zvončeka, mohol by sa pozrieť pán Žiak, že to sú normálne aj oficiálne veci, ktoré sú oslobodené od dane, zvonček konkrétne, hej, a to nie sú nijaké čierne peniaze, to sa za bieleho dňa hádžu, tieto drobné, do zvončeka, tak čo už by chcel zdaňovať.
A presne tak ako si to aj v rámci rozpravy povedal alebo kolega to tu spomenul, že v podstate de facto túto tému otvorili liberáli, keď začali tuná vyspevovať a tlačovky robiť, lebo odluka cirkvi od štátu. Tak my hovoríme, nech je odluka politických strán od štátu. Nech bude odluka politických strán od štátu. A prečo práve 50 percent? Pánu Žiakovi, ale aj pánovi Sulíkovi odkazujem, že spokojne to môže byť 90 %, vy sa môžte rozhodnúť aj 90 % peňazí sa zrieknuť. A v čase koronakrízy nech podporíme drobných, malých podnikateľov na Slovensku a rodiny, ktoré sa nachádzajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:57
Juraj ŠeligaVyhlasujem rozpravu za skončenú. Nechcete už zaujať stanovisko?
Pán spravodajca, tak isto... Áno? Pardon. Nech sa páči.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nechcete už zaujať stanovisko?
Pán spravodajca, tak isto... Áno? Pardon. Nech sa páči.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.9.2020 o 15:57 hod.
Mgr.
Juraj Šeliga
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nechcete už zaujať stanovisko?
Pán spravodajca, tak isto... Áno? Pardon. Nech sa páči.
Rozpracované
15:59
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:59
Martin BeluskýĎakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.9.2020 o 15:59 hod.
Ing. PhD.
Martin Beluský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len krátko, pretože je mi asi jasné aj z tejto rozpravy, že ako zrejme dopadne hlasovanie, ale chcem vyzvať poslancov vládnej koalície k tomu, aby sa naozaj na systém financovania politických strán pozreli podrobnejšie, pretože, možnože to neviete a možno niektorí teda máte tú vedomosť, ale tie príspevky sa počítajú v závislosti od priemernej mzdy, ktorá vieme, že za posledné roky stále rastie. Teraz síce, keď bude tá ekonomická kríza, tak pravdepodobne to začne klesať na pár rokov, ale ja som urobil len také porovnanie, zobral som si výsledok strany Slobody a Solidarita v týchto, vlastne v týchtoročných parlamentných voľbách získali 179 246 hlasov, čo bolo 6,22 % zo všetkých hlasov. Keby to bolo v roku 2010, tak by dostali za príspevky, príspevky za, na činnosť a za hlasy plus príspevky za mandát o 970-tisíc eur menej, ako tomu bolo v roku 2020. Ten istý výsledok, tie isté percentá, ten istý počet mandátov a za 10 rokov dostanete o jeden milión eur viacej. Nemyslím si, že je potrebné, aby tie politické strany tie peniaze každý rok získali viacej a viacej, toto volebné obdobie to bude vo výške viac ako 70 mil. eur za volebné obdobie, a mali by sme naozaj spraviť buď určité zmrazenie, alebo určitý strop na to, aby sme zastavili rast týchto výdavkov do budúcnosti, pretože je neúnosné, aby sa občania Slovenskej republiky pozerali na to, ako tie príspevky v miliónoch rastú a tie politické strany potom tie peniaze rozhadzujú na hlúposti.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:02
Uvádzajúci uvádza bod 16:02
Ján FerenčákÚčelom je poskytnúť jednorazový...
Účelom je poskytnúť jednorazový nenávratný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...
Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
... príspevok zo štátneho rozpočtu. Tento príspevok je presne vypočítaný, a to je vo výške 27 eur pre obce a 12 eur pre vyššie územné celky. Vychádzali sme z prognózy ministerstva financií k 30. 6. 2020 a tak isto presne je určený na počet obyvateľov podľa Štatistického úradu k 31. marcu 2020, násobený koeficientom 1,2.
Tento príspevok nemá byť účelovo viazaný a má byť použitý do konca budúceho roka, čiže do 31. decembra 2021. Po schválení má byť prevedený cez ministerstvo financií na účet obcí a vyšších územných celkov do 60 dní od účinnosti tohto zákona.
Viac o tomto zákone by som vystúpil v rozprave, do ktorej sa aj ako prvý hlásim.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
23.9.2020 o 16:02 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, kde za § 25a vkladáme §25b, ktorý znie: "Je to finančná pomoc obciam a vyšším územným celkom na kompenzáciu výpadku dane z príjmov fyzických osôb v roku 2020."
Účelom je poskytnúť jednorazový nenávratný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...
Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
... príspevok zo štátneho rozpočtu. Tento príspevok je presne vypočítaný, a to je vo výške 27 eur pre obce a 12 eur pre vyššie územné celky. Vychádzali sme z prognózy ministerstva financií k 30. 6. 2020 a tak isto presne je určený na počet obyvateľov podľa Štatistického úradu k 31. marcu 2020, násobený koeficientom 1,2.
Tento príspevok nemá byť účelovo viazaný a má byť použitý do konca budúceho roka, čiže do 31. decembra 2021. Po schválení má byť prevedený cez ministerstvo financií na účet obcí a vyšších územných celkov do 60 dní od účinnosti tohto zákona.
