16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
4.11.2020 o 9:44 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, nebuďme alibisti. Nebuďme alibisti v takejto vážnej veci. Umierajú ľudia, umierajú Arméni, náš bratský - a poviem to - kresťanský národ. A my sa teraz ideme oháňať textom, ktorý vyzýva k svetovému mieru ako nejaká Miss Universe. Však pomenujme, o čo ide, pomenujme vinníka.
Kto začal toto, túto masakru, kto začal toto vyhladzovanie Arménov? No boli to Azeri s podporou Turecka, bol to Azerbajdžan s podporou Turecka. Prečo to nevieme povedať? My navrhujeme za stranu SMER - sociálna demokracia, aby toto uznesenie bolo doplnené, pretože ono samo osebe nie je zlé, tak je tam napísané, že odsudzujeme boje, odsudzujeme teda všetky tie nevinné obete. No, kto by to neodsúdil, že? Ale je to tak vágne a je takým spôsobom alibistické, keď vieme, že tu je agresor, a vieme, že tu je obeť.
Opakujem ten príklad z roku 1939. No Hitler napadol Poľsko a predstavte si, že my spravíme rezolúciu, že tak ako odsudzujeme, že sa tu dvaja bijú, a nezastaneme sa ani jedného, však je nám ľúto nevinných obetí a možnože je nám ľúto aj tých nemeckých. Toto chceme? Toto chceme, takýmto spôsobom nevedieť odsúdiť agresiu zo strany Azerbajdžanu?
A rozumiem, že diplomaticky je to nepríjemné a rozumiem pánovi poslancovi Valáškovi, ktorý sa snaží mať dobré vzťahy aj tam, aj tam, no s každým budeme mať dobré vzťahy. Aj s tými agresormi z Turecka a Azerbajdžanu, jasné. A keď nabudúce napadnú zase niekto niekoho, tak budeme mať so všetkými dobré vzťahy. Keby si toto povedali kolegovia poslanci, o ktorých hovoril pán poslanec Vašečka, v roku 2004, no tak nebudú podporovať toto uznesenie, lebo chceli mať dobré vzťahy s Tureckom. A treba zase povedať, že v tom čase Turecko bolo úplne iné Turecko, ako je dnes.
A dneska treba povedať úplne na rovinu. Dneska sa už netreba ničoho báť, však vidíme, čo ten Erdolan robí. Vidíme, čo robí Cyperčanom, vidíme, čo robí Grékom. Tak dneska sa bojíme povedať, že pácha zločiny na Arménoch a že tam posiela džihádistov?! To nevieme my pomenovať na Slovensku?! Tak rozprávame o tom, aká hrozba je džihádizmus, aká hrozba je terorizmus, aká hrozba je islamizmus, a nevieme povedať na rovinu, že džihádisti vraždia kresťanov v Arménsku, resp. v Náhornom Karabachu, ktorý je obývaný z 97% Arménmi?!
Prepáčte, páni kolegovia, ja na konci prečítam náš návrh doplnenia uznesenia, a ale začnem už teraz, aby ste vedeli, o čom hovorím. A zamyslite sa. Mnohí z vás sú kresťania a vedia, že tam je to aj kultúrny spor, kde moslimovia vraždia kresťanov. A vy sa ich nezastanete?
Ja len prečítam, že v našom doplnení uznesenia nie je nič, čo by bolo urážajúce voči niekomu. Iba pomenúvame presné príčiny, čoho..., toho, čo sa deje, a odsudzujeme to, čo sa deje. Doplnili by sme toto uznesenie týmito bodmi. Je ich dokopy päť:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. Národná rada so znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamských džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Národná rada varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Národná rada vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Povedzte mi jediný dôvod, prečo by vládna koalícia a vládni poslanci nemohli podporiť tieto naše body. A podotýkam, že o každom z týchto bodov žiadam pána spravodajcu, aby sa hlasovalo zvlášť. A pri každom sa, prosím, zamyslite nad tým, komu ubližujeme tým, že Národná rada povie, že išlo o azerbajdžanský vojenský útok. No to je fakt, išlo o vojenský útok Azerbajdžanu voči Arménom. Komu ubližujeme, keď hovoríme Turecku, aby prestalo vojensky alebo deklaratívne podporovať vojenský útok? Tak hádam, keď niekto podporuje agresiu a nenávisť a vraždenie arménskych kresťanov, tak s tým asi nebudeme súhlasiť, že nie? Zamyslite sa pri každom bode, či naozaj niečo porušíme tým, že povieme svoj názor.
Ja, opakujem, chápem dlhoročných diplomatov, ako je pán Valášek, že chce mať dobré vzťahy tam aj tam, ale niekedy treba jednoducho povedať politicky jasne, sme proti vraždeniu našich bratov. Je to taký problém povedať? Viete, pustite si niekedy pieseň, neuveriteľne smutnú pieseň Arthura Meschiana Kde si bol, Bože? keď spieva o arménskej genocíde, o ktorej hovoril aj pán poslanec Vašečka, 1,5 mil. Arménov boli vyvraždených Turkami, 1,5 mil. - a nikto ani nemukol, nikto v celom svete. Chceme opäť mlčať? Zase vraždia - v stovkách zatiaľ - Arménov a chceme opäť mlčať? Vypočujte si tú pesničku a potom stláčajte gombíky, ako vám prikážu. Turecko je dneska členským štátom NATO, Severoatlantickej aliancie. A my nemáme dosť odvahy našemu úžasnému partnerovi, ako to hovoril pán Kiska, ostrovu stability, povedať, že páchajú zločiny? Nemáme tú odvahu to povedať? Ja nehovorím, že teraz Slovensko vyrieši tento konflikt, nehovorím, že Turci teraz po našej výzve odídu. Ale majme aspoň tú morálnu silu to, preboha, povedať.
A opakujem, apelujem aj na tú vašu vieru. Ja ako ateista mám kresťanov vyzývať, aby sme chránili Arménov, kresťanský národ obklopený moslimami? Ja to tu musím robiť? Neuveriteľné.
Viete, je tu aj geopolitický rozmer. To, čo dneska robí Turecko v mene tzv. neoosmanianizmu alebo panturkizmu, je expanzionizmus. A áno, je to aj kultúrny, moslimský expanzionizmus. O čo sa snaží Turecko na čele s Erdolanom? Snaží sa vyhladiť celý priestor po Kaspické more a dostať sa potom k turkickému obyvateľstvu, ktoré tvorí väčšinu v strednej Ázii. Jediný, kto im tam prekáža, de facto sú Arméni. Jediný neturkický národ, jediný národ, ktorý je kresťanský v tom priestore. Čiže oni to potrebujú tú cestu vyhladiť a vytvoriť si panturkický priestor. Toto je veľmi nebezpečný cieľ Erdolana a my sa nemôžeme jednoducho prizerať.
Áno, je tam geopolitika. To znamená, že má tam svoje záujmy aj Rusko, Ruská federácia, ktorá de facto, a vidíme to dnes v priamom prenose, jediná môže zachrániť Arménov, jediná, pretože, asi to bude dezilúzia pre aktuálneho arménskeho prezidenta, ktorý je mimoriadne proeurópsky a prozápadný, Európa nerobí nič, Európa nerobí nič. Okrem - to oceňujem - francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý išiel do sporu s Tureckom, ale iní veľkí európski politici nerobia jednoducho pre prospech Arménov a záchranu Arménov, ktorých tam vyhladzujú, absolútne nič. Opakujem, je mi to veľmi ľúto, ale napokon aj Arméni zistia, že jediný, kto ich môže zachrániť, je Rusko. Ak toto je cieľom Európskej únie, nech sa páči, gratulujem.
Opakujem, ide aj o nielen geopolitický, ale aj o kultúrny stret. Treba to pomenovať a musíme to povedať veľmi, veľmi pravdivo. Je to stret moslimskej, islamistickej verzie moslimu, islamu a kresťanskej kultúry. A opakujem, my na Slovensku sme súčasťou tradícií, ktoré sú humanistické a kresťanské, ale určite nie moslimské. A vieme, kde je naše miesto v tomto spore, vieme to, každý z vás to vie. Každý z vás vie, že je to na strane kresťanského bratského arménskeho národa.
Viete, je to aj otázka úplne elementárnej spravodlivosti. Mňa rodičia učili, buď na strane tých slabších. V tomto spore sú Arméni jednoznačne slabší. Je to trojmiliónový národ, malinký národ obklopený nepriateľskými krajinami. Je to 3-miliónový národ, ktorý čelí 9-miliónovej presile Azerbajdžanov, ktorý je neuveriteľne bohatou krajinou, lebo majú ropu, a 80-miliónovej prevahe Turkov. Však ich udupú, keď im nepomôžeme, tak ich udupú. Čiže prosím, postavme sa na stranu slabšieho. Tuto nekalkulujme, netaktizujme, nerobme tu – aj tam chceme byť dobrí, aj tam chceme byť pekní –, ako to tu snažil sa naznačiť diplomaticky pán poslanec Valášek. Takýmto spôsobom to jednoducho teraz nejde. Prosím, majme to srdce a postavme sa na stranu slabších.
Ono je to z historického hľadiska veľmi komplikovaný spor. A toto uznávam, že, samozrejme, je veľmi ťažké dneska povedať a deklarovať, že sme za právo na sebaurčenie Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, lebo oni si vyhlásili republiku Arcach a táto republika prakticky funguje už 30 rokov, má všetky svoje rysy štátu, jediné, čo chýba, je uznanie od iných veľmocí a iných štátov vo svete, len ono, tá história naozaj súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu.
To ste mali územie, ktoré 2-tisíc rokov obývali Arméni. To je ten Arcach. My tomu hovoríme Náhorný Karabach, to je azerský pojem. Ale hovorme tomu chvíľku Arcach. To je ten arménsky výraz pre tento región. Región Arcach 2-tisíc rokov obývajú Arméni, kresťania. To boli kresťania v čase, kedy tu ešte o kresťanstve ani nevedeli. Arméni tam žijú a je to ich vlasť, ich domovina. Oni nemajú kam ísť, nemajú kam ísť. A Azeri a Turci sa snažia dobyť nové územie, pre nich to je vojenská korisť, ale pre Arménov je to boj za vlasť. Oni naozaj nemajú kam ísť.
A stalo sa, áno, stalo sa to v Sovietskom zväze v čase a už to tu spomínal pán poslanec Vašečka, kedy sa Stalin snažil riešiť národnostný problém tými politikami rozdeľuj, panuj, že on to pridelil toto územie úplne arbitrárne Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republike. To sú také tie veci, ktoré sa diali v Sovietskom zväze, ktoré dneska ale nemôžeme, preboha, brať ako sväté. Tvárime sa, že toto je medzinárodné právo, keď sa Stalin nejako rozhodol, a toto povie pán Vašečka? No nebola nikdy táto oblasť súčasťou Azerbajdžanu, ktorý vznikol v roku ’92. Nebola. Ona bola súčasťou Azerbajdžanskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu, čo nebol Azerbajdžan v dnešnom chápaní. Čiže tá interpretácia Azerbajdžanu je absurdná. Oni sa neustále odvolávajú - akí, asi najväčší stalinisti na svete - na to Stalinove rozhodnutie. A to my im máme teraz pritakať? No jednoducho ten Arcach je arménsky a oni iba žiadajú právo na národné sebaurčenie, tak ako sme ho žiadali my v roku 1918 a potom v roku ’93. Ja si myslím, že buďme spravodliví, buďme spravodliví.
Ja viem, že je tam obrovská sila zo strany azerských, azerbajdžanských peňazí. Tí majú také zdroje, že to si ani neviete predstaviť. Ja som chodil niekoľko rokov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ako vedúci našej delegácie a jeden z hlavných sporov v tomto, v tomto prostredí bol práve arménsko-azerbajdžanský konflikt a asi cítite, na ktorej strane som sa väčšinou ocitol. Viete, Azerbajdžan takým spôsobom financoval a loboval za svoje záujmy, že dokonca muselo prísť k vyšetrovaniu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, či nedošlo k podplácaniu mnohých poslancov, ktorí mali proazerbajdžanské postoje, a vyzeralo to tak, že došlo k mnohým. Tam prakticky Azerbajdžanci dokázali zafinancovať také množstvo politikov, lebo majú tú ropu, majú tie peniaze.
Ja teraz nechcem obviňovať nikoho tuto z kolegov, že prijímali azerbajdžanské peniaze, aj keď tá pôvodná (povedané so smiechom) rezolúcia, prepáčte, napísať tam úplne na hulváta, že Náhorný Karabach patrí Azerbajdžanu, čo je vlastne predmet sporu, tak toto je naozaj (povedané so smiechom) niečo, čo si neviem vysvetliť, ale nebudem nikoho obviňovať, iba hovorím, že Azerbajdžanci majú dramaticky viac peňazí a využívajú ich na to, aby lobovali za svoje záujmy. Robili to aj v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a väčšinou to boli tí ľudia, ktorí mali ideály a ktorí nechceli ich peniaze, ktorí boli sa ochotní postaviť na arménsku stranu, na stranu toho slabšieho. Na arménsku stranu, ktorú, verím to, verím tomu, podporíte aj vy a ukážete, že vám nezáleží na azerbajdžanských peniazoch, ale na spravodlivosti.
Páni kolegovia, majme srdce. Majme srdce, všetci chceme mier. Všetci v tom regióne chceme mier, to je v poriadku, to je v tej rezolúcii, to určite podporíme všetci. Všetci chceme, aby sa dohodli a aby tam zohrávala úlohu Minská skupina a aby tam bolo zapojené Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Všetci to chceme. Ale zároveň, prosím, zahoďme taktizovanie, zahoďme alibizmus, zahoďme to, čo nazýva tak eufemisticky pán kolega Valášek diplomatický prístup. Buďme tak ako v roku 2004 spravodliví a nájdime tú odvahu postaviť sa za náš bratský arménsky kresťanský národ, lebo to nie nie je len o tom, aby sme vyjadrili, opakujem, naše odsúdenie vojny. Áno, kto by chcel vojnu? Je to aj o tom, aby sme pomenovali vinníka, a tým je Azerbajdžan a Turecko, a aby sme pomenovali obeť, a tou je náš drahý arménsky národ.
Podľa všetkých procedúr, ktoré sú tu v parlamente bežné, by som mal teraz na záver svojho vystúpenia prečítať ešte raz moje doplnenie návrhu uznesenia k prebiehajúcemu konfliktu v Náhornom Karabachu, (parlamentná tlač 322).
Tu ešte predtým, než začnem, upozorním na to, že je tu taký procedurálny chaos, že ja som veľmi zvedavý, ako to vyriešime, pretože ja som mohol reagovať svojimi doplnkami iba na pôvodnú verziu, ktorú už medzitým si kolegovia rozmysleli, a dneska tam predložili úplne novú verziu, na ktorú som už ja ale reagovať nemohol, čiže toto je naozaj niečo, čo by sa nemalo diať, ak chceme dodržiavať nejaké základné princípy parlamentnej kultúry. Ja reagujem svojimi bodmi plynulo na to, čo bolo napísané v pôvodnej, ale aj teraz je dodržaná tá štruktúra, aj keď nie je už opísmenkovaná, že ide o tých pár bodov, na ktoré viem plynulo nadviazať. Čiže vieme to vyriešiť tým, že sa bude hlasovať o pozmeňovacích návrhoch mojich ako o doplnení toho, čo kolegovia predložili dneska alebo včera na poslednú chvíľu.
Takže toto sú moje doplnenia a opakujem, dávam žiadosť, aby sme hlasovali o každom z týchto doplnení zvlášť. Ešte raz ich prečítam.
Návrh uznesenia sa dopĺňa bodmi F, G, H, I a J:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. So znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamistických džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38
Marián KéryAle na druhej strane sa pýtam, prečo pred dvoma týždňami, keď sme rokovali na zahraničnom výbore a mal som takúto výtku smerom k tomuto uzneseniu, tak jeden z predkladateľov, pán poslanec Krúpa, povedal, že tomu uzneseniu nič nechýba. Prečo poslanci z vášho klubu OĽANO – ani jeden sa neozval – a...
Ale na druhej strane sa pýtam, prečo pred dvoma týždňami, keď sme rokovali na zahraničnom výbore a mal som takúto výtku smerom k tomuto uzneseniu, tak jeden z predkladateľov, pán poslanec Krúpa, povedal, že tomu uzneseniu nič nechýba. Prečo poslanci z vášho klubu OĽANO – ani jeden sa neozval – a všetci stádovito mlčali. To mi vadí a musím to pripomenúť.
Dali ste dobrú paralelu s tým, že čo prežili Arménci, prežil aj štát Izrael a prežila židovská komunita. A ja takisto môžem mať výhrady k politike štátu Izrael, ale takisto už tretie volebné obdobie som členom Skupiny priateľstva medzi Slovenskom a Izraelom a je to hlavne kvôli holokaustu, kvôli 6 mil. zavraždených Židov počas druhej svetovej vojny. A to je jasná paralela aj s genocídou arménskeho obyvateľstva, ktorú vlastne spôsobila Osmanská ríša. Ja som hrdý na to, že Národná rada Slovenskej republiky našla odvahu a prijala deklaráciu, ktorá odsúdila túto genocídu. A je dôležité, aby sme si ju pripomínali a nezabúdali na tieto ohavné skutky z minulosti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 9:38 hod.
Mgr.
Marián Kéry
Videokanál poslanca
Pán poslanec Vašečka, absolútne súhlasím s tým, že zmenou formulácie uznesenia sa posúvame smerom do stredu. Naozaj veľmi dobré zhodnotenie.
Ale na druhej strane sa pýtam, prečo pred dvoma týždňami, keď sme rokovali na zahraničnom výbore a mal som takúto výtku smerom k tomuto uzneseniu, tak jeden z predkladateľov, pán poslanec Krúpa, povedal, že tomu uzneseniu nič nechýba. Prečo poslanci z vášho klubu OĽANO – ani jeden sa neozval – a všetci stádovito mlčali. To mi vadí a musím to pripomenúť.
