25. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o upomínacom konaní č. 307/2016 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to v podstate stručný vládny návrh zákona, ktorého cieľom je zlepšiť kontrolu nad neprijateľnými zmluvnými podmienkami v skrátených konaniach, v ktorých sa vydáva tzv. platobný rozkaz. Preto, aby sme zlepšili prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov, tak chceme zaviesť povinnosť pre súd miernejšie posudzovať vecné odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu podaného spotrebiteľom.
V jednoduchosti znamená to, že keď je vydaný platobný rozkaz, tak je voči tomu možný opravný prostriedok, tzv. odpor. Je potrebné ho odôvodniť, ale práve vo veciach spotrebiteľov máme za to, že je potrebné miernejšie posudzovať toto odôvodnenie, aby tu bola naozaj dostatočná ochrana pre spotrebiteľov, osobitne keďže sa môže jednať o situácie, kedy sú tu nekalé podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, na základe ktorej má byť potom plnené podľa platobného rozkazu.
My sme reagovali touto právnou úpravou aj na podnety z Európskej komisie. Jednalo sa o výhrady týkajúce sa súladu vnútroštátnej právnej úpravy s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v spotrebiteľských veciach. S ohľadom na to sme, vlastne navrhujeme prijať takúto právnu úpravu, okrem zavedenia povinnosti pre súd miernejšie posudzovať odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu.
Zavádzame tiež povinnosť tzv. vyššieho súdneho úradníka predložiť spotrebiteľskú vec na posúdenie sudcovi v prípade, že sa jedná o existenciu tzv. neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v právoplatne skončenom konaní.
Ide tu totižto o to, aby sa nestalo, že vyšší súdny úradník rozhodne o danej veci bez toho, aby vlastne danú vec videl sudca, a môže byť, že nedostatočne kvalifikovane, keď to tak môžem povedať, vlastne rozhodne o danej veci a jedná sa tu o nejakú novú zmluvnú podmienku, ktorá by prichádzala do úvahy.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Samozrejme, prešiel riadnym legislatívnym procesom. Predpokladá pozitívny sociálny vplyv. Nezakladá vplyvy na rozpočet, podnikateľské prostredie, životné prostredie a tak ďalej.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, v súlade s právom Európskej únie.
Navrhujeme účinnosť tohto zákona od 1. júla 2021.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený vládny návrh zákona do 3. mája 2021.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2016 o poskytovaní dotácií v pôsobení ministerstva spravodlivosti. V stručnosti iba takto ho uvádzam, má taký dlhší názov. Myslím, že s ohľadom na to, ako to bolo aj prednesené pánom predsedajúcim, tak vieme, o ktorý návrh zákona sa jedná.
Návrhom tohto zákona, ktorý je iniciatívny materiál, je zefektívniť systém podpory ľudských práv v Slovenskej republike a to tým, že odstránime nedostatky, ktoré nám vyplynuli z aplikačnej praxe týkajúcej sa procesu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.
Dopĺňajú sa tu údaje, ktoré poskytujú žiadatelia – fyzické osoby na overenie splnenia podmienok na poskytnutie dotácie. Dopĺňa sa dôvod zaujatosti pre člena, členku komisie.
V texte zákona sa spresňujú informácie, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva spravodlivosti v súvislosti s poskytovaním dotácií.
Ďalej, za účelom zabránenia duplicitnej podpory niektorých projektov sa z účelu dotácie, na ktorú môže ministerstvo spravodlivosti poskytnúť dotáciu, vypúšťa, citujem, "podpora kultúrnych aktivít v oblasti ľudských práv a slobôd a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie". Vypustenie dochádza z dôvodu, že v rezorte ministerstva kultúry je dotačný program. Máme za to, že by to bolo duplicitné; aj po konzultácii s ministerstvom kultúry je namieste vlastne takúto duplicitu vypustiť.
Návrhom zákona tiež chceme vytvoriť možnosť poskytnutia odmeny za vykonanú prácu pre tých členov, členky komisie, ktoré nie sú, ktorí nie sú štátnymi zamestnancami, zamestnankyňami a aktívne sa podieľajú na procese posudzovania pred poskytovaním dotácií zo strany ministerstva spravodlivosti.
Navrhujeme účinnosť predkladaného návrhu zákona od 1. mája 2021.
Návrh zákona bol riadne predmetom legislatívneho procesu. Dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 27. januára 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokovali všetky tri výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 362a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 16. marca 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijmite predovšetkým na úvod moje ospravedlnenie, že meškám, naozaj som mal informáciu, ktorá bola založená na tom, že tento návrh je založený, je preložený až na záver rokovania tejto schôdze, takže je to moja chyba, že som to takto vyhodnotil, prepáčte, prosím.
