16. schôdza

20.10.2020 - 5.11.2020
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:08 hod.

Mgr.

Andrej Stančík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie 14:47

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam rozšíriť zoznam výborov, ktorým bola pridelený, pridelená tlač 289, t. j. výbor pre hospodárske záležitosti a ústavnoprávny výbor o výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Svoj návrh odôvodňujem tým, že surovina na výrobu biopalív sú suroviny a biomasa, ktoré sú v gescii hlavne ministerstva pôdohospodárstva. Preto trvám na tom, aby tento návrh zákona bol prejednaný aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

3.11.2020 o 14:47 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:48

Robert Fico
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, my sme na úvod tejto schôdze navrhovali, aby sme vyradili z rokovania všetky body programu, ktoré nesúvisia s bojom proti pandémii, ale keďže tento návrh nebol vypočutý, tak nám nezostane nič iné, len náš návrh na schôdzi predložiť, ale dám zadosť tomuto našemu procedurálnemu návrhu a budem veľmi stručný.
Pán podpredseda, dámy a páni, podávame návrh, aby do zoznamu pamätných dní bol zaradený Deň mníchovskej zrady. Je to udalosť, ktorá je nám všetkým dostatočne známe. A ja nevidím v tomto okamihu zmysel na historický nejaký návrat alebo nejaké diskusie, pretože na to nie je v dnešnej dobe ani atmosféra, ani priestor, preto skončím pri konštatovaní, že návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti. Nadväzuje na diskusiu, ktorá bola v pléne Národnej rady o iných pamätných dňoch a štátnych sviatkoch. Myslíme si, že by sme natoľko mali byť hrdí, že dokážeme verejne povedať, že nás Angličania a Francúzi hrubo zradili v roku 1938.
Takže navrhujem zaradiť tento pamätný deň do zoznamu. Z mojej strany všetko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.11.2020 o 14:48 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:50

Ľubica Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pozn.red.) a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

3.11.2020 o 14:50 hod.

PhDr.

Ľubica Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:52

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte iba niekoľko poznámok a chcel by som byť tiež stručný, pretože takisto zastávam názor, že túto schôdzu sme mali venovať predovšetkým boji s pandémiou a mohli sme pokojne odložiť všetky historické a ideologické body, ako je napríklad zákon proti komunizmu alebo dnešné zákony o pamätných dňoch na ďalšiu schôdzu. A už vôbec nehovorím o potratoch, ktoré sme naozaj nemuseli riešiť uprostred pandémie, kedy tu máme núdzový stav, kedy sa ani dotknuté skupiny nemôžu brániť svojimi ústavnými právami, ako je právo na protest a zhromažďovanie. Ale dobre, bola to vaša voľba a tým pádom musíme postúpiť túto diskusiu.
Dovoľte iba niekoľko historických poznámok. Mníchovská zrada je jedna z najväčších historických krívd, aké boli spáchané na slovenskom národe alebo na štátnom celku, ktorého sme boli súčasťou. Jedna z najväčších historických krívd. A toto nie je niečo, čo spochybňuje ktorákoľvek strana, ktorýkoľvek politický prúd. Toto si uvedomujú tak ľavičiari, ako aj pravičiari, tak konzervatívci, ako aj liberáli. Myslím si, že jediný, kto mľaská blahom z toho, že bola mníchovská zrada, sú fašisti. Takže som presvedčený, že každý v tejto sieni, každý v slovenskom parlamente by mal hlasovať za tento zákon. Za to, aby sme si tento čierny deň pre slovenské a československé dejiny pripomínali ako pamätný deň, ako memento, ako sa k nám postavili západné mocnosti.
A prosím, nevnímajte to ako prvoplánovo, že toto má byť nejaký trucpodnik a hejt voči západu. Tak to nie je. My sme mali možnosť, keby sme chceli, celé roky predkladať pamätné dni tohto typu, kde by sme poukazovali na to, ako sa k nám zachovali, ako špinavo sa k nám zachovali západné mocnosti. Teraz hovorím predovšetkým o Veľkej Británii a Francúzsku, ktorý v čase, kedy sa rozhodovalo o osude Československa, boli demokraciami, akými sú dodnes.
Nemci, Taliani môžu povedať, že to boli nacistické a fašistické režimu, ku ktorým sa nehlásia. Ale čo majú povedať dneska Briti, čo majú povedať Francúzi? Boli demokratickí a napriek tomu nás zradili. Ale opakujem, nie je hlavným dôvodom, pre ktorý tu sme, aby sme si teraz vylievali zlosť na západné mocnosti. Len viete, keď vy dneska, práve sa to stalo, prijmete pamätný deň 21. august a potom ešte nejaký ste si tam vymysleli dátum, ktorým chcete jasne mieriť na traumu, ktorá tu je a celkom legitímne tu je, z vpádu sovietskych vojsk a vojsk Varšavskej zmluvy a mierite to celkom očividne, aby ste si mohli vyburovať svoju zlosť voči Ruskej federácii, ktorá s týmto režimom, ktorý tu bol predtým, nemá dnes nič spoločné, tak sa pýtame, kde je tá spravodlivosť voči dejinám.
Pokiaľ chcete dávať pamätné dni tohto typu, nech sa páči, ale potom musíte byť féroví. Potom musí tu byť nejaká rovnováha, že, áno, zle sa k nám zachovala možno veľmoc na východe alebo teda režim, ktorý tam bol v tom čase. Ale potom platí aj opak, že v druhej svetovej vojne nás, alebo pred jej začiatkom, nás zradili západné mocnosti, naši západný partneri. Taký je historický fakt.
Čiže buďme féroví k našim dejinám a pokiaľ odsúdime Sovietsky zväz a Varšavskú zmluvu, tak odsúďme aj nacistické Nemecko, fašistické Taliansko a demokratické Francúzsko a demokratickú Veľkú Britániu, ktoré nás zradili v roku 1938.
Bolo to 30. septembra, resp. 29. septembra sa začala konferencia v Mníchove, kde sa rozhodlo o nás bez nás. Všimnite si, že o nás bez nás je jedno zo základných kréd, základných zlyhaní medzinárodnej politiky, ktoré nás ako trauma prenasleduje celú, celé naše dejiny, celé naše národné dejiny. Všimnite si, že keď sa aj nedávno rozhodovalo o kvótach, migračných kvótach na Slovensku, a Európska únia chcela rozhodnúť v Rade ministrov vnútra o nás bez nás, akú nevôľu to na Slovensku vyvolalo. Práve pre toto. Lebo máme skúsenosť, že západné mocnosti sa nám takýmto spôsobom otočili chrbtom a ani nemali odvahu sa nás spýtať, ani nemali odvahu prizvať nás k týmto rokovaniam. Takýmto spôsobom už viac nechceme fungovať. A myslím si, že každý Slovák, ktorý sa narodí a ktorý vyštuduje minimálne základnú školu, vie, čo je to Mníchovská zrada, a vie, že takýmto spôsobom sa svet jednoducho k Slovensku správať nemôže. Že demokratický svet takýmto spôsobom nemôže zaobchádzať s malými a suverénnymi národmi. Čiže je to obrovské memento a myslím si, že bez ohľadu na to, ako sa dneska, aké vzťahy máme dneska k západným mocnostiam, mali by sme si toto memento pripomínať, aby sa to už nikdy viac nestalo, aby sme nepodľahli slepej dôvere.
Dneska možno považujete, mnohí kolegovia, západné mocnosti za partnerov na, navždy, ako to kedysi bolo so Sovietskym zväzom na večné veky, tak teraz máme s Nemeckom, Francúzskom, Veľkou Britániou a tak ďalej na večné veky. Jasné, táto ilúzia tu vždy je v nejakých etapách histórie, keď si myslíme, že veľmoci sa budú správať v prospech malých štátov a že zo všetkého najviac túžia po tom, aby slovenský národ prosperoval. V poriadku, verte tomu, ale vždy si pamätajte, že nebuďme v geopolitike naivní, že veľmoci hľadia predovšetkým na svoje vlastné záujmy a že to ukázali aj počas Mníchovskej dohody v roku 1938. Viete, treba to povedať veľmi, veľmi expresívne. V roku 1938 to boli títo, tieto štyri západné mocnosti: Nemecko, Taliansko, Británia, Francúzsko, predovšetkým Francúzsko, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Československom, ktoré zavraždili Československo, zavraždili Československo.
Ja som tu počúval pána Dostála, počúval som pána Osuského v predošlom, v predošlej diskusii o pamätnom dni, o štátnom sviatku vzniku Československa, ako hovorili o Československu s úctou a s dôstojnosťou. V poriadku. Viete, kto zavraždil Československo? Na to už nechcete spomínať? Boli to Nemci, Taliani, Francúzi a Veľká Británia. A opakujem to, že to spravili Taliani a Nemci, to bola historická éra, kedy tam dominovali fašistické a nacistické sily, ale že to urobili demokratickí politici z Francúzska, ktorí mali dohodu s Československom, že nás budú brániť, že to urobili Briti a že sa veľmi angažovali Briti. Spomeňte si na tie výjazdy britských diplomatov, ktorí nás presviedčali v Československu, aby sme odovzdávali územie, ktoré je obývané Nemcami. To bola taká nadpráca v prospech Hitlera, že na to jednoducho nesmieme zabudnúť.
Takže myslím si, že nežiadame nič nad rámec, pokiaľ chceme, aby sme si tento deň pripomínali. A spomeňme aj na tie historické okolnosti, keď Československo malo v tom čase silu, aby sa bránilo, malo. Keby sa za nás postavilo aj Francúzsko a keby sa za nás postavila aj Veľká Británia, nezabúdajme, že sme mali dohodu aj so Sovietskym zväzom a ten sa nás chystal brániť, keby sa všetci za nás postavili, tak by sme toho Hitlera v tom čase porazili. Všetko mohlo byť inak. Ale kvôli zbabelosti Nemcov, resp. zbabelosti Francúzov a Britov najmä, tu bola druhá svetová vojna so všetkým vraždením a všetkými dôsledkami, ktoré zanechala aj na Česku a Slovensku.
Čiže, priatelia, musíme byť v tomto smere konzistentní a nebuďme pokryteckí. Mníchovská zrada je niečo, čo by sa naše deti mali učiť ako čosi, čo je mementom pre budúcnosť slovenského národa.
Okolo našich hraníc boli vystavané bariéry, obranné bariéry, ktoré mohli zabrániť vstupu Nemecka a vstupu iných agresívnych krajín. Viete, čo sa stalo po Mníchovskej dohode? Všetky zabrali Nemci. Takto (rečník lúskol prstami) bez akéhokoľvek odporu, lebo sme to museli spraviť. Odovzdali sme im celú obranu a vystavili sa napospas Nemeckej ríši. Taká bola historická situácia. Už bolo potom len otázkou vôle nemeckých politikov, či nás obsadia celkovo alebo neobsadia. Taká bola situácia. My sme sa takto odovzdali (rečník spojil zovreté päste).
Viete, ale častokrát sa hovorí o tom, že československí politici mali vtedy niečo urobiť. Čo mohli urobiť, keď proti nám stáli štyri najväčšie veľmoci sveta so svojimi armádami? Lebo to nebola iba otázka Nemecka a Talianska. Keby sme sa vzopreli vôli štyroch najväčších mocností, tak by od nás vymáhali aj Briti a Francúzi napĺňanie dohody. By sa pokojne mohlo stať, že by nás neokupovávala iba nemecká armáda, ale aj talianska, britská a francúzska, pretože to bola ich dohoda, ich diktát. Ich diktát nad naším suverénnym územím. Je to naozaj národná tragédia.
Spomeňme si, ako sa vtedy správal Sovietsky zväz. Možnože niekto z vás študoval históriu a pamätá si, ako protestoval Sovietsky zväz proti takémuto zverstvu, ako sa postavili v Spojených národoch, ako bojovali proti tomuto diktátu, proti tejto zrade. Áno, tí zlí Rusi, ktorým chcete len, do ktorých chcete len kopať a ktorých by ste najradšej iba hejtovali. Tí sa za nás postavili. Takisto ako sa postavili za republiku v španielskej občianskej vojne, keď boli ticho tak Briti, ako aj Francúzi.
Treba si tieto veci pamätať a potom možno pochopíme aj to, v akom rozpoložení boli nielen autoritárske strany v tomto období, ale aj liberálni demokrati. Spomeňte si na tých, ktorých dneska tak veľmi uznávate, aká dezilúzia prišla po tom, čo nás západ zradil. Boli absolútne odovzdaní. Spomeňte si na memoáre politikov, ktorí v tom čase fungovali v Agrárnej strane. Buď sa časť Agrárnej strany fašizovala a priamo začala kolaborovať s Nemeckom, alebo druhá časť absolútne stratila dôveru v západ a v západnú demokraciu. A to práve potom pomohlo nástupu totalitných síl.
Čiže, páni kolegovia, treba si tieto veci pamätať a treba si pamätať, že kvôli západnej zrade v demokracii, západnej zrade Francúzska a Veľkej Británie tu došla etapa, na ktorú asi radi nespomínate.
Takže ešte raz zhrniem a už budem končiť. Pokiaľ 21. august chceme označiť za Pamätný deň vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, pokiaľ ste takéto niečo spravili, bolo by od vás férové a myslím si, že by to bolo spravodlivé voči našim národným dejinám, ak by ste rovnakým spôsobom pristúpili k inej národnej traume. A opakujem, nie je to hejt, nie je to nenávisť voči Francúzsku, voči Veľkej Británii, voči západným mocnostiam, je to len istá miera realizmu, istá miera presvedčenia, že v geopolitike sa nemôžete nikdy naivne spoliehať na žiadnu veľmoc, nikdy. Toto je presvedčenie, ktoré, toto je memento, ktoré nám ukazuje práve 30. september 1938.
Páni kolegovia, pevne verím, že v sebe nájdete aspoň kúsok sebavedomia, národnej hrdosti a odsúdite mníchovskú zradu, lebo pokiaľ dnes zahlasujete proti mníchovskej zrade, proti pamätnému dňu mníchovskej zrady, tak už navždy budete nositeľmi súhlasu s touto obrovskou národnou traumou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.11.2020 o 14:52 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:04

Juraj Gyimesi
Skontrolovaný text
Pán kolega, dovoľte mi len jednu otázku, fakt očistenú od ideologických nánosov. Vy ste tu hovorili o vražde Československa, o zločine spáchanom na Československu a teraz, keď ste mali možnosť hlasovať o štátnom sviatku, o vzniku Československa, tak ste sa zdržali. Tak ja sa vás pýtam, že prečo. Prečo táto schizofrénia, odkiaľ sa zobrala a čo ste ňou vlastne sledovali? Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:04 hod.

PhDr.

Juraj Gyimesi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:05

Lucia Drábiková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Neviem ako vy, ja som sa na základnej škole aj na gymnáziu počas dejepisu mala možnosť celkom podrobne oboznámiť s Mníchovskou dohodou a súhlasím s tým, že treba, treba takéto etapy v dejinách a takéto udalosti pripomínať.
Na druhej strane uvažujem nad tým, že ako si to predstavujete? Budeme vyhlasovať každý rok deň národného smútku? Mne sa zdá postaviť takto nejaký štátny sviatok alebo pamätný deň, zdá sa mi v tom také riziko podnecovania hnevu a nenávisti voči štátom, ktoré urobili toto rozhodnutie na základe úmyselného podvodného konania zo strany Nemecka, áno, bolo takéto rozhodnutie, bola to zrada, s tým súhlasím. Na druhej strane neviem, či je dobré takýmto spôsobom podnecovať tento hnev voči štátom, ktoré vedú teraz úplne iní ľudia, a myslím si, že aj historicky bola táto Mníchovská dohoda veľmi jasne vyhodnotená ako protiprávna a ako nesprávna.
Takže ja súhlasím s tým, že určite by sa to mali deti učiť. Predpokladám, že je to stále v osnovách a veľmi podporujem kvalitnú výučbu dejepisu, aby sme sa poučili a takisto súhlasím s tým, že v rámci geopolitiky nikdy nemôžme absolútne niekomu dôverovať, ale práve na to sú tu aj štátne dohody a napríklad Európska únia, ktorej sme súčasťou.
Takže ja by som tento návrh zákona nepodporila a nemyslím si, že by to bolo nejaké, nejaký súhlas s touto Mníchovskou dohodou.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:05 hod.

Mgr. PhD.

Lucia Drábiková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:06

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, ja ďakujem za to, ako si to tu všetko vysvetlil a musím povedať jedno, že zahraničná politika je vždy o záujmoch a tie záujmy sa ukazujú najviac práve v tých hraničných situáciách. To sú práve tie situácie ako pred druhou svetovou vojnou.
Dnes máme veľmi chaotickú situáciu, politickú, ekonomickú a podobne a tie pravé vzťahy, tie pravé záujmy sa prejavia práve v tých, v tomto období a v plnej nahote. My musíme byť skutočne v strehu, keď si zoberieme napríklad len migráciu, tak zahraničné mocnosti v podstate najskôr veľkodušne pozývali k sebe migrantov a potom zrazu zistili, že je to problém, tak poďme sa o nich podeliť. Poďme sa podeliť tak, že urobme kvóty, rozdeľme ich a, samozrejme, v koho to bolo záujme? No v ich záujme, samozrejme.
Ale my si musíme chrániť naše slovenské záujmy a slovenský záujem je, aby sme tu nemali migráciu, ktorá nevyhovuje Slovákom, ktorá prináša napríklad islamizáciu alebo nejaké, vytváranie nejakých skupín a práve dnes to vidíme na príklade Viedne, kde práve táto migrácia spôsobuje veľké problémy. Čiže chráňme si slovenské záujmy a ja som za to, aby sme vždy boli v strehu, lebo hovorí sa, že - pomôž si sám aj pán Boh ti pomôže.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:06 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08

Andrej Stančík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Winston Churchill povedal v reakcii na Chamberlaina a jeho appeasment, že: "Mohli sme si vybrať medzi vojnou a hanbou. Vybrali sme si hanbu a budeme mať vojnu." Bolo to ešte rok pred vojnou. A je veľmi správne povedať, že Briti a Francúzi sa snažili vojne zabrániť zbabelo, nakoniec tú vojnu aj tak dostali, čo nám ukazuje, že tyranom netreba nikdy ustupovať či už v prípade Československa, alebo Krymu.
Vy ste ale povedali A, no nepovedali ste B. Povedali ste, že Francúzsko a Británia vlastne môžu za druhú svetovú vojnu. A hájili ste tu Sovietsky zväz ako toho, ktorý nás tu chránil. Ale vy ste nepovedali to B. Vy ste nepovedali, že Sovietsky zväz sa s Hitlerom veľmi ochotne dohodol, rozdelili si Poľsko, kde Sovietsky zväz vyvražďoval elitu tak, ako ju na západe vyvražďovali nacisti. Vy ste nepovedali to, že bez krytia Sovietskeho zväzu, bez dodávok strategických materiálov by Hitler nikdy vojnu na západe nemohol viesť.
Takže keď sa bavíme o histórii, áno, bavme sa o mníchovskej zrade, ale bavme sa o najväčšej zrade na poľskom národe, o pakte Ribbentrop-Molotov a o tom, ako Sovieti s nacistami začali najhoršiu vojnu v dejinách.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:08 hod.

Mgr.

Andrej Stančík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:09

Viliam Zahorčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, súhlasím s tým, čo si tu prezentoval a aj keď dnešná schôdza mohla byť aj o inom, ale keďže sa tu otvorili témy tých pamätných dní, resp. dní, ktoré, na ktoré nemáme čo byť hrdí, tak si myslím, že aj tento deň by patril do tejto galérie a mali by sme si ho pripomínať. Ak máme byť teda spravodliví k našej histórii a ja som presvedčený, že chceme byť spravodliví, tak nemali by sme hovoriť len o tom ´68. neslávnom ´68., ale mali by sme si pripomenúť aj Mníchovskú zradu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:09 hod.

Viliam Zahorčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:10

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pán Blaha, môj otec, ktorý bol ako nevinný, a NKVD ho odsúdilo na 25 rokov v ruských gulagoch a strávil na Sibíri a v Karagande skoro 10 rokov a až po Stalinovej smrti sa v roku 1953 mohol vrátiť domov. Dnes sa v hrobe obracia, keď vy obhajujete Sovietsky zväz.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:10 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video