Dali ste dobrú paralelu s tým, že čo prežili Arménci, prežil aj štát Izrael a prežila židovská komunita. A ja takisto môžem mať výhrady k politike štátu Izrael, ale takisto už tretie volebné obdobie som členom Skupiny priateľstva medzi Slovenskom a Izraelom a je to hlavne kvôli holokaustu, kvôli 6 mil. zavraždených Židov počas druhej svetovej vojny. A to je jasná paralela aj s genocídou arménskeho obyvateľstva, ktorú vlastne spôsobila Osmanská ríša. Ja som hrdý na to, že Národná rada Slovenskej republiky našla odvahu a prijala deklaráciu, ktorá odsúdila túto genocídu. A je dôležité, aby sme si ju pripomínali a nezabúdali na tieto ohavné skutky z minulosti.
Rozpracované
9:40
Vstup predsedajúceho 9:40
Štefan KuffaMňa osobne tiež veľmi mrzel ten konflikt, keď po rokoch zase to vybuchlo, a je to ohnisko napätia, kde zomierajú ľudia. A v tom národ..., Náhornom Karabachu jednoducho tí ľudia sú uprostred bojov, odstrel..., delostreleckých granátov a problémov rovnako zo strany civilného obyvateľstva.
Mňa v tejto chvíli, ale už aj minule, akonáhle to začalo, tak chýbalo mi to a postoj Slovenskej republiky, ako sme ochotní pomôcť týmto obyvateľom žijúcim v Náhornom Karabachu. Keď nastali tuná nejaké nepokoje, a poviem, nejaká revolúcia v Bielorusku, Slovenská republika vyčlenila 750-tisíc eur pre bieloruský ľud, tak to aspoň hovoril pán minister Korčok. A tuná pre Náhorný Karabach, kde žijú aj vo väčšine ako kresťania, sme nedali doposiaľ nič.
Rovnako chcem aj ja upozorniť ako člen zahraničného výboru, keď kolegovia predložili tento návrh ako uznesenia, tak spoločne s Marošom Kérym sme sa vyjadrili k tomu uzneseniu s výhradou, pretože sa nedalo súhlasiť s tým znením v bode B, kde sa uvádza, odsudzuje, Národná rada odsudzuje ozbrojené akcie a násilie v regióne Náhorného Karabachu a iných častiach Azerbajdžanu. Teraz tá zmena, ktorá mení podstatne ako tú, túto vetu, namiesto Azerbajdžanu - tak v iných častiach Náhorného Karabachu. Teraz to sedí. Dá sa to uznesenie naozaj podporiť.
Mňa osobne tiež veľmi mrzel ten konflikt, keď po rokoch zase to vybuchlo, a je to ohnisko napätia, kde zomierajú ľudia. A v tom národ..., Náhornom Karabachu jednoducho tí ľudia sú uprostred bojov, odstrel..., delostreleckých granátov a problémov rovnako zo strany civilného obyvateľstva.
Mňa v tejto chvíli, ale už aj minule, akonáhle to začalo, tak chýbalo mi to a postoj Slovenskej republiky, ako sme ochotní pomôcť týmto obyvateľom žijúcim v Náhornom Karabachu. Keď nastali tuná nejaké nepokoje, a poviem, nejaká revolúcia v Bielorusku, Slovenská republika vyčlenila 750-tisíc eur pre bieloruský ľud, tak to aspoň hovoril pán minister Korčok. A tuná pre Náhorný Karabach, kde žijú aj vo väčšine ako kresťania, sme nedali doposiaľ nič.
Rozpracované
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Gábor GrendelVystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 9:40 hod.
Mgr.
Gábor Grendel
Videokanál poslancaS reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Vašečka.
Rozpracované
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Richard VašečkaČo sa týka toho vyjadrenia pána predsedu Krúpu, že podľa neho alebo v tej chvíli že tomu nič nechýbalo, tak ale s tým sa dá súhlasiť. Vám tam prekážalo, tam bolo niečo navyše, takže nie niečo (povedané so smiechom) chýbalo, ale navyše. A to sa odstránilo, takže mal pravdu. Aj keď, veď viete, ako to funguje v politike, že ak teda je krátky čas, tak väčšinou sa...
Čo sa týka toho vyjadrenia pána predsedu Krúpu, že podľa neho alebo v tej chvíli že tomu nič nechýbalo, tak ale s tým sa dá súhlasiť. Vám tam prekážalo, tam bolo niečo navyše, takže nie niečo (povedané so smiechom) chýbalo, ale navyše. A to sa odstránilo, takže mal pravdu. Aj keď, veď viete, ako to funguje v politike, že ak teda je krátky čas, tak väčšinou sa potvrdí to, čo je pripravené, ale s tým, že my sme veľmi aj vnútri klubu o tom debatovali, aj v rámci koalície, nakoniec aj vaše pripomienky boli braté na vedomie, ale nakoniec sa to upravilo. Čiže ten proces, neurobilo sa to na výbore, urobilo sa to teraz v pléne, a ako bolo povedané, ďakujem pánu, pánovi poslancovi Kuffovi, že povedal, že dá sa to podporiť, teda lebo ide nám o to, aby sme naozaj teraz tuto nevyvolávali z toho (povedané so smiechom) ďalší konflikt, ale, naopak, aby sme to podporili a pomohli tej oblasti, a to všetkým ľuďom bez ohľadu na to, či sú to Arméni, Azeri, Rusi, Turci, ktokoľvek, lebo sú to ľudia, lebo treba chrániť ich životy a ich dôstojnosť a situáciu.
Na druhej strane súhlasím aj s pánom poslancom Kérym, že to, že som členom skupiny priateľstva s Izraelom, neznamená, že súhlasím so všetkými predstaviteľmi a krokmi štátu Izrael povedzme v súčasnosti, pretože nakoniec sú tam voľby a tie režimy sa menia, alebo režimy, tie vlády sa menia a niektorý môže byť taký, nejaký, onaký. To isté platí aj smerom k vláde alebo k reprezentácii Arménska. Raz môže byť taká, raz môže byť onaká a skutočne môže aj ona konať nespravodlivo.
Teraz sme hovorili o arménskom ľude, o priateľstve s ním a o ochrane pred nejakou ďalšou, ďalšou situáciou, kde sú zabíjaní preto, že sú Arméni, a že cítime taký, také prepojenie, také puto, také priateľstvo s Arménskym ľudom, a preto toto celé vítam a podporujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 9:42 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážení páni kolegovia, ktorí ste reagovali, ďakujem vám.
Čo sa týka toho vyjadrenia pána predsedu Krúpu, že podľa neho alebo v tej chvíli že tomu nič nechýbalo, tak ale s tým sa dá súhlasiť. Vám tam prekážalo, tam bolo niečo navyše, takže nie niečo (povedané so smiechom) chýbalo, ale navyše. A to sa odstránilo, takže mal pravdu. Aj keď, veď viete, ako to funguje v politike, že ak teda je krátky čas, tak väčšinou sa potvrdí to, čo je pripravené, ale s tým, že my sme veľmi aj vnútri klubu o tom debatovali, aj v rámci koalície, nakoniec aj vaše pripomienky boli braté na vedomie, ale nakoniec sa to upravilo. Čiže ten proces, neurobilo sa to na výbore, urobilo sa to teraz v pléne, a ako bolo povedané, ďakujem pánu, pánovi poslancovi Kuffovi, že povedal, že dá sa to podporiť, teda lebo ide nám o to, aby sme naozaj teraz tuto nevyvolávali z toho (povedané so smiechom) ďalší konflikt, ale, naopak, aby sme to podporili a pomohli tej oblasti, a to všetkým ľuďom bez ohľadu na to, či sú to Arméni, Azeri, Rusi, Turci, ktokoľvek, lebo sú to ľudia, lebo treba chrániť ich životy a ich dôstojnosť a situáciu.
Na druhej strane súhlasím aj s pánom poslancom Kérym, že to, že som členom skupiny priateľstva s Izraelom, neznamená, že súhlasím so všetkými predstaviteľmi a krokmi štátu Izrael povedzme v súčasnosti, pretože nakoniec sú tam voľby a tie režimy sa menia, alebo režimy, tie vlády sa menia a niektorý môže byť taký, nejaký, onaký. To isté platí aj smerom k vláde alebo k reprezentácii Arménska. Raz môže byť taká, raz môže byť onaká a skutočne môže aj ona konať nespravodlivo.
Teraz sme hovorili o arménskom ľude, o priateľstve s ním a o ochrane pred nejakou ďalšou, ďalšou situáciou, kde sú zabíjaní preto, že sú Arméni, a že cítime taký, také prepojenie, také puto, také priateľstvo s Arménskym ľudom, a preto toto celé vítam a podporujem.
Ďakujem.
Rozpracované
9:44
Kto začal toto, túto masakru, kto začal toto vyhladzovanie Arménov? No boli to Azeri s podporou Turecka, bol to...
