12. schôdza

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, mám tu niekoľko poznámok. Vzhľadom k tomu, že dnes máme naozaj taký veľký kvalt, takých nemám úplne akože sústredené, naprosto že od slova do slova, ale pokúsim sa to nejako tak naviazať postupne. Predkladáme teraz tento zákon a mám k nemu trošku, trošku výhrady. Najprv sa vrátim ešte k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Musím sa k tomu vrátiť.
Skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť na základe toho, že predmetný súčasný stav by spôsoboval značné hospodárske škody. Rád by som to trošku upresnil, niektoré argumentačné roviny pána predkladateľa, ktoré boli predložené práve na zdôvodnenie tohto stavu. Ja si nemyslím, že hrozia veľké hospodárske škody.
Pán predkladateľ pán minister, vy ste hovorili aj na výbore a nakoniec aj pri predkladaní, že jedným z tých dôvodov je, že 400 obcí na Slovensku nemá v súčasnosti prefinancovaný triedený zber. Ono je to v skutočnosti tak, že táto situácia nastáva, nastáva väčšinou začiatkom roka, kedy vlastne organizácie zodpovednosti výrobcu zazmluvnia nových výrobcov a na základe trhového podielu musia niektoré obce prepustiť, pretože je to prepočet, taký prepočet na počet obyvateľov. To znamená, že niektoré obce musia prepustiť a naopak tie OZV, ktoré posilnili, zase musia pribrať. Je to taký komplikovaný mechanizmus, nie veľmi šťastný. Dá sa vyriešiť možno aj nejakými krokmi, čo sa týka nasledujúcich termínov, ale nie je pravda, že nie sú prefinancované, lebo v skutočnosti nenastala situácia, že by tieto obce boli v situácii, že nemajú prefinancovaný zber. Zberové spoločnosti naďalej zbierajú v tom čase a následne sú im uhradené náklady tou novou OZV. Teraz sme to v pripomienkovom, teraz sme to vlastne aj prekonzultovali v rámci teda pripravovanej tejto novely s ministerstvom. Došlo tam k jednému takému upresneniu, že si budú musieť tie OZV potom tie náklady nejakým spôsobom vyrovnať. Ale teda nie je pravdou, teda aby nevznikala nejaká všeobecná panika, že 400 obcí má proste výpadok nejaký a že tu hrozí, že sa triedený zber bude povaľovať po uliciach a nejakým spôsobom tu vznikne nejaká veľká hospodárstva škoda.
Takisto tu zaznela informácia, že organizácie zodpovednosti výrobcov sú v dôsledku COVID-19 podfinancované a teda že mali prepad tržieb. Priznám sa, ja sa venujem trošku tým odpadom už dlhšie, takže ja som si to aj overoval u dvoch najväčších organizácií zodpovedností výrobcu, ktorí majú vlastne, dá sa povedať, že veľmi veľký podiel na trhu, neviem, či 80 či viac percent, a teda potvrdili mi, že nie, že nenastal. Jedna povedala, že dokonca mierne im aj vzrástli tržby. Druhé mi povedali, že teda nič významné sa nestalo z hľadiska toho prepadu tržieb. Takže tiež si myslím, že tento argument aspoň na základe informácií, ktoré som si overoval, nie je celkom presný a teda nehrozila hospodárska škoda, že by bolo treba nejako sanovať OZV.
Tretia vec, ktorá ma ešte zaujala tam, lebo keď pán minister hovoril, že chyba nastala už pri zakladaní systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu, výrobcov v tom, že OZV zakladajú výrobcovia, samotní výrobcovia.
Pán minister, vy ste to označili za jasný konflikt záujmov. No ono je to takto, že smernica, samotná smernica aj samotné označenie, rozšírená zodpovednosť výrobcov predpokladá, že tieto náklady bude, že rozšírenú zodpovednosť výrobcov, organizačnú aj finančnú tiaž budú niesť výrobcovia. To znamená, že sa predpokladá, že aj OZV budú zakladať práve, práve výrobcovia. Je to tak všade. V podstate v celej Európskej únii je to úplne bežný model. V Česku je podobne jeden model, kde, kde je založený výrobcami. Takže to je, to je tiež taká, dávam to ako do pozornosti, že aby sme si potom vedeli nejako terminologicky sa naladiť, že nie je možná cesta, resp. je možná, ale bola by veľmi neštandardná, keby zakladali OZV nejaké iné súkromné subjekty. Navyše by to nič iné, nič významnejšie neprinieslo, pretože oni tak isto môžu mať záujem povedzme, že mať nejaký vysoký zisk, čo ale v našom prípade neplatí, lebo organizácia zodpovednosti výrobcov aj zo zákona sú založené na tzv. neziskovom základe.
