18. schôdza

24.11.2020 - 17.12.2020
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.11.2020 o 16:47 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:24

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, v zahraničnej politike je podľa mojich skúseností, chvalabohu, pomerne dlho v našom parlamente pokojnejšia atmosféra ako v mnohých iných oblastiach. I tento návrh, ktorý zdôvodnil pán podpredseda parlamentu, sme dnes v pokojnej atmosfére stručne prebrali. A výsledkom hlasovania bolo jeho výrazné zamietnutie počtom hlasov.
Ja za seba sa budem veľmi stručne, aby som nezdržoval ctenú snemovňu, venovať predovšetkým tomu, že Európska únia, a to sa týka drvivej väčšiny tých bodov, o ktorých v tom návrhu ide, má, chvalabohu, pre Slovensko, malú krajinu, tendenciu zabezpečovať akýsi status post spoločne v zmysle, aby nedošlo k tomu, že si nás niekto rozoberie na súčiastky a bude mať rôzne postoje k vážnejším obchodným partnerom a tvrdšie a likvidačnejšie postoje k menej významným partnerom. Musíme si nepochybne uvedomiť, že predstavujeme jedno percento produkcie Európskej únie, odhliadnuc od nášho automobilového priemyslu, ale nie sme teda mohutná krajina, ktorá by v prípade, že by sme boli rozoberaní po jednom, mohla akýmsi spôsobom zohrať významnú rolu v zápase o svoje práva.
K tomu, že tam máme tisíce ľudí - Slovákov, ktorí tam žijú dlhodobo, treba povedať, že už tá úvodná zmluva pomerne veľmi férovo aj z britskej strany zagarantovala týmto ľuďom pokračovanie ich pobytu za štandardných podmienok, v akých tam sú. To znamená, že sa nedá reálne očakávať, že by došlo k ich drastickému zhoršeniu a ešte raz podčiarkujem, predpokladám, že na rovnakej lodi sú aj Španieli, aj Taliani, aj Poliaci, aj všetci ďalší členovia Európskej únie, ktorí tam majú svoje tisíce občanov.
A potom sa už na záver vlastne veľmi stručne vrátim k bodu C. Bank of England je ústredná svetová točňa obchodu so zlatom. Samozrejme, Nemecko, motor Európy a najsilnejšia ekonomika Európy, by strašne rada po stáročiach už toho, že centrum svetového biznisu je Londýn, chcela, čo je celkom pochopiteľné, aby sa tým centrom stal Frankfurt. Tak iste ako Nemec by som chápal snahu mojej reprezentácie vytiahnuť aspoň dačo. To znamená, že Nemecko to urobilo. Nemecko si zobralo, ale tých krajín je len pár a drvivá väčšina krajín si svoje zlato v Londýne ponechala.
Ja už som tu dlhšie a pamätám sa, že na začiatku tejto dlhej story o odchode Británie pán premiér Fico ešte ako premiér krajiny, chcel urobiť tento krok a i vtedy sa mu dostalo poučenia, že, samozrejme, môžme uložiť v Hnúšti-Likieri to naše zlato, ale, samozrejme, že bude odrezané od čohokoľvek, čo sa na trhu deje a nebude nám zarábať takmer 5 mil. eur ročne len zato, že je. Pretože v Hnúšti-Likieri by oňho ani v strede púšte Gobi, by o to nikto nezavadil. A to je aj dôvod, prečo drvivá väčšina krajín ponechala svoje zlato za vysokými múrmi na Threadneedle Street. A keď človek sedí na tom malom plácku na lavičke pred The Royal Exchange a pozerá na tie múry, tak celkom je dobrý pocit, musím povedať za seba, keď viem, že tam je naše zlato, lebo tam ho ešte nikto nikdy nikomu neukradol. A ak teraz niekto začne spomínať, že komunisti pobrali majetky, koho stretli, od živnostníkov až po veľké fabriky, takže si tí okradnutí položili ruku na československé, vtedy už komunistické zlato, ale pravda je, že dnes nie sme v tejto situácii. Predpokladám, že nepríde taká moc na Slovensko, ktorá vyvlastní Jaguar, a že sa nebude musieť niekto hojiť na našom zlate.
Takže tento bod je po triezvom uvážení, by som povedal, nastavený tak, že ten status quo je dobrý. A preto si myslím, že niet dôvodu pre mňa hlasovať za to uznesenie, pretože jednoducho nevidím reálny dosah toho, čo sa tam ukladá, a zároveň, keď hovoríme teda o tom zlate, nemyslím si, že aj keby sme ho preniesli kamkoľvek, kde povedzme také jak pocitovo spoľahlivé, napríklad do Zürichu, tak si nemyslím, že by to bolo strašne lepšie, podotýkam okrem toho, že ani Švajčiarsko nie je členom Európskej únie. Takže to len na margo toho, kam to presúvať, a preto si myslím, že bude dobré ponechať to tam, kde je.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.11.2020 o 16:24 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:31