Kto začal toto, túto masakru, kto začal toto vyhladzovanie Arménov? No boli to Azeri s podporou Turecka, bol to Azerbajdžan s podporou Turecka. Prečo to nevieme povedať? My navrhujeme za stranu SMER - sociálna demokracia, aby toto uznesenie bolo doplnené, pretože ono samo osebe nie je zlé, tak je tam napísané, že odsudzujeme boje, odsudzujeme teda všetky tie nevinné obete. No, kto by to neodsúdil, že? Ale je to tak vágne a je takým spôsobom alibistické, keď vieme, že tu je agresor, a vieme, že tu je obeť.
Opakujem ten príklad z roku 1939. No Hitler napadol Poľsko a predstavte si, že my spravíme rezolúciu, že tak ako odsudzujeme, že sa tu dvaja bijú, a nezastaneme sa ani jedného, však je nám ľúto nevinných obetí a možnože je nám ľúto aj tých nemeckých. Toto chceme? Toto chceme, takýmto spôsobom nevedieť odsúdiť agresiu zo strany Azerbajdžanu?
A rozumiem, že diplomaticky je to nepríjemné a rozumiem pánovi poslancovi Valáškovi, ktorý sa snaží mať dobré vzťahy aj tam, aj tam, no s každým budeme mať dobré vzťahy. Aj s tými agresormi z Turecka a Azerbajdžanu, jasné. A keď nabudúce napadnú zase niekto niekoho, tak budeme mať so všetkými dobré vzťahy. Keby si toto povedali kolegovia poslanci, o ktorých hovoril pán poslanec Vašečka, v roku 2004, no tak nebudú podporovať toto uznesenie, lebo chceli mať dobré vzťahy s Tureckom. A treba zase povedať, že v tom čase Turecko bolo úplne iné Turecko, ako je dnes.
A dneska treba povedať úplne na rovinu. Dneska sa už netreba ničoho báť, však vidíme, čo ten Erdolan robí. Vidíme, čo robí Cyperčanom, vidíme, čo robí Grékom. Tak dneska sa bojíme povedať, že pácha zločiny na Arménoch a že tam posiela džihádistov?! To nevieme my pomenovať na Slovensku?! Tak rozprávame o tom, aká hrozba je džihádizmus, aká hrozba je terorizmus, aká hrozba je islamizmus, a nevieme povedať na rovinu, že džihádisti vraždia kresťanov v Arménsku, resp. v Náhornom Karabachu, ktorý je obývaný z 97% Arménmi?!
Prepáčte, páni kolegovia, ja na konci prečítam náš návrh doplnenia uznesenia, a ale začnem už teraz, aby ste vedeli, o čom hovorím. A zamyslite sa. Mnohí z vás sú kresťania a vedia, že tam je to aj kultúrny spor, kde moslimovia vraždia kresťanov. A vy sa ich nezastanete?
Ja len prečítam, že v našom doplnení uznesenia nie je nič, čo by bolo urážajúce voči niekomu. Iba pomenúvame presné príčiny, čoho..., toho, čo sa deje, a odsudzujeme to, čo sa deje. Doplnili by sme toto uznesenie týmito bodmi. Je ich dokopy päť:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. Národná rada so znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamských džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Národná rada varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Národná rada vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Povedzte mi jediný dôvod, prečo by vládna koalícia a vládni poslanci nemohli podporiť tieto naše body. A podotýkam, že o každom z týchto bodov žiadam pána spravodajcu, aby sa hlasovalo zvlášť. A pri každom sa, prosím, zamyslite nad tým, komu ubližujeme tým, že Národná rada povie, že išlo o azerbajdžanský vojenský útok. No to je fakt, išlo o vojenský útok Azerbajdžanu voči Arménom. Komu ubližujeme, keď hovoríme Turecku, aby prestalo vojensky alebo deklaratívne podporovať vojenský útok? Tak hádam, keď niekto podporuje agresiu a nenávisť a vraždenie arménskych kresťanov, tak s tým asi nebudeme súhlasiť, že nie? Zamyslite sa pri každom bode, či naozaj niečo porušíme tým, že povieme svoj názor.
Ja, opakujem, chápem dlhoročných diplomatov, ako je pán Valášek, že chce mať dobré vzťahy tam aj tam, ale niekedy treba jednoducho povedať politicky jasne, sme proti vraždeniu našich bratov. Je to taký problém povedať? Viete, pustite si niekedy pieseň, neuveriteľne smutnú pieseň Arthura Meschiana Kde si bol, Bože? keď spieva o arménskej genocíde, o ktorej hovoril aj pán poslanec Vašečka, 1,5 mil. Arménov boli vyvraždených Turkami, 1,5 mil. - a nikto ani nemukol, nikto v celom svete. Chceme opäť mlčať? Zase vraždia - v stovkách zatiaľ - Arménov a chceme opäť mlčať? Vypočujte si tú pesničku a potom stláčajte gombíky, ako vám prikážu. Turecko je dneska členským štátom NATO, Severoatlantickej aliancie. A my nemáme dosť odvahy našemu úžasnému partnerovi, ako to hovoril pán Kiska, ostrovu stability, povedať, že páchajú zločiny? Nemáme tú odvahu to povedať? Ja nehovorím, že teraz Slovensko vyrieši tento konflikt, nehovorím, že Turci teraz po našej výzve odídu. Ale majme aspoň tú morálnu silu to, preboha, povedať.
A opakujem, apelujem aj na tú vašu vieru. Ja ako ateista mám kresťanov vyzývať, aby sme chránili Arménov, kresťanský národ obklopený moslimami? Ja to tu musím robiť? Neuveriteľné.
Viete, je tu aj geopolitický rozmer. To, čo dneska robí Turecko v mene tzv. neoosmanianizmu alebo panturkizmu, je expanzionizmus. A áno, je to aj kultúrny, moslimský expanzionizmus. O čo sa snaží Turecko na čele s Erdolanom? Snaží sa vyhladiť celý priestor po Kaspické more a dostať sa potom k turkickému obyvateľstvu, ktoré tvorí väčšinu v strednej Ázii. Jediný, kto im tam prekáža, de facto sú Arméni. Jediný neturkický národ, jediný národ, ktorý je kresťanský v tom priestore. Čiže oni to potrebujú tú cestu vyhladiť a vytvoriť si panturkický priestor. Toto je veľmi nebezpečný cieľ Erdolana a my sa nemôžeme jednoducho prizerať.
Áno, je tam geopolitika. To znamená, že má tam svoje záujmy aj Rusko, Ruská federácia, ktorá de facto, a vidíme to dnes v priamom prenose, jediná môže zachrániť Arménov, jediná, pretože, asi to bude dezilúzia pre aktuálneho arménskeho prezidenta, ktorý je mimoriadne proeurópsky a prozápadný, Európa nerobí nič, Európa nerobí nič. Okrem - to oceňujem - francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý išiel do sporu s Tureckom, ale iní veľkí európski politici nerobia jednoducho pre prospech Arménov a záchranu Arménov, ktorých tam vyhladzujú, absolútne nič. Opakujem, je mi to veľmi ľúto, ale napokon aj Arméni zistia, že jediný, kto ich môže zachrániť, je Rusko. Ak toto je cieľom Európskej únie, nech sa páči, gratulujem.
Opakujem, ide aj o nielen geopolitický, ale aj o kultúrny stret. Treba to pomenovať a musíme to povedať veľmi, veľmi pravdivo. Je to stret moslimskej, islamistickej verzie moslimu, islamu a kresťanskej kultúry. A opakujem, my na Slovensku sme súčasťou tradícií, ktoré sú humanistické a kresťanské, ale určite nie moslimské. A vieme, kde je naše miesto v tomto spore, vieme to, každý z vás to vie. Každý z vás vie, že je to na strane kresťanského bratského arménskeho národa.
Viete, je to aj otázka úplne elementárnej spravodlivosti. Mňa rodičia učili, buď na strane tých slabších. V tomto spore sú Arméni jednoznačne slabší. Je to trojmiliónový národ, malinký národ obklopený nepriateľskými krajinami. Je to 3-miliónový národ, ktorý čelí 9-miliónovej presile Azerbajdžanov, ktorý je neuveriteľne bohatou krajinou, lebo majú ropu, a 80-miliónovej prevahe Turkov. Však ich udupú, keď im nepomôžeme, tak ich udupú. Čiže prosím, postavme sa na stranu slabšieho. Tuto nekalkulujme, netaktizujme, nerobme tu – aj tam chceme byť dobrí, aj tam chceme byť pekní –, ako to tu snažil sa naznačiť diplomaticky pán poslanec Valášek. Takýmto spôsobom to jednoducho teraz nejde. Prosím, majme to srdce a postavme sa na stranu slabších.
Ono je to z historického hľadiska veľmi komplikovaný spor. A toto uznávam, že, samozrejme, je veľmi ťažké dneska povedať a deklarovať, že sme za právo na sebaurčenie Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, lebo oni si vyhlásili republiku Arcach a táto republika prakticky funguje už 30 rokov, má všetky svoje rysy štátu, jediné, čo chýba, je uznanie od iných veľmocí a iných štátov vo svete, len ono, tá história naozaj súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu.
To ste mali územie, ktoré 2-tisíc rokov obývali Arméni. To je ten Arcach. My tomu hovoríme Náhorný Karabach, to je azerský pojem. Ale hovorme tomu chvíľku Arcach. To je ten arménsky výraz pre tento región. Región Arcach 2-tisíc rokov obývajú Arméni, kresťania. To boli kresťania v čase, kedy tu ešte o kresťanstve ani nevedeli. Arméni tam žijú a je to ich vlasť, ich domovina. Oni nemajú kam ísť, nemajú kam ísť. A Azeri a Turci sa snažia dobyť nové územie, pre nich to je vojenská korisť, ale pre Arménov je to boj za vlasť. Oni naozaj nemajú kam ísť.
A stalo sa, áno, stalo sa to v Sovietskom zväze v čase a už to tu spomínal pán poslanec Vašečka, kedy sa Stalin snažil riešiť národnostný problém tými politikami rozdeľuj, panuj, že on to pridelil toto územie úplne arbitrárne Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republike. To sú také tie veci, ktoré sa diali v Sovietskom zväze, ktoré dneska ale nemôžeme, preboha, brať ako sväté. Tvárime sa, že toto je medzinárodné právo, keď sa Stalin nejako rozhodol, a toto povie pán Vašečka? No nebola nikdy táto oblasť súčasťou Azerbajdžanu, ktorý vznikol v roku ’92. Nebola. Ona bola súčasťou Azerbajdžanskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu, čo nebol Azerbajdžan v dnešnom chápaní. Čiže tá interpretácia Azerbajdžanu je absurdná. Oni sa neustále odvolávajú - akí, asi najväčší stalinisti na svete - na to Stalinove rozhodnutie. A to my im máme teraz pritakať? No jednoducho ten Arcach je arménsky a oni iba žiadajú právo na národné sebaurčenie, tak ako sme ho žiadali my v roku 1918 a potom v roku ’93. Ja si myslím, že buďme spravodliví, buďme spravodliví.
Ja viem, že je tam obrovská sila zo strany azerských, azerbajdžanských peňazí. Tí majú také zdroje, že to si ani neviete predstaviť. Ja som chodil niekoľko rokov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ako vedúci našej delegácie a jeden z hlavných sporov v tomto, v tomto prostredí bol práve arménsko-azerbajdžanský konflikt a asi cítite, na ktorej strane som sa väčšinou ocitol. Viete, Azerbajdžan takým spôsobom financoval a loboval za svoje záujmy, že dokonca muselo prísť k vyšetrovaniu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, či nedošlo k podplácaniu mnohých poslancov, ktorí mali proazerbajdžanské postoje, a vyzeralo to tak, že došlo k mnohým. Tam prakticky Azerbajdžanci dokázali zafinancovať také množstvo politikov, lebo majú tú ropu, majú tie peniaze.
Ja teraz nechcem obviňovať nikoho tuto z kolegov, že prijímali azerbajdžanské peniaze, aj keď tá pôvodná (povedané so smiechom) rezolúcia, prepáčte, napísať tam úplne na hulváta, že Náhorný Karabach patrí Azerbajdžanu, čo je vlastne predmet sporu, tak toto je naozaj (povedané so smiechom) niečo, čo si neviem vysvetliť, ale nebudem nikoho obviňovať, iba hovorím, že Azerbajdžanci majú dramaticky viac peňazí a využívajú ich na to, aby lobovali za svoje záujmy. Robili to aj v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a väčšinou to boli tí ľudia, ktorí mali ideály a ktorí nechceli ich peniaze, ktorí boli sa ochotní postaviť na arménsku stranu, na stranu toho slabšieho. Na arménsku stranu, ktorú, verím to, verím tomu, podporíte aj vy a ukážete, že vám nezáleží na azerbajdžanských peniazoch, ale na spravodlivosti.
Páni kolegovia, majme srdce. Majme srdce, všetci chceme mier. Všetci v tom regióne chceme mier, to je v poriadku, to je v tej rezolúcii, to určite podporíme všetci. Všetci chceme, aby sa dohodli a aby tam zohrávala úlohu Minská skupina a aby tam bolo zapojené Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Všetci to chceme. Ale zároveň, prosím, zahoďme taktizovanie, zahoďme alibizmus, zahoďme to, čo nazýva tak eufemisticky pán kolega Valášek diplomatický prístup. Buďme tak ako v roku 2004 spravodliví a nájdime tú odvahu postaviť sa za náš bratský arménsky kresťanský národ, lebo to nie nie je len o tom, aby sme vyjadrili, opakujem, naše odsúdenie vojny. Áno, kto by chcel vojnu? Je to aj o tom, aby sme pomenovali vinníka, a tým je Azerbajdžan a Turecko, a aby sme pomenovali obeť, a tou je náš drahý arménsky národ.
Podľa všetkých procedúr, ktoré sú tu v parlamente bežné, by som mal teraz na záver svojho vystúpenia prečítať ešte raz moje doplnenie návrhu uznesenia k prebiehajúcemu konfliktu v Náhornom Karabachu, (parlamentná tlač 322).
Tu ešte predtým, než začnem, upozorním na to, že je tu taký procedurálny chaos, že ja som veľmi zvedavý, ako to vyriešime, pretože ja som mohol reagovať svojimi doplnkami iba na pôvodnú verziu, ktorú už medzitým si kolegovia rozmysleli, a dneska tam predložili úplne novú verziu, na ktorú som už ja ale reagovať nemohol, čiže toto je naozaj niečo, čo by sa nemalo diať, ak chceme dodržiavať nejaké základné princípy parlamentnej kultúry. Ja reagujem svojimi bodmi plynulo na to, čo bolo napísané v pôvodnej, ale aj teraz je dodržaná tá štruktúra, aj keď nie je už opísmenkovaná, že ide o tých pár bodov, na ktoré viem plynulo nadviazať. Čiže vieme to vyriešiť tým, že sa bude hlasovať o pozmeňovacích návrhoch mojich ako o doplnení toho, čo kolegovia predložili dneska alebo včera na poslednú chvíľu.
Takže toto sú moje doplnenia a opakujem, dávam žiadosť, aby sme hlasovali o každom z týchto doplnení zvlášť. Ešte raz ich prečítam.
Návrh uznesenia sa dopĺňa bodmi F, G, H, I a J:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. So znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamistických džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
4.11.2020 o 9:44 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, nebuďme alibisti. Nebuďme alibisti v takejto vážnej veci. Umierajú ľudia, umierajú Arméni, náš bratský - a poviem to - kresťanský národ. A my sa teraz ideme oháňať textom, ktorý vyzýva k svetovému mieru ako nejaká Miss Universe. Však pomenujme, o čo ide, pomenujme vinníka.
Kto začal toto, túto masakru, kto začal toto vyhladzovanie Arménov? No boli to Azeri s podporou Turecka, bol to Azerbajdžan s podporou Turecka. Prečo to nevieme povedať? My navrhujeme za stranu SMER - sociálna demokracia, aby toto uznesenie bolo doplnené, pretože ono samo osebe nie je zlé, tak je tam napísané, že odsudzujeme boje, odsudzujeme teda všetky tie nevinné obete. No, kto by to neodsúdil, že? Ale je to tak vágne a je takým spôsobom alibistické, keď vieme, že tu je agresor, a vieme, že tu je obeť.
Opakujem ten príklad z roku 1939. No Hitler napadol Poľsko a predstavte si, že my spravíme rezolúciu, že tak ako odsudzujeme, že sa tu dvaja bijú, a nezastaneme sa ani jedného, však je nám ľúto nevinných obetí a možnože je nám ľúto aj tých nemeckých. Toto chceme? Toto chceme, takýmto spôsobom nevedieť odsúdiť agresiu zo strany Azerbajdžanu?
A rozumiem, že diplomaticky je to nepríjemné a rozumiem pánovi poslancovi Valáškovi, ktorý sa snaží mať dobré vzťahy aj tam, aj tam, no s každým budeme mať dobré vzťahy. Aj s tými agresormi z Turecka a Azerbajdžanu, jasné. A keď nabudúce napadnú zase niekto niekoho, tak budeme mať so všetkými dobré vzťahy. Keby si toto povedali kolegovia poslanci, o ktorých hovoril pán poslanec Vašečka, v roku 2004, no tak nebudú podporovať toto uznesenie, lebo chceli mať dobré vzťahy s Tureckom. A treba zase povedať, že v tom čase Turecko bolo úplne iné Turecko, ako je dnes.
A dneska treba povedať úplne na rovinu. Dneska sa už netreba ničoho báť, však vidíme, čo ten Erdolan robí. Vidíme, čo robí Cyperčanom, vidíme, čo robí Grékom. Tak dneska sa bojíme povedať, že pácha zločiny na Arménoch a že tam posiela džihádistov?! To nevieme my pomenovať na Slovensku?! Tak rozprávame o tom, aká hrozba je džihádizmus, aká hrozba je terorizmus, aká hrozba je islamizmus, a nevieme povedať na rovinu, že džihádisti vraždia kresťanov v Arménsku, resp. v Náhornom Karabachu, ktorý je obývaný z 97% Arménmi?!
