23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, Jozef, naozaj ako veľmi dobré, kultivované, ako ťa poznám, povedal si o moste, si hovoril, no a zajtra, som presvedčený, že nepríde pán Pellegrini do pléna, pretože aj dnes niektorí poslanci prišli za našimi poslancami, Jozef, a prosili, aby ste vystúpili, pretože zajtra určite Peťo Pellegrini do pléna nepríde, tak ako nepríde Robo Fico, tak ako tu nebudú, tak ako celý čas nechodia. Ale majú právo, samozrejme, že majú právo na predčasné voľby. A prečo majú právo, Jozef? No pretože už sa tie najťažšie časy končia, už Peťo Pellegrini nebude platiť, ako povedal Sakovej, že veď to oni zaplatia. Peťo Pellegrini už chce vládnuť, opäť chce kšeftovať, ako, samozrejme, čo celý čas s Robom Ficom robili, a to je ich, to je ich, to je ich. Nikto tu zajtra nebude zo SMEROHLAS-u, tak ako počas celého toho roka, počas toho celého roka.
Peťo, čo ste nervózny? Čo rozkladáte ručičkami? Máte tie ručičky nejaké nervózne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
No tak čo ma tu, tak môžte upozorniť, aby na mňa nerozprával.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste zachovali pokoj. Dokončite.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Pán Pellegrini! Vráťte mi čas, prosím vás pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Vráťte mi čas, pán Pellegrini ma vyrušoval.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ja vám nemôžem počas tohto vrátiť, ale...

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
No jasné, presne toto ste, toto ste vy! Toto ste vy!

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec!

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ste jedna neskutočná skupina, skupina, ktorá tu roky kšeftovala, roky kradla a teraz, keď vám človek povie pravdu, tak tuto Peťko Pellegrini ručičkami rozhadzoval, vyrušoval ma a keď mi máte vrátiť čas, tak zase, samozrejme, lebo ste z tej istej partičky Alibabových zbojníkov, no tak ja vám nevrátim.
Ja vám želám všetkým veľa zdravia, ale každému jednému z vás. Smeráci, nech vám Pán Boh alebo karma vráti to, čo si zaslúžite.

Ďakujem všetkým, ktorí reagovali, a už iba chcem popriať pekný večer, majte sa pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
A chcem poprosiť aj kolegov z koalície, lebo im chcem poďakovať. Vážení kolegovia z koalície, chcem poďakovať za to, že ste umožnili ukončiť rozpravu k tomuto bodu a nemusíme sa k nej vracať po termínovaných bodoch. Ešte raz, naozaj veľká vďaka vám aj, opakujem, pánovi predsedajúcemu.
Chcem len povedať toľko, páni, že nebudem a nenabehnem na ten konfrontačný štýl, pretože toto už v tejto, v tomto čase nemá význam. My, ako ste si mohli všimnúť, využívame demokratické prvky, ktoré môžu znamenať aj výmenu vlády, ale nejdeme na to spôsobom, aké by možno urobili iné politické strany. Využívame demokratický spôsob prvý a to je, predkladáme zákon o skrátení volebného obdobia. Samozrejme, pokiaľ ten zákon neprejde, tak využijeme ďalší demokratický nástroj, to je referendum, a toto nám určite zazlievať nemôžete.
Ešte raz ďakujem, že ste mali tú trpezlivosť. Pekný večer.

Ďakujem pekne. Dobré ráno, dámy a páni, tak v krátkej dobe už po tretie k zákonu o kritickej infraštruktúre. Nebudem teraz hovoriť všetko, opakovať a ešte raz, posledné udalosti by som ale rád spomenul. Tie sú teda tie, že sme na výbore schválili pozmeňovací návrh jeden od poslanca Petra Kremského, kde sme po dohode zapracovali všetky zmeny aj technické, ale tie dve hlavné zmeny sú také, že percento, že podiel, od ktorého bude tá informačná povinnosť informovať vládu, teda ministerstvo hospodárstva, že sa, že dochádza k prevodu alebo k predaju, alebo ku konkurzu, bude teda od piatich, nie od piatich, ale až od desiatich percent. To je jedna zmena. A druhá zmena je, že nebude povinnosť mať vždy súhlas vlády, ale že len bude povinnosť informovať ministerstvá, až na podnet ministerstva hospodárstva by vláda začala konať. Takto sme to prevzali z nemeckého zákona o ochrane kritickej infraštruktúry. Preto mám za to, že všetko je v poriadku.
Chcel by som spomenúť včerajšie vystúpenie poslanca pána Valáška, ktorý zároveň je predsedom európskeho výboru, ktorý poukázal na to, že 16 krajín z 27 Európskej únie má už takúto zákonnú úpravu a že toto je trend Európskej únie, ktorá, ktorý Európska únia síce si nevynucuje, ale, ale veľmi silne odporúča. Čiže ten zákon, som presvedčený že bude v poriadku.
No a už je aj prvá dobrá správa na svete. Sberbank, hlavná financujúca banka Slovenských elektrární, včera oznámila, že tak predsa len už netrvajú na tých akciách do záruky, čo bol akože, to bol ten moment, ktorý bol veľmi neobvyklý, spôsobil iritácie, a teda teraz zmenili v tomto postoj.
Na záver chcem povedať, tento zákon je poistka. Keď bude prijatý, tak sa najprv nebude diať vôbec nič ohľadne tohto zákona, ale všetci zúčastnení budú vedieť, že ak by náhodou malo dôjsť k nejakým aktivitám, ktoré by mohli byť proti záujmom Slovenskej republiky, tak máme v ruke takýto nástroj a vieme konať, vieme zamedziť veciam, ktoré, ktoré by sme, ktoré by mohli poškodiť krajinu našu.
Uvediem jeden príklad. Pár rokov dozadu, určite si spomínate, Nafta Gbely, to bolo asi dvadsať rokov dozadu, veľký škandál okolo toho, potom to utíchlo a Nafta Gbely bola súčasťou SPP a v SPP máme 51 %, ale v Nafte Gbely nemáme 51, ale len 24, lebo skrátka nejakými čudnými prevodmi, a preto lebo na ministerstve hospodárstva niekto nemal nejaký záujem niečo robiť alebo nebola, nebol však informovaný, zrazu sme sa ocitli v situácii, že z Nafty Gbely už máme len 24 %. Tak takýmto veciam napríklad bude možné v budúcnosti zamedziť, preto lebo predtým ak by takýto prevod bol platný, kde štát príde o percentá, musí byť najprv ministerstvo hospodárstva informované.
Takže toľkoto z mojej strany. Ďakujem pekne za podporu. Veľmi ma tešilo, že aj poslanci opozície hlasovali za tento zákon, že pochopili ten, ten rozmer, ktorý tento zákon tu predstavuje a v rozprave, ak bude, tak, samozrejme, zodpoviem všetky vaše otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423) v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 583 zo 4. februára 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre európske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 220 z 5. februára 2021, výbor pre európske záležitosti uznesením č. 52 zo 4. februára, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 132 z 5. februára.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 9 s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 45/2011 (tlač 423), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 133 z 5. februára 2021. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som len krátko vysvetliť môj pozmeňovací návrh, ktorý teda prešiel dlhým procesom a aj by som ho prirovnal k pôrodu, ale neviem to ja posúdiť teda, lebo som nikdy nerodil. A chcem len vysvetliť pár drobností, ktoré, ktoré tam sme považovali za dôležité.
V prvom rade oproti tomu pôvodnému návrhu sme považovali za dôležité uvoľniť ten režim pýtania si predbežného súhlasu od vlády pri priamych, ale hlavne nepriamych prevodoch akcionárskych podielov v podnikoch kritickej infraštruktúry. Je to zhruba 18 podnikov, niektoré priemyselné, niektoré energetické, a ich materské spoločnosti alebo ešte ich materské spoločnosti materských spoločností, čiže tzv. babky, o ktoré ide pri nepriamych prevodoch. Sú kótované na burzách, sú obchodované na najväčších burzách v zahraničí a bolo by naozaj veľmi ťažké alebo neštandardné a neprimerané od nich žiadať, aby si na prevody svojich akcií na burzách žiadali povolenie slovenskej vlády.
Čiže tam sme nakoniec použili ustanovenia podobného nemeckého zákona, ktorý hovorí, že ministerstvo hospodárstva môže preskúmať takéto prevody. Samozrejme, tieto jednotlivé spoločnosti majú povinnosť ich ohlásiť a potom ministerstvo hospodárstva ich môže preskúmať a v prípade, že to ohrozuje verejný poriadok a národnú bezpečnosť Slovenskej republiky a ďalších krajín Európskej únie, navrhne vláde vysloviť nesúhlas s takouto transakciou. To je jedna záležitosť.
Druhá záležitosť je v prípade konkurzu, reštrukturalizácie, uplatnenia záložného práva, to je už naozaj veľmi vážna vec v prípade takéhoto podniku. Ale v takom prípade pri prevode majetku, pri pohybe majetku akomkoľvek v rámci takéhoto konkurzu alebo exekúcie, alebo záložného práva si dotknutý subjekt musí vypýtať povolenie od vlády s takýmto niečím nakladať.
Čiže, keď to preženiem a niekto v exekúcii by chcel získať jadrovú elektráreň Mochovce, tak sa musí predtým opýtať vlády a, samozrejme, že pán minister hospodárstva a celá vláda by určite povedali, že nie, nie, my vám to pekne tu zaplatíme a Mochovce nám nechajte. Čiže to je tá noha vo dverách pre vládu, ktorú sme tam nechali, a myslím si, že to je naozaj primerané a oprávnené. A zase nebude tam tá noha v úplne zbytočných prípadoch. Nechceli sme ani vytvoriť zbytočnú byrokratickú povinnosť pre ministerstvo hospodárstva preskúmavať každú transakciu, ktorá sa objaví v týchto spoločnostiach, lebo to som hovoril tuto pánovi ministrovi hospodárstva, že by si musel zriadiť nový odbor na ministerstve, ktorý by to všetko preskúmaval a dával, dával k tomu nejaké vyjadrenie.
Ešte jedna zmena, ku ktorej sme dospeli v podstate včera po diskusii, že dvihneme tú, tú hranicu späť na 10 %, pretože pod 10 % naozaj to nie je významný podiel spoločnosti. Ak sa to dostane nad 10 %, naozaj je to niečo vážne, čím by, čím by sa mali teda úrady zaoberať a ministerstvo hospodárstva, keďže ide o tieto strategické podniky.
Možnože ešte jednu poznámku, myslím si, že by sa mal aj prehodnotiť tento zoznam podnikov kritickej infraštruktúry, lebo v dnešnej dobe už ani nie je tak dôležité, čo kto vyrába, to sa väčšinou dá získať niekde na trhu, ale sú dôležité tie siete. Je dôležitý často softvér, je dôležité know-how. Sú dôležité vedomosti, ktoré vlastne sú kľúčové pre fungovanie krajiny. Takže myslím si, že by sme mohli otvoriť túto verejnú diskusiu v tomto roku a možnože sa pozrieť na ten zoznam, že čo tam všetko je, či všetky tie podniky tam patria, ktoré sú mnohé na 100 % súkromné. Na druhej strane, či tam by sme nemali zaradiť niečo iné, čo je takisto dôležité.
Takže ďakujem za dôveru a verím, že tento môj pozmeňovací návrh a celý tento zákon nájde podporu vo vašich radoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, pán minister, včera večer na výbore ste naznačili, že elektrárne sú zadlžené po uši. Ja si to neviem predstaviť, lebo zároveň v ďalšej vašej vete ste povedali, že denný zisk je 500- až 600-tisíc eur. V čom to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka, nie sa rozprávať s pánom ministrom. Takže skúste to nejak ináč uviesť.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Dobre, tak skúsim to. Takže naviažem na slová, samozrejme, lebo zrejme to aj nás ako poslancov, ktorí sme tu, ale aj občanov, ktorí sledujú, určite toto bude zaujímať, pretože fakt tá situácia je kritická.
Keď zisk je 500-, 600-tisíc denný a sú v obrovskej strate, tak kde je ten problém vlastne? Takže len toľkoto.
Ďakujem pekne.

Ja ďakujem predsedovi výboru za informácie, ktoré nám podal. A, samozrejme, veľmi pekne ďakujem, využijem toto, pánovi ministrovi, že včera mi to vysvetlil, všetky tieto veci, čo tam hrozí. A ja si myslím, že tento spôsob, ktorý navrhol pán minister, je správny a bolo by ho dobré podporiť.
Ďakujem.

Pán Šimko, finančná situácia Slovenských elektrární je nasledovná. Celkové dlhy elektrární, všetko dohromady je 3 miliardy 670 miliónov, 3,67. A na to, aby vám banka požičala peniaze, musíte niečo založiť, hej. A založili prakticky, nie prakticky, založili všetko. Všetok majetok Slovenských elektrární bol založený za tieto úvery. Čiže účtovná hodnota je na strane pasív, na strane aktív máte majetok v hodnote 3,67 mld., čo nie je málo. A na strane aktív máte tento dlh. Dokopy vám vychádza nula. Preto som hovoril, že Slovenské elektrárne sú v situácii, ktorá z pohľadu majetku a z pohľadu dlhov znamená, že účtovne sú vlastne na nule alebo na dne. Ale napriek tomu, že to takto je, tie Slovenské elektrárne fungujú.
Bežia Bohunice, bežia reaktory, dva reaktory v Bohuniciach, dva reaktory v Mochovciach, Čierny Váh, tá elektráreň funguje veľmi dobre, Vážska kaskáda a potom boli ešte dve uhoľné elektrárne, ktoré ale jedna už je dávnejšie odstavená a beží iba trošičku, to sú Vojany, a potom ešte Nováky.
Čiže ten stav z pohľadu majetku nie je utešivý, ale ony fungujú, tie elektrárne, a dennodenne produkujú tržby, z ktorých dennodenne platia svoje náklady aj úroky za tie dlhy a je tam nejaký skromnučký zisk.
Takže toľkoto k stavu elektrárňam. Keby boli dobre manažované za posledných 15 rokov, tak tie elektrárne zarábajú možno že 100 mil., 200 mil. eur ročne, ale to zďaleka teraz tak nie je.
A teraz ešte k tým, že denne 600-tisíc eur. To bolo číslo, ktoré som povedal v súvislosti s tým, že keď nabehne tretí blok v Mochovciach, tak iba tento tretí blok, ale ešte nebeží, samozrejme, lebo on už je postavený, vyzerá to tam veľmi dobre, ale teraz je ten administratívny proces, to schvaľovacie konanie. A to keď bude, potom bude navážanie toho paliva a spúšťanie a koncom roka by to mohlo ísť na sieť. A keď to pôjde na sieť, tak oni vyrobia toľko elektriny, že pri terajších cenách elektriny to bude znamenať tržby navyše 500-, 600-tisíc eur za 24 hodín. Atómka beží, samozrejme, nonstop. Takže toľkoto.
Ďakujem teda za podporu pánovi Sujovi. Som rád, že aj niektorí poslanci opozície budú hlasovať za.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní a včera večer sme o tom rokovali, predpokladám, že všetci máte ešte v živej pamäti všetko, čo sme hovorili. Takže nebudem vás, ak dovolíte, ctené plénum, unavovať opakovaním toho, čo sme sa včera rozprávali, takže skôr nechám priebeh na rozpravu a prípadne, ak neni záujem, tak budem rád, ak to znovu podporíte aj v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň.