12. schôdza

V poriadku. V podstate účel použitia, pán Ňarjaš, sme nedávali z jedného dôvodu, pretože viete, samospráva má aj kapitálové bežné výdavky a kapitálový je to investičný a bežný je to, čo používate. To znamená účel použitia, keďže samosprávy použili zdroje aj z bežných, aj z kapitálových na krytie výpadku, to znamená, do ďalšieho roka sme im nechali priestor, aby tie zdroje mohli si doplniť, či už je to na bežných, alebo na kapitálových výdavkoch. To znamená, ak by sme to úzko viazali na kapitálové, tak by to bolo do rozvojové peniaze. My hovoríme, že to boli zdroje, ktoré tá samospráva musela zaplatiť na bežný chod a z bežných zdrojov, čiže aj tam potrebuje si tieto zdroje doplniť a zbytok môže použiť na kapitály, kdežto ja poviem, najprv mal, mala byť, mal byť príspevok a ten úver mal byť daný na rozvoj. A nie, vy dáte, je daný úver, aby sme vôbec mohli prežiť. Veď to nemá logiku.
A čo sa týka pána Kašpera. Viete, áno, pán Heger povedal, možno to raz zmeníme. Ale kto to zmení kedy? To je také, neurčitok, a keď to nezmení, tak čo potom? Každá jedna obec sa úverovo zadlží, pretože tento úver, ktorý je poskytnutý, aj keď vy hovoríte za nula percent, my sme im jednoznačne povedali, my si vieme požičať aj za 0,18 z komerčnej banky. To nie je rozdiel, to nie je benefit, za ktorý sa idú tie samosprávy potrhať, aby si tie peniaze požičali. Jednoducho to nám nepomôže. Zoberú ju len z jedného dôvodu, a to zobereme aj my v meste, pretože mož-no, ja tam dávam, a možno vám to zmeníme.
A ešte bol dovetok, ak budete súhlasiť s reformou verejnej správy. Lenže s akou reformou, keď doteraz ju nikto nevidel? A čo keď tá reforma bude taká, s ktorou nikto nebude súhlasiť? No tak potom príde pán minister a povie, keď nebudete súhlasiť, tak my vám tento nezmeníme na nenávratný. Čiže jednoducho to je, nechcem povedať ako postavené. Toto, čo my predkladáme, je bez rozdielu, bez všetkého minimálna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len veľmi krátko. Ja chcem vyzvať kolegov, ktorí sú tu zo samosprávy a ktorí rozumejú tejto problematike, ktorí majú aj zodpovednosť na svojich pleciach, pretože sú tu aj starostovia a primátori a s mnohými z nich som sa aj rozprával a či sú z tábora z pravého, ľavého alebo stredného, všetci potvrdili, že za toto by nemali zdvihnúť ruku, žiaľ, že ich brzdí koaličná zmluva a jednoducho rôzne dohody. Ja poviem, v niektorých veciach by politické tričko nemalo byť tým základným. Mali by sme sa riadiť tak, čo potrebujú občania, mali by sme sa vrátiť k tomu, aké sú požiadavky, aby sa im lepšie žilo, a to by mala byť na priorita. Preto tento zákon hovorí o úplne základe, ktorý potrebujú samosprávy, aby mohli poskytnúť svoju služby občanom. A v tomto prípade politika by nemala zohrávať primárnu úlohu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja chcem v tejto, v tomto momente veľmi krátko len pripomenúť, že máme prvé čítanie a hovoríme o podstate o duchu zákona. Pokiaľ budeme o tom ďalej rokovať v druhom a treťom čítaní, predovšetkým v druhom je možné, samozrejme, upresňovať, prípadne doplňovať niektoré veci.