Viac o tomto zákone by som vystúpil v rozprave, do ktorej sa aj ako prvý hlásim.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:04
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:04
Ján BlcháčNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Taktiež môžem...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Taktiež môžem povedať, že zo znenia uvedeného zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Možno by som chcel len tak pre doplnenie úvodného slova pána predkladateľa povedať, že sa jedná o iný typ pomoci, ktorú by privítali mestá a obce na Slovensku a vyššie územné celky, ako je teraz ponúkaný. Viete, že momentálne sa ponúka bezúročná pôžička s odkladom splátky na tri roky ako náhrada tohto nástroja, avšak chcem upozorniť na to, že každý, každá samospráva má jasný výpadok príjmov, pretože sa jedná o nižšie, predovšetkým o nižšie príjmy z podielových daní a niektoré ďalšie príjmy, ktoré sú nižšie, ako sa očakávali, ale nie každá samospráva má možnosť takúto pôžičku čerpať. Jednak môže byť na hranici miery zadlženia, čo je 60 % z príjmov bežného minulého roka, alebo napríklad to je príklad z Liptovského Mikuláša, ak by vás to zaujímalo, kde sa hlavný kontrolór, hoci naše zadlženie je nižšie ako 19 %, pán hlavný kontrolór sa rozhodol, že sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja vám nechcem do toho vstupovať, len ten rokovací poriadok má takú fázu, že máte teraz povedať, čo navrhujú výbory, a potom ja otvorím rozpravu a potom nám môžte spokojne povedať o Liptovskom Mikuláši, ale teraz len tú časť o tých výboroch.
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem za upozornenie, pán predsedajúci.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nie je problém.
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Ja som si vysvetlil ten, tú zátvorku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Viem, že poviete všetko jedným vrzom. Rozumiem, len sa dostaneme do tej fázy, že teda, že čo navrhujú výbory.
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Takže ja už končím, ďakujem pekne za upozornenie, už si dám pozor nabudúce a ospravedlňujem sa.
Čiže vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
23.9.2020 o 16:04 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Taktiež môžem povedať, že zo znenia uvedeného zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Možno by som chcel len tak pre doplnenie úvodného slova pána predkladateľa povedať, že sa jedná o iný typ pomoci, ktorú by privítali mestá a obce na Slovensku a vyššie územné celky, ako je teraz ponúkaný. Viete, že momentálne sa ponúka bezúročná pôžička s odkladom splátky na tri roky ako náhrada tohto nástroja, avšak chcem upozorniť na to, že každý, každá samospráva má jasný výpadok príjmov, pretože sa jedná o nižšie, predovšetkým o nižšie príjmy z podielových daní a niektoré ďalšie príjmy, ktoré sú nižšie, ako sa očakávali, ale nie každá samospráva má možnosť takúto pôžičku čerpať. Jednak môže byť na hranici miery zadlženia, čo je 60 % z príjmov bežného minulého roka, alebo napríklad to je príklad z Liptovského Mikuláša, ak by vás to zaujímalo, kde sa hlavný kontrolór, hoci naše zadlženie je nižšie ako 19 %, pán hlavný kontrolór sa rozhodol, že sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja vám nechcem do toho vstupovať, len ten rokovací poriadok má takú fázu, že máte teraz povedať, čo navrhujú výbory, a potom ja otvorím rozpravu a potom nám môžte spokojne povedať o Liptovskom Mikuláši, ale teraz len tú časť o tých výboroch.
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem za upozornenie, pán predsedajúci.
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nie je problém.
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Ja som si vysvetlil ten, tú zátvorku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Viem, že poviete všetko jedným vrzom. Rozumiem, len sa dostaneme do tej fázy, že teda, že čo navrhujú výbory.
Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Takže ja už končím, ďakujem pekne za upozornenie, už si dám pozor nabudúce a ospravedlňujem sa.
Čiže vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu zákona.
Rozpracované
16:07
Treba povedať, že v akej situácii sa nachádzame, nikto z nás to nezavinil, ani ja, ani vy, ani tí, ktorí možno sa do tejto úlohy dávali, ale máme tu COVID a ten jednoducho nám vplýva na chod nielen našich súkromných životov, ale chod inštitúcií. A my sme tu na to, aby sme jednoducho, ak problém je, tieto problémy riešili. V prvom rade samospráva, bol to pre nás taký prvotný kontakt s týmto ochorením a nielen vláda, ale aj samospráva musela konať a musela konať niekedy veľmi rýchle a rýchlejšie, ako prišli nariadenia, pretože sme zodpovední za nielen chod inštitúcií, ale aj za životy občanov a majetku, ktorý máme zverený počas nášho volebného obdobia.
Došlo k tomu, že museli sme čerpať zo zdrojov, a tie boli jednorazové, ktoré, to boli výdavky, s ktorými sa nepočítalo. My sme si plánovali rozpočty, ale nikto nepredpokladal, že v marci príde COVID a jednoducho budeme musieť tieto zdroje presúvať a investovať niekde inde. Konkrétne nákup dezinfekcie, ochranných rúšok, my sme to zabezpečovali nielen pre zamestnancov, ale aj pre občanov mesta nad 65 rokov alebo pre zariadenia pre seniorov, pre opatrovateľky a tak ďalej a tak ďalej, boli to hygienické rukavice. A tieto finančné prostriedky neprišli len tak do samosprávy, ale jednoducho museli sme spraviť rozpočtové zmeny a stiahnuť tieto zdroje z iných aktivít. A tieto aktivity boli hlavne investičného charakteru, ktoré boli určené na ten druhý polrok. To znamená, to čerpanie malo byť, malo byť, dá sa povedať v týchto mesiacoch, ale keďže tieto peniaze sme museli presunúť na tieto aktivity, tak, žiaľ, chýbajú.