Teraz k tomu bodu 2. To bolo teda k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. To som chcel práve povedať, že bolo by fajn, keby sme teda už na budúce sa vyhli skrátenému konaniu, aby sme si vedeli niektoré veci ujasniť, aby sme sa vedeli k tomu posadiť a mali čas si to preštudovať a pripomienkovať.
Potom je tam tá druhá vec. My sme s ministerstvom mali rokovania, ja veľmi oceňujem, že ministerstvo bolo veľmi ústretové. Našli sme spoločné body, kde ustúpilo ministerstvo, ustúpili sme aj my. Tak toto považujem za veľmi, ako veľmi pozitívnu záležitosť. Ten sporný bod, ktorý, o ktorom sme sa bavili najviac, je § 59, ktorý hovorí o tom v jednom bode, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených predpisom. To by znamenalo v podstate, že vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov k zberovej spoločnosti by vstupoval štát a nasadil by nejakú minimálnu cenu, ktorú budú dávať OZV zberovým spoločnostiam. Na základe nejakých ďalších veľkých, dlhých rokovaní sme dospeli k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som podpísal aj ja, a ja si ho tu dovolím teraz aj predložiť a aj prečítať.
Ide o pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej a Radovana Kazdu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja by som vás ešte chcel upozorniť, že potom už nebudete môcť odôvodňovať, vám zastaví čas.
Nech sa páči.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Môžem ho už len predložiť, hej? Dobre, výborne. Takže tam sme práve napísali - dvadsať minút mám čas - tam sme práve zmenili tento konfliktný bod na ten, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených nákladov ustanovených vykonávacím predpisom. Ja vám to potom podám a je tu aj zdôvodnenie. Trochu to mení tú podstatu toho, toho, že nebude vlastne úrad, úradník stanovovať nejakú, že minimálnu cenu, ktorú bude musieť zaplatiť OZV zberovej spoločnosti, veľmi jednoducho povedané, ale že mala by, mal by sa vytvoriť nejaký taký cenník, vyhláškový cenník ekonomicky oprávnených nákladov.
Ako som už povedal, ja som ho tak isto podpísal, napriek tomu mám k nemu výhrady, ktoré by som tu rád povedal, ktoré by som tu rád povedal a upozornil možno na niektoré veci, ktoré, ktoré by možno ministerstvo malo ešte zvážiť a prípadne ešte, ešte nejakým spôsobom pracovať s touto novelou, lebo v momente, keď stanovujeme nejaký cenník, keď do obchodného vzťahu medzi OZV a zberovou spoločnosťou vstúpi nejaká cenová vyhláška, tak sa dostávame do nejakej situácie regulovaných cien, čo mi trošku pripomína, pripomína mi to trošku časy pred rokom 1989, kedy vlastne vláda presadzovala tvrdý socialistický model regulovaných cien. Vtedy dokonca existoval, vtedy dokonca existoval, vtedy bola vlastne tvorba cien výrazne centralizovaná a o základných obrysoch cenového vývoja rozhodovalo v podstate politbyro, čo je v podstate vláda, pretože oni ovládali vládu, hej, čiže môžme povedať, že ovládalo to ministerstvo, ako v súčasnosti. A existoval nejaký slovenský cenový úrad ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti cien, vieme, ako to fungovalo, že napríklad cena mlieka bola vyslovene zrazená dole pod výrobné náklady a následne bola dotovaná. To znamená, že tam presne bol ten mechanizmus, kedy ten štátny úradník povedal, že nie, toto nebude trhová cena, ale bude to, bude to určená nejakým, nejakým úradom, hej, v tomto prípade tým cenovým úradom.
