23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja trošku pôjdem od témy, aj keď na záver sa dostanem k tomu, čo je napísané v dôvodovej správe.
Keď začala koronakríza, tak, a bolo len pár prípadov nakazených, tak sme spoločne všetcia začali riešiť, ako pomôcť obyvateľom, ako pomôcť podnikateľom zvládnuť tieto ťažké časy. Jeden z návrhov, ktorý prišiel, a podľa mňa veľmi efektívny, veľmi dobrý, bol odklad splátok o 9 mesiacov. Dovoľujem si poznamenať, že to bol povinný odklad splátok. Každý podnikateľ, každý dlžník, ktorý požiadal o odklad týchto splátok, tak bolo mu umožnené odložiť splátky o 9 mesiacov.
Prečo si myslím, že toto bol dobrý návrh, je to, že svojím spôsobom to nikomu neubližovalo. Banky, ony svoj úrok dostali, o žiadne peniaze neprišli, tie peniaze boli len odložené v čase, čiže keď niekto mal 10-ročný úver, tak miesto 10-ročného úveru mal 10-ročný a 9-mesačný úver. Banka jednoducho neprišla ani o euro, ale obyvateľom, podnikateľom bolo výrazne pomožené.
V dobe, keď mali zavreté prevádzky a v tej prvej vlne to naozaj bola len chvíľa, tak, a prišli o svoje tržby, tak nemuseli splácať tie istiny, a tým pádom na ten cash flow jednotlivých podnikov, ale aj obyvateľov to malo výrazný pozitívny vplyv. Čo sme nikto nečakali, že, alebo teda keď sme prijímali takýto nejaký návrh, tak sme si všetcia mysleli, že za 9 mesiacov, keď sa vrátime do pôvodného režimu a keď tie, podnikatelia, firmy, obyvatelia sa dostanú do nejakého štandardu, tak začnú znova splácať, nikto sme nepredpokladali, že, že v dobe za 9 mesiacov tu budeme mať situáciu ešte ďaleko horšiu, ako to bolo na začiatku.
Pán minister, ja som si dovolil vám napísať list približne pred dvomi týždňami, kde som vás vyzval alebo požiadal, poprosil, asi správne slovo je poprosil, v mene aj obyvateľov, aj podnikateľov, aby sme znova zvážili predĺženie tohto 9-mesačného moratória na splátky istiny o ďalších x mesiacov. Ja si totiž myslím, že keď to prvé obdobie zasiahlo obyvateľov a podnikateľov nejako, tak táto druhá vlna zasiahla obyvateľov výrazne tvrdšie. Ale výrazne tvrdšie. To už nie sú dni, kedy máme zatvorené prevádzky, kedy ľudia, podnikatelia sú bez príjmov, kedy následne pracovníci, ktorí, alebo zamestnanci, ktorí pracujú pre týchto podnikateľov, sú bez príjmov, to nie sú dni, dneska sú to už týždne a možno to budú až mesiace.
S veľkým záujmom som si vypočul minulý štvrtok vaše vystúpenie, vašu tlačovú konferenciu, kde ste povedali, že teda len evidujete na základe nejakého prieskumu, žiaľ, nespomenuli ste akého. (Reakcia ministra.) NBS? Na základe prieskumu NBS, že len minimum podnikateľov, minimum domácností, tuším 5 % ste hovorili, má problémy so splátkami a vyzývate vy ako minister banky, aby s týmito osobami, ktoré tento problém majú, aby individuálne jednali, aby sa snažili im vyhovieť tak, aby nemali zápis v registri neplatičov a aby zároveň teda mali odložené tie splátky.
No, prekvapilo ma to, musím vám povedať, musím vám úprimne povedať, lebo na to naozaj neni treba prieskum ani Národnej banky, ani podľa mňa nikoho iného, aby sme všetcia videli, že tá situácia je na Slovensku ďaleko horšia. Zatvorené lyžiarske strediská, zatvorené kaviarne, zatvorené reštaurácie, zatvorené alebo čiastočne zatvorené hotely, zatvorené predajne okrem potravín. Jednoducho to, čo tu teraz máme, tak tá prvá vlna, to bola úplne ľahký odvar oproti tejto druhej vlne.
Ja som si prečítal prieskum v Slovak Business Agency a na rozdiel od toho prieskumu od Národnej banky Slovenska Slovak Business Agency hovorí, že sedemdesiat-, aby som bol presný, -dva percent oslovených podnikateľov si myslí, že druhá vlna pandémie bude mať na ich podnikanie výrazný dopad.
A čiže ja si myslím, že to, čo Národná banka dala, tak to asi bola nejaká, nejaká groteska alebo nejaký nepodarený vtip. Lebo, lebo to, že úplne drobné percento podnikateľov a domácností má problém so splácaním úveru, to je úplne mimo reality. Ale úplne. Vy to koniec koncov – a teraz sa dostávam k tomuto bodu – píšete aj v dôvodovej správe k tlači 408 a dovolím si citovať priamo z tej dôvodovej správy: „Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na zhoršujúcu sa situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19, ktorá je následkom šírenia koronavírusu.“
Vy sami v autentickom materiáli, ktorý pripravilo ministerstvo financií, píšete teda, že tá situácia je oveľa horšia.
Pán minister, ja vás, a dneska som vám adresoval druhý list, keďže sme aj koaliční kolegovia, tak z tohto miesta vás veľmi pekne prosím, vyhoďte ten prieskum, ktorý vám poslala NBS-ka. Alebo teda, ak ste sa k nemu dostali. Radšej už také niečo ani, prosím vás pekne, nečítajte a veľmi pekne vás prosím, poďme si sadnúť, a rovnako pána predsedu výboru, poďme si sadnúť a poďme znova diskutovať o tom, ako pomôcť slovenským domácnostiam, ako pomôcť slovenským podnikateľom pri splácaní ich úverov.
Ja z tohto miesta odkazujem aj asociácii bánk, že my nijakým spôsobom bankám nechceme ubližovať. My im nebereme ich úroky, my len odkladáme v čase splátky. Jednoducho banka o nič nepríde. Ale ja si myslím, že v tejto ťažkej, výnimočne ťažkej dobe, dobe, ktorá proste nepozná, novodobá história takú dobu nepozná, my sme povinní pomôcť slovenskému podnikateľskému stavu, živnostenskému stavu a domácnostiam.
Preto vás, pán minister, prosím a som vám kedykoľvek k dispozícii, sadnime si, pouvažujme a poďme skúsiť znova odložiť splátky podnikateľom, nie na báze individuálnej a na báze dobrovoľnosti, ale poďme urobiť také zázemie pre našich ľudí, pre Slovákov, pre Slovenky, aby keď požiadajú o ten odklad, aby ten odklad bol jednoducho povinný, tak ako to bolo v prvej vlne. Lebo ja si skutočne myslím a neviem, že by tu bol niekto, kto by mal iný názor, že tá druhá vlna je naozaj výrazne horšia ako, ako tá prvá.
Čiže vy v materiáli sám píšete, že teda aj chcete odpúšťať sankcie z, z daňových nedoplatkov. Chcete to odpúšťať práve preto, že je tá doba ťažká. A ja hovorím, že ja nechcem nič odpúšťať, alebo, ale chcem jednoducho pomôcť podnikateľom, obyvateľom tým, že im odložíme splátky.
Ďakujem vám pekne za vypočutie.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Borguľu. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Ako prvý pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, máte pravdu v tom, že, že to pomohlo v prvej vlne, a teda bolo by dobré, aby vláda o tomto rokovala a nastavila ten odklad splátok úverov aj v tejto druhej vlne o to viac, že teraz ďaleko viac podnikateľov je v horšej situácii, ako bolo v tej prvej vlne.
Na druhej strane toto je pomoc len polovičná. Pokiaľ sa vláda nedohodne s bankami a neodpustí úroky za toto, takýto odklad splácania úverov, tak je to naozaj len pomoc polovičná.
V iných krajinách to vlády dokázali a dokázali s bankami vyrokovať, že počas takéhoto odkladu platenia alebo splatenia úverov sa nebudú počítať úroky, tak to má svoj zmysel. Ale pokiaľ to tak nebude, tak sa len čiastočne tým podnikateľom pomôže, lebo sa im to oddiali, ale o to viac budú platiť tých úrokov. Čiže v konečnom dôsledku to nie je pomoc, ale je to zase viac peňazí pre banky.
Takže apelujem na vás aj na vládu, aby sme to dotiahli do konca, a keď chceme tým podnikateľom pomôcť, tak nielen aby im vláda vyrokovala odklad splatenia úverov, ale aby vyrokovala aj to, aby za tento odklad a túto, tento čas nemuseli platiť úroky, pretože banky o nič neprídu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, ja ti chcem poďakovať za toto, že si túto debatu otvoril, a takisto, čo počúvam aj kolegov, ktorí rozprávajú k tejto téme, jedna vec tu ale neodznela ani z tvojich, ani z kolegových, z úst našich kolegov, je to, že je tu momentálne problém, v prvej vlne sme sa s ňou snažili zachytiť, teraz prišla druhá vlna, ale nikto nepovedal, dokedy kríza bude trvať. My nevieme, či tá kríza bude trvať ešte tri mesiace alebo možno rok, alebo dva.
To znamená, že toto, na čo poukazuješ, je veľmi dôležité, pretože takisto sa stretávame s ľuďmi z podnikateľského prostredia, ktorí každý sa nás pýtajú, ako majú riešiť tú situáciu, keď nemajú na odvody, na nájmy, na mzdy. Takže treba začať rokovať jednoznačne s bankami a treba urobiť opatrenia, ktoré pomôžu aj nielen obyčajným ľuďom, ale aj podnikateľom a ostatným.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem za vystúpenie demagogické, veľmi demagogické pána Blanára, lebo, pán Blanár, ja naozaj neviem, že či proste to robíte naschvál, alebo iba tomu nerozumiete. Bankový odvod boli uložené peniaze na nejakom účte, ktorý sa nijakým spôsobom nemohli používať, nijakým. Nemohli ste ich používať. Táto vláda povedala bankám, my vám ten odvod odpustíme za podmienky, že vy tie peniaze budete investovať do hospodárstva, čo aj urobili, čiže rozhýbali sme peniaze, rozhýbali sme ekonomiku.
A teda že som precitol? Nie, pán Blanár, my pomáhame presne vtedy, kedy pomáhať treba. Keď prišla prvá vlna, my sme odložili splátky o deväť mesiacov. Teraz to deväťmesačné obdobie pomaly končí a my diskutujeme a to je podľa mňa veľmi správne diskutovať o tom, ako pomôcť ľuďom ďalej. Pán minister si myslí, že najlepšie je im pomôcť tak, že individuálne budú jednať s bankami. Ja osobne si myslím, že to netreba nechať úplne na banky a treba banky pritlačiť, alebo treba tým ľuďom dať zázemie, z ktorého oni budú vedieť požiadať o odklad splátok a tento bude odložený.
Pán kolega Susko, mne sa to zdá nekorektné odpúšťať za to obdobie aj, aj úroky. Jednoducho my sme, my istinu odpustíme, alebo odpustíme, odložíme, čiže za toto obdobie ľudia musia platiť naozaj len tú drobnú, to 1 % z tej splátky, a to je ten úrok. Aj tá banka zamestnáva kopec ľudí, aj tí bankári z niečoho žijú. Ja im, myslím si, že majú zisky vysoké a neviem, ale zdá sa mi nekorektné proste im zasahovať do ich podnikania. Na druhej strane si myslím, že veľká pomoc ľuďom – odklad tej splátky, keď im ostane iba ten jednopercentný úrok. Celá istina je odložená, banka o nič neprichádza, ľudia sa vedia nadýchnuť a v dobe, keď už ekonomika bude fungovať, tak vedia ďalej splácať.

Ďak ujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte, aby som teda kratučko zareagoval, aj keď teda je to pán Borguľa, vlastne otvoril tému, ktorá nepriamo súvisí s týmto daňovým poriadkom. To, čo hovoríme vlastne, ja by som možno tak po poriadku chcel vysvetliť pár vecí a dať tomu možno taký širší kontext, aby sme možno tak viacej si pozreli na ten väčší obraz a potom nám dá viacero vecí zmysel.
Keď sa pozrieme na tú dôvodovú správu, prirodzene, samozrejme, tá situácia nie je dobrá, a preto aj v dôvodovej správe o tom hovoríme, ale tam konkrétne máme na mysli práve to, že tak jak som povedal aj v úvode, že napríklad je tu situácia s tými daňami z nehnuteľností. My sme to preberali aj s Finančnou správou a tak ďalej, čiže aj na ministerstve financií, že ako to urobiť najlepšie a najjednoduchšie aj pre ľudí, keďže je stále zákaz vychádzania, sú obmedzené možnosti, a teda je aj dobré, že je ten zákaz vychádzania a ľudia naozaj, ktorí nadobudli nehnuteľnosť v minulom roku, potrebujú toto daňové priznanie dať v januári, takže tí vlastne by nemali možnosť. Takže toto je jeden z tých dôvodov, prečo ten daňový poriadok aj teraz upravujeme, aby sme mohli túto zmenu urobiť a vyhovieť ľuďom, aby nepodstupovali nejaké riziká a zároveň posunuli ten termín.
Takisto vieme, že sú tu následky prvej aj druhej vlny, ako napríklad pri tom DPH a podobne, a dostávame vlastne nástroj, ktorým môžme rozhodnúť, v akej miere vlastne vyjdeme v ústrety podnikateľskému sektoru. Samozrejme, je to limitované možnosťami štátu a podobne, ale je to teda rámec, ktorý vytvorí nástroj pre, pre vládu, aby mohla reagovať, a nielen teraz, ale aj v budúcnosti. A takisto aj tie odklady sú dôležité, aby sme mohli byť práve pripravení, ak by prípadne druhá vlna, tretia vlna, dúfajme, že nie, ak by pretrvala a podobne.
Takže je to vlastne, koronakríza ukázala na, isto by som povedal, na novú potrebu, pre ktoré je dobré ten daňový poriadok upraviť. Vidíme, že niektoré krajiny to mali už aj pred koronou, a preto sme sa vedeli nimi inšpirovať a viac-menej nám to ukázala korona, tento, tento scenár, a tým pádom aktualizujeme, a keď tak poviem, že modernizujeme práve ten legislatívny rámec.
Teraz čo sa týka samotných odkladov a bánk. Tu by som dovolil si tiež trošku povedať pár vecí, aby sme teda mali ten celý kontext. V prvom rade sme s bankami rokovali práve o tom, aby sme hovorili, že aké sú možnosti. Musíme si uvedomiť, že je tu európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý definuje ten rámec príznaku. To je veľmi dôležité v celej tejto diskusii, a to je to, čo som vlastne komunikoval aj v, na tej tlačovej besede, a to je to, čo možno zaniklo práve pri tej prvej vlne, ale je to dôležitý parameter, keď sme sa bavili o odklade.
Ak tu zaznela informácia, že iné štáty vyrokovali s bankami odpustenie úrokov, tak to je, to je nezmysel. To všetci dobre vieme, že to je nezmysel. Nič také sa neudialo, žiadny štát nič také nevyrokoval, dokonca môžem povedať, že tuto Slovenská republika a Chorvátsko sme nastavili tie parametre výrazne lepšie tým, že sme išli hneď na deväťmesačný odklad, prezieravo sme sa pripravili aj na dlhšiu druhú vlnu, pretože štáty, ktoré ich nastavené (nastavili, pozn. red.) na šesť mesiacov, tak tým všetkým po šiestich mesiacoch vlastne ten odklad skončil a môžu žiadať teraz podľa situácie o odklad tí klienti individuálne.
My sme dali na deväť mesiacov, ako viete, ako som povedal na tlačovej besede, tak vlastne ten apríl a máj, kedy žiadali o to klienti najviac, tam bolo radovo 50- a 50-tisíc ľudí, čiže nejakých 100-tisíc ľudí, takže teraz na konci januára a na konci februára budú mať koniec týchto odkladov.
Ja osobne teda by som netvrdil o prieskume NBS-ky, po prvé nezaslali mi ho, je verejne dostupný. Je to, myslím si, že štandardný nástroj, ja by som určite takéto slová o prieskume Národnej banky Slovenska nepovedal, robí ho pravidelne na pravidelnej báze, tie dáta sú konzistentné a myslím si, že reprezentatívne.
Čo sa týka samotnej diskusie, tak práve preto sme sa stretli a pravidelne komunikujeme na túto tému aj so Slovenskou bankovou asociáciou, aby sme vedeli vyhodnotiť tú situáciu, pretože oni majú tie dáta, oni presne vedia, akí klienti, akým spôsobom sa vracajú do splácania po odklade. Tá situácia, vďakabohu, na Slovensku je dobrá aj preto, že vláda, myslím si, že veľmi dobre reagovala tým, že včasne zaviedla kurzarbeit, včasne zaviedla opatrenia na podporu trhu práce, čím vlastne eliminovala nejaký výrazný výpadok pracovných miest, čo jasne reprezentuje aj samotná miera nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti, ak si pozriete, tak vlastne v auguste, v septembri aj v októbri dokonca klesala, čo je ako zaujímavý fenomén, kde teda aj viacerí ministri financií, keď s nimi komunikujem, ale to je len taká akože vedľajšia informácia pre vás, tak oceňujú, alebo teda vyzdvihujú, že také niečo sa nám na Slovensku podarilo.
Samozrejme, nie je to len zásluha vlády, je to zásluha aj priemyslu, ktorým silne je uchopená naša ekonomika. Áno, ekonomiky, ktoré majú omnoho väčší podiel na HDP cestovného ruchu, majú omnoho väčší problém, napríklad susedné Rakúsko.
Čiže aby som dokončil tú myšlienku, tak práve tá pomoc štátu v kombinácii s priemyslom umožnila, že ľudia neprišli o pracovné miesta. A keď nikto nepríde o pracovné miesto, tak, samozrejme, má zabezpečený príjem. Ak má zabezpečený príjem, tak je schopný z toho svojho príjmu, samozrejme, splácať aj svoje záväzky, a tým pádom je aj veľký predpoklad aj podľa informácií, ktoré máme, aj podľa prieskumu, že títo ľudia sa, samozrejme, vedia vrátiť do splácania. Ak sa tak nebude diať, my sme pripravení, samozrejme, okamžite reagovať, ale v tomto momente nič tomu výrazne nenasvedčuje.
Áno, sú jednotlivé prípady, a to bol práve náš apel práve aj v diskusii s bankovou asociáciou, že očakávame od nich, že budú takýmto spôsobom konať. Ak by tak nekonali, ak by nedali tú dostatočnú starostlivosť každému klientovi, tak v takom prípade by sme reagovali plošným opatrením.
Tu chcem však povedať, že aby sme sa vyviedli z omylu, a tá, tá situácia je taká, že ten Európsky orgán pre bankovníctvo teda definuje, kedy tie banky môžu a nemôžu dávať ten príznak alebo rušiť, neuvádzať ten príznak. Tu je dôležité povedať, že toto nie je v našich rukách. Toto robí práve ten Európsky orgán pre bankovníctvo.
My sme urobili opäť jednu prezieravú vec, že v lex korona, lebo sme naviazali na mimoriadnu situáciu, a v lex korona sme zadefinovali, že každý môže požiadať o odklad počas mimoriadnej situácie. Čiže keď aj európska banková, teda orgán pre bankovníctvo ešte v lete povedal, že ten príznak bude platiť iba do konca septembra a všetky tie pravidlá s tým súvisiace, vďaka našej legislatíve ľudia mohli požiadať o odklad do konca roka a aj bez príznaku. Tým, že teraz to predĺžili, predĺžil tento orgán pre bankovníctvo do 31. 3., tak banky teda nebudú uplatňovať tento príznak do 31. 3. Čiže ktokoľvek si do 31. 3. požiada o odklad na 9 mesiacov alebo na menej, je to na ňom, automaticky nebude mať uvedený príznak. Avšak dôležité je, ak si ľudia, pretože tá, tá európska, ten Európsky orgán pre bankovníctvo povedal, že to môžete iba raz robiť. Vy si poviete dĺžku, ale iba raz. Akonáhle vám táto doba uplynie, potom už ten príznak dostávate. A toto je opäť nie v našich rukách.
Čiže partnerom Európskeho orgánu pre bankovníctvo je NBS-ka, nie ministerstvo financií. Ale, samozrejme, ten Európsky orgán pre bankovníctvo rieši celú, celú Európsku úniu jednotne, my sme jeden trh, jednotný trh, to si treba uvedomiť. Čiže z tohto dôvodu je tu istá realita, v ktorej, v ktorej sa nachádzame.
Aby som teda ešte doplnil, alebo teda dokončil pre úplnosť tej myšlienky, čiže ak niekto dokončí 9 mesiacov a na individuálnej báze by si chcel ešte predĺžiť ten odklad, samozrejme, ten, tá možnosť tu je, ale to, či tam bude príznak, alebo nebude, to, žiaľ, my nevieme ovplyvniť a rozhodla o tom, práve ten Európsky orgán pre bankovníctvo.
Takže toto je ten základný rámec, aby sme mali všetky, všetku penzum informácie a nemuseli možno sa na to pozerať cez nejaké dojmy, ale, ale na základe faktov.
Tak verím, že som vám to ešte dovysvetlil.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu tohto zákona. Prajem pekný večer.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predseda, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení predovšetkým zákon 39/2013 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré som už zmienil. Už v súčasnosti ostatnou novelou zákona o odpadoch prostredníctvo zákona č. 9/21 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ustanovené oprávnenie ministerstva životného prostredia na poverenie subjektu, ktorý má platný súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadov, aby mohol zhromažďovať, aby mal taký súhlas, aby mohol zhromažďovať aj odpady, ktoré sám neprodukoval. To znamená, že po tomto, po tejto malej novele by mohli odberové miesta vrátane tých mobilných testovacích miest odovzdávať odpad takémuto subjektu na dočasné zhromažďovanie až do času, kedy bude odpad odovzdaný na definitívne zhodnotenie alebo spálenie.
Ministerstvo životného prostredia by potom mohlo poveriť existujúce zariadenie, ktoré vyplývajú z jeho technologických a technických možností schopné spracovať nebezpečný odpad, ktorý pochádza z testovania, aby prijalo a zhodnotilo alebo zneškodnilo tento odpad, aj keď je to nad rámec súčasného platného povolenia. Ide o teda veľmi dočasné zariadenie týkajúce sa iba mimoriadneho stavu. Týkať sa to bude predovšetkým väčších prevádzok, spravidla teda spaľovní alebo cementární, čiže zariadení, ktoré sú určené na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov a pri ktorých ide spravidla o kvalitné technológie alebo tie najnovšie technológie chrániace pred emisiami do ovzdušia.
Takéto poverenie je možné vydať alebo bude možné vydať po zodpovednom a vážnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä aj vo vzťahu k množstvu odpadu, o ktorom bude reč, vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, kde obávame sa, že počet týchto odberných miest sa môže v budúcnosti opäť zvýšiť, v prípade, v prípade, že sa pandémia zosilní v budúcnosti a budeme znovu robiť testovanie alebo iné úkony, ktoré, po ktorých zostane zdravotnícky odpad.
Dovoľujem si zdôrazniť, že poverená prevádzka aj v týchto mimoriadnych okolnostiach, stále ministerstvo životného prostredia, samozrejme, bude vyžadovať, aby spĺňala všetky požiadavky na ochranu životného prostredia v zmysle príslušných právnych predpisov. Čiže nepôjde o žiadne divoké spaľovanie alebo nejaké škodlivé exhaláty.
Návrh zákona je v súlade s právom EÚ, Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Takže toľko predstavenie zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu vedeného zákona, tlač 411. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor Národnej rady navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Počujeme sa? (Reakcia z pléna.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Linhart, Patrick, poslanec NR SR
Výborne, tak sme tam. Prosím vrátiť čas, ďakujem. Ach, vyriešili sme technický problém. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel pochváliť kolegu zo strany SaS, už som si napísal aj vaše meno, pán Kazda, teda. Ja som vás oslovil ako poslanca Monsanto Bayer a ja vám poviem aj prečo predošle.
Ja si vážim to, čo ste povedali, konečne ste sa našli. Ja som veľmi rád, že, že ste predviedli takúto rozpravu, ktorá bola naozaj odborná. Na rozdiel od toho, ja viem, že ste sa trošku stratili v čase predtým, keď ste tu povedali, že HZDS a SNS ste tu hľadali poslancov, ale vy ste sa stratili aj v čase, keď ste tu rozprávali o GMO, čo nie je vaša asi silná stránka, pravdepodobne, lebo ste si prečítali len ten pokrikový boj, lobistický pokrik z firmy Monsanto Bayer, preto som vám povedal poslanec Monsanto. Keď, lebo keď hovoríte o tom, že geneticky modifikované produkty zachránia prácu a, a vyriešia otázku hladu na svete, tak to sa hovorilo 20 rokov možno dozadu a už je dávno to vyvrátené a toto je lobizmus.
Preto ja som rád, že ste sa našli v tematike klimatická zmena. Prosím, držte sa tejto tematiky. Tejto tematike zjavne rozumiete a to je naozaj pochvala teda. Ďakujem vám za vašu vecnú, odbornú debatu a prosím, nechajte hovoriť ohľadom GMO aj iných vecí ľudí, ktorí tomu rozumejú.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Karahuta, zapamätal som si, teda zapísal, lebo už medzitým prebehlo niečo, takže prebehlo ešte celé ďalšie rokovanie. No, že akú hodnotu majú peniaze. No preto som hovoril vlastne o tých peniazoch, že, že sú to hlavne nástroje na to, aby sme my vedeli bojovať proti zmene klímy, takže musíme stále o tom hovoriť, aby aj tí mladí ľudia vedeli, že, že nie je pravdou, že nerobíme nič, ale že, naopak, hľadáme finančné zdroje, akým spôsobom bojovať proti zmene klímy.
Pán poslanec Linhart, ďakujem za, za pochvalu, a teda neviem, prečo ste ma nazývali, že Monsanto. Práve som si to vygúglil, že som agent tejto spoločnosti, zrejme máte dojem, ale naozaj som netušil o tejto spoločnosti vôbec nič.