A chcem povedať predovšetkým to, že sa často možno aj zabúda pri týchto detailoch, ktoré tu riešime, že mestá a obce boli tiež v prvej línii. My to vieme najlepšie, ktorí sme teraz na pozíciách primátorov a starostov, ktorých je tu 10 % len v tomto parlamente, ale sú tu aj ďalší poslanci územnej a miestnej samosprávy. Ale mnohokrát pri oceňovaní ďalších profesií, ktoré nepodceňujem, určite mali najväčšiu zásluhu zdravotníci, hasiči a podobne, policajti. Ale môžem vás ubezpečiť, že pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna situácia, tak asi nebola jedna samospráva, ktorý by dennodenne neriešila problémy od začiatku a veľmi zodpovedne, a nebolo to jednoduché. Čiže na to chcem poukázať.
A chcem pripomenúť, že pokiaľ budeme ďalej diskutovať o tomto zákone, návrhu zákona, tak ako povedal pán predkladateľ, ja to len zopakujem, že my sme nevymysleli nič nové, my sme len zopakovali napríklad to, keďže teraz hovoríme o hlbokej ekonomickej kríze na báze ochorenia COVID alebo koronavírusu, taká podobná kríza, možno si mnohí spomínate, bola v roku 2009/10 a tam vláda rozhodla jednoznačne a plošne, tak ako teraz rozhodli vlády v Čechách, Poľsku, Maďarsku a inde, že pomôžu samosprávam, pretože si uvedomujú, že v tých samosprávach, v tých obciach a mestách, tam žijú tí ľudia, ktorí potrebujú tie služby, ktoré im tie mestá a obce zabezpečujú. Takže skúste aj týmto smerom uvažovať pri ďalšom rozhodovaní o tomto návrhu, ktorý je, samozrejme, ešte modifikovateľný. Takže ja by som nerád ďalej zdržiaval, toľko som si dovolil ešte na upresnenie ako spravodajca.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 227. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 217 z 31. augusta tohto roku navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní výbory a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, asi sa všetci zhodneme, že situácia, v ktorej sa nachádza nielen Slovenská republika, ale aj celý svet, je mimoriadne vážna. Pandémia koronavírusu a všetky problémy, ktoré nám priniesla, sú niečím, s čím nepočítal nikto. Je to situácia, na ktorú sa podľa môjho názoru nedá ani pripraviť.
Táto vláda od prvého dňa, odkedy sa zhostila svojej úlohy, odkedy bola vymenovaná, nerobí nič iné, len bojuje. A podľa môjho názoru s touto pandémiou v rámci možností bojuje dobre. Pokiaľ ide o tie príspevky a všetky pomoci, ktoré, ktoré už táto vláda použila, respektíve ktoré už poskytla, si osobne myslím, že sú takými, na ktoré jednoducho mala. My sa nemôžme pozerať na to, že čo by sme komu ešte mohli dať, hoci keby to bolo na mne a keby sme v tom štátnom rozpočte mali toľko zdrojov, koľko by si pýtal každý jeden sektor alebo každý jeden podnikateľ, každý jeden umelec, tak si myslím, že by sme ich, tie peniaze, im dali.
Ja odmietam pohľad na túto vládu a na jej kroky tak, že to robiť nechce alebo že niekoho odmieta, prípadne na niekoho nemyslí. Robíme to, čo môžme, a to, na čo máme. A s tým súvisí aj to, ten predchádzajúci bod som sa nestihol prihlásiť s faktickou poznámkou. Samozrejme, bolo by úplne najjednoduchšie, najideálnejšie a najľahšie dať, vrátiť samosprávam všetky peniaze, o ktoré pandémiou prišli. Koniec koncov tieto peniaze idú rovno občanom, pretože samospráva je im najbližšie. Ale ja sa pýtam: Máme na to?
Pokiaľ ide o ďalšie oblasti, veď Cargo ohlasuje veľké prepúšťanie, začínajú v Čiernej nad Tisou, ktorá je hladovou dolinou už teraz. Ja neviem, čo bude, ak prepustia ďalších niekoľko sto zamestnancov, a toto je tiež jedna z oblastí, kde by štát mohol sanovať Cargo. Sanovať tie mzdy, hoci už teraz sú na 80 alebo na 60 percent.
Osobne si myslím, že ak na to štát má, a toto musí povedať ministerstvo financií, samozrejme, dajme im 75 % z óčeerky, ja s tým nemám najmenší problém. Ale pokiaľ som si všimol, tak ministerstvo financií vám dalo negatívny, negatívne stanovisko. Zároveň také isté negatívne stanovisko dalo aj k tomu vášmu predchádzajúcemu návrhu týkajúcemu sa pomoci samosprávam.
Prosím, nech nestojí táto debata na tom, že vy chcete a my nechceme. Chceme všetci, všetkým nám záleží rovnako na našich občanoch, všetkým nám záleží rovnako na našich podnikateľoch. Otázne je, že či na to všetci máme.
Ďakujem pekne.

Chcel by som podporiť môjho kolegu Juraja Gyimesiho v tom, že pán expremiér Pellegrini nám tu predstavil naozaj veľmi dojímavý obraz toho, ako rodičom a hlavne matkám detí treba dať viac, pretože dostávajú málo, keď sú doma. Je mi veľmi ľúto, že po odchode z vládnej funkcie pán expremiér tak rýchlo zabudol, že keď niečo chceme rozdávať, treba to aj mať a treba na to mať. Napriek tomu, že je to vlastne povinné, ste nevyčíslili dopad na štátny rozpočet, na verejné financie v tomto svojom návrhu, čo vám aj ministerstvo financií vytklo. A myslím si, že toto je základ, o čom tu chceme hovoriť. Keď neviete ani vyčísliť, koľko to bude stáť a kde na to vezmeme, kde sa tieto peniaze zoberú, tak sa ťažko môžme rozprávať o tom, že chceme niečo dať. To je, ako keby, pán Pellegrini, ja som pozval niekoho do vášho bytu. To asi nepôjde.
Takže veľmi radi, toto naozaj nie je debata o tom, že by sme nechceli alebo či chceme a nechceme niekomu pomôcť. Veľmi radi by sme pomohli, ale treba na to mať. Myslím si, že deficit štátneho rozpočtu už teraz je veľa miliárd nad tým, ako bol naplánovaný, a stalo sa to preto, aby sme zachránili pracovné miesta, príjmy občanov, aby sa nám celá ekonomika nezrútila. Vidíme, že máme jeden z najmenších poklesov HDP v Európe. Teraz práve bola revízia poklesu HDP. Ja verím, že dokonca bude len okolo 5 %, keď sa to podarí dobre rozbehnúť. A to je, to je znak toho, že naozaj vláda urobila výbornú robotu.
Takže nevzbudzujme tu dojem, že niečo sa nezvládlo. Zvládlo sa to veľmi dobre a veľmi radi by sme dali aj viac, keby na to bolo.

No, ja tiež chcem podporiť rozpravu, v ktorej vystúpil kolega Gyimesi. A presne ako aj kolega Kremský povedal, ste neuviedli vlastne, aké budú, bude mať váš návrh zákona vplyv na rozpočet, tak ako ste to neuviedli ani v predchádzajúcom návrhu.
Ešte sa vrátim k tomu, čo ste predtým povedali, pán Pellegrini. Vy ste v svojom návrhu uviedli, že zároveň mnohé obecné samosprávy s cieľom podporiť miestnych podnikateľov, zmierniť dopad na ich podnikateľskú činnosť, znížili sadzbu dane a odpustili daň za užívanie verejného priestranstva. Áno, niektoré samosprávy to urobili, za čo sú určite občania a podnikatelia vďační. Niektoré to neurobili. A vlastne vy ste mňa tu obvinili, že ja tu všetkých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, môžte reagovať na pána Gyimesiho...

Majorová Garstková, Jana, poslankyňa NR SR
... nazývam ako žobrákov, to nie je pravda, pán Pellegrini...

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
... na pána Gyimesiho môžte reagovať v zmysle rokovacieho poriadku.

