12. schôdza

Ja len veľmi krátko. Ja chcem vyzvať kolegov, ktorí sú tu zo samosprávy a ktorí rozumejú tejto problematike, ktorí majú aj zodpovednosť na svojich pleciach, pretože sú tu aj starostovia a primátori a s mnohými z nich som sa aj rozprával a či sú z tábora z pravého, ľavého alebo stredného, všetci potvrdili, že za toto by nemali zdvihnúť ruku, žiaľ, že ich brzdí koaličná zmluva a jednoducho rôzne dohody. Ja poviem, v niektorých veciach by politické tričko nemalo byť tým základným. Mali by sme sa riadiť tak, čo potrebujú občania, mali by sme sa vrátiť k tomu, aké sú požiadavky, aby sa im lepšie žilo, a to by mala byť na priorita. Preto tento zákon hovorí o úplne základe, ktorý potrebujú samosprávy, aby mohli poskytnúť svoju služby občanom. A v tomto prípade politika by nemala zohrávať primárnu úlohu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči, záverečné slovo.

Ďakujem pekne. Ja chcem v tejto, v tomto momente veľmi krátko len pripomenúť, že máme prvé čítanie a hovoríme o podstate o duchu zákona. Pokiaľ budeme o tom ďalej rokovať v druhom a treťom čítaní, predovšetkým v druhom je možné, samozrejme, upresňovať, prípadne doplňovať niektoré veci.
A chcem povedať predovšetkým to, že sa často možno aj zabúda pri týchto detailoch, ktoré tu riešime, že mestá a obce boli tiež v prvej línii. My to vieme najlepšie, ktorí sme teraz na pozíciách primátorov a starostov, ktorých je tu 10 % len v tomto parlamente, ale sú tu aj ďalší poslanci územnej a miestnej samosprávy. Ale mnohokrát pri oceňovaní ďalších profesií, ktoré nepodceňujem, určite mali najväčšiu zásluhu zdravotníci, hasiči a podobne, policajti. Ale môžem vás ubezpečiť, že pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna situácia, tak asi nebola jedna samospráva, ktorý by dennodenne neriešila problémy od začiatku a veľmi zodpovedne, a nebolo to jednoduché. Čiže na to chcem poukázať.
A chcem pripomenúť, že pokiaľ budeme ďalej diskutovať o tomto zákone, návrhu zákona, tak ako povedal pán predkladateľ, ja to len zopakujem, že my sme nevymysleli nič nové, my sme len zopakovali napríklad to, keďže teraz hovoríme o hlbokej ekonomickej kríze na báze ochorenia COVID alebo koronavírusu, taká podobná kríza, možno si mnohí spomínate, bola v roku 2009/10 a tam vláda rozhodla jednoznačne a plošne, tak ako teraz rozhodli vlády v Čechách, Poľsku, Maďarsku a inde, že pomôžu samosprávam, pretože si uvedomujú, že v tých samosprávach, v tých obciach a mestách, tam žijú tí ľudia, ktorí potrebujú tie služby, ktoré im tie mestá a obce zabezpečujú. Takže skúste aj týmto smerom uvažovať pri ďalšom rozhodovaní o tomto návrhu, ktorý je, samozrejme, ešte modifikovateľný. Takže ja by som nerád ďalej zdržiaval, toľko som si dovolil ešte na upresnenie ako spravodajca.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Matúša Šutaja Eštoka a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh je pod tlačou 227, návrh na pridelenie, prerokovanie výborom je v rozhodnutí 217.
Dávam slovo podpredsedovi Národnej rady pánovi Pellegrinimu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj tento návrh, ktorý dnes predkladáme, je podobného typu, ako pred maličkou chvíľou uvádzal pán poslanec Ferenčák. A veľmi pekne vás prosím, aby ste ho vôbec nebrali ako nejakú kritiku alebo poukázanie na nejaký nedostatok. Nie, je to len námet, ako reagovať na veci, o ktorých sme pred šiestimi mesiacmi ani netušili.