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela len podporiť pána Osuského a potvrdiť jeho slová, že sme o tomto uznesení rokovali na našom výbore pre európske záležitosti a toto uznesenie sme veľkou väčšinou hlasov neprijali aj z toho dôvodu, že sme presvedčení, že ministerstvo zahraničných vecí zabezpečuje prípravu jednotlivých rezortov prostredníctvom spolupráce s odbornými útvarmi Európskej komisie. Je dôležité, samozrejme, že v každom prípade dohoda bude predstavovať nižší stupeň ekonomickej spolupráce, ako je súčasný jednotný vnútorné trh Európskej únie, ale je dôležité, aby občania, ako aj podnikateľské subjekty boli informované. Aj za týmto účelom bola vytvorená tzv. brexit platforma na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, následne vznikli brexit platformy aj na webových stránkach ostatných rezortov. A chcela by som tým ubezpečiť aj navrhovateľov, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je pripravené a robí maximum v tejto veci. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.11.2020 o 16:31 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:32

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážim si ten vecný tón pána Osuského v rozprave, v ktorej zároveň tým, že bol vecný, dokázal opodstatnenosť tohoto návrhu, ktorý je tu predložený. Tu predsa nejde o to, aby v parlamente poslanci hovorili za vládu o pripravenosti, ale aby Národná rada dostala informáciu o tej pripravenosti od vlády. V čom je tam problém? Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.11.2020 o 16:32 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:33

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne obom kolegom aj pani poslankyni, aj pánu poslancovi. Ja mám dôvod zotrvať na tom, čo som povedal vo vystúpení. A myslím si, že o tom návrhu budeme demokraticky hlasovať. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.11.2020 o 16:33 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:39

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, dovolím si zopakovať to, čo som povedal v tom prvom vstupe, že aj akékoľvek kroky z tých prvých dvoch položiek tohto návrhu uznesenia sa budú, dáboh, a aj zaručene budú riešiť v jednote. To znamená, že môžme si reálne predstaviť, že teraz pozostalí po odchode Veľkej Británie, teda takmer tri desiatky krajín na základe takej trošku patetickej výzvy: "Prichystajte sa!", sa začnú každý prichystávať nejako inak. Bulhari na vývoz paradajok, my na vývoz áut a každý na niečo, niekto na oštiepky alebo nite.
Chcem teda povedať, že toto aj tak, aj keď nastane akýkoľvek scenár, nemá byť a podľa mňa by to bolo škodlivé začať po jednom ťukať na dvere. A nieže by som bol posadlý Bank of England, ale kolega Kéry, ktorý je súbežne členom výboru pre európske záležitosti a jeden z predkladateľov, dostal už do rúk stanovisko, a tak si dovolím vám verným, ktorí tu sedíte, prečítať stanovisko o posúdení rizík s uložením devízových rezerv Národnej banky Slovenska v zlate v Bank of England.
Stanovisko ministerstva financií a Národnej banky Slovenskej, teda nie moje stanovisko alebo stanovisko kolegu predsedu Valáška. Ponechanie zlata v Národnej banky Slovenskej v Bank of England po Brexite neprevažuje, nepredstavuje žiadne dodatočné riziká, a preto neodporúčame premiestnenie zlata umiestneného v Bank of England do iného štátu v rámci Európskej únie. V súčasnosti v žiadnej z krajín Európskej únie neexistuje relevantný trh so zlatom, kde by mohlo byť umiestnenie zlata Národnej banky Slovenskej zvažované. Presunutie zlata do inej mimoeurópskej krajiny by neprinieslo žiadne relevantné výhody, na základe ktorých by bolo možno uvažovať o premiestnení. Na základe informácií, ktorými disponujeme, a prieskumu medzi centrálnymi bankami eurosystému možno konštatovať, že v súvislosti s Brexitom ani jedna z oslovených centrálnych bánk už neplánuje presun zlata z Bank of England.
Doplňujúca informácia, Národná banka Slovenska vlastní 31,694 tisícin tony zlata. Národná banka dlhodobo využíva zlato predovšetkým na trhu swapových transakcií, prostredníctvom ktorých generuje dodatočný finančný príjem banky. V priebehu uplynulého roku tento výnos predstavoval 4,5 mil. eur a k 18. 11. 2020 dosahuje predbežne hodnotu 4,7 mil. eur, teda vyššiu ako za celý rok vlaňajší. Bank of Englad je druhým najväčším úložiskom zlata na svete po Federal Reserve Bank of New York (ďalej len "FED") a navyše Bank of England predstavuje svetovo najvýznamnejšie centrum obchodovania so zlatom, ktoré generuje tie peniaze, o ktorých som pred chvíľkou hovoril.
Londýnsky trh so zlatom, poskytuje vysoký stupeň likvidity na trhu. Národná banka vykonáva so zlatom FX swapy a likvidita je pre Národnú banku Slovenska dôležitý parameter. Táto stratégia je významným zdrojom pozitívneho úrokového výnosu zo zlatých rezerv. Bank of England poskytuje vysoko bezpečné uloženie zlatých rezerv, čím prispieva k medzinárodnej finančnej stabilite. Veľká Británia dlhodobo poskytuje vysokú ochranu práv investora anglosaským právnym systémom, pričom vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, nemá na úroveň právnej ochrany priamy dopad.
Je tu ešte zopár bodov, ale prečítam už len jeden - Rozhodujúca väčšina centrálnych bánk v Európe má všetko zlato alebo jeho časť deponovanú v Bank of England.
Ďakujem, to je všetko.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.11.2020 o 16:39 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Ján Budaj

