16. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov informovať vás o výsledku prerokovania predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali.
Výbor pre sociálne veci neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny odporúčali návrh schváliť s pripomienkami. Poslanci, ktorí nie sú členmi určených výborov, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov, sú uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Na základe rokovania výborov a rozpravy v gestorskom výbore gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Katarína Hatráková.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené dámy, vážení páni, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a v systéme ochrany práv a detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takže práve preto by som rada zareagovala v pár bodoch na predložený návrh zákona. Skúsim sa byť stručná, budem reagovať na konkrétne ustanovenia, keďže teda už v tom predošlom, pri tom predošlom návrhu zákona som mala trochu problém s niektorými ustanoveniami.
Takže v čl. 1 § 19 ods. 3 písm. c), kde v návrhu sa má zaviesť dôvod odvolania, že porušuje tento zákon alebo iné všeobecne záväzné predpisy, možno tu súhlasiť s dôvodom odvolania, že komisár porušil zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Bude ale otázny spôsob dokazovania porušovania zákona, ako napríklad nesprávne posúdenie dodržiavania práv dieťaťa, osoby so zdravotným postihnutím alebo nesprávne presadzovanie záujmov detí v spoločnosti. Napriek tomu sa toto zdá byť legitímny dôvod odvolania.
Otázne však je, či možno komisára odvolať aj za porušenie predpisu nižšej právnej sily. Či teda môže byť napríklad prípustné, aby dôvod odvolania bol závislý na tom, akú normu prijme ústredný orgán štátnej správy, čo môžu byť napríklad požiarne predpisy alebo predpisy o ochrane zamestnancov pred tepelným žiarením, čo by, samozrejme, bolo vnímané ako nelogické.
Okrem toho navrhovaný dôvod v znení návrhu zákona by umožňoval, aby bol komisár odvolaný aj pre menej závažné protiprávne konanie. Napríklad akýkoľvek priestupok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom jeho funkcie. Je preto nevyhnutné jednoznačne vymedziť predmetný dôvod na odvolanie komisára tak, aby bolo jasné, že ide o porušenie zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených s výkonom funkcie. Takže aby som nepôsobila veľmi negativisticky, oceňujem, že v spoločnej správe, je to tlač 151a, sa objavil tento pozmeňujúci návrh. Dané ustanovenie sa má teda zmeniť tak, že Národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru Národnej rady komisára odvolať, ak komisár porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára. To znamená, že teda došlo k vypusteniu tých slov "alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy". Takže ďakujem za túto zmenu predkladateľom.
Čo však vnímam stále ako problematické, je § 19 ods. 3 písm. d), kde sa hovorí, že koná spôsobom, ktorý vyvoláva alebo je spôsobilý vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Osobnostné a morálne predpoklady je, považujem za príliš vágne pojmy. Treba upozorniť na to, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára sa teda javí byť zneužiteľným. Tieto, toto môže byť v rozpore s tzv. Parížskymi princípmi, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva z roku 1992 a boli prijaté Valným zhromaždením OSN ako princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv. Nemožno na to zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala teda jeho predpoklady osobnostné, morálne alebo odborné. Preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára, teda predpokladáme, že vyberie len toho, kto tieto podmienky spĺňa.
Parížske princípy zaraďujú medzi hlavné zásady, týkajúce sa štatútu národných inštitúcií, záruku nezávislosti a plurality. Podľa nich musia mať národné inštitúcie infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činnosti, predovšetkým musia mať k dispozícii primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finančnej kontrole, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Stabilitu mandátov členov národnej inštitúcie, bez ktorej neexistuje skutočná nezávislosť, by mal zaručovať zákon, ktorý by upravoval spôsob ich menovania a dĺžku trvania mandátu. Tento mandát by mal byť obnoviteľný pod podmienkou, že bude zabezpečená pluralita členstva v tej inštitúcii.
Opätovne mi teda dovoľte vyzdvihnúť, že došlo k zmierneniu toho textu v pozmeňujúcom návrhu. Podľa tohto návrhu by teda text mal znieť, že "ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára". Táto formulácia je síce jednoznačnejšia, ale pokiaľ ide o konanie, ktoré môže byť dôvodom na odvolanie, možno to považovať stále za vágne.
Rovnako oceňujem aj to, že sa navrhuje stanoviť, že komisárovi bude umožnené pred rozhodnutím Národnej rady o jeho odvolaní vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a k dôvodom predloženia tohto návrhu. Je dobré, že odvolávaný funkcionár by mal mať možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť, aj k jeho dôvodom.
Záverom len chcem poukázať na nejednotnosť a nekonzistentnosť právnej úpravy príbuzných, s príbuznými inštitútmi, teda verejnou ochrankyňou práv a komisármi. Treba upozorniť, že možnosti odvolania verejného ochrancu práv z funkcie paragrafu, z funkcie podľa § 8 a § 10 zákona o verejnom ochrancovi práv sú, že pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv
a) vzdaním sa funkcie,
b) stratou voliteľnosti,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený,
d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
e) smrťou.
Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu to zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Taktiež vyššie uvedené ustanovenia nedávajú väčší priestor na odvolanie verejného ochrancu práv z funkcie, než zákon o komisárovi. Argument, že zakotvenie funkcie verejného ochrancu práv vyplýva z ústavy a teda z tohto dôvodu má štruktúra orgánov chrániacich základné ľudské práva vyššie postavenie a teda nie je potrebné meniť dôvody odvolateľnosti VOP, ale len komisárov, považujem za relevantný. Dôvod je jednoduchý. Nielenže náplňou činnosti oboch týchto funkcií je chrániť základné ľudské práva a slobody, ale vysoké morálne, odborné a osobnostné požiadavky na výkon funkcií, oboch funkcií sú totožné.
Takže hoci som doteraz zákon nepodporovala, ak bude pozmeňujúci návrh schválený, tak ako je predložený, tak ho podporím, lebo takto má vyzerať diskusia a som rada, že kolegovia reflektovali na moje poznámky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem pani poslankyni Hatrákovej za konštruktívne kritický príspevok a teda som rád, že napriek tomu, že na začiatku to vyzeralo, že naše názory na tento návrh sú dosť odlišné a vzdialené, tak vďaka tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý reflektoval aj tie pripomienky, ktoré sa objavili voči, voči pôvodnej verzii toho nášho návrhu, aj tú diskusiu, ktorá napokon tu bola aj pri schvaľovaní vládneho návrhu zákona aj v prvom čítaní, aj zo strany pani poslankyne, tak sme dokázali sa dopracovať aj v komunikácii s ministerstvom práce a teda aj s pomocou odboru legislatívy, samozrejme, parlamentnej, k zneniu, ktoré snáď bude môcť získať širšiu podporu. Takže aj ja ďakujem.

Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nechce. Pani spravodajkyňa? Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Keďže tu nevidím pána poslanca Richarda Vašečku, tento zákon prepadá na koniec schôdze.
Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 213, spoločná správa výborov má tlač 213a. Dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, aby návrh zákona odôvodnil.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 213.)

Dobrý deň. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo sme si k tomuto návrhu zákona už povedali aj v prvom čítaní, následne prebehlo rokovanie na výboroch. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu na výboroch. Bola rôznorodá. Nestretol sa tento návrh iba s pozitívnym ohlasom. Boli aj negatívne ohlasy na neho, skôr také pochybnosti, ktoré ale neboli dopovedané, takže k niektorým by som sa v krátkosti, potom budem mať vystúpenie, takže v rámci toho vystúpenia venoval. Budem aj, rád by som aj predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ale v princípe, o čo ide.
Politické strany, politické hnutia majú v súčasnosti tri druhy účtov. Jednak je to ten bežný platobný účet v komerčných bankách. Je to účet, ktorý majú na účely volebnej kampane. To je ten jediný transparentný z tých troch, ktoré majú. A potom je to osobitný účet, ktorý bol zavedený v roku 2019 ako účet, ktorý musí byť vedený v Štátnej pokladnici a istým spôsobom v praxi sa ukázalo, že až neprimerane obmedzuje politické strany, politické hnutia v tej bežnej prevádzke, v tej operatíve, ktorú vykonávajú v tom politickom, pri politickej činnosti. A tak isto samotné vedenie účtu v Štátnej pokladnici je oveľa menej flexibilné, ako vedenie účtu v komerčných bankách. Stále to tak platí, je to už dlhú dobu, zatiaľ sa nič nezmenilo.
Čiže ten prevládajúci názor aj poznatky z praxe sú také, že ten osobitný účet nejako nepreukázal svoju životaschopnosť, ani nejaké veľké opodstatnenie a preto sa navrhuje týmto zákonom tento osobitný účet zrušiť s tým, že by zostali dva účty, jeden ten klasický bežných, teda ten platobný bežný účet v komerčných bankách a potom účet na účely vedenia volebnej kampane, ten transparentný, aby všetci videli, akým spôsobom a na čo politické strany vynakladajú aké peniaze na, vo volebnej kampani. No a samotný zákon upravuje aj prechodné obdobie po zrušení tohto účtu, v ktorom tie zostatky, ktoré zostanú na účte v Štátnej pokladnici, by sa mali previesť na ten bežný platobný účet politických strán a politických hnutí.
Ja zatiaľ toľko. Pokiaľ ide o predstavenie návrhu zákona a potom, keďže som prihlásený do rozpravy, tak sa budem venovať otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch a tak isto aj podaniu pozmeňujúceho návrhu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa. A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Anne Miernej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pani poslankyňa, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 213, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 277 z 22. septembra 2020 pridelila tento návrh týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za druhé, výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Je tam prihlásený pán poslanec Vetrák. Pán poslanec, keď ste predkladateľ alebo navrhovateľ, tak nemusíte sa prihlasovať takto do rozpravy, dokonca vám ani neplynie čas.
Takže nech sa páči, máte slovo.