A mňa, pani poslankyňa Majorová, veľmi mrzí, dúfam, že som trafil meno, priznám sa, ešte sa nepoznáme za tých pár mesiacov, že ste použili výraz, že samosprávy sú vlastne žobráci, ktorí otŕčajú ruku. A mňa veľmi mrzí, že ste takto označili aj všetky divadlá, všetkých umelcov, všetkých športovcov a všetky športové kluby, ktoré tak isto žiadajú vládu o pomoc a žiadajú o jednorazové príspevky z dôvodu výpadku tržieb, lebo nemôžu chodiť diváci do kina, nemôžu chodiť diváci do štátneho divadla, ani národného, nemôžu chodiť športovci na hokejové štadióny. To aj od nich očakávate, že sa teda budú správať, ako ste ich nazvali, ako manažéri, ktorí znížia náklady, znížia svoje výdavky a jednoducho nemajú čo natŕčať ruku? Lebo to je pre vás tá forma, vy ste tým pádom označili všetkých, ktorí dnes žiadajú vládu a ktorí sú na uliciach, že sú to žobráci, ktorí otŕčajú ruky. Veľmi ma mrzí, že to takto beriete, pretože aj mestá a obce a primátori, starostovia sú ľudia, ktorí sa snažia boriť s touto vlnou, ktorú sme doteraz nikdy nepoznali.
A rovnako sme nepoznali ani situáciu, kedy musia, a teraz opäť naozaj v dobrom, ja, to nie je vôbec kritika, ja vám len chcem ozrejmiť ten, ten dôvod. Keď sa končila vláda, ktorú som mal česť viesť, sme nielenže nepoznali situáciu, kedy štát povinne a plošne prikáže uzavrieť školy a viac ako 380-tisíc rodičov bude musieť zostať doma a nebude môcť ísť do práce. Dokonca sme nepoznali ani dôvod legálny, ako títo rodičia, na základe čoho majú byť doma, a bola vymyslená tzv. pandemická OČR, pretože väčšinou rodič môže zostať s dieťaťom doma, len keď bola nejaká krátka prekážka, školské voľno alebo keď bolo dieťatko choré, ale na tri mesiace zostať s dieťaťom, dovtedy štát ani nepoznal takýto motív alebo moment. Rovnako sme nevedeli ani, ako uhrádzať náklady ľuďom, ktorí boli na tzv. pandemickej, v pandemickej karanténe. To znamená, že to boli ľudia, ktorým sme prikázali, pretože sa vrátili buď zo zahraničia, alebo plnili nejaké podmienky, že musia zostať 14 dní doma, a muselo sa na to vymyslieť aj nejaký inštitút, akým táto Sociálna poisťovňa im môže uhrádzať ich náklady. No a preto sa pripravila tzv. pandemická OČR, aby sme mohli rodičom, ktorých sme dopredu nevedeli, či budú doma mesiac, dva, tri alebo štyri z dôvodu zatvorených škôl, dostávali takú náhradu mzdy, ako je to pri chorobe.
Ale priznajme si, že bežná životná situácia, ako je napríklad choroba dieťaťa alebo nejaká krátka prekážka v živote rodiny, kedy musí rodič zostať s dieťaťom doma a nemôže ísť do práce, trvá niekedy sedem dní, niekedy 14 dní a na to zákon pamätá. A aby nedochádzalo možno aj k nejakému zneužívaniu tohto inštitútu, tak sa nejakým spôsobom stanovila aj sadzba, ktorou štát sanuje výpadok príjmov tohto rodiča. A ten je dnes pri týchto bežných, štandardných životných situáciách 50 %, 55 % z denného vymeriavacieho základu. Ale aby som to povedal možno tak ľudsky, je to 55 % z hrubej mzdy daného človeka, ktorú má v danom mesiaci na výplatnej páske, alebo priemer za posledných šesť mesiacov.
No a teraz sa stala situácia, kedy zrazu nie z vlastného pričinenia, dokonca ani nie z choroby dieťaťa, bolo 380-tisíc napríklad v máji ľudí, ktorí museli sanovať svoj príjem, nemohli nastúpiť do práce a boli odkázaní na štátnu dávku a dostávali tých 55 % svojej hrubej mzdy. Možno keď to dostávate sedem dní, možno sa to ešte dá prežiť v rodine. Možno keď to dostávate 14 dní, tak ešte to rodinný rozpočet prežije. Ale s vysokou pravdepodobnosťou, keď nedostávate tri mesiace plnú výplatu, hoc by ste pracovať chceli, ale štát vás prinútil zostať doma so svojím dieťaťom, tak už možno dostávať 55 % hrubého platu začne spôsobovať rodine problémy. A ešte raz, to nie je kritika, to je niečo, čo sme v marci ešte ani netušili, že budeme takto ľuďom prikazovať zostávať doma.
A preto sme sa zamýšľali, či by nebolo vhodné týmto ľuďom možno predsa len dať nejakú istotu, že ak príde druhá vlna a znovu budú čeliť zatvoreným školám a budú musieť zostať doma, či by ten štát nemal nejakým spôsobom ich ukľudniť a uistiť, že nebojte sa, ešte stále budete schopní si splácať možno nájom, inkaso a niektorí aj splátky hypoték. Pretože ak to znovu bude trvať tri, štyri, päť mesiacov, tak my ako štát toho rodiča nejakým spôsobom budeme sanovať aspoň 75 percentami jeho hrubej mzdy, aby ten rodinný rozpočet naozaj nedostal takú obrovskú ranu. A opäť, on ju nedostane z titulu choroby, on ju nedostane z titulu nejakej inej veci, ale on tú ranu do rozpočtu dostane z titulu rozhodnutia štátu, či sa mu to páči, alebo sa mu to nepáči. A preto si myslím, že by sme mohli dať šancu tomuto návrhu, pretože ide o ľudí, ide o konkrétne rodiny a podľa tých údajov, ak si dobre pamätám, tak v mesiaci apríl vyplatila Sociálna poisťovňa asi 360-tisíc pandemických óčeeriek a v mesiaci máji asi 380-tisíc pandemických OČR. To je obrovská suma ľudí, ktorí boli doma a boli odkázaní na to, čo im pošle Sociálna poisťovňa, hoc ich v práci možno čakali alebo ich aj chceli, len, žiaľ, do práce ísť kvôli starostlivosti o svoje deti nemohli.
Preto, prosím, skúste brať tento návrh naozaj čisto pragmaticky, možno ak máte problém so mnou, tak zavrite oči a abstrahujte od toho, kto ho predkladá, ale možno skôr skúsme sa zamyslieť, či dáva, alebo nedáva logiku. Dokonca ak budeme hovoriť o tom, aké náklady to bude predstavovať pre štát, no možnože aj žiadne. Pretože ak štát plošne neuzavrie školy alebo nebude tá vlna tak dramatická, že jednotlivé mestá a okresy budú tie školy zatvárať, tak tie náklady budú minimálne. Ale ak bude pokračovať trend, kde už dnes je zavretých niekoľko desiatok škôl a už dnes 9,5-tisíc detí je povinne doma a možnože to bude budúci týždeň 20-, 30-, 50-tisíc rodín, tak to už sú vážne dopady. A preto navrhujeme, ešte raz, aby oproti súčasnému stavu 55 % hrubej mzdy dostala matka alebo otec, ktorá je nútená z rozhodnutia štátu zostať doma, pretože sú školy zatvorené kvôli pandémii COVID-19, aby mohla dostávať 75 % svojej hrubej mzdy a aby tak mali tieto rodiny istotu, že vďaka opatreniam, ktoré sa prijímajú v boji proti koronavírusu, a mnohé majú svoje opodstatnenie, nedostávali sa nám do pásma chudoby, resp. nehrozilo, že tieto rodiny nebudú mať na základné svoje životné výdavky každý mesiac.
Preto vás úprimne žiadam, ak je to len najmenej možné, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania a potom mohli ho ešte možno ďalej dopracovať alebo upraviť tak, ako sa uzná za vhodné. Ale dajme, prosím, šancu tým niekoľko 100-tisíc rodičom, ktorí sa boja, že zažijú to, čo bolo na jar, znovu, aby mali určitú istotu, že to ekonomicky prežijú.
A ja ďakujem veľmi pekne, ale je to úvodné slovo, tak, samozrejme, by som sa tešil na vaše faktické poznámky, ale to nie je na úvodné slovo zatiaľ možné. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Poprosím, v Národnej rade v sále netelefonujeme. Viete, koho sa to týka, to je prvý oznam.
A druhý oznam, tak ako povedal pán podpredseda, je to úvodné slovo, takže musíte počkať do rozpravy, aby ste mohli reagovať faktickými poznámkami alebo sa prihlásiť do rozpravy.
A teraz poprosím pána poslanca Richtera, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, aby nám zaujal stanovisko k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 227. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 217 z 31. augusta tohto roku navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní výbory a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa teraz pýtam, či sa niekto hlási k tomuto bodu do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Gyimesi a potom sa pripraví pán poslanec Tomáš.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, asi sa všetci zhodneme, že situácia, v ktorej sa nachádza nielen Slovenská republika, ale aj celý svet, je mimoriadne vážna. Pandémia koronavírusu a všetky problémy, ktoré nám priniesla, sú niečím, s čím nepočítal nikto. Je to situácia, na ktorú sa podľa môjho názoru nedá ani pripraviť.
Táto vláda od prvého dňa, odkedy sa zhostila svojej úlohy, odkedy bola vymenovaná, nerobí nič iné, len bojuje. A podľa môjho názoru s touto pandémiou v rámci možností bojuje dobre. Pokiaľ ide o tie príspevky a všetky pomoci, ktoré, ktoré už táto vláda použila, respektíve ktoré už poskytla, si osobne myslím, že sú takými, na ktoré jednoducho mala. My sa nemôžme pozerať na to, že čo by sme komu ešte mohli dať, hoci keby to bolo na mne a keby sme v tom štátnom rozpočte mali toľko zdrojov, koľko by si pýtal každý jeden sektor alebo každý jeden podnikateľ, každý jeden umelec, tak si myslím, že by sme ich, tie peniaze, im dali.
Ja odmietam pohľad na túto vládu a na jej kroky tak, že to robiť nechce alebo že niekoho odmieta, prípadne na niekoho nemyslí. Robíme to, čo môžme, a to, na čo máme. A s tým súvisí aj to, ten predchádzajúci bod som sa nestihol prihlásiť s faktickou poznámkou. Samozrejme, bolo by úplne najjednoduchšie, najideálnejšie a najľahšie dať, vrátiť samosprávam všetky peniaze, o ktoré pandémiou prišli. Koniec koncov tieto peniaze idú rovno občanom, pretože samospráva je im najbližšie. Ale ja sa pýtam: Máme na to?
Pokiaľ ide o ďalšie oblasti, veď Cargo ohlasuje veľké prepúšťanie, začínajú v Čiernej nad Tisou, ktorá je hladovou dolinou už teraz. Ja neviem, čo bude, ak prepustia ďalších niekoľko sto zamestnancov, a toto je tiež jedna z oblastí, kde by štát mohol sanovať Cargo. Sanovať tie mzdy, hoci už teraz sú na 80 alebo na 60 percent.
Osobne si myslím, že ak na to štát má, a toto musí povedať ministerstvo financií, samozrejme, dajme im 75 % z óčeerky, ja s tým nemám najmenší problém. Ale pokiaľ som si všimol, tak ministerstvo financií vám dalo negatívny, negatívne stanovisko. Zároveň také isté negatívne stanovisko dalo aj k tomu vášmu predchádzajúcemu návrhu týkajúcemu sa pomoci samosprávam.
Prosím, nech nestojí táto debata na tom, že vy chcete a my nechceme. Chceme všetci, všetkým nám záleží rovnako na našich občanoch, všetkým nám záleží rovnako na našich podnikateľoch. Otázne je, že či na to všetci máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Ako prvý, pán predseda výboru Kremský, nech sa páči.