No obávam sa tohto modelu a skúsim to povedať, napríklad poľnohospodári. Poľnohospodári pestujú jablká. Predstavme si poľnohospodárov, pestujú jablká a oni sú nespokojní, naozaj sú často nespokojní s tým, že odberateľ ich služieb, trebárs veľké obchodné reťazce veľmi tlačia na cenu, veľmi tlačia na cenu, čiže oni majú v podstate veľmi malé marže. A teraz si skúsme predstaviť, že čo by nastalo v prípade, že by prišlo ministerstvo a vydalo by cenník, že kilo jabĺk vám neodoberieme za 3 eurá alebo 2, ale odoberieme vám za 5 eur, hej? Čiže toto, toto je presne ten istý mechanizmus, že na, na základe toho by potom teda ten, ten producent jabĺk by dostával oveľa viacej peňazí, ktoré by potom, samozrejme, museli zaplatiť spotrebitelia, občania v tej cene toho jablka, hej, čiže zdraželo by jablko.
Nechcem to porovnávať, samozrejme, s prípadom týmto, kedy aj pán minister hovoril, že to prenesenie do cien by nebolo také významné, ako to hovorím ja teraz v prípade týchto jabĺk. Hovorím o tom mechanizme, o tom mechanizme regulovaných cien, kedy by sme mohli potom takýmto istým spôsobom pokračovať ďalej a stanovovať cenu mlieka, cenu, ja neviem, výrobcov producentov obilia pre, pre mlyny, cenu chleba pre výrobcov teda pekárov, pre obchodné reťazce a týmto spôsobom by sme sa dostali zase do toho neefektívneho systému cenovej regulácie. Takže preto mám akože dosť, dosť významný, významný naďalej s týmto problém a čo si teda osobne myslím a domnievam sa, že tento cenový mechanizmus možno bude aj napadnuteľný. On totižto naozaj narúša hospodársku súťaž. On do veľkej miery aj demotivuje, de facto odbúrava súťaž medzi OZV, lebo na čom oni môžu teraz súťažiť, keď oni v podstate budú mať nejakú cenníkovú cenu, nejakú stanovenú, za ktorú zaplatia zberovej spoločnosti, že ona odvezie triedený zber, dá ho, spracuje ho na linke a dá ho následne recyklovať alebo zhodnotiť energeticky.
Smernica o odpadoch v čl. 8a ods. 4c hovorí, že členské štáty, a hovorí teda o tej rozšírenej zodpovednosti výrobcov a hovorí o tom, že členské štáty príjmu potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tak aby tieto finančné príspevky nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Tieto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi.
V tomto prípade hovoríme o príslušných aktéroch organizácie zodpovednosti výrobcov a zberové spoločnosti. Nevidím tam, že by príslušným aktérom malo byť ministerstvo životného prostredia ako sprostredkovateľ nejakej, nejakej regulovanej ceny. Takže obávam sa a teda upozorňujem na tento problém so smernicou, že nakoniec môže byť s týmto, s týmto výkladom veľký problém. Navyše teda zákon, ktorý sa týka obalov, je takzvanou, teda smernica je technickou normou a veľké zásahy práve do tejto problematiky by mali byť poslané na notifikáciu do Európskej komisie, na Európsku úniu a tento proces trvá niekedy aj niekoľko mesiacov, než potvrdia, že áno, toto znenie je v poriadku. Verím, že ministerstvo toto má ošetrené, ale v tom prípade by sa teda platnosť tej normy musela, musela významne posunúť.
Aha, to som hovoril, teda je to, je to už v podstate zásah do trhu, dosť veľký zásah do trhu, novelou sa v podstate môže vo významnej miere stratiť cenová konkurencia medzi tými OZV. Tie OZV stratia ten cenový nástroj, teda hlavný nástroj, ktorým môžu súťažiť medzi sebou. My máme ako veľmi dobre založený systém organizácie zodpovednosti výrobcov, máme vcelku akože, ono je to vládna regulácia, je to vnútený trh, takže nefunguje akože stopercentne, všetci o tých problémoch vieme, dlho sa, veľmi často sa o nich aj rozprávame, ale, ale jednou z jeho výhod je, že máme viac ako desať, neviem, či teraz 12 či 13 týchto organizácií zodpovednosti výrobcu, výrobcov, ktoré medzi sebou súťažia. To znamená, že ich primárnou motiváciou naozaj je efektívnym spôsobom zabezpečiť mieru triedenia a následného zhodnotenia, zhodnotenia toho, týchto obalových zložiek, obalových častí komunálneho odpadu. A v tomto vidím problém, že či náhodou nenastane ešte aj konflikt s nejakou, s nejakou ochranou hospodárskej súťaže alebo protimonopolnou problematikou atď. Takže rád by som ešte upozornil aj na tento aspekt.