Majorová Garstková, Jana, poslankyňa NR SR
... takže; ale chcela som sa vrátiť ešte k vašej poznámke. Takže dobre.

Ďakujem pekne všetkým za vecný tón a ja v ňom budem pokračovať, preto som využil možnosť vystúpiť v záverečnom slove. Budem veľmi stručný a krátky, pretože tú podstatu už povedal náš líder strany HLAS – sociálna demokracia pán Pellegrini.
Tiež chcem odpovedať podobne pánovi Kremskému, že, aj pánovi Gyimesimu, že my to nevnímame ako súboj o to, že či vláda má, alebo nemá, či dá, alebo nedá tie peniaze, pretože naozaj nie je možné pri óčeerke ako takej, pri pandemickej óčeerke vyčísliť ekonomický dopad. Ani v tejto chvíli nevieme, koľko počas druhej vlny bude zatvorených škôl a koľko rodičov bude môcť, musieť teda s deťmi zostať doma na pandemickej OČR. Nevedeli sme to dopredu ani počas prvej vlny a nevieme to, opakujem, ani pri normálnej, klasickej OČR. Takže preto tento dopad chýba.
Ale to, čo už teraz dobre vieme, je, že také dva podstatné fakty boli uverejnené dnes v médiách. Už počas druhej vlny je zatvorených 22 škôl, 9 500 žiakov je mimo vyučovacieho procesu a je tu predpoklad, že toto číslo sa bude navyšovať, samozrejme, v každom regióne asi odlišne.
A ten druhý údaj zaujímavý z dnešných médií je, že až pätina slovenských domácností nemá vytvorený žiadny finančný vankúš ani len na jeden mesiac. To znamená žiadnu finančnú rezervu. A keď si predstavíte, aj počas tej prvej vlny, keď domácnosti dostávali iba 55 % z denného vymeriavacieho základu, tak to určite ešte možno jeden mesiac vedia vydržať, ale dva mesiace už ťažko, tri mesiace už prakticky vôbec. Hypotéky, faktúry, inkasá, všetko podobné. Preto teda navrhujeme tento spôsob riešenia, ktorý je veľmi jednoduchý a je úplne totožný s materskou dávkou, ktorá sa v súčasnosti tiež poberá vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu.
Chceme jednoducho, aby keď tá druhá vlna udrie v plnej sile, aby tí rodičia mali tie mesiace počas tej druhej vlny prakticky čistý príjem, jeden z tých rodičov. Jeden z rodičov má nárok na túto pandemickú OČR, to je jedno, či matka, alebo otec. Takže o to tu ide, lebo potom sa naozaj tie mnohé domácnosti a rodiny dostanú do stavu až hmotnej núdze a bude to štát stáť možno ešte viac.
Chcem vás preto pekne poprosiť, vo vecnom tóne, toto je len prvé čítanie. Skúste sa zamyslieť nad tým, či by ste to nepodporili aspoň v prvom čítaní. V druhom čítaní to bude v októbri, v rámci druhého čítania sa dá meniť to nastavenie, dá sa o tom diskutovať. A hlavne v októbri už budeme vedieť, v akej sile tá druhá vlna pandémie udrie. Takže prihováram sa naozaj vecným tónom. Skúste sa nad tým zamyslieť.
Ešte jedna informácia možno pre vás. Ministerstvo práce najprv oficiálne odmietlo tento náš návrh, ale potom v televíznej diskusii pán Krajniak priznal, že nie, neodmieta to hneď ako zo stola, nezmetie to zo stola hneď len preto, že je to opozičný návrh. Opakujem, je to len prvé čítanie. Nič sa nestane, keď to posuniete do druhého čítania a tam sa už môžme definitívne rozprávať buď o podobe toho zákona ako celku, alebo aj o zamietnutí z vašej strany.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Budem stručný, ale po ôsmich rokoch robím znovu spravodajcu a trošku by som sa hanbil, keby som nič nepovedal a zvlášť v oblasti, ktorá sa bezprostredne dotýka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže, Erik, nechcem podporiť vášho lídra, chcem sa prihovoriť za ľudí, za rodičov, ktorých sa táto problematika dotýka.
A sú tu dve veci, ktoré sú v tomto prípade dosť dôležité. A po prvé, dnes vláda rozšírila pomoc pre samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnávateľov vzhľadom na dopady pandémie do konca roka, prípadne aj na ďalšie mesiace. Je to správne, treba robiť kompenzácie, treba hľadať riešenia, ako udržať ľudí v práci a v zamestnaní, prípadne ako pomôcť živnostníkom, aby, v úvodzovkách, neskrachovali.
Druhá vec, začiatkom tejto schôdze Národnej rady minister práce predložil návrh, aby nemali nárok na óčeerku rodičia, ktorí dobrovoľne ostanú doma pri svojich deťoch, pretože majú nejaké obavy. To je ďalší dôležitý argument, ktorý do tejto problematiky zapadá.
No ak sa dobre pamätám, niekde v minulom roku sme prijali dva stupne – aj časové óčeerky, to znamená ošetrenie člena rodiny, jedna tá malá klasická a prijali sme aj druhú, tzv. veľkú, 90-dňovú, ktorá má slúžiť tomu, že keď sa rodina dostane do neočakávaných problémov, nedajbože, keď sa stane, že ochorie dieťa vážne, možno onkologicky, potrebuje tých, tie tri mesiace tá rodina na to, aby sa prispôsobila, aby našla spôsob, mechanizmus, možno jeden z rodičov bude musieť ostať doma alebo zobrať si nejaké dlhšie, dlhšie platené voľno. To znamená, aj v minulosti sme do istej miery riešili problematiku, ktorú život prináša a kde nie je možné iným spôsobom pristúpiť k riešeniu tej veci, ako že štát musí do istej miery viacej priplatiť.
No a treba povedať jednu vec, že dnes sme v situácii, ktorú sme nepoznali. Je tu nový výraz, pandemická óčeerka. A ja som osobne presvedčený, že tá pandemická óčeerka je tak nevyspytateľná, že môžu byť rodiny, ktoré sa môžu dostať do vážnych problémov. Preto je namieste, aby sa aj táto snemovňa zaoberala otázkou, či to má byť denný vymeriavací základ 75 %, o tom diskutujme, o tom môže byť priestor v tom druhom čítaní. Ale každopádne sa prihováram za to, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2019.
Návrh so stanoviskom Dozornej rady Sociálnej poisťovne bol prerokovaný a schválený uznesením vlády č. 275 dňa 7. mája 2020.
Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúce sa na účtovné obdobie roku 2019. Tento návrh obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky, tabuľkovú časť.
Článok VIII poznámok je venovaný plneniu rozpočtu príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne a tvorbe fondov k 31. decembru 2019.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2019 dosiahli výšku 8 436 124 000 eur, čo predstavuje 100,66-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2019.
Sociálnej poisťovni nebol v roku 2019 poskytnutý transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Zdroje Sociálnej poisťovne vrátane prevodu prostriedkov z minulého roka v objeme 660 303 000 v roku 2019 predstavovali 9 102 427 000 eur.
Výdavky v roku 2019 dosiahli výšku 8 573 851 000 eur, čo predstavuje 102,56-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2019.
V roku 2019 Sociálna poisťovňa hospodárila v správnom fonde s výškou 204 451 000 eur, bol schválený. Výdavky reálne správneho fondu boli vo výške 167 334 000 eur. Použitie správneho fondu predstavuje 1,95 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne.
Detailnejšie údaje o všetkých skutočnostiach sú v predkladanom materiáli.
Záverom si vás dovoľujem, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať, aby ste s ohľadom na stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Káčer, Juraj, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
... účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2019 prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky tento návrh schvaľuje.
Ďakujem pekne za slovo. Prajem príjemný zbytok rokovania.