Takisto to boli zvýšené mzdové náklady, pretože bol väčší nápor na zamestnancov, aby pracovali v tej prvej línii a niektoré samosprávy, keďže tie zdroje nemali, no tak jednoducho tí ľudia odišli aj na óčeerky alebo to boli péenky, alebo znížili osobné príplatky. Veľa miest a obcí takisto pristúpilo k tomu, že znížili stavy zamestnancov.
Boli to aj ďalšie náklady, hlavne ktoré mali dopad na sociálny systém, a to je zabezpečenie opatrovateľskej služby. Mali sme bezdomovcov, boli to bezpríkladné jednoducho veci, ktoré vyžadovali zvýšené finančné náklady, a takisto aj zariadenia pre seniorov, kde tie opatrenia boli nákladné. Toto bol všetko dopad na samosprávu, čo sa týka financií, ale čo jednoducho mal za následok celý COVID, že aj celá ekonomika sa spomalila. Aj to, ako bol prijatý 15. marca núdzový stav, sami dobre viete, že došlo k výpadku daní.
Tento výpadok zhruba odhadujeme vo výške 15 %, ale aby sme v tom zákone jednoducho dodržali nejaký status quo, sú to presné prognózy ministerstva financií, aby sme jednoducho sa mohli od niečoho odraziť. Najvyšším príjmom samosprávy, viete, to je práve daň z fyzických osôb, daň z príjmov fyzických osôb a keďže nám začali chodiť tieto podielové dane v mesiacoch následne, a to je apríl, máj, jún, zistili sme, že jednoducho tieto zdroje nemáme.
Z toho dôvodu samospráva aj povedala, že; keď sme mali spoločné stretnutia; že jednoducho pomôžeme, pretože to máme, máme v sebe a jednoducho sme volení tými občanmi, aby sme to zabezpečili, ale budeme potrebovať potom následne pomoc vlády, ktorá keď jednoducho my sa dostaneme do problémov, aby sme mali niekoho, s kým sa môžme nielen poradiť, ale aj oprieť, ktorý nám pomôže. A dávali sme jednoducho apely na ministerstvo alebo aj na predsedu vlády, že samospráva bude požadovať pomoc, a to je hlavne s výpadkom daní z fyzických osôb. Takisto to boli výpadky z iných činností, a to je miestne dane, prevádzkové služby, viete, že; takisto prenájmy. To všetko jednoducho prestalo plynúť do obecných a mestských rozpočtov, ako aj do rozpočtov vyšších územných celkov.
Takisto kultúra a šport, možno málokto z vás vie, ale kultúra a šport je, výrazným podporovateľom kultúry a športu je samospráva, pretože tým, že neprebiehali kultúrne akcie, títo kultúrnici museli jednoducho pracovať a samospráva musela vykryť túto činnosť. To isté aj u športovcov, aj keď nešportovali, ale jednoducho tie zdroje potrebujú a vidíte sami dobre, ako tá kultúra a šport teraz žiada tie zdroje od vlády a je v takom istom probléme, v akom je aj samospráva, pretože my tie zdroje nemáme a nám jednoducho chýbajú.
Na druhej strane si treba povedať, že my máme zo zákona určené, čo máme robiť ako samospráva, čiže či je to zákon 369/1990, alebo zákon 302/2001, čo sa týka vyšších územných celkov, my hospodárime alebo máme zabezpečovať viac ako štyritisíc kompetencií. A na to, samozrejme, musia byť aj finančné prostriedky, aby sme ich dokázali plniť v plnom rozsahu a tak, aby občania čo najmenej pocítili nejaké, nejaké zdržanie alebo problémy, ktoré sú.
No a čo je dôležité, v prvom rade, kde tie zdroje samosprávy škrtali, boli to investície. Áno, to sú aj tie chodníky, to je to svietenie aj kosenie, jednoducho tie služby boli obmedzené a niektorí občania sa aj sťažovali. A dokonca niektoré samosprávy dospeli až do štádia, že prestali v noci svietiť. Ako aby ušetrili finančné prostriedky, tak vypínali na noc verejné osvetlenie, čo sa nielen znížil komfort tých občanov a obyvateľov týchto obcí a miest, ale jednoducho aj bezpečnosť. No a povedzme si rovno, či toto má byť cieľom alebo takto chceme pokračovať, aby, aby sme takto fungovali v mestách a obciach alebo na vyšších územných celkoch.
No a ako samospráva sme dali tri požiadavky. V prvom rade dofinancovať výpadok dane, v druhom rade, aby štát odložil niektoré účinnosti zákonov, ktoré budú mať negatívny dopad na samosprávu, hlavne sa to týka v budúcom roku, a v treťom rade mali sme problém s mestskou hromadnou dopravou. Ani v jednom, ani v druhom, ani v treťom prípade sa nič nestalo.