Mám tu ešte, ešte čo tu mám? No tak toto je asi tak zhruba všetko. Ešte mám jeden bod, a to je ten bod, čo sa týka zálohovania nápojových obalov. My keď sme tu boli v lete, tak ministerstvo hovorilo o tom teda, že, a ja som teda tiež to aktívne podporoval, aby sa presunul termín zavedenia zálohovania nápojových obalov z 1. 1. 2022, myslím, na 2023. Bolo to v skrátenom konaní a bolo to v dôsledku práve koronakrízy, teda nastupujúcej pandémie ochorenia COVID a tie argumenty som videl ako veľmi naozaj významné aj práve z toho dôvodu, že ten proces sa tak dosť významne zabrzdil, hej? A zabrzdil sa aj výmenou vlády, to vieme. Prišla výmena vlády, zabrzdil sa proces, následne ľudia prestali chodiť do práce, čiže sa veľmi spomalil.
Preto ma teda prekvapilo, že teraz ministerstvo napriek tomu, že je koronakríza ochorenie, ochorenie COVID tu je v druhej vlne, tak sa chce vrátiť k tomu termínu 2022. Prinesie to, samozrejme, zvýšené výdavky pre, pre spotrebiteľa. Ten systém má stáť 80 miliónov len na vstupných nákladoch, 5 miliónov eur ročne na, strata toho systému, ale najmä teda nie som si celkom istý, či sa podarí splniť tento čas zavedenia, zavedenia tejto, tejto normy do, do praxe vzhľadom k tomu, že nie je vybratý ešte ani správca systému v súčasnosti. A vyžaduje si to následne ďalšiu operáciu pre niekoľko tisíc, pre niekoľko tisíc obchodných prevádzok, kedy budú musieť zaobstarať, správca systému bude musieť zaobstarať tie automaty na zber, budú sa musieť tam urobiť nejaké stavebné úpravy atď. atď. Všetko prebieha nejakým povoľovacím procesom veľmi dlhým a máme na to v podstate len rok a tri mesiace.
Takže toto mám len takú pripomienku, že teda obávam sa, že sa to nepodarí stihnúť. Ja držím palce ministerstvu, hoci nie som zástanca zálohového systému. Naopak ja som odporca tohto systému, ale rešpektujem teda rozhodnutie ministerstva zaviesť ho a držím palce mu teda, aby, aby sa podarilo zaviesť ho v tomto termíne, termíne, len dávam tam ten taký, taký veľký otáznik.
Oceňujem naozaj ústretovosť ministerstva, že hoci sa teda rozhodlo pre, hoci sa rozhodlo pre skrátené legislatívne konanie, tak, tak našlo si priestor na komunikáciu aj s koaličnými partnermi, dospeli sme k niektorým úpravám, v niektorých sme naopak ustúpili my. Výsledkom toho je aj tento pozmeňovací návrh a tak pevne verím, že tá spolupráca bude pokračovať a budem veľmi rád, keď v budúcnosti už naozaj budeme mať dosť veľa času na to, aby sme mohli sa tej odpadovej legislatíve venovať dôsledne s medzirezortným pripomienkovým konaním a so všetkými tými procesmi, ktoré, ktoré nastanú.
Tak toľko asi zhruba. Ďakujem.

Áno, prečítam, mám ho.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Bez toho by to asi nešlo. Nech sa páči.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
V článku, teda pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej, Anny Zemanovej a Radovana Kazdu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nemusíte sa ponáhľať, máte čas zastavený, takže môžete čítať kľudne.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Výborne, ďakujem, 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 74/2020 Z. z., tlač 246.
V čl. I bod 9 § 59 ods. 1 písmeno g) znie:
„g) uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)],".
Odôvodnenie: Navrhuje sa nahradenie znenia vládneho návrhu, ktorý pôvodne predpokladal uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených vykonávacím predpisom, novým znením, ktoré predpokladá úhradu iba ekonomicky oprávnených nákladov. Dôvodom navrhovanej zmeny je snaha o spresnenie textu v tom zmysle, že tieto náklady nemajú byť svojvoľne stanovené, ale majú byť odôvodnené ekonomickými, ekonomicky oprávnenými výdavkami. A je to návrh 15 poslancov a pozmeňujúci návrh je to. Tak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega Rado, že si spomenul aj to zálohovanie fliaš, no vraciame sa naspäť, o rok sa nám skracuje lehota na prijatie lepších opatrení. Pevne verím ale, že na ministerstve sa ešte pozrú na ten zákon, ako to je nastavené, lebo ako sme aj rokovali, som sa rozprávala párkrát s pánom ministrom, tak verím, že naozaj je vôľa tento systém vylepšiť tak, aby nezostávali nám plastové fľaše niekde mimo toho systému. A aby bolo cieľom lepšie, čistejšie životné prostredie, to znamená minimalizovať výskyt plastových fliaš v teréne, takzvaný ten litering, ktorý bol ako hlavný argument, keď sa ten zákon zavádzal. A pevne verím, že nájdeme nejakú reálnu kombináciu zálohovania fliaš. Pre mňa by bolo najlepšie, keby bol na dobrovoľnej báze a doplnený o nejaký možno výkup, výkup plastových fliaš, ktoré nebudú označené, aby vlastne sa to dosiahlo, ten cieľ, ktorým chceme zvýšiť mieru recyklácie a čistejšie životné prostredie. Ak ministerstvo si skrátilo túto, túto možnosť, tak o to snáď budú intenzívnejšie na tom pracovať.

Vážené kolegyne a kolegovia, pán minister, v dokumente Zahraničná a európska politika sa píše, že Slovensko je slobodný a suverénny štát. Ja sa pýtam: sme slobodný a suverénny štát? Sme slobodný a suverénny štát, keď v Ústave Slovenskej republiky v čl. VII ods. 2 stojí, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky? Je to naozaj sloboda a suverenita? To kto chce komu nahovoriť, že nariadenia EÚ a Európskej komisie, keď sú nadradené nad zákonmi Slovenskej republiky, že sme slobodní a suverénni? To dakto myslí vážne? A je nutné k tomu dodať, že každé vybočenie z ohradenej úzkej cesty môže byť trestané sankciami, pokutami. Kto túto kazajku ušil? A nám sa budú predkladať, s prepáčením, nejaké kecy o suverenite a slobode?
Na začiatku dokumentu je hláška, že máme pôsobiť ako spoľahlivý a zodpovedný partner na európskej a globálnej scéne. A ja sa opäť pýtam, či to nie je trošku ináč. Pýtam sa, či nie je pomenovanie spoľahlivý a zodpovedný partner len zamaskovanie skutočnosti, že sme len poslušní sluhovia geopolitických pánov.
Pýtam sa tiež, či členstvo v Európskej únii a NATO znásobuje možnosti presadzovania a obhajoby záujmov Slovenskej republiky. Dávam príklad, nedávny: poslanci vládnej koalície a aj iní odhlasovali vyslanie našich vojakov do Mali a Stredoafrickej republiky. V tomto prípade sa veľmi vážne pýtam, aké presadzovanie a obhajovanie záujmov môžme mať v Mali či Stredoafrickej republike? Či my tam exploatujeme africký urán, ropu, iné suroviny. Neťažia, či neťažili tam napríklad urán vo veľkom Francúzi v oblasti Sahelu? Nie sú to tí Francúzi, ktorí väčšinu elektriky majú z jadrových elektrární a potom sa hrdia, že majú čistú energiu? Aké obhajovanie záujmov budeme presadzovať v Stredoafrickej republike? Aké my máme záujmy v Stredoafrickej republike? Či tam na čele expedičného zboru pôjde pán minister Naď ťažiť krvavé diamanty?
Keď Biľak a jeho kumpáni pozvali vojská Varšavskej zmluvy do Československa, boli tieto vojská označené za okupantov. Keď naši vojaci ako súčasť iných armád budú pôsobiť v Afrike, tak čo asi budú? Nebudú pre domácich okupanti? Ale budú. Ale Tuaregovia či aké iné kmene nebudú po nich hádzať kamene, ako sa hádzali kamene a tehly z hotela Slovan v Košiciach po ruských tankoch. Oni obľubujú kalašnikovy a tiež aj naše 58-ky, ktoré sa, čuduj svete, objavili u moslimských vzbúrencov. Že by to boli tie, ktoré predával Galko za jedenásť eur? Nebudú chrániť naši vojaci skorumpované vlády, ktoré sú evidentne tam skorumpované, a ktoré brutálne potláčajú ľudské práva, ku ktorým sa Slovenská republika hrdo hlási? Bolo by vhodné, aby konečne prišli takí poslanci a vláda, ktorí by hájili naozajstné záujmy Slovenskej republiky a neboli len sluhovia cudzích pánov.
Zoberiem si napríklad Bielorusko a naše peniaze pre opozíciu. Pán minister, však sa tuším nemýlim, že práve vy ste povedali, že protesty v Bielorusku nie sú riadené zo zahraničia a naše peniaze o chvíľu idú bieloruskej opozícii. To nie je riadenie či podpora opozície? Pán minister, hovorili ste o potrebe NATO. To je v záujme Slovenska provokovať pri hraniciach Ruska? To vám nedôjde, že, nedajbože, v prípade vážneho vojnového konfliktu budeme práve my prvosledový terč? To som vravel aj vášmu predchodcovi.
Pláštik NATO. Západné krajiny nás neochránia. Čo urobili západné krajiny v Mníchove? No zradili bývalé Československo a spôsobili tým nástup Hitlera. Takže takéto sú naše empirické skúsenosti s krajinami západu. Čo teraz urobila šialená politika západných krajín so sebou samými? Však títo členovia EÚ dokázali rozvrátiť už samých seba. Dovliekli milión a viac jadrových fyzikov, lekárov a inžinierov, ktorí zrazu stratili vedomosti a diplomy. Pán minister, to je len taká vsuvka, zážitok, hej, aby som charakterizoval, k čomu my spejeme.
Moja posledná návšteva v Ríme mala jednu základnú črtu. Všade postávajúci jadrový fyzik častokrát s rituálnymi rezmi a neustále opatrovanie či otravovanie, no a opatrovali sa. To máme rešpektovať Európsku komisiu, ktorú vedú a viedli takí ekzoti ako škandály vyrábajúci v opitosti pán Juncker či Ursula von der Leyenová, ktorá hneď vymýšľa nové taktiky na prísun migrantov? Toto chceme, pán minister?
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Mizík, zaujala ma vaša interpretácia čl. VII ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorej sa domnievate, že Slovenská republika nie je slobodný a suverénny štát, ako sa uvádza v dokumente. Mňa by zaujímalo, že či ste nejako konzultovali toto svoje stanovisko aj s občianskym tribunálom, ktorý sa domnieva na základe čl. VII ods. 2, že aj Slovenská republika bola zrušená týmto čl. VII ods. 2 alebo, alebo teda ste nezávisle dospeli k tomuto záveru sám. Ďakujem.

Pán Dostál, vaša špeciálna a typická taktika. Ale jedno vám poviem. Vy ma chcete presvedčiť, že biely kváder je čierna guľa. Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, bolo mi radosťou vypočuť si dnes dopoludnia niečo, s čím môžem bez štipky premáhania súhlasiť. A považujem za dobré, že sa v parlamente aspoň čas od času rozvinie aká-taká diskusia o zahraničnej politike. Toto v našom parlamente dosť dlho chýbavalo a takýto vstup, ako predniesol minister zahraničných vecí, je dobrým základom na to, aby sa o zahraničnej politike hovorilo. Nerobím si, samozrejme, žiadne ilúzie o tom, aké vlny zdvihne jeho vystúpenie a keďže sa poznáme, všetkých svojich pappenheimských poznáme, tak je zrejmé, čo kto z prihlásených do diskusie povie. Samozrejme, môžte si povedať, však my vieme i to, čo povieš ty a tu sme u toho, že veľmi cennou vecou v zahraničnopolitickej orientácii je stabilita. Samozrejme, existuje stabilita pána poslanca Mizíka i pána poslanca Blahu, existuje moja a tí, ktorí, nedajbože, počúvajú to, čo hovoríme, si ich môžu vybrať.
Stabilita je to, čo zaznelo v tom prejave ako nosná potreba dnešného sveta. A nedá sa, než sa vrátiť k tomu, na čom ten prejav spočíval, na zdravom rozume, na reálnom poznaní behu sveta, na tom, že v dnešnom svete, ale už nielen v dnešnom sú bláboly o teórii mostov, po ktorých sa dupe, alebo ktoré sa potom občas vyhodia do vzduchu, bláboly o neutralite, bláboly o slovenskom Švajčiarsku a všetkom podobnom, blábolmi, čo neznamená, že im ľudia spracovávaní prívalom hoaxov alebo vyslovených klamstiev nemôžu veriť. Ide len o to, aby, pokiaľ možno, pre budúcnosť krajiny zdravý rozum stál na vrchu.
Keď človek počúva to, ako sa nehorázne podporuje americká zahraničná politika, ktorá uznala Golanské výšiny ako súčasť štátu Izrael, tak mi napadá stará pravda o tom, že keď začneš vojnu a dokonca, keď ju začneš opakovane a potom ju opakovane prehráš, tak to so sebou prináša isté zúčtovanie.
Nemecká ríša začala v 20. storočí dve vojny a výsledkom tej druhej z nich je to, že rodisko Immanuela Kanta - Königsberg - už nikdy zrejme Königsbergom nebude. Je Kaliningradom a zrejme ním na dlho ostane.
Pravda ale je, že v rámci toho, že sa tu volá po tom, aby sa nekopalo do Ruska a do Číny, si nespomínam na to, že by Ukrajina niekedy začala vojnu proti Rusku. Naopak, Rusko sa pred rokmi spolu so západnými krajinami stalo v Budapešti garantom teritoriálnej integrity Ukrajiny. Výmenou za to odovzdala Ukrajina atómové zbrane. Desiatky rokov predtým veľmoci garantovali teritoriálnu integritu zvyšného Československa. Československo odovzdalo pohraničie, vrátane pevnosti.
Treba povedať, že dejiny sa zopakovali. Garant tej teritoriálnej integrity Adolf Hitler a Vladimír Putin tú zmluvu pošliapali a predviedli agresiu.
Chcem teda povedať, že je dobré poznať históriu a je dobré pamätať si, čo, kto, kedy, komu urobil. I v ministrovom vystúpení zaznelo a mne to tiež nejde do hlavy, kde sa berie na Slovensku tak nie síce prevažujúci, ale predsa nie úplne minimálny negatívny postoj k Spojeným štátom. Ja si nespomínam a rád sa nechám poučiť, komu tuná v tejto našej vlasti, buď v tej bývalej alebo v súčasnej, niekedy Spojené štáty ublížili. Naproti tomu pamätníci sa môžu pamätať, ako hneď po druhej svetovej vojne, v ktorej sme boli víťazi a spojenci, sme stihli odviesť daň v podobe záboru podkarpatskej Rusi. A potom sme stihli odviesť ľudskú daň v podobe tisícov ľudí odvlečených do gulagov. A potom sme odviedli daň na životoch a na osudoch po auguste ´68 a tak sa pýtam, keďže prezidentom tej krajiny, do ktorej nemáme kopať, ako hovorí pán poslanec Blaha, je dôstojník KGB. Neviem, či je to dobrá kvalifikácia na to, aby mohol mať našu dôveru, ale myslím si, že je veľmi dobré, že sme členmi obranného spoločenstva, na ktoré si ani on, ani nikto iný nemôže trúfnuť. Ukrajina je mocnejšia a silnejšia ako my, ale ukázalo sa, že sa na ňu dá trúfnuť.
A v tomto zmysle by som uzavrel kapitolu verenia bludom. Nikto nehovorí, že máme mať s Čínou alebo s Ruskom vzťahy na hrane noža. Ale máme mať obozretný a rezervovaný postoj, pretože ich svety a naše svety sú iné a pochybujem, že by hádam aj tí, ktorí budú hovoriť opak, chceli žiť v dnešnej Číne, v bodovacom systéme tej Číny, vo všetkom v tom, čo Čína i pre svojich obyvateľov vnútorne na základe slobôd predstavuje.
Takže je veľmi dobré, že sme členmi sveta, ktorý zdieľa isté hodnoty, ktoré využívajú i všetci tí, ktorí ten svet buď konjunkturálne, aby si tým získali svojich pevných voličov z rovnakého chovu, alebo úprimne zo srdca nenávidia a, samozrejme, ak tu dnes zazneli slová "poďme rokovať a nájdime konsenzus o vzťahu k Číne či Rusku", tak toto volanie znamená, prijmite moje videnie sveta. Ale, chvalabohu, máme zdravý rozum a neprijmeme ho. Nepotrebujeme konsenzus s každým a za každú cenu. Nebolo treba mať s konsenzus s nacistami ani s komunistami. Ani so Šaňom Machom, ani s Milošom Jakešom. Netreba mať konsenzus za každú cenu. Čo treba mať za každú cenu, sú hodnoty, ktoré za to stoja. (Potlesk.)

Pán kolega, vy si s tým konsenzom tak protirečíte, tak potom načo vôbec hovoríte o konsenze? Však to aj za bývalého režimu komunisti hovorili, že my nepotrebujeme konsenzus s kapitalistami a vlastne to, čo dneska tvrdíme, to je konsenzus nás komunistov. A toto dneska hovoríte vy to isté. Čiže vy sa zozbierate, ľudia, ktorí majú totožný názor, a potom to vyhlásite za konsenzus. Tak ak toto má byť konsenzus, ja tomu hovorím diktát a totalita, prepáčte.
Druhá vec, vy si šliapete po jazyku, keď v prípade Izraelu dokážete obhájiť okupáciu a anexiu Golanských výšin, ktoré patria Sýrii, tým, že ale však prehrali vojnu a Izrael je silnejší, tak potom z tej istej logiky vyplýva, že tak aj Ukrajina prehrala svoje územie a tým pádom to patrí Rusku, vybavené. Vy si tak protirečíte. Navyše keď poviete, že Ukrajina vraj vojnu nezačala proti Rusom? To choďte povedať tým upáleným ľuďom v Odese. Choďte to povedať obetiam neonacistického oddielu Azov. Choďte to povedať mŕtvym na Donbase.
Pán kolega, vy si neuveriteľne protirečíte a keď hovoríte o Spojených štátoch amerických, že kde sa berie tá, ten resentiment na Slovensku, no ľudia na Slovensku sú spravodliví a myslíte si, že si nevšimli to, ako bombardovali Juhosláviu? Alebo ako rozmlátili Irak, jeden a pol milióna mŕtvych, alebo ako rozmlátili Líbyu a kvôli tomu máme dneska migračný problém, alebo ako mučili ľudí v Guantáname, alebo čo páchajú na Julianovi Assangeovi, ktorý urobil až taký strašný zločin, že chráni slobodu slova a informuje o amerických zločinoch? A za to ho stíhajú a chcú ho možno aj popraviť? Mučia, týrajú človeka, vy, ktorý hovoríte neustále o slobode, toto vám nevadí? Pán kolega, navyše nezavádzajte a nešírte hoaxy. Aký bodovací systém Číny, to je čistý mýtus. Povedzte mi, kde je bodovací systém? V jednom malom mestečku to sa snažili na chvíľku zaviesť a už to neexistuje. Čiže vy ste ten, ktorý šíri dezinformácie a hoaxy. Prepáčte, ale takto to je.

Ďakujem, pán predsedajúci. Slovensko je malá krajina, preto každý, kto je schopný vnímať tieto fakty, musí uznať, že naše členstvo v Európskej únii a v NATO výrazne posilnilo vplyv v medzinárodných vzťahoch. Sedíme za jedným stolom s veľkými krajinami, kde sú dohodnuté pravidlá bez ohľadu na veľkosť krajiny a počet osôb obyvateľov. Európska únia je aj dnes poistkou proti nacionalizmu, národným egoizmom a je dobrým riešením osobitne pre menšie štáty, akým je aj Slovensko. Preto odmietam postoje kolegov, že mimo EÚ by bolo na tom Slovensko lepšie. Vítam postoj ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky k Bielorusku a k Ukrajine a v našom záujme je stabilné susedstvo. Rovnako ako kolega Peter Osuský materiál Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020 svojím hlasom podporím. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Peťo, ďakujem za tvoje slová, s ktorými sa od A do Z stotožňujem. Ja si chcem len tak trošku povzdychnúť, že žijeme nejakú zvláštnu dobu. Nedávno bol prezentovaný prieskum, kde vyše polovica respondentov sa vyjadrila, že Ameriku považuje za nejakú hrozbu. Ja tomu jednoducho nerozumiem a tak isto si kladiem otázku, ktorú si položil ty, čím vlastne Amerika si toto vyslúžila a ako ublížila Československu alebo samostatnému Slovensku? Nerozumiem tomu.