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:55

Vladimír Zajačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu (zaznenie gongu) uvedeného zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím kľud v sále a počúvajme.

Zajačik, Vladimír, poslanec NR SR
Môžem aj kričať. Tlač 327. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. januára 2021 a v gestorskom výbore do 25. januára 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.11.2020 o 16:55 hod.

Vladimír Zajačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:07

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. V mene štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ žiadam o termínovanie vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, je to tlač, ježíš, teraz neviem, 265, po prerokovaní bodu č. 16 zákona o štátnom rozpočte na rok 2021, tlač 307. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.11.2020 o 17:07 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:07

Ľubomír Vážny
Skontrolovaný text
Vážený pán podpredseda, keďže sme preložili na utorok tajnú voľbu kandidáta na generálneho prokurátora, navrhujem procedurálnym návrhom, aby sme aj súčasnú voľbu dvoch predsedov výborov preložili na utorok, nech dvakrát nerobíme tú procedúru.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.11.2020 o 17:07 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:16

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Pán minister, prepáčte, keď tu budem taký osobný a poviem vám takto, že v tomto návrhu zákona máte chybu. A chyba zásadná je tá, ktorú ja vnímam, že potraviny nazývate odpadom. Nedá sa s tým súhlasiť. A navyše v dôvodovej správe máte uvedené, že tento návrh zákona, prijatie tohto zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Dovolím si povedať, že má negatívny vplyv na prostredie.
Viete, ja viem, že je to veľmi zložité a možno komplikované, najjednoduchšie je ten odpad separovať a tváriť sa, že akí sme my vzorní podľa možno nariadení Európskej únie, lebo my separujeme odpad. Ja vám to poviem, pán minister, prepáčte, ale aj som stále tohto razenia, aby jednoducho, najekologickejšie, pán minister, odpad nijaký neprodukovať alebo ho minimalizovať. A nielen všetko separovať. A keď my aj separujeme tie odpady koľkokrát, tak viete, to druhotné spracovanie tých odpadov v konečnom dôsledku tu ani nefunguje.
Tu ste hovorili, že tie prebytočné potraviny budú kompostované a následne zapracované do pôdy. Ja viem, že je to zložitý proces, ale aj vláda ako taká a aby sa zamyslela nad tým a možno pripravili ste dlhodobejší program. A tak, ako ste to správne aj v tom úvode, ako povedali, že plytváme ako potravinami. Neplytvať nimi. Nevyhadzovať tie potraviny. Ja som poslancom z východného Slovenska. Dovolím si povedať, že tento návrh zákona či bude prijatý, alebo nebude prijatý, ľudia sa budú stále správať rovnako pri prebytočných potravinách alebo zvyškoch potravín z domácnosti.
Tak, ako ste tu v predchádzajúcej rozprave spomínali tú pani, ktorá chová sliepky alebo zajace a podobne, tak východ Slovenska, ale nielen východ Slovenska, ale aj stred Slovenska a sú to menšie mestá a hlavne obce, kde je drobnochov, tam nie je problém s prebytočnými potravinami, lebo tie prebytočné potravín, teda ak sa čosi v tej domácnosti zvýši, tak sa to nevyhadzuje do kontajnerov a do košov. Iný prípad je možno tá Bratislava. Viete, ale je to aj veľmi zlý signál aj pre našu mládež, aj pre vôbec celkovo ako pre spoločnosť, keď my potraviny, aj keď tie prebytočné a nazývame ich odpadom. Pre mňa potraviny odpadom nie sú. Ani tie prebytočné potraviny nie sú odpadom. Pán minister, ja vám poviem, že potraviny sú predovšetkým Božím darom. Božím darom takým, kde je vložená aj ťažká veľakrát tvrdá práca mnohých roľníkov a poľnohospodárov, kde veľmi ťažko v pote tváre dorábajú sa tieto potraviny a my sa takto ľahkovážne staviame k takémuto problému a jednoducho potraviny nazveme odpadom. Nedá sa s tým súhlasiť.
Viem, že nie je to predmetom návrhu alebo v tomto zákone, ale takisto je tu jedna taká a nedá mi, aby som to nespomenul, bolestivá stránka a týka sa to prebytočných potravín a nie je to len v domácnostiach, ale je to aj v zdravotníckych zariadeniach a sociálnych zariadeniach. Kedysi to bolo tak, že sa mohli tie prebytočné potraviny zužitkovať u poľnohospodárskych zvierat, neskôr to bolo sprísnené, že to mohli byť len kožušinové zvieratá a dnes je to tak, že jednoducho tieto prebytočné potraviny sa nazývajú odpadom. Likvidujú sa buď kompostovaním, teda musíte mať kompostér alebo potom drtičku, kde priamo musíte tieto prebytočné potraviny drtiť, dávať do odpadu za špeciálneho režimu, kde sa zaťažuje životné prostredie aj tým, že v podstate tie čističky odpadových vôd sú zbytočne zaťažené. Viem, že nie je to jednoduché, ale vláda ako-taká má predsa len väčší rozsah, a to nie je len ministerstvo životného prostredia, ale aj ministerstvo životného prostredia, kde by prebiehal proces edukácie a treba pôsobiť aj na mladých ľudí, na deti v školách, na študentov, aby sme sa správali úctivo k potravinám.
Na záver si dovolím povedať jeden výrok, ktorý povedal pápež, súčasný pápež František, je to niekoľko rokov dozadu a s týmto výrokom sa plne stotožňujem. Ten, kto plytvá potraviny, plytvá potravinami, resp.: "Ten, kto vyhadzuje potraviny, okráda chudobných." Nerobme to, pán minister.
My priznáme tuná proces taký, kde v podstate budeme navádzať alebo možno, aby si ľudia teda zvykali na to, no však a čo, veď v hypermarkete, v obchode si kúpim ako tie potraviny, no je to čosi neuveriteľné, čo dnes v tom odpade skončí. Videl som naozaj. Stalo sa mi tak, že som šiel po námestí v Košiciach, je to síce pár rokov dozadu, kde čerstvo natretý rožok nejakou nátierkou to bolo alebo neviem, netuším, že čo to bolo a hodený uprostred námestia. Krásny nádherný čerstvý rožok a naozaj sa tam povaľoval ako odpad. Zodvihol som ho zo zeme. Zodvihol som ho zo zeme, aj keď možno boli ľudia takí, ktorí s prekvapením na mňa pozerali, že sa správam možno ako bezdomovec, ktorý zbiera tieto potraviny ako zo zeme. Ale vo svete je kopec ľudí, ktorí naozaj zomierajú od hladu, veď to počúvame, za ten hladomor, ktorý tuná hrozí a my sa správame takto veľmi neúctivo k týmto potravinám.
Chce to proces dlhodobý, ale aby sme k tomu viedli aj spoločnosť, hlavne začínali, aby sme začínali od mladých ľudí. Nás starí rodičia učili a vychovávali stále, aby sme mali potraviny, zvlášť chlieb vo veľkej úcte. Do dnes mi to zostalo. Ja si dovolím povedať, nepamätám si, že by som niekedy chlieb hodil do koša alebo do kontajnera už ako, ako žiak alebo študent a v dospelosti už ani toľko si to nedovolím. Treba na to upozorňovať a vychovávať, formovať túto spoločnosť, aby jednoducho nemuseli sme nazývať prebytočné potraviny aj v našich domácnostiach, že sú nejakým odpadom.
V mnohých častiach Slovenska v malých obciach nie je potrebné zavádzať túto separáciu týchto prebytočných potravín, lebo takmer v každej domácnosti sú nejaké zvieratá či už je to pes, mačka alebo nejaké úžitkové poľnohospodárske zvieratá, kde tento prebytok z kuchyne dá sa zmysluplne zužitkovať. Skôr týmto smerom by som videl, aby sme viedli našu spoločnosť a potraviny nenazývali odpadom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.11.2020 o 17:16 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video