Prepáčte, páni kolegovia, ja na konci prečítam náš návrh doplnenia uznesenia, a ale začnem už teraz, aby ste vedeli, o čom hovorím. A zamyslite sa. Mnohí z vás sú kresťania a vedia, že tam je to aj kultúrny spor, kde moslimovia vraždia kresťanov. A vy sa ich nezastanete?
Ja len prečítam, že v našom doplnení uznesenia nie je nič, čo by bolo urážajúce voči niekomu. Iba pomenúvame presné príčiny, čoho..., toho, čo sa deje, a odsudzujeme to, čo sa deje. Doplnili by sme toto uznesenie týmito bodmi. Je ich dokopy päť:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. Národná rada so znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamských džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Národná rada varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Národná rada vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Povedzte mi jediný dôvod, prečo by vládna koalícia a vládni poslanci nemohli podporiť tieto naše body. A podotýkam, že o každom z týchto bodov žiadam pána spravodajcu, aby sa hlasovalo zvlášť. A pri každom sa, prosím, zamyslite nad tým, komu ubližujeme tým, že Národná rada povie, že išlo o azerbajdžanský vojenský útok. No to je fakt, išlo o vojenský útok Azerbajdžanu voči Arménom. Komu ubližujeme, keď hovoríme Turecku, aby prestalo vojensky alebo deklaratívne podporovať vojenský útok? Tak hádam, keď niekto podporuje agresiu a nenávisť a vraždenie arménskych kresťanov, tak s tým asi nebudeme súhlasiť, že nie? Zamyslite sa pri každom bode, či naozaj niečo porušíme tým, že povieme svoj názor.
Ja, opakujem, chápem dlhoročných diplomatov, ako je pán Valášek, že chce mať dobré vzťahy tam aj tam, ale niekedy treba jednoducho povedať politicky jasne, sme proti vraždeniu našich bratov. Je to taký problém povedať? Viete, pustite si niekedy pieseň, neuveriteľne smutnú pieseň Arthura Meschiana Kde si bol, Bože? keď spieva o arménskej genocíde, o ktorej hovoril aj pán poslanec Vašečka, 1,5 mil. Arménov boli vyvraždených Turkami, 1,5 mil. - a nikto ani nemukol, nikto v celom svete. Chceme opäť mlčať? Zase vraždia - v stovkách zatiaľ - Arménov a chceme opäť mlčať? Vypočujte si tú pesničku a potom stláčajte gombíky, ako vám prikážu. Turecko je dneska členským štátom NATO, Severoatlantickej aliancie. A my nemáme dosť odvahy našemu úžasnému partnerovi, ako to hovoril pán Kiska, ostrovu stability, povedať, že páchajú zločiny? Nemáme tú odvahu to povedať? Ja nehovorím, že teraz Slovensko vyrieši tento konflikt, nehovorím, že Turci teraz po našej výzve odídu. Ale majme aspoň tú morálnu silu to, preboha, povedať.
A opakujem, apelujem aj na tú vašu vieru. Ja ako ateista mám kresťanov vyzývať, aby sme chránili Arménov, kresťanský národ obklopený moslimami? Ja to tu musím robiť? Neuveriteľné.
Viete, je tu aj geopolitický rozmer. To, čo dneska robí Turecko v mene tzv. neoosmanianizmu alebo panturkizmu, je expanzionizmus. A áno, je to aj kultúrny, moslimský expanzionizmus. O čo sa snaží Turecko na čele s Erdolanom? Snaží sa vyhladiť celý priestor po Kaspické more a dostať sa potom k turkickému obyvateľstvu, ktoré tvorí väčšinu v strednej Ázii. Jediný, kto im tam prekáža, de facto sú Arméni. Jediný neturkický národ, jediný národ, ktorý je kresťanský v tom priestore. Čiže oni to potrebujú tú cestu vyhladiť a vytvoriť si panturkický priestor. Toto je veľmi nebezpečný cieľ Erdolana a my sa nemôžeme jednoducho prizerať.
Áno, je tam geopolitika. To znamená, že má tam svoje záujmy aj Rusko, Ruská federácia, ktorá de facto, a vidíme to dnes v priamom prenose, jediná môže zachrániť Arménov, jediná, pretože, asi to bude dezilúzia pre aktuálneho arménskeho prezidenta, ktorý je mimoriadne proeurópsky a prozápadný, Európa nerobí nič, Európa nerobí nič. Okrem - to oceňujem - francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý išiel do sporu s Tureckom, ale iní veľkí európski politici nerobia jednoducho pre prospech Arménov a záchranu Arménov, ktorých tam vyhladzujú, absolútne nič. Opakujem, je mi to veľmi ľúto, ale napokon aj Arméni zistia, že jediný, kto ich môže zachrániť, je Rusko. Ak toto je cieľom Európskej únie, nech sa páči, gratulujem.
Opakujem, ide aj o nielen geopolitický, ale aj o kultúrny stret. Treba to pomenovať a musíme to povedať veľmi, veľmi pravdivo. Je to stret moslimskej, islamistickej verzie moslimu, islamu a kresťanskej kultúry. A opakujem, my na Slovensku sme súčasťou tradícií, ktoré sú humanistické a kresťanské, ale určite nie moslimské. A vieme, kde je naše miesto v tomto spore, vieme to, každý z vás to vie. Každý z vás vie, že je to na strane kresťanského bratského arménskeho národa.
Viete, je to aj otázka úplne elementárnej spravodlivosti. Mňa rodičia učili, buď na strane tých slabších. V tomto spore sú Arméni jednoznačne slabší. Je to trojmiliónový národ, malinký národ obklopený nepriateľskými krajinami. Je to 3-miliónový národ, ktorý čelí 9-miliónovej presile Azerbajdžanov, ktorý je neuveriteľne bohatou krajinou, lebo majú ropu, a 80-miliónovej prevahe Turkov. Však ich udupú, keď im nepomôžeme, tak ich udupú. Čiže prosím, postavme sa na stranu slabšieho. Tuto nekalkulujme, netaktizujme, nerobme tu – aj tam chceme byť dobrí, aj tam chceme byť pekní –, ako to tu snažil sa naznačiť diplomaticky pán poslanec Valášek. Takýmto spôsobom to jednoducho teraz nejde. Prosím, majme to srdce a postavme sa na stranu slabších.
Ono je to z historického hľadiska veľmi komplikovaný spor. A toto uznávam, že, samozrejme, je veľmi ťažké dneska povedať a deklarovať, že sme za právo na sebaurčenie Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, lebo oni si vyhlásili republiku Arcach a táto republika prakticky funguje už 30 rokov, má všetky svoje rysy štátu, jediné, čo chýba, je uznanie od iných veľmocí a iných štátov vo svete, len ono, tá história naozaj súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu.
To ste mali územie, ktoré 2-tisíc rokov obývali Arméni. To je ten Arcach. My tomu hovoríme Náhorný Karabach, to je azerský pojem. Ale hovorme tomu chvíľku Arcach. To je ten arménsky výraz pre tento región. Región Arcach 2-tisíc rokov obývajú Arméni, kresťania. To boli kresťania v čase, kedy tu ešte o kresťanstve ani nevedeli. Arméni tam žijú a je to ich vlasť, ich domovina. Oni nemajú kam ísť, nemajú kam ísť. A Azeri a Turci sa snažia dobyť nové územie, pre nich to je vojenská korisť, ale pre Arménov je to boj za vlasť. Oni naozaj nemajú kam ísť.
A stalo sa, áno, stalo sa to v Sovietskom zväze v čase a už to tu spomínal pán poslanec Vašečka, kedy sa Stalin snažil riešiť národnostný problém tými politikami rozdeľuj, panuj, že on to pridelil toto územie úplne arbitrárne Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republike. To sú také tie veci, ktoré sa diali v Sovietskom zväze, ktoré dneska ale nemôžeme, preboha, brať ako sväté. Tvárime sa, že toto je medzinárodné právo, keď sa Stalin nejako rozhodol, a toto povie pán Vašečka? No nebola nikdy táto oblasť súčasťou Azerbajdžanu, ktorý vznikol v roku ’92. Nebola. Ona bola súčasťou Azerbajdžanskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu, čo nebol Azerbajdžan v dnešnom chápaní. Čiže tá interpretácia Azerbajdžanu je absurdná. Oni sa neustále odvolávajú - akí, asi najväčší stalinisti na svete - na to Stalinove rozhodnutie. A to my im máme teraz pritakať? No jednoducho ten Arcach je arménsky a oni iba žiadajú právo na národné sebaurčenie, tak ako sme ho žiadali my v roku 1918 a potom v roku ’93. Ja si myslím, že buďme spravodliví, buďme spravodliví.
Ja viem, že je tam obrovská sila zo strany azerských, azerbajdžanských peňazí. Tí majú také zdroje, že to si ani neviete predstaviť. Ja som chodil niekoľko rokov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ako vedúci našej delegácie a jeden z hlavných sporov v tomto, v tomto prostredí bol práve arménsko-azerbajdžanský konflikt a asi cítite, na ktorej strane som sa väčšinou ocitol. Viete, Azerbajdžan takým spôsobom financoval a loboval za svoje záujmy, že dokonca muselo prísť k vyšetrovaniu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, či nedošlo k podplácaniu mnohých poslancov, ktorí mali proazerbajdžanské postoje, a vyzeralo to tak, že došlo k mnohým. Tam prakticky Azerbajdžanci dokázali zafinancovať také množstvo politikov, lebo majú tú ropu, majú tie peniaze.
Ja teraz nechcem obviňovať nikoho tuto z kolegov, že prijímali azerbajdžanské peniaze, aj keď tá pôvodná (povedané so smiechom) rezolúcia, prepáčte, napísať tam úplne na hulváta, že Náhorný Karabach patrí Azerbajdžanu, čo je vlastne predmet sporu, tak toto je naozaj (povedané so smiechom) niečo, čo si neviem vysvetliť, ale nebudem nikoho obviňovať, iba hovorím, že Azerbajdžanci majú dramaticky viac peňazí a využívajú ich na to, aby lobovali za svoje záujmy. Robili to aj v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a väčšinou to boli tí ľudia, ktorí mali ideály a ktorí nechceli ich peniaze, ktorí boli sa ochotní postaviť na arménsku stranu, na stranu toho slabšieho. Na arménsku stranu, ktorú, verím to, verím tomu, podporíte aj vy a ukážete, že vám nezáleží na azerbajdžanských peniazoch, ale na spravodlivosti.
Páni kolegovia, majme srdce. Majme srdce, všetci chceme mier. Všetci v tom regióne chceme mier, to je v poriadku, to je v tej rezolúcii, to určite podporíme všetci. Všetci chceme, aby sa dohodli a aby tam zohrávala úlohu Minská skupina a aby tam bolo zapojené Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Všetci to chceme. Ale zároveň, prosím, zahoďme taktizovanie, zahoďme alibizmus, zahoďme to, čo nazýva tak eufemisticky pán kolega Valášek diplomatický prístup. Buďme tak ako v roku 2004 spravodliví a nájdime tú odvahu postaviť sa za náš bratský arménsky kresťanský národ, lebo to nie nie je len o tom, aby sme vyjadrili, opakujem, naše odsúdenie vojny. Áno, kto by chcel vojnu? Je to aj o tom, aby sme pomenovali vinníka, a tým je Azerbajdžan a Turecko, a aby sme pomenovali obeť, a tou je náš drahý arménsky národ.
Podľa všetkých procedúr, ktoré sú tu v parlamente bežné, by som mal teraz na záver svojho vystúpenia prečítať ešte raz moje doplnenie návrhu uznesenia k prebiehajúcemu konfliktu v Náhornom Karabachu, (parlamentná tlač 322).
Tu ešte predtým, než začnem, upozorním na to, že je tu taký procedurálny chaos, že ja som veľmi zvedavý, ako to vyriešime, pretože ja som mohol reagovať svojimi doplnkami iba na pôvodnú verziu, ktorú už medzitým si kolegovia rozmysleli, a dneska tam predložili úplne novú verziu, na ktorú som už ja ale reagovať nemohol, čiže toto je naozaj niečo, čo by sa nemalo diať, ak chceme dodržiavať nejaké základné princípy parlamentnej kultúry. Ja reagujem svojimi bodmi plynulo na to, čo bolo napísané v pôvodnej, ale aj teraz je dodržaná tá štruktúra, aj keď nie je už opísmenkovaná, že ide o tých pár bodov, na ktoré viem plynulo nadviazať. Čiže vieme to vyriešiť tým, že sa bude hlasovať o pozmeňovacích návrhoch mojich ako o doplnení toho, čo kolegovia predložili dneska alebo včera na poslednú chvíľu.
Takže toto sú moje doplnenia a opakujem, dávam žiadosť, aby sme hlasovali o každom z týchto doplnení zvlášť. Ešte raz ich prečítam.
Návrh uznesenia sa dopĺňa bodmi F, G, H, I a J:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. So znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamistických džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01
Juraj KrúpaNo ale čo sa týka toho, že prečo my nepodporujeme ako tých kresťanských bratov, vy ako...
No ale čo sa týka toho, že prečo my nepodporujeme ako tých kresťanských bratov, vy ako komunistický predák a ateista toto tu vykrikujete, tak ono, viete, z princípu kresťanskej lásky v podstate máte mať rád všetkých ľudí a nevyberáte si podľa vierovyznania, hej. A už ide o to, že v podstate tu sa bavíme o tom, že obe strany konfliktu sú vinné, obe strany zabíjajú civilov a zabíjajú občanov, takže vy ste nespomenuli napríklad raketové útoky Arménska na, na druhé najväčšie mesto v Azerbajdžane Gandža. A to ja tu nevyzdvihujem to, že Azerbajdžan je niekto, koho si hájim alebo čo. Celá podstata tejto rezolúcie je o tom, že sa, vidíme a vnímame proste utrpenie tých civilistov, a, samozrejme, v tom Náhornom Karabachu.
Že prečo neodsudzujeme Azerbajdžan za ten konflikt. No veď, prebohaživého, veď ten konflikt má, už trvá desaťročia. Arménsko malo obsadených 6 azerbajdžanských provincií a vyhnalo odtiaľ 25 % obyvateľstva. To je holý fakt. Že ale my poukazujeme len na to, že obe strany sa teda dopustili krívd, hej.
A prečo nespomíname, že bojujú Turci, alebo teda Aziri a sýrski nejakí bojovníci. Tam ide o to, že naschvál nechceme ísť do týchto detailov, pretože situácia je komplikovaná. Zatiaľ čo napríklad Azerbajdžan, za Azerbajdžan bojuje možno Turecko alebo nejakí sýrski povstalci, čo je údajne, tak Arménsko má zmluvu o kolektívnej obrane s Ruskou federáciou, hej, a je možné, že tam bojujú wagnerovci a tak ďalej.
Škoda, že už nemám viac času na tie vaše bludy.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 10:01 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán Blaha, za váš stand-up. Úprimne ma veľmi teší, že sa vám páči tak veľmi tá naša nová rezolúcia, že vás tak inšpirovala a že ste si tam napísali zopár nových bodov. Len na vysvetlenie, samozrejme, vy to všetko vidíte čierno-bielo, vy máte vo všetkom jasno. Včera ste Stalina ospevovali, dnes ho haníte. Tak si to trošku ujasnite.
No ale čo sa týka toho, že prečo my nepodporujeme ako tých kresťanských bratov, vy ako komunistický predák a ateista toto tu vykrikujete, tak ono, viete, z princípu kresťanskej lásky v podstate máte mať rád všetkých ľudí a nevyberáte si podľa vierovyznania, hej. A už ide o to, že v podstate tu sa bavíme o tom, že obe strany konfliktu sú vinné, obe strany zabíjajú civilov a zabíjajú občanov, takže vy ste nespomenuli napríklad raketové útoky Arménska na, na druhé najväčšie mesto v Azerbajdžane Gandža. A to ja tu nevyzdvihujem to, že Azerbajdžan je niekto, koho si hájim alebo čo. Celá podstata tejto rezolúcie je o tom, že sa, vidíme a vnímame proste utrpenie tých civilistov, a, samozrejme, v tom Náhornom Karabachu.
Že prečo neodsudzujeme Azerbajdžan za ten konflikt. No veď, prebohaživého, veď ten konflikt má, už trvá desaťročia. Arménsko malo obsadených 6 azerbajdžanských provincií a vyhnalo odtiaľ 25 % obyvateľstva. To je holý fakt. Že ale my poukazujeme len na to, že obe strany sa teda dopustili krívd, hej.
A prečo nespomíname, že bojujú Turci, alebo teda Aziri a sýrski nejakí bojovníci. Tam ide o to, že naschvál nechceme ísť do týchto detailov, pretože situácia je komplikovaná. Zatiaľ čo napríklad Azerbajdžan, za Azerbajdžan bojuje možno Turecko alebo nejakí sýrski povstalci, čo je údajne, tak Arménsko má zmluvu o kolektívnej obrane s Ruskou federáciou, hej, a je možné, že tam bojujú wagnerovci a tak ďalej.
Škoda, že už nemám viac času na tie vaše bludy.
Rozpracované
10:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:03
Richard VašečkaSpomínali ste, že nejakým spôsobom by som verifikoval alebo uznával Stalina, lebo rešpektujem tie hranice. No, samozrejme, že Stalina nie ani Sovietsky zväz. Ide skôr o to, že tak, ako...
Spomínali ste, že nejakým spôsobom by som verifikoval alebo uznával Stalina, lebo rešpektujem tie hranice. No, samozrejme, že Stalina nie ani Sovietsky zväz. Ide skôr o to, že tak, ako je to nastavené v tej oblasti, asi sa to veľmi inak nevedelo a nedalo urobiť a je to teraz fakt, ktorý rešpektujú aj medzinárodné organizácie a medzinárodné právo. Čiže to nie je niečo, čo si vyberáme na základe nejakej sympatie (povedané so smiechom), vyjadrujem jednoznačne nie Stalinovi a absolútne minimálna, minimálna nejaká sympatia alebo skôr antipatia k sovietskym praktikám. Hovorím o dnešnom stave medzinárodného práva.
A ďalšia vec, povedzme si tak otvorene, ako ste sám deklarovali, že teda ste ateista, ste sám seba nazvali. Ja ako veriaci kresťan, ktorý sa k tomu hlásim nie preto, že by som to nejak potreboval, ale preto, že je mi to prirodzené, som necítil potrebu zdôrazňovať pri Arménoch, že sú kresťania, lebo to nie je hlavný alebo jediný dôvod, prečo sa ich chceme zastať. Takisto by sme sa zastali nejakého, poviem to, bratského židovského národa alebo teraz mi napadlo tak trocha humorne (povedané so smiechom) bratského skoro ateistického českého národa. Ide o ľudskosť, ide o priateľstvo, nejde teraz o náboženstvo alebo len o nejakú ideológiu.
Čiže no ale keď nehovoríme o ideológii, vy ste sa nakoniec, to nakoniec spomenuli, za vaším postojom bolo cítiť silný proruský postoj. Ja vám to nevyčítam. Vôbec vám to nevyčítam, len hovorím, že neoháňajme sa možno kresťanstvom, keď sú tam iné postoje. Buďme objektívni.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 10:03 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, ďakujem vám za váš príspevok. Mnohé veci ste rozobrali, osvetlili, a čo sa týka obsahu a vecnosti, by som s mnohými aj súhlasil a som rád, ak budeme smerovať aj k takej zhode, čo sa týka tohto postoja Národnej rady.
Spomínali ste, že nejakým spôsobom by som verifikoval alebo uznával Stalina, lebo rešpektujem tie hranice. No, samozrejme, že Stalina nie ani Sovietsky zväz. Ide skôr o to, že tak, ako je to nastavené v tej oblasti, asi sa to veľmi inak nevedelo a nedalo urobiť a je to teraz fakt, ktorý rešpektujú aj medzinárodné organizácie a medzinárodné právo. Čiže to nie je niečo, čo si vyberáme na základe nejakej sympatie (povedané so smiechom), vyjadrujem jednoznačne nie Stalinovi a absolútne minimálna, minimálna nejaká sympatia alebo skôr antipatia k sovietskym praktikám. Hovorím o dnešnom stave medzinárodného práva.
A ďalšia vec, povedzme si tak otvorene, ako ste sám deklarovali, že teda ste ateista, ste sám seba nazvali. Ja ako veriaci kresťan, ktorý sa k tomu hlásim nie preto, že by som to nejak potreboval, ale preto, že je mi to prirodzené, som necítil potrebu zdôrazňovať pri Arménoch, že sú kresťania, lebo to nie je hlavný alebo jediný dôvod, prečo sa ich chceme zastať. Takisto by sme sa zastali nejakého, poviem to, bratského židovského národa alebo teraz mi napadlo tak trocha humorne (povedané so smiechom) bratského skoro ateistického českého národa. Ide o ľudskosť, ide o priateľstvo, nejde teraz o náboženstvo alebo len o nejakú ideológiu.
Čiže no ale keď nehovoríme o ideológii, vy ste sa nakoniec, to nakoniec spomenuli, za vaším postojom bolo cítiť silný proruský postoj. Ja vám to nevyčítam. Vôbec vám to nevyčítam, len hovorím, že neoháňajme sa možno kresťanstvom, keď sú tam iné postoje. Buďme objektívni.
Ďakujem.
Rozpracované
10:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:05
Lucia DrábikováA takisto chcem podporiť to, čo ste tam povedali o tej solidarite, lebo myslím si, že my ako Národná rada naozaj môžme dať takéto stanovisko a jasne, jasne odsúdiť násilie, ktoré sa tam deje, ale nemyslím si, že je úlohou Národnej rady presne povedať, ktoré štáty a ktorí predstavitelia sú akým spôsobom zodpovední. Takže takto.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 10:05 hod.
Mgr. PhD.
Lucia Drábiková
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega Blaha, ja chcem oceniť, teda že ste sa rozhodli podporovať túto rezolúciu, a takisto oceňujem váš zápal za obranu kresťanských hodnôt a kresťanského národa. To je naozaj veľmi pekné. Nemyslím si, že je úlohou Národnej rady vstupovať do konfliktu a presne pomenovávať štáty a..., štáty a sily, ktoré stoja na jednotlivých stranách, a hovoriť, kto sú vinníci. Myslím si, že práve zmyslom tej rezolúcie je odsúdiť to násilie.
A takisto chcem podporiť to, čo ste tam povedali o tej solidarite, lebo myslím si, že my ako Národná rada naozaj môžme dať takéto stanovisko a jasne, jasne odsúdiť násilie, ktoré sa tam deje, ale nemyslím si, že je úlohou Národnej rady presne povedať, ktoré štáty a ktorí predstavitelia sú akým spôsobom zodpovední. Takže takto.
Ďakujem.
Rozpracované
10:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:06
Peter OsuskýKeď opakovane hovoríte o tom príklade Hitlera, ktorý napadol Poľsko, očakával by som, že jedným dychom spomeniete Stalina, ktorý ho napadol z druhej strany, tak to len tak kvôli historickej vyváženosti a pravde.
A k tomu ešte jeden iný dôvetok vo vzťahu k ruskej podpore. Opakovane sme počuli vyjadrenia Lavrova a ruského vedenia, že podporia...
Keď opakovane hovoríte o tom príklade Hitlera, ktorý napadol Poľsko, očakával by som, že jedným dychom spomeniete Stalina, ktorý ho napadol z druhej strany, tak to len tak kvôli historickej vyváženosti a pravde.
A k tomu ešte jeden iný dôvetok vo vzťahu k ruskej podpore. Opakovane sme počuli vyjadrenia Lavrova a ruského vedenia, že podporia Arménsko v prípade, že pôjde o útok na arménske územie. Čo to implicitne hovorí? Že útoky, ktoré sa tam dejú teraz, nepovažuje Ruská federácia za útoky na arménske územie.
Ja z toho nevyvodzujem nijaké závery. Ja to len kvôli pravde konštatujem, aby sme sa držali v prízemí, pokiaľ ide o jedinú oporu Arménov v zápase o prežitie Náhorného Karabachu, takáto je pravda.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 10:06 hod.
MUDr. CSc.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kolega Blaha, len dve technické pripomienky a viac poviem vo vystúpení.
Keď opakovane hovoríte o tom príklade Hitlera, ktorý napadol Poľsko, očakával by som, že jedným dychom spomeniete Stalina, ktorý ho napadol z druhej strany, tak to len tak kvôli historickej vyváženosti a pravde.
A k tomu ešte jeden iný dôvetok vo vzťahu k ruskej podpore. Opakovane sme počuli vyjadrenia Lavrova a ruského vedenia, že podporia Arménsko v prípade, že pôjde o útok na arménske územie. Čo to implicitne hovorí? Že útoky, ktoré sa tam dejú teraz, nepovažuje Ruská federácia za útoky na arménske územie.
Ja z toho nevyvodzujem nijaké závery. Ja to len kvôli pravde konštatujem, aby sme sa držali v prízemí, pokiaľ ide o jedinú oporu Arménov v zápase o prežitie Náhorného Karabachu, takáto je pravda.
Rozpracované
10:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07
Marek ŠefčíkVčera ste sa stavali na stranu komunistického režimu, ktorý systematicky bojoval proti veriacim kresťanom. Prenasledoval ich, väznil, mučil, zabíjal, ale stačilo sa vyspať a dnes sa staviate na stranu bratského kresťanského národa. Bijete sa do pŕs za...
Včera ste sa stavali na stranu komunistického režimu, ktorý systematicky bojoval proti veriacim kresťanom. Prenasledoval ich, väznil, mučil, zabíjal, ale stačilo sa vyspať a dnes sa staviate na stranu bratského kresťanského národa. Bijete sa do pŕs za kresťanstvo, za kresťanský národ, takže aj toto dokazuje falošnosť vašich argumentov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2020 o 10:07 hod.
Mgr.
Marek Šefčík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán Blaha, tento parlament určite odsudzuje tento vojenský konflikt ako taký. Čiže sme proti tomu a sme tak nastavení, ale ja by som chcel k tým vašim argumentom.
Včera ste sa stavali na stranu komunistického režimu, ktorý systematicky bojoval proti veriacim kresťanom. Prenasledoval ich, väznil, mučil, zabíjal, ale stačilo sa vyspať a dnes sa staviate na stranu bratského kresťanského národa. Bijete sa do pŕs za kresťanstvo, za kresťanský národ, takže aj toto dokazuje falošnosť vašich argumentov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované