18. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ja mám interpeláciu na pána ministra pôdohospodárstva.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V rámci stretnutí so starostami viacerých oravských obcí som sa oboznámil s ich názorom a stanoviskom, aby sa zo strany kompetentných štátnych orgánov pokračovalo v dokončení verejných obstarávaní komplexných pozemkových úprav. Uvedení predstavitelia územnej samosprávy predovšetkým požadujú, aby sa reálne naštartoval proces vykonávania komplexných pozemkových úprav na celom území Slovenskej republiky podľa vládou Slovenskej republiky prijatej koncepcie, citujem: "Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v Slovenskej republike."
Napríklad obec Rabča na Hornej Orave má katastrálne územie, ktoré bolo jedno zo 168 schválených katastrálnych území, na ktorom vláda Slovenskej republiky schválila proces komplexných pozemkových úprav. Začiatkom roka 2020 malo nasledovať druhé kolo obstarávania - tzv. mikrotendre, a to súťaž medzi už vybratými skupinami dodávateľov o konkrétne projekty pre jednotlivé katastrálne územia. Toto prebehlo v stredoslovenskom regióne len asi na najmenších desiatich katastrálnych územiach a na ostatných asi 150 nie (vrátane všetkých oravských - obec Beňadovo, Kňažia pri Dolnom Kubíne, Hladovka, Podbiel a Rabča).
V nadväznosti na uvedené skutočnosti by som sa vás preto chcel opýtať:
1. Bude Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pokračovať v procese verejného obstarávania a bude ukončený výber konkrétnych zhotoviteľov pre konkrétne katastrálne územia?
2. otázka. Dôjde zo strany rezortu k ukončeniu procesu verejného obstarávania na 168 územiach, resp. 171 katastrálnych územiach, ktorý umožní efektívne dočerpať prostriedky z Európskej únie PRV Slovenskej republiky 2014 až 2020, ktoré boli nato vyčlenené?
3. otázka. Má v pláne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijať novelu zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktorá by do praxe zaviedla niektoré veľmi potrebné princípy a vylepšenia nevyhnutné pre rýchlejšie, efektívnejšie a kvalitnejšie vykonávanie pozemkových úprav?
4. otázka. Má Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v pláne riešiť problematiku nájmov poľnohospodárskych pozemkov prednostne a kompletne v zákone č. 504/2003 Z. z. čím by sa odborný zákon o územných úpravách odpolitizoval?
5. otázka a posledná. Je v pláne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podporiť vykonávanie jednotu ich pozemkových úprav, ktoré majú nezastupiteľné miesto v procese majetkovoprávneho vysporiadania vlastníctva špecifických lokalít, ako sú IBV, KBV, priemyselné areály, hospodárske dvory a podobne? Určité lokality totiž vyžadujú veľmi rýchle a špecifické riešenia, ktoré nebude možné riešiť len prostredníctvom komplexných pozemkových úprav.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, moja prvá interpelácia smeruje ministerke spravodlivosti pani Kolíkovej a zároveň aj k ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi. Na úvod poviem, že som bol oslovený ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s prosbou, či by som mohol venovať pozornosť dôležitému konaniu pred Súdnym dvorom Európskej únie a pomohol tak dosiahnuť, aby Slovensko vo veci intervenovalo v prospech zachovania nášho právneho poriadku pri určovaní materstva a zápise materstva do matriky. Krátka informácia o veci.
Minulý rok sa v Španielsku narodilo dieťa, ktorému do rodného listu zapísali dve ženy ako matky, pričom neuviedli, ktorá žena dieťa porodila. Ako matky sú uvedené občianka Bulharska a občianka Spojeného kráľovstva, ktoré v minulosti uzavreli civilné manželstvo v Spojenom kráľovstve. Bulharská občianka požiadala o vydanie rodného listu pre dieťa aj v Bulharsku. Bulharský matričný úrad ju vyzval na predloženie dôkazov o tom, kto je biologická matka. Žiadateľka to odmietla spraviť a úrad jej žiadosť zamietol, keďže nemal informáciu, kto je matka dieťaťa a dve matky podľa bulharského práva zapísať nemôže. Žiadateľka podala žalobu na bulharský správny súd, ktorý sa obrátil s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor Európskej únie. Ten teraz bude rozhodovať, či z práva Európskej únie možno vyvodiť, že Bulharsko má povinnosť na účely práva, pohybu a pobytu vydať rodný list s dvoma matkami.
Prečo sa to pýtam? Prípad je dôležitý aj pre Slovensko, pretože máme obdobnú úpravu určovania materstva ako Bulharsko a síce, že matkou je žena, ktoré dieťa porodila. Na Slovensku, tak ako v Bulharsku, tiež nie je možné do rodného listu zapísať dve ženy ako matky. Naše právo vchádza z reprodukčnej funkcie rodiny a snaží sa o zachovanie súladu medzi biologickým a právnym stavom pri určení rodičovstva. Slovenská republika mala možnosť sa k tejto veci vyjadriť do 30. novembra 2020 prostredníctvom zástupkyne Slovenskej republiky pre súdmi Európskej únie. Chcel by som vedieť, aký postoj Slovenská republika zaujala a verím, že to bude postoj, ktorý bude v prvom rade chrániť záujmy Slovenskej republiky tak, že nás Súdny dvor Európskej únie nebude na účely pohybu a pobytu, prípadne aj na iný účel nútiť uznať dvojmaterstvo alebo inak narušiť naše základné rodinnoprávne zásady. Ale ak áno, považoval by som to za tvrdý zásah do našich hodnotových, do našej hodnotovej výbavy a tiež do právnej úpravy Slovenskej republiky.
Moja druhá interpelácia sa týka ministra dopravy pána Andreja Doležala. Dozvedel som sa ako obyvateľ okresu Zlaté Moravce, že bola spísaná a odovzdaná petícia za zachovanie cestovného poriadku vlakov na trati 151 Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky sa ňou zaoberalo, ale podľa mojich informácií táto petícia nemala taký zmysel, že by sa s ňou zaoberali natoľko a snažili sa zrevidovať svoje rozhodnutie. V súčasnosti na uvedenej trati sú používané denne dve motorizované jednotky pre zabezpečenie vozby štyroch párov vlakov. A fakticky podľa nového cestovného poriadku to bude znamenať zrušenie 50 percent vlakov odchádzajúcich do Zlatých Moraviec, ktoré využívajú najmä študenti alebo zamestnanci, ktorí takto sa prepravujú, či už do školy, alebo do zamestnania. Ja toto považujem za antisociálne opatrenie vlády a pýtam sa pána ministra, že či toto má byť tá snaha ministerstva o zabezpečenie kvalitnej vlakovej dopravnej obsluhy.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, mám interpeláciu pre ministra školstva, ktorá vychádza z podnetov občanov, ktoré som dostal vo veci neotvorenia 2. stupňa základných škôl, stredných škôl, gymnázií a učilíšť, keď k tomuto nie sú žiadne opodstatnené dôvody. Zatvorené školy sú v rozpore s medicínskymi faktami a oficiálnymi odporúčaniami oficiálnych európskych štruktúr. Väčšina európskych krajín napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školy otvorené pre všetkých. Slovensko je aktuálne podľa údajov UNESCO jednou zo 7 členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.
Som presvedčený, že rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a krízového štábu o neotvorení škôl je výsledkom politického konfliktu, kde sú rukojemníkmi deti, mládež a ich právo na vzdelanie. Ako budete, pán minister, túto situáciu riešiť? Ďakujem.
A ešte by som chcel poprosiť, pán predsedajúci, v zmysle § 130 ods. 2 vzhľadom na to, že ide naozaj o mimoriadne naliehavú situáciu a otázku, aby sme uplatnili odpoveď na interpeláciu v lehote 15 dní. Ďakujem.

Vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naše hnutie SME RODINA je garantom toho, že počas tejto vlády sa nielenže sociálne práva ľudí nebudú znižovať, ale práve naopak budú sa zvyšovať a toto právo chceme rozšíriť. Chceme ho rozšíriť takým spôsobom, aby sme do ústavy zaviedli a zagarantovali tri nové ústavné práva.
Po prvé. Doteraz sme mali v ústave garantovanú iba jednu možnosť, ktorá by ľuďom garantovala možnosť odchodu na dôchodok, a to bol vek človeka. Ale my sme presvedčení, že v našej krajine existujú desiatky a desiatky tisíc alebo stovky tisíc ľudí, ktorí ťažko fyzicky pracujú. Pracujú od svojich 18 rokov. A keď taká pracovníčka v zariadení sociálnych služieb, v domove sociálnych služieb celý život opatruje klientov, čo je ťažká fyzická práca, tak by bolo nefér, aby takáto žena mala nárok na odchod do dôchodku v 62, 63 alebo 64 rokoch. Alebo keď niekto pracuje ako robotník v automobilke, v hutníctve alebo pracuje na nejakej výrobnej linke spotrebnej elektroniky a pracuje tvrdo fyzicky od svojich 18 rokov rovnako by bolo nefér žiadať od neho, ak si odpracoval príslušný počet rokov, aby musel čakať na právo na odchod do dôchodku až do 62, 63 alebo 64 rokov.
Preto do ústavy zavádzame právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Prečo toto právo zavádzame? Pretože musíme mať ohľad aj na tých ľudí, ktorých tvrdá fyzická poctivá práca vedie k skoršiemu opotrebovaniu organizmu a my nemôžme chcieť od týchto ľudí, aby boli iba čistými platcami do dôchodkového systému a keď sa dožijú dôchodkového veku, tak si dôchodok ani neužijú. Pretože toto nie sú čierni pasažieri dôchodkového systému, to sú práve tí, ktorí dlhodobo dôchodkový systém financujú zo svojich odvodov a myslíme si, že majú právo si ten dôchodok aj aspoň chvíľu v plnom zdraví užiť.
Čiže ešte raz. Prvé nové sociálne právo, ktoré zavádzame do ústavného systému Slovenskej republiky, je právo na odchod do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Môže byť diskusia o tom, či tento stanovený počet odpracovaných rokov má byť stanovený fixne pre všetkých pracujúcich napríklad 40 rokov, ako to navrhujeme my alebo to má byť podľa rôznych profesií stanovené podľa jednoducho miery toho, ako sú fyzicky náročné a ako vedú k opotrebovaniu ľudského organizmu. O tomto bude diskusia, o tomto bude poctivá diskusia. Verím, že celospoločenská, do ktorej budú zapojené všetky zložky spoločnosti, opozícia, vláda a bude to stanovené v zákone, ktorý bude nadväzovať na túto zmenu ústavy.
Druhým právom, ktoré zavádzame do ústavného systému Slovenskej republiky, druhým sociálnym právom je, aby ten, kto vychová v našej spoločnosti pracujúce deti, ktoré platia odvody, ktoré platia dane a z toho je financované školstvo, zdravotníctvo a náš dôchodkový systém, aby nemohli byť žiadnym spôsobom diskriminovaní pri výpočte dôchodku. Čiže druhé sociálne právo je, že nikto nesmie byť negatívne postihnutý tým, že sa venoval starostlivosti o dieťa pri vypočítaní jeho dôchodku. V tejto súvislosti by som vás chcel informovať o zaujímavých štatistikách, ako to vlastne je. Tí, ktorí vychovajú deti, ktoré platia do dôchodkového systému, aké majú vlastne dôchodky? Sú dnes preferovaní alebo diskriminovaní? Urobte si názor sami.
V roku 2018 ženy, ktorým bol priznaný starobný dôchodok v roku 2014, čiže boli štyri roky na dôchodku, ich priemerný evidovaný dôchodok bol takýto. Ak mala žena nula detí, priemerný dôchodok bol 472 eur, ak mala žena jedno dieťa, priemerný dôchodok bol 444 eur, ak mala žena dve deti, priemerný dôchodok bol 416 eur, ak mala žena tri, štyri deti, priemerný evidovaný dôchodok bol, dobre počúvajte, 344 eur a ak mala žena päť a viac detí, priemerný evidovaný dôchodok bol 252 eur a deti týchto žien financujú dôchodkový systém Slovenskej republike.
Upozorňujem, že sa v žiadnom prípade nemôže jednať o niekoho, kto celý život nepracoval a že teraz by mal mať nárok na nejaký príplatok k dôchodku. Absolútne o tom nehovoríme. Tých žien, ktoré mali päť a viac detí a majú priemerný dôchodok 252 eur, dámy a páni, 252 eur. Päť detí týchto žien platí dôchodkový systém, oni majú dôchodky 252 eur a prosím pekne v priemere pracovali napriek tomu, že mali päť detí, dobre počúvajte, 33,69 roka. Lepšie povedané, boli účastné tej doby dôchodkového poistenia. Ženy, ktoré mali napríklad dve deti, ako príklad tu je, to bolo 41,08 roka. To je asi niečo, čo by sme mali, a to bolo práve to druhé právo, ktoré zavádzame. Nikto nemôže byť poškodený. Pokiaľ sa stará o dieťa od narodenia do zákonom stanoveného veku, dnes je to napríklad tri roky, to je doba čerpania rodičáku, nikto nemôže byť negatívne postihovaný za to, že pre túto spoločnosť vychoval deti, ktoré platia svoje dávky do dôchodkového systému a platia dôchodky všetkých.
Tretie právo, ktoré zavádzame pre každého pracujúceho človeka, ktoré doteraz nebolo, tretie nové právo, ktoré chceme ústavne garantovať, je právo, aby každý pracujúci človek mohol odviesť časť svojich daní alebo odvodov pre svojich rodičov, ak poberajú starobný dôchodok, ak sú súčasťou dôchodkového systému a toto nesmie byť na diskrimináciu takýchto ľudí, aby ich to potom poškodilo pri výpočte ich dôchodkovej hodnoty toho, aký dôchodok majú dostať. Aby nevznikla pochybnosť, nie je to povinnosť, my rešpektujeme to, že sa môže stať, žiaľ, občas sa to stane, že napríklad jeden z dvoch rodičov zanedbáva starostlivosť o to dieťa, a preto to dieťa bude mať právo a nie povinnosť postúpiť časť týchto svojich daní alebo odvodov svojmu rodičovi na dôchodku. Podrobnosti akým spôsobom to bude, koľko to bude percent stanoví zákon, o ktorom znovu chceme viesť širokú celospoločenskú debatu, aby nevznikla žiadna pochybnosť, že ten systém bude spravodlivý a súčasne bude dlhodobo udržateľný. Podrobnosti stanoví zákon, ale zavádzame toto právo.
Na záver by som chcel ubezpečiť všetkých, ktorí okrem starobného dôchodkového poistenia a dôchodkového systému, sú účastní na iných typoch dôchodkového zabezpečenia napríklad výsluhových dôchodkov - policajtov, vojakov, hasičov, záchranárov, príslušníkov ZVJS, ďalších bezpečnostných zborov žiadnym spôsobom nie sú dotknuté vaše práva a nemení sa nič, čo v týchto nazvime to špecializovaných výsluhovo dôchodkových systémoch platí. Vám rovnako ako každému občanovi Slovenskej republiky pribúdajú iba tri ústavou garantované sociálne práva.
Je to veľmi významný krok pre Slovenskú republiku, že ľudia, ktorí poctivo pracujú a platia dane a odvody, vychovajú deti, ktoré platia dane a odvody, nebudú počnúc touto ústavnou zmenou diskriminované kvôli tomu, že prispeli ekonomicky tomuto štátu, ale naopak ich ústavné, sociálne aj ekonomické práva budú touto novelou ústavy garantované.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja keď tu sledujem dianie v tejto Národnej rade, tak mám naozaj niekedy pocit, že niektorí ministri, ktorí nám sem chodia predkladať svoje návrhy zákonov, si o nás poslancoch Národnej rady myslia, že sme, prepáčte, že to poviem týmto výrazom, že sme úplní hlupáci, ktorí nie sú schopní pochopiť ani tie najjednoduchšie veci, a teda že tu v Národnej rade im prejde úplne bez povšimnutia snáď absolútne všetko. Aj tá najväčšia nehoráznosť.
A presne tento pocit som nadobudol aj na tejto schôdzi, keď nám tu pani ministerka spravodlivosti predložila novelu základného zákona štátu, teda novelu Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sa nachádza popri viacerých iných početných zmenách aj zmena, ktorá predstavuje snáď najzásadnejšiu zmenu Ústavy Slovenskej republiky v celej jej histórii. Zmenu, ktorú ste vo všeobecnej časti vašej dôvodovej správy, pani ministerka, spomenuli len tak na okraj dvoma vetami, akoby vlastne ani nešlo o niečo podstatné a dôležité.
Hovorím o tom, čo už tu bolo viackrát spomínané počas tejto rozpravy, a teda o treťom bode vášho návrhu, ktorý zavádza výslovný zákaz posudzovania súladu ústavných zákonov s ústavou zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Je síce pravda, že ani dnes nie je v Ústave Slovenskej republiky uvedené explicitne, že Ústavný súd preskúmava súlad ústavných zákonov s ústavou. No táto právomoc mu vyplýva z výkladu článku 125 ods. 1 písm. a), v ktorom sa hovorí, že Ústavný súd rozhoduje okrem iného aj o súlade zákonov s ústavou, pričom pod slovom zákon chápeme nielen bežné zákony, ale aj ústavné zákony a túto právomoc. Tento výklad už Ústavný súd aj v praxi využil, čím v podstate ako najkompetentnejší a najpovolanejší orgán ochrany ústavnosti potvrdil priamo svojou rozhodovacou činnosťou správnosť takéhoto výkladu ústavy. Aby však Ústavný súd túto svoju právomoc nemohol využívať aj v budúcnosti, prichádzate teraz so zmenou Ústavy tak, aby mal túto právomoc ústavne vyslovene zakázanú. Možno pre človeka, ktorý žije v právnom bezvedomý, táto diskusia o tejto otázke môže pripadať ako zbytočná a v zásade nemeniaca v bežnom živote človeka vôbec nič. No každý, kto aspoň trocha uvažuje a zamyslí sa nad tým, s čím tu vlastne teraz prichádzate, sa nemôže ubrániť presvedčeniu, že s touto zmenou prichádzate len preto, zdôrazňujem len preto, aby ste na Slovensku mohli zaviesť potichu a v podstate poza chrbát občanov Slovenskej republiky novodobú totalitu. A na to, aby ste ju mohli zaviesť, vám zostáva odstrániť z cesty už len poslednú prekážku, poslednú veľkú poistku, ktorá občanom Slovenskej republiky zostáva, keď práve pod zámienkou boja proti koronavírusu obmedzujete ich základné ľudské práva a slobody, a to poistku v podobe Ústavného súdu.
Pán predsedajúci, poprosím vás. (Zaznenie gongu.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Poprosím, pani ministerka, keby ste zaujala miesto navrhovateľky a ostatných poprosím o kľud v sále, nech pán poslanec môže dokončiť svoje vystúpenie. Ďakujem.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Aby teda ľudia tomu rozumeli, ak táto vaša zmena ústavy prejde, získate v podstate možnosť prijímať akékoľvek ústavné zákony, akékoľvek zmeny Ústavy Slovenskej republiky vrátane tých, ktoré budú obmedzovať základné práva a slobody slovenských občanov bez toho, aby vás mohol zastaviť Ústavný súd tým, že rozhodne, že tieto vaše zmeny sú protiústavné. Získate tak vlastne voľné ruky prakticky na čokoľvek, keď hovorím čokoľvek, tak tým naozaj myslím čokoľvek, pretože budete mať možnosť meniť samotnú ústavu ako základný zákon štátu bez toho, aby mohol akýkoľvek nezávislý súdny orgán povedať, že toto už je za čiarou, že toto už ide proti samotným základom nášho štátu, našej republiky, že toto už z nášho štátu vytvára doslova totalitný štát.
A budem aj celkom konkrétny. Len nedávno ste, pani ministerka, avizovali, že chcete meniť ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý upravuje limity núdzového stavu tak, aby bolo možné núdzový stav vyhlásiť alebo predĺžiť aj na viac ako súčasných 90 dní. Ak teraz prejde táto vaša novela ústavy, tak ani Ústavný súd nebude môcť povedať, že takáto zmena už nie je v poriadku, že to už je za čiarou. Jednoducho nebude to môcť ani Ústavný súd žiadnym spôsobom zablokovať. Vašej vláde totiž nestačí, že sa môže núdzový stav vyhlásiť len na tých 90 dní. Vy ho potrebujete mať v platnosti aj po uplynutí tejto lehoty, hádam čo najdlhšie, tak ako to povedal v rozprave kolega Susko, možno aj štyri roky, celé volebné obdobie aj to by vám vyhovovalo, keby bol núdzový stav vyhlásený aj na takéto obdobie. Pretože vám tento núdzový stav v podstate vyhovuje, lebo vám umožní vládnuť ako diktátorom bez toho, aby ste museli brať ohľad na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Pretože odkedy tu vládnete, tak ste práve pod zámienkou boja proti koronavírusu porušili alebo obmedzili celý rad základných práv a slobôd občanov garantovaných práve ústavou.
Žiadna vláda pred vami, a to sme tu mali naozaj rôzne vlády, si ešte nedovolila urobiť s ľuďmi to, čo to robíte práve vy. Obmedzovali ste, obmedzovali ste slobodu pohybu občanov zákazom vychádzania, ich protiprávnym umiestňovaním do štátnej karantény, ktorú ste im ešte dali zaplatiť. A obmedzujete ju aj doteraz, keď slovenským občanom bránite vstupovať na vlastné územie bez absolvovania nejakých testov na COVID-19. Obmedzujete právo na súkromie, keď ľudí nútite podstupovať plošné testovanie a preukazovať sa akýmisi certifikátmi v práci a v obchodoch, či keď ste ich chceli špicľovať prostredníctvom mobilov. Zasahujete do práva na prácu a na podnikanie, keď zatvárate či obmedzujete prevádzky a obchody a privádzate tak ľudí na mizinu. Zasahujete do práva detí na vzdelávanie, keď zatvárate školy a robíte z mladej generácie doslova generáciu hlupákov. Zasahujete dokonca do slobody náboženského vyznania, keď zatvárate kostoly či určujete, koľko ľudí tam môže chodiť na bohoslužby. A napokon zakazujete aj právo na zhromažďovanie, právo občanov riešiť veci verejné v uliciach a protestovať proti tejto vašej prehnitej vláde.
A na toto všetko sa vám ako najlepší argument hodí konštatovanie, že tu máme vyhlásený núdzový stav. A práve ten posledný zákaz - zákaz zhromažďovania, ktorý vám núdzový stav umožňuje, vám snáď vyhovuje najviac. Pretože nebyť tohto zákazu, tak dnes by proti vám v uliciach neprotestovali desaťtisíce ľudí ako naposledy 17. novembra v Bratislave a po celom Slovensku, ale protestoval by proti vám celý národ snáď okrem vašich fanatických voličov.
A ja sa teraz pýtam vás, pani ministerka, a možno aj vašich koaličných vládnych poslancov, čo bude nasledovať po takejto zmene ústavy. Aký trest vymyslíte pre tých, čo odmietnu napríklad vaše pochybné a narýchlo pripravené očkovanie? Pán minister už avizoval že 150-tisíc ľudí chce zaočkovať do konca tohto roka. Čo ak to odmietnu tí zdravotníci, tí dôchodcovia alebo tie ohrozené skupiny, ktoré chcete ako prvé zaočkovať? Opäť nebudú môcť takýto ľudia chodiť do práce či do obchodov? Nebudú môcť ich deti chodiť do škôl? Alebo ich len označíte ako akýchsi druhoradých občanov, akýchsi nepriateľov štátu, tým že budú musieť nosiť rúška možno nie jeden rok, ale hoci aj desať rokov?
Vám sa jednoducho vládne najľahšie a najjednoduchšie vtedy, keď vás nič neobmedzuje. Keď si môžte robiť s ľuďmi čokoľvek a môžte sa pritom vyhovárať na to, že tu máme koronu, že tu máme núdzový stav a, samozrejme, najlepšie sa vládne vtedy, keď vám do týchto vašich opatrení nemôže nikto nič hovoriť dokonca už ani Ústavný súd. Preto prichádzate s touto zmenou. Nie je to pritom po prvýkrát v histórii, keď práve vlády s rôznymi diktátorskými a totalitnými chúťkami obmedzovali základné práva a slobody svojich občanov, zneužívajúc práve strach z nejakého vymysleného alebo zveličeného nepriateľa. A dnes to isté robíte vy. Pod zámienkou boja s novým nepriateľom - koronou, ktorej význam a nebezpečenstvo ste nafúkli do úplne obludných rozmerov až do prasknutia, akoby žiadna iná choroba, hrozba či príčina úmrtí na Slovensku ani neexistovala.
Dovoľte mi, aby som vám práve pri tejto príležitosti pripomenul, že nielen ja a nielen naša strana hovorí o tom, že závažnosť tohto ochorenia sa v porovnaní s inými vírusovými ochoreniami, ktoré sa u nás vyskytujú každý rok, mimoriadne zveličuje. Nehovoríme to len my, hovoria to mnohí lekári, mnohí odborníci ako napríklad už v tomto pléne v minulosti spomínaný grécko-americký lekár, spisovateľ a profesor medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite John Ioannidis, ktorý k takémuto záveru dospel práve pri analýze úmrtnosti na túto chorobu, a to na základe 61 štúdií z celého sveta.
A aby sme zostali doma, podobný názor zdieľa aj bývalí člen nášho ústredného krízového štábu, prezident Slovenskej lekárskej komory - doktor Marian Kollár. No títo všetci sú podľa vás len šíritelia hoaxov a bludov. Ja na jednej strane chápem, že politik, ktorí trpí nejakou narcistickou poruchou takej závažnosti, že si to už vyžaduje hospitalizáciu na psychiatrií, tak ten môže byť presvedčený o tom, že jeho genialite sa nevyrovná nikto, že jeho názory sú tie najsprávnejšie, najodbornejšie, jednoducho hodnotnejšie ako názory špičkových vedcov a lekárov. No nechápem len to, ako sa takýto politik narcista falošne presvedčený o svojej genialite môže stáť premiérom.
Panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, povedzte mi, ako vám môže človek veriť, že tu nechcete zvádzať nejakú novodobú totalitu, že tu nechcete meniť ústavu kvôli tomu, aby vás nemohol nikto zastaviť, keď ste tu viac ako polroka vašej vlády prijímali prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva protiprávne opatrenia obmedzujúce pod zámienkou korony ľudské práva a slobody. A to opäť nehovorím ja, ale povedala to Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá to konštatovala vo svojom upozornení, a to ústami bývalej námestníčky, ktorú ste za to, že vás demaskovala, kariérne zlikvidovali tým, že ste jej pohrozili trestným stíhaním za údajné šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Ako môžme veriť tomu, že nechcete zasahovať do práv našich občanov, keď najskôr vymyslíte aj podľa Ústavného súdu problematický systém špicľovania občanov prostredníctvom mobilov a potom nútite ľudí do plošného testovania spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Opäť nie len podľa nás, ale aj podľa posledného stanoviska Úradu na ochranu osobných údajov? Ako vám môžme veriť, že máte nejaké zákonné hranice, ktoré neprekročíte, keď vám nerobí problém predlžovať dokonca aj sám osebe veľmi kontroverzný núdzový stav, hoci to zákon o bezpečnosti štátu vôbec neumožňuje?
Panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, vy už naozaj nepočúvate nikoho, nepočúvate ľudí v uliciach, nepočúvate domácich ani zahraničných odborníkov. A teraz už nepočúvate ani samotného predsedu Ústavného súdu, ktorí vás bol sám osobne v tomto parlamente presviedčať a ktorý je aj tu teraz prítomný, ako veľmi nebezpečná je táto vaša novela ústavného zákona, teda novela ústavy oberajúca Ústavný súd o kľúčovú kompetenciu, ktorou možno ešte v poslednej chvíli možno zachrániť demokraciu.
No na záver vám môžem povedať, že v jednom máte aj pravdu, čo ste napísali do vašej dôvodovej správy, pani ministerka. A to budem citovať, že: "Prvým a posledným ochrancom ústavnosti ústavy však vo vašej zvolenej kompetencií nie je Ústavný súd, ale ľud, resp. občianska spoločnosť." Áno, ak zoberiete Ústavnému súdu posledné právo na to, aby túto vašu diktatúru zastavil, tak naozaj neostane skutočne nič iné, ako právo uvedené v čl. 32 ústavy, a to je právo občanov na odpor. Odpor voči tejto vašej tyranií. Samozrejme, len za predpokladu, že nezmeníte aj tento článok ústavy a že tento čl. 32, že ho nevypustíte z ústavy a nezoberiete novelou ústavy občanom aj toto posledné ústavné právo.
Ale aj v takom prípade vás ubezpečujem, že posledné slovo tu nebudete mať vy, vaša vláda, ktorá tu možno teraz je, ale zajtra tu byť nemusí, ale posledné slovo bude mať národ, slovenský národ, ktorý ste svojou vládou položili na kolená. Slovenský národ, ktorý ste svojou politikou už dávno zradili.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rasťo, ďakujem za tvoje odborné a presné... Môžem ešte raz? Lebo tuto pán udavač sa smeje tak, že sa len tak blýska. Trošku ste sa pomýlili, tak sa ospravedlňujem. Ešte raz.

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Takže, Rasťo, ďakujem za tvoje odborné a vecné vystúpenie. Ako dôkaz vidíte ten smiech tu nepríčetných, že o nič iné nejde, len o zavedenie totality a zrušenie akejkoľvek poistky, aby mohli potláčať ľudské práva v mene hesla - Vyhraj voľby a môžeš všetko!
Ako sa vyjadrila napríklad pani poslankyňa Zemanová na výbore a veľakrát aj pán poslanec Pročko, aj keď to bolo v kombinácií lexaurinu s pervitínom, ktoré zapíja alkoholom, takže toto je súčasná vládna koalícia - fašisti, alkoholici, narkomani a tých všetkých ovládajú mafiáni na čele s vami, pán podpredseda, samozrejme. Už by ste mali dávno odstúpiť... Klamár.

Ďakujem za slovo. Rasťo, správne si odhalil tento jedovatý kamuflážny zámer a to, čo majú mocipáni v súčasnosti na pláne. Tento manéver si odhalil právnou analýzou. Toto totálne zglajchšaltovanie všetkých sfér našej spoločnosti je neúnosné. Obmedzovanie, platená karanténa, plošné dobrovoľno-nedobrovoľné testovanie, ruinovanie firiem, svätenej vody niet v kostoloch, obmedzenie omší, deti bez vzdelávania a tak ďalej a tak ďalej.
Bol tu Mečiar, Radičová, Dzurinda, Fico, Slota aj na Ľuptáka si spomeniem, ale táto vláda na čele s Matovičom prekonala aj majstra vesmíru a všehomíra a tiež aj tejto budovy pána Danka. Na ňom sa dalo aspoň zasmiať, ale pri týchto sa dvíha tlak. Havla, Mečiara, Dzurindu, Fica, Slotu ľudia neznášali, ale týchto už vo veľkom nenávidia. A nenávisť je zlý radca.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Schlosár, chcem sa poďakovať za tvoj príspevok do tejto rozpravy. Ako si správne poznamenal a ako si správne dal na pravú mieru to, že, áno, tento čin, ktorý sa tuná deje alebo sa bude o chvíľku odohrávať, je veľmi nebezpečný, pani ministerka, nakoľko, áno, máte hlasovaciu mašinériu v počte 95 kusov, rešpektujem to, že občania Slovenskej republiky rozhodli a dali tejto vláde silný mandát, ale táto ústavná väčšina je veľmi nebezpečnou ústavnou väčšinou, keď už sa začíname baviť o veciach ústavnosti alebo skôr protiústavnosti.
Zmena ústavy je veľmi citlivou a veľmi závažnou témou. A ak obmedzíme kompetencie a kompetentnosť Ústavného súdu, tak veľmi sa zahrávame s nebezpečnou nákazou a oveľa nebezpečnejšou, ako je COVID-19. To znamená, že naozaj Ústavný súd je tá posledná inštancia, ktorá by mala rozhodovať o tom, čo je už na základe ústavnosti ústavné alebo na základe ústavnosti protiústavné. Toto sa vlastne tento návrh z vašej dielne ministerstva spravodlivosti snaží značne obmedziť.
A ja mám naozaj veľmi silné pochybnosti. A nielen ja. Aj keď nie som právnického vzdelania, ale veľmi podrobne som si túto problematiku naštudoval. Považujem to naozaj za veľmi, veľmi bezprecedentný krok. A taký ústavný expert, ako je pán doktor Drgonec a mnohí ďalší, tiež túto vašu snahu považujú za veľmi nebezpečnú. A je to a bude to veľký zásah asi do občianskych práv a slobôd.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dnes počúvame od rána slová o spravodlivosti. A ja by som aj chcel využiť prítomnosť pani ministerky spravodlivosti, že by sa sama vyjadrila, že do akej kolónky spravodlivosti by zaradila dnešnú informáciu, že slovenské deti sú držané ako rukojemníci doma len preto, že sa pán Sulík neospravedlnil pánovi Matovičovi. To nie sú slová opozície, to sú slová koaličnej poslankyne. Do akej kategórie nespravodlivosti toto zarátate, keď teda sa bavíme o tom, že treba na Slovensku posilniť spravodlivosť, že dnes deti strácajú všetky svoje schopnosti, ktoré im boli dané počas tohoto procesu výučby. A jednoducho, či aj nestojí za to, aby sme teda poprosili pána Sulíka teda, aby sa ospravedlnil, neviem za čo, keď toto má byť cesta k tomu ukončiť túto rukojemnícku drámu slovenských detí. Ďakujem.

Príjemné popoludnie. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som začal aktuálnou správou, ktorú priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Na náš parlament sa obrátila prezidentka Slovenskej republiky, ktorá nám adresuje tieto slová: "Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu," uviedla prezidentka na sociálnej sieti a zdôraznila, že: "nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom."
Ja si myslím, že toto vyjadrenie pani prezidentky je veľmi vážnym odkazom pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vládnu koalíciu, aby pribrzdili pri tejto rýchlej a rozsiahlej zmene ústavy. Samotná pani ministerka pri viacerých svojich vstupoch povedala, že niektoré ustanovenia, ktoré sú predložené, sa pripravovali dlhšie a chce, aby boli schválené ako napríklad zavedenie Najvyššieho správneho súdu. Povedala, že tam teda nie je potrebná nejaká dlhšia diskusia a tak ďalej. V poriadku, rešpektujem. Ale sú tu viaceré ustanovenia nášho základného zákona, ktoré boli do predloženého návrhu vložené na poslednú chvíľu a ktoré neprebehli medzirezortným pripomienkovým konaním a vzbudzujú viaceré odborné otázniky. Asi najväčšiu diskusiu vzbudzuje otázka tzv. materiálneho jadra ústavy a o tom, kam môže siahať kompetencia Ústavného súdu, teda či môže siahať aj do rušenia ústavných zákonov.
Ja skôr než teda sa dotknem podrobnejšie tejto otázky, chcem spomenúť ešte názor Benátskej komisie, ktorá hovorí, že nie je dobré v núdzovom stave prijímať ústavné zmeny. Z tohto dôvodu, keďže sme v núdzovom stave a prijímame ústavné zmeny a riskujeme, že Slovensko, Slovenská republika sa môže ďalšími takýmito krokmi dostať na zoznam štátov, kde sú otázniky o dodržiavaní právneho štátu.
Dávam procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa o novele ústavy hlasovalo až po skončení núdzového stavu. Takto som to naformuloval. Poraďte si s tým. Čiže dávam iný procedurálny návrh, ako dal, dali predchádzajúci poslanci. Čiže aby sa o novele ústavy hlasovalo až po skončení núdzového stavu.
Rovnako dávam procedurálny návrh, aby 48-dňová lehota, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku pri predkladaní musí uplynúť medzi predložením pozmeňujúcich návrhov a ich schvaľovaní v parlamente, bola dodržaná. To znamená, aby sme odmietli akékoľvek návrhy na skracovanie lehoty. Pri zákonoch sa to teda bežne deje, že sa tá lehota skracuje, ale vzhľadom na to, že ide o významný zásah do Ústavy Slovenskej republiky, ja chcem požiadať, aby sme sa v tomto správali zodpovedne a aby sme neskracovali túto lehotu. Navyše viaceré tie pozmeňujúce návrhy sú predkladané v dnešný deň. Je potrebné sa s nimi oboznámiť, lebo tá zmena a tie dosahy sú veľmi alebo sú rozsiahle, aby sme neprijali niečo, čo naozaj nebude v poriadku.
Ako som teda povedal, hlavný spor sa vedie o to, či Ústavný súd môže rozhodovať o súlade ústavných zákonov s ústavou. Ja patrím, pani ministerka, skôr k tým ľuďom, ktorí si myslia, že malo by byť jasne stanovené, čo ktorý štátny orgán môže. Čiže do tejto miery v podstate súhlasím s tým návrhom, aby bolo presne určené, aká je kompetencia Ústavného súdu a či môže Ústavný súd obmedziť parlament ako ústavodarný orgán pri prijímaní ústavných zmien. Len ten problém je, samozrejme, širší, pretože je tu aj druhá stránka celého toho problému, a to je, či nemôže parlament za určitých okolností zneužiť túto svoju kompetenciu a zaútočiť nejakým spôsobom na demokratické inštitúty, na demokratický právny štát. No a tu, samozrejme, nadväzujeme na to rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý hovorí, z toho roku 2014, ktorý hovorí, že sú určité ustanovenia v našom základnom zákone, teda v ústave, ktoré sú nemeniteľné a ich zmena by nemala byť v podstate, by nemala prechádzať takým spôsobom, že sa 90 poslancov rozhodne a zmení ich.
V Českej republike je model, ktorý ja teda nejakým spôsobom zapracuvávam do svojho pozmeňujúceho návrhu, ktorý za chvíľu predložím, ale každopádne si myslím, že aj ich ustanovenie o tom, že nemožno meniť podstatné náležitosti demokratického právneho štátu je veľmi vágne ustanovenie a ja uznávam, že aj to, čo predkladám, nie je úplne najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s touto otázkou. A naozaj by bola potrebná odborná a dlhšia diskusia, čo patrí medzi tie podstatné náležitosti demokratického právneho štátu.
Viacerí poslanci tu dali návrh, aby sme tento bod odložili, aby sme o ňom nehlasovali, aby sa vypustil. Ja sa prikláňam k tomu návrhu, ak by neprešiel tento návrh, dávam ten svoj pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť, že: "Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou. To neplatí, ak ide o zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu." Chcem vytvoriť priestor na to, aby odborníci, právnici, ústavní právnici skúsili vyprecizovať, čo patrí do podstatných náležitosti demokratického právneho štátu. Ak by sme, ak sa nepokúsime túto otázku vyriešiť, tak naozaj nám hrozí, že ak prejde ten váš pôvodný návrh, ktorý, pripomínam, nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol tam vložený na poslednú chvíľu. Teraz sa rozhodnutím ústavnoprávneho výboru ešte zase mení zásadným spôsobom. Ak by sme nevyriešili túto otázku, tak naozaj hrozí, že ak si parlament predlží volebné obdobie o 20 rokov, tak tu nebude sila, ktorá bude môcť takýto exces parlamentu zastaviť.
Pani ministerka, ja to v dobrom hovorím. Ja nechcem povedať, že všetko s čím prichádzate, je zlé, ale nevzdychajte tak, ako keby sme hovorili nejaké veci, ktoré nemôžeme povedať. Však sú tu predsa, je tu aj jasné stanovisko prezidentky republiky, je tu jasné stanovisko predsedu Ústavného súdu, ktorý sa bude vyjadrovať k tejto téme. Ja sa snažím tiež rozumne na túto tému pozerať. Pripúšťam niektoré vaše argumenty, ale zas vy pripustite, že aj tá druhá strana má niektoré vážne výhrady.
Napokon docent ústavného práva Tomáš Ľalík hovorí: "Optimálnym riešením je taká regulácia ústavných zmien, ktorá na jednej strane umožňuje zmenu ústavy, no na druhej strane obsahuje dostatočné brzdiace mechanizmy." Teraz zacitujem pani ministerku Kolíkovú, ktorá povedala pred chvíľou: "Viem si predstaviť legitimitu diskusie o tom, čo je materiálne jadro ústavy." Potom, pani ministerka, prečo sa v tejto téme ponáhľame, keď si viete predstaviť legitímnu diskusiu o tejto otázke? Schváľme teda ostatné ustanovenia ústavy. Tento bod vypustíme a veďme legitímnu diskusiu o tom, čo je materiálne jadro ústavy.
Ja sa len chcem spýtať na takúto situáciu. Ak budete presadzovať tieto zmeny len svojou hlasovacou mašinériou bez toho, aby sa našla širšia zhoda, širší konsenzus, čo urobíte, keď Ústavný súd vyhlási túto vašu novelu, ktorú dávate do parlamentu za nesúladnú s ústavou? Vznikne nám tu, dámy a páni, ústavná kríza. Kľudne sa môže stať, že plénum Ústavného súdu na svojom zasadnutí rozhodne, že to, čo sme dnes prijali v parlamente, je v rozpore s precedensom, ktorý vytvorili, teda s materiálnym jadrom ústavy. A vznikne nám naozaj ústavná kríza a tak či tak budeme musieť túto otázku vyriešiť. Budeme sa musieť k nej vrátiť. Budeme musieť povedať, čo teda je materiálne jadro ústavy, čo sa môže meniť v ústave, čo sa nemôže meniť v ústave a budeme musieť ten konsenzus nájsť.
Nie je rovnako dobré, že takéto zmeny sa prijímajú bez rokovania alebo bez snahy o získania konsenzu aj opozičných strán. Kvalitná zmena ústavy, ktorá má byť stabilná a má mať dlhé trvanie a zodpovedný prístup, je hľadať podporu aj u strán, ktoré sú momentálne v opozícii.
Ja som bol pri dvoch novelách, ktoré sa menili. Mal som tú možnosť byť pri tých rokovaniach, bolo to zavedenie ústavného článku o jedinečnosti manželského zväzku a bolo to pri zavedení dôchodkového stropu. V oboch prípadoch sa viedli rokovania s opozičnými stranami, aby sa našiel širší konsenzus na tak zásadnej zmene, akou je zmena ústavy.
Ja vás preto chcem vyzvať, pani ministerka, aby ste sa aj vy svojou autoritou zasadili o to, že táto otázka, teda súlad ústavných zákonov s ústavou a kompetencia Ústavného súdu bude odložená, že vypočujeme aj slová pani prezidentky, aby sme pristupovali k zmenám ústavy zodpovedne a aby prebehla o tejto téme odborná diskusia a aby sme sa k tejto otázke, teda k otázke materiálneho jadra ústavy vrátili neskôr.
Ale je mi jasné podľa vašich mimiky, že s týmto nebudete súhlasiť. Napriek tomu dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 270. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 270.
Čl. 1 bod 3 znie:
3. V čl. 125 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou; to neplatí, ak ide o zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu."
Viac-menej som to znenie odôvodnil. Pripomínam, že podobné znenie má česká ústava vo svojom článku 9 a ja som si dovolil prevziať túto úpravu.
Ešte by som poprosil pána spravodajcu, aby bod 2 správy ústavnoprávneho výboru bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.