A teraz už samotný návrh zákona. Predložený návrh zákona reaguje na vyhlásený núdzový stav na postihnutom území Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou.
V čase obmedzenia slobody pohybu a práva uskutočňovať hromadné podujatia nie je možné zabezpečiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj samotného ministerstva v potrebnom rozsahu, resp. v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z toho dôvodu sa navrhuje nevykonávať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru a zároveň v niektorých konaniach prerušiť plynutie lehôt priamo zákonom alebo umožniť správnym orgánom predĺžiť niektoré lehoty.
Nemožnosť zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve môže v niektorých prípadoch znamenať stratu ich spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dopady na tieto osoby vrátane ich rodín.
Cieľom návrhu zákona je predísť ohrozeniu verejného zdravia, ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a negatívnym finančným a sociálnym vplyvom na subjekty uvedené v návrhu zákona, ktorých nesplnenie povinností by inak podliehalo sankciám.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko oficiálne úvodné slovo. Ďakujem za prerokovanie tohto návrhu a prosím o jeho schválenie.
Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 570 z 3. februára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 345) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 231 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 96 z 15. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 102 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, so zákonom, ktorý predkladáte, nemám absolútny problém, rieši veľa problémov a, si myslím, návrhy, ktoré sú tam, vo väčšine sú veľmi dobré. Ale zaujal ma jeden bod, s ktorým nie som stotožnený a verím, že ako odborník mi dáte za pravdu a tento bod sa buď upraví, alebo sa to stiahne. Ja som to predkladal aj na výbore, bohužiaľ, ste tam neboli. Odborník z ministerstva nezareagoval na to nijak, len sa postavil potom a odišiel. Takže bol by som rád, keby sme si to teraz vysvetlili.
Zaujíma ma tá skutočnosť, že majitelia alebo, respektívne obhospodarovatelia lesov, správcovia lesov alebo osoby, ktoré majú nejaký právny vzťah a o les sa starajú, majú možnosť požiadať o predĺženie lehoty zalesňovania viackrát alebo opakovane. A ja osobne si myslím, že toto nie je dobré. Chýba mi tam jednoznačné časové ohraničenie, lebo si neviem predstaviť zalesňovať holiny napríklad päť rokov, po piatich rokoch, keď už budú prerastené rastlinami, sa mi to zdá ako nemožné alebo veľmi finančne aj fyzicky náročné. Ak chceme túto lehotu alebo im umožniť odklad tejto časti zalesňovania alebo tohto, v časti zalesňovania tohto zákona, tak by som poprosil, keby sme tam dali lehotu maximálne jedenkrát. Ak sa pozreme na okolité štáty – Maďarsko, Nemecko, Rakúsko – oni vôbec nepocítili, že je nejaký COVID a v lese sa normálne zalesňuje bez nejakých problémov. To znamená, že vyhovárať sa v dnešnom období na COVID pri tomto bode tohto zákona, si myslím, že nie je správne, a môj osobný názor aj názor odborníkov, je to kontraproduktívne. Preto verím, pán minister, že mi dáte za pravdu, aj keď som opozičný poslanec a buď tam určíme lehoty, alebo to zalesňovanie jednoducho naháme.
Vy sami presadzujete myšlienku prírode blízkeho obhospodarovania lesov, ale motivácia majiteľov je rôzna. Väčšina majiteľov alebo obhospodarovateľov lesov, áno, sa snaží tie holiny čím skôr zalesniť, ale máme tu aj takých správcov alebo obhospodarovateľov, nazval by som ich vykorisťovateľmi, ktorí toto zneužijú, les vyťažia a potom ho predajú počas tej lehoty a neobnovia. A ja si myslím, že toto reálne hrozí, lebo takýchto podvodníkov sa nájde na Slovensku dosť, a preto vás, pán minister, prosím ako odborníka, skúsme, keď už chceme dať tú lehotu, tak to umožnime len raz, nie viackrát, aby sa nám toto nestalo. Lebo v programovom vyhlásení vlády ste jasne deklarovali myšlienku, kde presadzujete blízke obhospodarovanie lesov, ale týmto by sme tú myšlienku zabili. Preto vás, pán minister, prosím, skúsme to, aj keď som opozičný poslanec, skúsme tam buď dať lehotu, alebo toto stiahnime.
Ďakujem, ak ma pochopíte. Všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Miro, veľmi dobre si zhodnotil tento bod v tomto návrhu zákona, ktorý sa naozaj týka špekulatívneho, určite špekulatívneho nezalesňovania, respektíve nerevitalizácie týchto holorubov, ktoré nastanú po úplnej ťažbe dreva. A treba tuná poznamenať, že určité skupiny podnikateľov, obyvateľov, ktorí naozaj len ťažia drevnú hmotu, ale nemajú príliš veľký záujem o následnú revitalizáciu alebo následné zalesňovanie týchto holorubov, tak tí budú naozaj donekonečna len žiadať o zalesnenie, žiadať o zalesnenie, žiadať o zalesnenie. Ja by som bol v tomto možno ešte tvrdší, po vyťažení drevnej hmoty z pozície ministerstva by som tam určil presný termín, do koľkých mesiacov alebo do koľkých rokov, samozrejme, nenaťahujme to na extrémne dlhý čas, povedzme do dvanástich mesiacov daný ťažiar musí bezpodmienečne na ministerstvo dať návrh, do koľkých mesiacov je schopný tento holorub zalesniť, aby daná lokalita alebo daná parcela bola uvedená minimálne do pôvodného stavu, aspoň čo sa týka zalesneného množstva alebo zalesneného, zalesnenej dreviny. Takže ak bude zapracovaný tento tvoj návrh zákona, tak verím tomu, že poslanci za hnutie Republika tento návrh zákona určite podporia.
A dovolím si povedať, že tento návrh váš zákona, pán minister, je celkom dobrý, len dajme priestor na zapracovanie tejto výnimky alebo tejto poznámky a naozaj ho nemáme dôvod a problém podporiť.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem, Edo, za tvoju podporu. Sám som nedával pozmeňujúci návrh, lebo je tu prax taká, že pozmeňujúce návrhy opozície sa neprijímajú. Preto som vás ľudsky prosil, pán minister. Dúfam, že sa mi v tomto vyhovie, lebo ako som už povedal, vykorisťovatelia lesov budú len veľmi radi, ak sa táto lehota bude predlžovať, a príde k takým špekuláciám, že dôjde k holorubom, vyťaženiu lesov a nie obnove. A toto môže reálne nastať. A ja si myslím, že nikto z kolegov poslancov by nebol za to, aby nám tu vznikli holoruby bez toho, aby boli tie lesy obnovené a vysadené. Preto vás ešte raz prosím a ďakujem za ústretovosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nepochybujem, že vychádzate teda s dobrým úmyslom a ja budem aj v dobrom odpovedať, lebo naozaj je to vec hodná objasnenia.
Za prvé, berme ako zákonnú povinnosť, že každá holina musí byť zabezpečená, teda zalesnená do dvoch rokov. To je axióma, ktorá je v zákone a ktorej sa určite týmto návrhom zákona pandemickým nedotýkame.
Je zase treba zobrať do úvahy ten prvý základný dôvod, prečo sa vlastne to zalesňovanie dostalo medzi tie momenty, ktoré považujeme v súvislosti s pandémiou za potrebné nejakým spôsobom oddialiť, respektíve tolerovať nesplnenie termínov, ktoré by inak boli v prípade nesplnenia postihované nejakými sankciami. Pri zalesňovaní je to tá okolnosť, že zalesňovanie sa vykonáva skupinovo, je to obyčajne vykonávané pestovnými čatami, pestovnými pracovnými zoskupeniami, ktoré práve z toho titulu, že aj keď sa zalesňovanie vykonáva takpovediac relatívne v zdravom prostredí exteriéru, voľnej prírody, vyžaduje zhromaždenie väčšieho počtu robotníkov, zamestnancov pestovnej činnosti a práve tento skupinový spôsob vykonávania je tou prvotnou príčinou k tomu, aby sme vykonávania zalesňovania považovali v období pandémie za nebezpečné z pohľadu možného rozšírenia vírusu.
Ale ja vnímam to, čo ste povedali, ako naozaj hodné diskusie, a preto chcem objasniť nielen túto prvotnú príčinu, ale vy sa spytujete presne na to, že či je potrebné opakovať takýto verdikt zákona, ktorý hovorí o tom, že sa to vykoná opakovane. Tu by som chcel povedať, že vždy je tá povinnosť zalesniť do dvoch rokov, ostáva týmto zákonom nedotknutá. Len v prípade, ak by pandémia trvala dlhšiu dobu, čo si teda nikto z nás neželá, tak je tu zámer predkladateľa tohto návrhu zákona zabezpečiť to, aby nebolo potrebné ustavične prijímať ďalšiu zákonnú úpravu toho, že sa predlžuje doba na zalesnenie alebo že teda opakovane je možné predĺžiť a aby to určite platilo len do obdobia, pokiaľ máme pandémiu prítomnú v reálnom živote krajiny.
Potrebujem za nevyhnutné aj doplniť takú dôležitú lesnícku okolnosť, že samotné zalesňovanie holín de facto dnes už nie je základným problémom, lebo my holiny, holoruby nerobíme. Tak ako ste spomenuli, že tie holoruby by niekto zneužil na to, že sa drevo vyťaží a následne sa nezabezpečí samotná plocha výsadbou, dnes sme, tak ako ste správne povedali, v období prírode blízkeho hospodárenia, keď dokonca je naším cieľom lesníckym odďaľovať dobu zalesňovania kvôli tomu, že zákonná povinnosť zalesniť do dvoch rokov mnohokrát spôsobí to, že sa vynaložia obrovské náklady na zalesnenie na sadenice, ktoré treba dopestovať v škôlkach, kde sú nemalé náklady, ktoré treba dopraviť na plochu a potom ich zalesniť, vysadiť. Oveľa rozumnejšie, potrebnejšie a z hľadiska moderného lesníckeho nazerania na to, čo chceme považovať za našu dôležitú rozhodujúcu činnosť, je počkať na prirodzené zmladenie. A považujeme za nevyhnutné skôr v tomto ohľade urobiť ďalšiu zákonnú zmenu, ktorá umožní na samotné zalesňovanie a konečné zabezpečenie takejto plochy čakať aj niekoľko rokov, aj viac ako tie dva roky. Je to proste kvôli tomu, že prírode blízke hospodárenie vyžaduje, aby pracovala príroda a nie človek.
Takže dovolím si zdôrazniť, že tento úmysel určite v tomto zákone nemôže viesť k tomu, že by sa dopustili niektoré subjekty toho, že takýto les sa vyťaží a rýchlo niekto zdupká, lebo máme tu predsi odborného lesného hospodára, ktorý je v každom majetku, či je to súkromný, spoločenstvenný, alebo štátny, ktorý zabezpečuje túto činnosť a nemôže pripustiť, aby sa nevykonal zásah v tú chvíľu, keď to jednoducho tá príroda sama ponúka, ale čakanie aj tých päť rokov niekedy je viac ako rozumné oproti tomu rýchlemu zalesňovaniu. Tá veta, že sa to zatiahne černičím a že za chvíľočku bude tam teda ťažké zalesňovanie, mnohokrát práve nezodpovedá tej skutočnosti. Vie, sa deje to, a to už nechcem vás unavovať tými podrobnosťami, ale veľmi často vytýkam aj svojim kolegom, že sa ponáhľajú so zalesňovaním. Máme tam množstvo prirodzeného zmladenia, ktoré sa nepostrehne, ktoré tam je, ktoré matka príroda zadarmo zabezpečí, a dokonca v genetickej kvalite, a my sa kvôli buď naplneniu zákona, to je ten lepší prípad, alebo kvôli tomu, že chceme dať prácu niektorým skupinám, ktoré by inak tú prácu možno nemali, ponáhľame s umelým zalesnením a zistíme, že na jednej ploche vynaložíme naozaj stovky, ak nie tisícky eur nákladov zbytočných. Takže ten pohľad na to zalesňovanie treba chápať aj z tohto aspektu, ale rozumiem, že to som dal trocha tak akože navyše nad tú vašu úvahu, nie je to predmetom vašej otázky.
Predmetom vašej otázky je, či sa to nemôže zneužívať. Hovorím nie, lebo dobrý lesný hospodár nemôže pripustiť, aby sa nevykonala, pokiaľ už nebude trvať nebezpečenstvo pandémie, tá fáza práce v lese, ktorá je tam aktuálne potrebná. Takže práve inštitút odborného lesného hospodára je ten, ktorý je nadriadený vlastníckym právam a ktorý bez ohľadu na vlastníctvo v danom období nariadi vykonať to, čo je vykonať nutné, takže žiadny únik človeka, ktorý vyrúbe alebo teda zištného ťažbára, ktorý vyťaží drevo a už viacej nezalesní, nemôže nastať alebo teda nemôže nastať normálnym, zákonným spôsobom.
Asi toľko na vysvetlenie. Takže niežeby som si nevážil váš názor a vstup do toho, len nevidím dôvod na to, aby sme túto časť zákona zmenili, pretože nie je nebezpečenstvo, že by sa mohla zneužiť v rozsahu alebo spôsobom, aký ste naznačili.
Ďakujem pekne.