Jediné, čo; a tu mám list; niekoľkokrát sme boli požiadaní, aby sme vyčíslili tie prvotné náklady, či už je to z 8. júna, pani Veronika Remišová nám posielala, potom, jednoducho teraz okresné úrady nás vždy dožadujú, aby sme vyčíslovali stále náklady tie priame, ktoré sme mali, no dnes máme, ak pozrem (rečník sa pozrel na svoje náramkové hodinky) 23. augusta (pozn. red.: správne malo byť "23. septembra") a dodnes sme nedostali ani korunu, ani jedna samospráva. To znamená, stále len pripravujeme podklady, ale jednoducho tá pomoc neprichádza.
Výsledok je aký? No jednoducho, ak tie peniaze nám neprídu, tak sú ohrozené základné fungovania samosprávy, a to už nehovorím o ďalších akciách, ktoré tá samospráva má plniť. A málokto si uvedomuje, že aj prepad hospodárstva, ktorý je, úzko súvisí aj práve s tým, v akej, v akej finančnej kondícii je samospráva, pretože veľa tých drobných akcií, tých opráv ide cez rozpočty miest a obcí a vyšších územných celkov. Tým, že tie zdroje tu nie sú, tak jednoducho my nevieme ani túto ekonomiku podporovať. No a oča... keďže sme očakávali, že vláda nám pomôže, prebehlo veľa diskusií, či už to bolo na ZMOS-e, na únii miest, pán minister tam prišiel, vždy nám hovoril, že akí sme partneri, že nás berú rovnocenne, že samospráva je rovnocenná vláde a vláda, že to nie je oddelené, jednoducho až sme sa dočkali jedného riešenia, vláda schválila úver. To znamená, ponúkla samospráve, nie, že nám pomôže v tej, by som povedal, najkritickejšej chvíli, keď sme to potrebovali, aspoň by som povedal, nejakou korunou, aby sme mohli tieto pomôcky všetky zabezpečiť, ale prišli na to, že nám stačí dať úver a pozor, nie každému.
To znamená, ako už tu bolo povedané, nesmie tá obec mať úverové zaťaženie vyššie ako 50 % a, pozor, keďže nám klesá výber daní z príjmov fyzických osôb, jednoducho veľa obcí a miest zvažuje vôbec, či zoberie tento úver, či sa zaúveruje, z jedného dôvodu, pretože sa znížia príjmy. To znamená, veľa týchto obcí sa dostane do problémov, že prekročí tento deficit alebo vôbec nesplnia toto kritérium.
A druhá vec, my spadáme pod zákon o finančnej disciplíne, ak prekročíme 60 % úverovej zaťažiteľnosti, prechádzame do nútenej správy. To znamená, tie samosprávy, nie každá si môže dovoliť zobrať tento úver, na druhej strane ďalšia reštrikcia je tam, nesmie byť splátka úveru viac ako 25 % všetkých nákladov. To znamená znova ďalšie vylúčenie samospráv. Nútená správa tých, ktorí sú vo finančných problémoch, ďalšie vylúčenie.
A teraz sa spýtam, vy máte problém, žiadate, aby vám niekto niečo pomohol, máte tie isté problémy jak aj veľké mestá, malé mestá, a jednoducho ani, ani ten úver, ktorý niekto vám dá, máte rodinu, máte problémy, tak vám zaúverujem, ale vy, žiaľbohu, nespĺňate podmienky. To znamená, ich nechali tak. Samospráva zostala plávať bez nejakej pomoci vlády, jediná pomoc je, môžte sa zaúverovať. Samozrejme, tento úver je viazaný s neskorším splácaním a tak ďalej. Ale treba si jednu vec uvedomiť, že zadlženosť samosprávy v roku 2018 bola vo výške 31 %. To znamená, tieto úvery spadajú do úverovej zaťažiteľnosti a tu sa stane to, že vzrastie nám úverová zaťažiteľnosť verejnej správy. Pôjdeme nad 40 % a dostávame sa do rizika a všetko sa to bude premietať aj do výsledkov štatistík štátu. To znamená, podstatne vzrastá úverová zaťažiteľnosť samosprávy ako takej.
Týmto návrhom vychádzame úplne k základu. A teraz poviem, ako sa správa Česká republika a Poľsko. Česká republika 13,4 mld. českých korún, 1 250 českých korún na jedného obyvateľa bez rozdielu, čiže bez toho, aby sme odlišovali, ty môžeš, ty nemôžeš, všetci dostali, to je zhruba 50 eur. Poľsko 5 mld. v poľských zlotých len obce a miliardu dali na svoje kraje, to znamená tak isto okolo 50 eur, a to bola jednorazová pomoc. Okrem toho išli ďalšie pomoci na podporu ekonomiky, to znamená škôlky, aby mali viacej, podporili. Jednoducho európske zdroje, ktoré tam majú, alebo operačné programy, aby mohli tie obce investovať do rozvoja. Jediná slovenská vláda nedala ani korunu a jediné, čo bolo riešením, bolo poskytnutie úveru, ktorý ani nemôžu všetci dostať. Tak aké to je riešenie pre samosprávu, keď jednoducho vám nikto nevie pomôcť? Veď my žiadame len úplne základ.
A teraz si povedzme, do akého obdobia ideme, na koho sa spoľahnúť teraz v tejto druhej vlne, keď budeme v problémoch. Kto bude čeliť tej prvej línii, aby zabezpečil všetky tieto činnosti, čo sa týka opatrovateliek, zariadení pre seniorov alebo jednoducho fungovania tých miest, obcí? No jednoducho znova starostovia a primátori. Tak my týmto zákonom predkladáme, aby to bolo len úplne ten základ, tu nehovoríme o 50 eurách, 100 eurách, hovoríme o 27 eurách bez rozdielu pre každého, na každého obyvateľa, pre každú jednu obec, pre každé jedno mesto a 12 eur pre vyššie územné celky.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Treba povedať, prečo vôbec tento návrh zákona predkladáme. Keď som si aj pozrel zloženie Národnej rady, tak v Národnej rade konkrétne mestá a obce zastupuje 15 starostov a primátorov a ak by som rátal aj poslancov mestských alebo mestských obecných zastupiteľstiev alebo vyšších územných celkov, tak môžme hovoriť, že viac ako tretina všetkých poslancov má kontakt so samosprávou a bude vedieť, o čom tento zákon je a aký by mal dopad na samosprávu.
Treba povedať, že v akej situácii sa nachádzame, nikto z nás to nezavinil, ani ja, ani vy, ani tí, ktorí možno sa do tejto úlohy dávali, ale máme tu COVID a ten jednoducho nám vplýva na chod nielen našich súkromných životov, ale chod inštitúcií. A my sme tu na to, aby sme jednoducho, ak problém je, tieto problémy riešili. V prvom rade samospráva, bol to pre nás taký prvotný kontakt s týmto ochorením a nielen vláda, ale aj samospráva musela konať a musela konať niekedy veľmi rýchle a rýchlejšie, ako prišli nariadenia, pretože sme zodpovední za nielen chod inštitúcií, ale aj za životy občanov a majetku, ktorý máme zverený počas nášho volebného obdobia.
Došlo k tomu, že museli sme čerpať zo zdrojov, a tie boli jednorazové, ktoré, to boli výdavky, s ktorými sa nepočítalo. My sme si plánovali rozpočty, ale nikto nepredpokladal, že v marci príde COVID a jednoducho budeme musieť tieto zdroje presúvať a investovať niekde inde. Konkrétne nákup dezinfekcie, ochranných rúšok, my sme to zabezpečovali nielen pre zamestnancov, ale aj pre občanov mesta nad 65 rokov alebo pre zariadenia pre seniorov, pre opatrovateľky a tak ďalej a tak ďalej, boli to hygienické rukavice. A tieto finančné prostriedky neprišli len tak do samosprávy, ale jednoducho museli sme spraviť rozpočtové zmeny a stiahnuť tieto zdroje z iných aktivít. A tieto aktivity boli hlavne investičného charakteru, ktoré boli určené na ten druhý polrok. To znamená, to čerpanie malo byť, malo byť, dá sa povedať v týchto mesiacoch, ale keďže tieto peniaze sme museli presunúť na tieto aktivity, tak, žiaľ, chýbajú.
Takisto to boli zvýšené mzdové náklady, pretože bol väčší nápor na zamestnancov, aby pracovali v tej prvej línii a niektoré samosprávy, keďže tie zdroje nemali, no tak jednoducho tí ľudia odišli aj na óčeerky alebo to boli péenky, alebo znížili osobné príplatky. Veľa miest a obcí takisto pristúpilo k tomu, že znížili stavy zamestnancov.
Boli to aj ďalšie náklady, hlavne ktoré mali dopad na sociálny systém, a to je zabezpečenie opatrovateľskej služby. Mali sme bezdomovcov, boli to bezpríkladné jednoducho veci, ktoré vyžadovali zvýšené finančné náklady, a takisto aj zariadenia pre seniorov, kde tie opatrenia boli nákladné. Toto bol všetko dopad na samosprávu, čo sa týka financií, ale čo jednoducho mal za následok celý COVID, že aj celá ekonomika sa spomalila. Aj to, ako bol prijatý 15. marca núdzový stav, sami dobre viete, že došlo k výpadku daní.
Tento výpadok zhruba odhadujeme vo výške 15 %, ale aby sme v tom zákone jednoducho dodržali nejaký status quo, sú to presné prognózy ministerstva financií, aby sme jednoducho sa mohli od niečoho odraziť. Najvyšším príjmom samosprávy, viete, to je práve daň z fyzických osôb, daň z príjmov fyzických osôb a keďže nám začali chodiť tieto podielové dane v mesiacoch následne, a to je apríl, máj, jún, zistili sme, že jednoducho tieto zdroje nemáme.
Z toho dôvodu samospráva aj povedala, že; keď sme mali spoločné stretnutia; že jednoducho pomôžeme, pretože to máme, máme v sebe a jednoducho sme volení tými občanmi, aby sme to zabezpečili, ale budeme potrebovať potom následne pomoc vlády, ktorá keď jednoducho my sa dostaneme do problémov, aby sme mali niekoho, s kým sa môžme nielen poradiť, ale aj oprieť, ktorý nám pomôže. A dávali sme jednoducho apely na ministerstvo alebo aj na predsedu vlády, že samospráva bude požadovať pomoc, a to je hlavne s výpadkom daní z fyzických osôb. Takisto to boli výpadky z iných činností, a to je miestne dane, prevádzkové služby, viete, že; takisto prenájmy. To všetko jednoducho prestalo plynúť do obecných a mestských rozpočtov, ako aj do rozpočtov vyšších územných celkov.
Takisto kultúra a šport, možno málokto z vás vie, ale kultúra a šport je, výrazným podporovateľom kultúry a športu je samospráva, pretože tým, že neprebiehali kultúrne akcie, títo kultúrnici museli jednoducho pracovať a samospráva musela vykryť túto činnosť. To isté aj u športovcov, aj keď nešportovali, ale jednoducho tie zdroje potrebujú a vidíte sami dobre, ako tá kultúra a šport teraz žiada tie zdroje od vlády a je v takom istom probléme, v akom je aj samospráva, pretože my tie zdroje nemáme a nám jednoducho chýbajú.
Na druhej strane si treba povedať, že my máme zo zákona určené, čo máme robiť ako samospráva, čiže či je to zákon 369/1990, alebo zákon 302/2001, čo sa týka vyšších územných celkov, my hospodárime alebo máme zabezpečovať viac ako štyritisíc kompetencií. A na to, samozrejme, musia byť aj finančné prostriedky, aby sme ich dokázali plniť v plnom rozsahu a tak, aby občania čo najmenej pocítili nejaké, nejaké zdržanie alebo problémy, ktoré sú.
No a čo je dôležité, v prvom rade, kde tie zdroje samosprávy škrtali, boli to investície. Áno, to sú aj tie chodníky, to je to svietenie aj kosenie, jednoducho tie služby boli obmedzené a niektorí občania sa aj sťažovali. A dokonca niektoré samosprávy dospeli až do štádia, že prestali v noci svietiť. Ako aby ušetrili finančné prostriedky, tak vypínali na noc verejné osvetlenie, čo sa nielen znížil komfort tých občanov a obyvateľov týchto obcí a miest, ale jednoducho aj bezpečnosť. No a povedzme si rovno, či toto má byť cieľom alebo takto chceme pokračovať, aby, aby sme takto fungovali v mestách a obciach alebo na vyšších územných celkoch.
No a ako samospráva sme dali tri požiadavky. V prvom rade dofinancovať výpadok dane, v druhom rade, aby štát odložil niektoré účinnosti zákonov, ktoré budú mať negatívny dopad na samosprávu, hlavne sa to týka v budúcom roku, a v treťom rade mali sme problém s mestskou hromadnou dopravou. Ani v jednom, ani v druhom, ani v treťom prípade sa nič nestalo.
Jediné, čo; a tu mám list; niekoľkokrát sme boli požiadaní, aby sme vyčíslili tie prvotné náklady, či už je to z 8. júna, pani Veronika Remišová nám posielala, potom, jednoducho teraz okresné úrady nás vždy dožadujú, aby sme vyčíslovali stále náklady tie priame, ktoré sme mali, no dnes máme, ak pozrem (rečník sa pozrel na svoje náramkové hodinky) 23. augusta (pozn. red.: správne malo byť "23. septembra") a dodnes sme nedostali ani korunu, ani jedna samospráva. To znamená, stále len pripravujeme podklady, ale jednoducho tá pomoc neprichádza.
Výsledok je aký? No jednoducho, ak tie peniaze nám neprídu, tak sú ohrozené základné fungovania samosprávy, a to už nehovorím o ďalších akciách, ktoré tá samospráva má plniť. A málokto si uvedomuje, že aj prepad hospodárstva, ktorý je, úzko súvisí aj práve s tým, v akej, v akej finančnej kondícii je samospráva, pretože veľa tých drobných akcií, tých opráv ide cez rozpočty miest a obcí a vyšších územných celkov. Tým, že tie zdroje tu nie sú, tak jednoducho my nevieme ani túto ekonomiku podporovať. No a oča... keďže sme očakávali, že vláda nám pomôže, prebehlo veľa diskusií, či už to bolo na ZMOS-e, na únii miest, pán minister tam prišiel, vždy nám hovoril, že akí sme partneri, že nás berú rovnocenne, že samospráva je rovnocenná vláde a vláda, že to nie je oddelené, jednoducho až sme sa dočkali jedného riešenia, vláda schválila úver. To znamená, ponúkla samospráve, nie, že nám pomôže v tej, by som povedal, najkritickejšej chvíli, keď sme to potrebovali, aspoň by som povedal, nejakou korunou, aby sme mohli tieto pomôcky všetky zabezpečiť, ale prišli na to, že nám stačí dať úver a pozor, nie každému.
To znamená, ako už tu bolo povedané, nesmie tá obec mať úverové zaťaženie vyššie ako 50 % a, pozor, keďže nám klesá výber daní z príjmov fyzických osôb, jednoducho veľa obcí a miest zvažuje vôbec, či zoberie tento úver, či sa zaúveruje, z jedného dôvodu, pretože sa znížia príjmy. To znamená, veľa týchto obcí sa dostane do problémov, že prekročí tento deficit alebo vôbec nesplnia toto kritérium.
A druhá vec, my spadáme pod zákon o finančnej disciplíne, ak prekročíme 60 % úverovej zaťažiteľnosti, prechádzame do nútenej správy. To znamená, tie samosprávy, nie každá si môže dovoliť zobrať tento úver, na druhej strane ďalšia reštrikcia je tam, nesmie byť splátka úveru viac ako 25 % všetkých nákladov. To znamená znova ďalšie vylúčenie samospráv. Nútená správa tých, ktorí sú vo finančných problémoch, ďalšie vylúčenie.
A teraz sa spýtam, vy máte problém, žiadate, aby vám niekto niečo pomohol, máte tie isté problémy jak aj veľké mestá, malé mestá, a jednoducho ani, ani ten úver, ktorý niekto vám dá, máte rodinu, máte problémy, tak vám zaúverujem, ale vy, žiaľbohu, nespĺňate podmienky. To znamená, ich nechali tak. Samospráva zostala plávať bez nejakej pomoci vlády, jediná pomoc je, môžte sa zaúverovať. Samozrejme, tento úver je viazaný s neskorším splácaním a tak ďalej. Ale treba si jednu vec uvedomiť, že zadlženosť samosprávy v roku 2018 bola vo výške 31 %. To znamená, tieto úvery spadajú do úverovej zaťažiteľnosti a tu sa stane to, že vzrastie nám úverová zaťažiteľnosť verejnej správy. Pôjdeme nad 40 % a dostávame sa do rizika a všetko sa to bude premietať aj do výsledkov štatistík štátu. To znamená, podstatne vzrastá úverová zaťažiteľnosť samosprávy ako takej.
Týmto návrhom vychádzame úplne k základu. A teraz poviem, ako sa správa Česká republika a Poľsko. Česká republika 13,4 mld. českých korún, 1 250 českých korún na jedného obyvateľa bez rozdielu, čiže bez toho, aby sme odlišovali, ty môžeš, ty nemôžeš, všetci dostali, to je zhruba 50 eur. Poľsko 5 mld. v poľských zlotých len obce a miliardu dali na svoje kraje, to znamená tak isto okolo 50 eur, a to bola jednorazová pomoc. Okrem toho išli ďalšie pomoci na podporu ekonomiky, to znamená škôlky, aby mali viacej, podporili. Jednoducho európske zdroje, ktoré tam majú, alebo operačné programy, aby mohli tie obce investovať do rozvoja. Jediná slovenská vláda nedala ani korunu a jediné, čo bolo riešením, bolo poskytnutie úveru, ktorý ani nemôžu všetci dostať. Tak aké to je riešenie pre samosprávu, keď jednoducho vám nikto nevie pomôcť? Veď my žiadame len úplne základ.
A teraz si povedzme, do akého obdobia ideme, na koho sa spoľahnúť teraz v tejto druhej vlne, keď budeme v problémoch. Kto bude čeliť tej prvej línii, aby zabezpečil všetky tieto činnosti, čo sa týka opatrovateliek, zariadení pre seniorov alebo jednoducho fungovania tých miest, obcí? No jednoducho znova starostovia a primátori. Tak my týmto zákonom predkladáme, aby to bolo len úplne ten základ, tu nehovoríme o 50 eurách, 100 eurách, hovoríme o 27 eurách bez rozdielu pre každého, na každého obyvateľa, pre každú jednu obec, pre každé jedno mesto a 12 eur pre vyššie územné celky.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:19
Erik ŇarjašVystúpenie s faktickou poznámkou
23.9.2020 o 16:19 hod.
Erik Ňarjaš
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Pán Ferenčák, ďakujem za váš príspevok a za ten zákon. Schvaľujem zmysel tohto zákona, avšak vyjadril by som sa aj k príspevku, k bodu 3, príspevok nie je účelovo viazaný a musí byť použitý do 31. 12. ´21. Podľa mňa príspevok by mal byť špecifikovaný, účelovo viazaný. Nie aby si starostovia rozdelili tieto financie možno podľa svojho nejakého uváženia, keďže účel v tomto zákone nie je definovaný, teda jasné špecifikovaný, a aby sa tieto peniaze naozaj dostali práve k ľuďom a v prospech občanov. Takže to je môj taký, iba taký dotaz.
Rozpracované
16:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:20
Igor KašperA nespomenuli ste jednu zásadnú vec, a to je to, že tieto obce a mestá, vyššie územné celky majú priamo v...
A nespomenuli ste jednu zásadnú vec, a to je to, že tieto obce a mestá, vyššie územné celky majú priamo v zmluve o nenávratnej finančnej výpomoci klauzulu, že táto návratná, pardon, návratná finančná pomoc sa môže zmeniť na nenávratnú, čiže je tu veľká šanca, že to bude ako príspevok mestám a obciam.
Čo sa týka tej možnosti, čo ste hovorili, že niektoré mestá a obce si to nebudú môcť dovoliť, že je tam hranica. Áno, je tam hranica 60 % k pomeru k bežným výdavkom, resp. príjmom z minulého roku, ale ja priznám sa, sám nepoznám nejakú obec alebo mesto, že ktorá by túto podmienku nesplnila. Ak poznáte vy vo vašom okolí, aspoň mi vymenujete päť alebo desať, tak sa vám ospravedlním, ale myslím si, že toľko ich ani nie je.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je to, že mi to je trošku také komické, že teraz predkladáte tento zákon, že ako chcete vy pomôcť obciam a mestám a VÚC-kam, aby sa im zvýšili nejako príjmy, ale práve vy ste v posledných rokoch schvaľovali zákony ako zvyšovanie odpočítateľnej položky, bola tam chodníková reforma, bolo tam, samozrejme, platy pedagogických a iných zamestnancov štátnej správy, GDPR, terénne sociálne služby a všetky tieto zákony, ktoré boli schválené, znížili komfort obciam a mestám, zvyšovali im výdavky, ale podielové dane ste im nezvýšili. Čiže dlhé roky ste tým obciam, mestám a VÚC-kam, dovolím si povedať, podrážali, podrážali nohy a teraz prídete s návrhom, ako im chcete veľmi pomôcť. Tak ja tomu veľmi neverím.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.9.2020 o 16:20 hod.
Ing.
Igor Kašper
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem reagovať tiež na kolegu Ferenčáka a trošku upresniť tie jeho slová. Myslím, že tá pomoc pre obce a mestá, ktoré, ktorá, momentálne využívajú, čo sa týka nenávratného finančného príspevku, podotýkam, že s nulapercentným úrokom, je naozaj dobrá, ja mám sám veľmi veľa ohlasov na túto pomoc.
A nespomenuli ste jednu zásadnú vec, a to je to, že tieto obce a mestá, vyššie územné celky majú priamo v zmluve o nenávratnej finančnej výpomoci klauzulu, že táto návratná, pardon, návratná finančná pomoc sa môže zmeniť na nenávratnú, čiže je tu veľká šanca, že to bude ako príspevok mestám a obciam.
Čo sa týka tej možnosti, čo ste hovorili, že niektoré mestá a obce si to nebudú môcť dovoliť, že je tam hranica. Áno, je tam hranica 60 % k pomeru k bežným výdavkom, resp. príjmom z minulého roku, ale ja priznám sa, sám nepoznám nejakú obec alebo mesto, že ktorá by túto podmienku nesplnila. Ak poznáte vy vo vašom okolí, aspoň mi vymenujete päť alebo desať, tak sa vám ospravedlním, ale myslím si, že toľko ich ani nie je.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je to, že mi to je trošku také komické, že teraz predkladáte tento zákon, že ako chcete vy pomôcť obciam a mestám a VÚC-kam, aby sa im zvýšili nejako príjmy, ale práve vy ste v posledných rokoch schvaľovali zákony ako zvyšovanie odpočítateľnej položky, bola tam chodníková reforma, bolo tam, samozrejme, platy pedagogických a iných zamestnancov štátnej správy, GDPR, terénne sociálne služby a všetky tieto zákony, ktoré boli schválené, znížili komfort obciam a mestám, zvyšovali im výdavky, ale podielové dane ste im nezvýšili. Čiže dlhé roky ste tým obciam, mestám a VÚC-kam, dovolím si povedať, podrážali, podrážali nohy a teraz prídete s návrhom, ako im chcete veľmi pomôcť. Tak ja tomu veľmi neverím.
Ďakujem.
Rozpracované
16:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:22
Jana Majorová GarstkováVidím tu medzi vami súčasných aj bývalých primátorov a týmto návrhom sa skutočne staviate do pozície žobrákov naťahujúcich ruku. Ja si sebavedomých a šikovných manažérov samospráv predstavujem inak. Prídete na ministerstvo financií, precízne pripravení, predstavíte prijaté systémové zmeny, úsporné opatrenia, vyčíslite finančné prínosy do budúcich období, predstavíte už použité finančné nástroje a vlastný dlhodobý finančný plán, samozrejme, aj so zapracovanou tvorbou rezervy a podobne a následne požiadate o spoluprácu ministra. Ale vy ste zvolili tú najjednoduchšiu cestu, natiahnuť ruku a prosiť o podporu. Navyše dosť amatérskym spôsobom, bez vyčíslenia dopadu na verejné financie, a to je spolupredkladateľom aj bývalý minister financií pán Pellegrini, ale to sme asi opäť pri tých sebavedomých, šikovných manažéroch.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.9.2020 o 16:22 hod.
Mgr.
Jana Majorová Garstková
Videokanál poslanca
Vážení predkladatelia, vo vašom návrhu v doložke vybraných vplyvov zavádzate. Uviedli ste, že návrh zákona, ktorý predkladáte, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií dalo stanovisko, že navrhované poskytovanie jednorazového nenávratného finančného príspevku zo štátneho rozpočtu obciam a vyšším územným celkom predstavuje negatívny, zdôrazňujem, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, čo ste nezohľadnili v predloženom návrhu. Vo vašom návrhu nie sú uvedené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy ani návrhy na úhradu zvýšených výdavkov.
Vidím tu medzi vami súčasných aj bývalých primátorov a týmto návrhom sa skutočne staviate do pozície žobrákov naťahujúcich ruku. Ja si sebavedomých a šikovných manažérov samospráv predstavujem inak. Prídete na ministerstvo financií, precízne pripravení, predstavíte prijaté systémové zmeny, úsporné opatrenia, vyčíslite finančné prínosy do budúcich období, predstavíte už použité finančné nástroje a vlastný dlhodobý finančný plán, samozrejme, aj so zapracovanou tvorbou rezervy a podobne a následne požiadate o spoluprácu ministra. Ale vy ste zvolili tú najjednoduchšiu cestu, natiahnuť ruku a prosiť o podporu. Navyše dosť amatérskym spôsobom, bez vyčíslenia dopadu na verejné financie, a to je spolupredkladateľom aj bývalý minister financií pán Pellegrini, ale to sme asi opäť pri tých sebavedomých, šikovných manažéroch.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované