25. schôdza

Ďakujem za vašu reakciu, pán minister. Vážim si to, že ste vystúpili v rozprave a že môžem na vás zareagovať. V niektorých veciach ale mám možno iný názor.
Prvá vec je, že veľa odborníkov hovorí, že tá pandémia tu môže byť už naveky a že sa s ňou budeme musieť naučiť žiť. A tento zákon bude umožňovať počas trvania pandémie, že sa bude môcť to zalesňovanie odkladať a môže ten lesný správca, ktorý to má na starosti, hovoriť, čo chce, ten obhospodarovateľ lesa sa odvolá na tento zákon a nebude môcť zalesňovať. Ak táto pandémia bude roky. A čo vravia viacerí odborníci, toho sa bojím. Takže to je prvá vec, ktorú mám rozdielny názor ako vy.
Druhá vec, ak, čo ste vy hovorili, že prirodzená obnova lesa. Áno, ja to beriem. Je to oveľa kvalitnejšie možno ako umelá výsadba, aj keď tá, málo percent, tam je len niekoľko percent strata, to neni až veľká tak, že by tie umelé sadenice v škôlkach dáko vo veľkých percentách vyschýnali alebo proste sa neprijali. Ale potom nemusíme tento zákon vôbec dávať a nahajme to, že to vypusťme úplne a nahajme na prirodzenú obnovu lesa. Keby bolo to druhé, čo ste hovorili, že lepšia je tá prirodzená obnova.
A tretia vec, ja neviem, ale moji zamestnanci, teraz je 15.25, dneska v tomto čase vysadili asi 60-tisíc stromov od rána. A viete, kde ich vysadili? V Nemecku. Lebo či je pandémia alebo nie, a to je len jedna partia, tak sadia po desiatkach tisíc denne. Po desiatkach tisíc denne. V Nemecku sa nevyhovára na pandémiu a ja si myslím, že stavy lesov v Nemecku, v Rakúsku, si myslím, že sa starajú dobre tí Nemci a Rakúšania, že financií tam ide dosť a že tie lesy sú zdravé a dobré. Takže ja nevidím žiadne výhovorky na COVID v Nemecku, lebo tie desiatky, stovky, tisíce ľudí len z okresu Detva išli do Nemecka a denne sadia stovky tisíc stromov.
Takže, pán minister, keď sa to môže v Nemecku, ja si myslím, že sa to môže aj u ná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Eduard Kočiš s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ak sa bavíme o tom, že problémom zalesňovania je vlastne pandémia COVID-u-19, tak položme si inú otázku: Prečo nie je pandémia COVID-u-19 aj problémom ťažby? Čiže keď dokážu ťažiari ťažiť v čase pandémie, tak ja nevidím dôvod, prečo by v spoločnosti alebo ľudia zodpovední za výsadbu lesného porastu nedokázali vysádzať patričné a adekvátne množstvá lesných stromov na vyrúbaných plochách, tak ako to bolo donedávna. Čiže táto problematika je mi naozaj veľmi blízka, pochádzam zo severovýchodného Slovenska, kde tých lesov ešte, chválapánubohu, máme dosť, aj sa ťaží, aj sa sadí, aj sa vysádza teda, a naozaj tie čaty, ako ste rozprával, ktoré tieto mladiny vysádzajú, tak nepracujú v nejakom blízkom kontakte. Jednoducho, ten človek od toho človeka ďalšieho je na dostatočnej vzdialenosti, aby jednoducho tam nedochádzalo k nejakému priamemu kontaktu, čiže, keď sa tu budeme baviť o tejto pandémii. Ale ja naozaj nevidím dôvod alebo problém, aby sme nemohli postupovať takýmto spôsobom.
A nechávať zase nejakú príliš dlhú lehotu na samovýsadbu lesa, ako súhlasím so slovami kolegu Suju. Áno, naozaj to drevo, ktoré sa prirodzene omladí, prirodzene vysadí, má väčšiu kvalitu, vyššiu kvalitu, ako je to drevo, ktoré je zo škôlky a je priamo nasadené. Ale naozaj skúsme sa pozrieť na to zo strany nielen toho ťažiara, ale aj ľudí, ktorí jednoducho dobre chcú hospodáriť v tých lesných porastoch, ale nie je im to umožnené. Čiže ja naozaj by som bol skôr za tie prísne lehoty, ktoré by naozaj umožňovali to prirodzené aj zmladenie, ale zároveň aj prísne zalesňovanie, tak ako tuná bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj za túto diskusiu, naozaj si vážim váš záujem aj cítim to racio, ktoré v tom je, takže dovolím si zareagovať nasledovne. Predovšetkým nad všetkými týmito úvahami je naozaj vážna pandemická situácia, to sa dohodneme na tom, že jednoducho to, čo prežívame, je extrémne zlé a ohrozuje to vlastne celú maličkú guličku menom Zem.
Základný rozdiel, teda keď ste zablúdili, pán poslanec, do toho Nemecka, je možno v tom, že jednotlivé krajiny naozaj, veď to vidíme dnes na mnohých príkladoch, pristupujú k riešeniu tejto zložitej a jedinečnej situácie, s ktorou nemá svet skúsenosti, veľmi rôzne. A to, že v Nemecku takýmto spôsobom pracujú, ja nespochybňujem, len si dovolím uviesť z hľadiska princípov prác aj z hľadiska pravidiel bezpečnosti práce v lese jeden základný fakt, ktorý – a to reagujem aj na druhého pána poslanca – zásadným spôsobom odlišuje pohľad na zalesňovanie a ťažbu.
Zalesňovanie sa vykonáva hromadným skupinovým spôsobom, keď skupina pracovníkov v lesnom hospodárstve, ktorá má na to kvalifikáciu alebo je nejakým spôsobom združená v nejakej dodávateľskej firme, naozaj spoločne sa dováža na pracovisko, spoločne to v tesnej blízkosti vykonáva a nie je možné tam zabrániť kontaktom, ktoré sa dajú nazvať z tohto pohľadu napriek tomu, že sa jedná o exteriér, nebezpečný.
Pravidlo o ťažbe zase nám nariaďuje, že vzdialenosť medzi dvomi ťažbovými robotníkmi musí byť, ak sa nemýlim, teraz mi možno odpustia pracovníci bezpečnosti v lesnom hospodárstve, ale na dvojnásobnú výšku stromu. Znamená, že oni doslova nesmú byť v tesnej blízkosti, pretože by ohrozili navzájom sami seba možnými padajúcimi stromami. A je to, ešte to je, myslím, aj doplnené tým, že sú povinní sa raz za čas hlasovými, zvukovými signálmi kontrolovať, či sú v poriadku, či náhodou predsi nedošlo aj k nejakej nebezpečnej udalosti a dotyčný kolega vzdialený na tie dvojnásobné výšky ťaženého porastu je v poriadku, nažive a zdravý.
Takže toto je možno ten dôvod, ktorý používam ako reakciu na vaše logické závery, že prečo sa teraz snažíme povýšiť bezpečnosť ľudí z hľadiska obrany voči pandémii, voči vírusu nad záujmy možno toho pohľadu na lesné hospodárstvo a prečo v tom lesnom hospodárstve zásadným spôsobom odlišujeme ťažbu od pestovnej činnosti na základe bezpečnostných predpisov, ktoré sú platné či v dobe pandémie, alebo v dobe, keď pandémia tu nie je. Takže to je také vysvetlenie, keď si dovolím vás poprosiť, aby ste na to pozreli, naozaj nieže teda chcem použiť to právo, že zákon schválime tak alebo teda schválite tak, ako ho navrhujeme, ale že naozaj tu nie je to nebezpečenstvo, ktoré vy naznačujete tým, že by došlo k nezabezpečeniu a k nezalesneniu týchto plôch.
A opätovne zdôrazňujem, že možno už čoskoro budem tu stáť pred vami a budem presadzovať zákon, ktorý práve umožní tú dvojročnú lehotu, ktorú dodnes ukladá ako povinnosť na zalesnenie, predĺžiť, lebo sa dopúšťame obrovských chýb voči ekonomike lesa aj voči prírode, keď sa snažíme zalesňovať rýchlo. Je to nesprávny postup, ktorý nezodpovedá prírode ani ekonomickým nárokom a potrebám lesného hospodárstva.
Asi toľko na vysvetlenie. V každom prípade ďakujem za možnosť tejto diskusie.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh má cieľ zjednodušiť procesy a tým znížiť administratívnu záťaž poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä s ohľadom na aplikačnú prax. Čiže rieši v zásade problémy, ktoré sa vyskytli pri implementácii eurofondov.
Zároveň kladie dôraz na zvýšenie transparentnosti, a to rozšírením rozsahu údajov a informácií, ktoré majú byť zverejňované a sprístupňované širokej verejnosti. V súčasnosti nie sú verejne dostupné informácie o nedostatkoch zistených v auditoch vykonaných ministerstvom financií Slovenskej republiky ako orgánom auditu. Zverejňovanie týchto nedostatkov má potenciál významne prispieť k prevencii a predchádzaniu vzniku opakovaných nedostatkov, ktoré už boli v minulosti identifikované na iných subjektoch, a tým k zníženiu negatívnych dopadov na subjekty podieľajúce sa na implementácii eurofondov, napríklad v podobe neoprávnených výdavkov.
Keď to skrátim, cieľom je poučenie sa z cudzích chýb, tak aby k chybám už nedochádzalo, pretože doteraz to bolo tak, že orgán auditu zistil nejakú nezrovnalosť, následne uplatnil korekciu, tie korekcie boli veľmi nepríjemné hlavne pre malé obce, mestá, malých žiadateľov, ale zistenia auditu neboli zverejňované. Vedel ich len prijímateľ auditu a vedel ich len audit. Teraz žiadame, aby všetky zistenia a nezrovnalosti boli zverejňované, výsledky auditu. To znamená, aby sa všetci ostatní mohli poučiť z chýb, ktoré už pred nimi niekto urobil, a tieto chyby sa neopakovali.
Zároveň rozširujeme zoznam informácií, ktoré je poskytovateľ povinný zverejniť na svojom webovom sídle do 60 pracovných dní od skončenia rozhodovania o žiadostiach v konaní o žiadosti.
Okrem opatrení na zvýšenie transparentnosti sa návrhom zavádza aj vyššia miera flexibility pre poskytovateľov v procese vyhlasovania výziev a v schvaľovacom procese žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a to napríklad prostredníctvom zmeny alebo zrušenia výzvy. Toto bolo použité najmä vtedy, keď boli covidové výzvy.
Viete veľmi dobre, že ten proces eurofondový je veľmi dlhý a veľmi náročný. Kým vypíšete výzvu, pripravíte a vypíšete výzvu, môže prejsť aj niekoľko mesiacov. Najmä pri covidových výzvach bolo veľmi potrebné flexibilne zrušiť niektoré výzvy, prípadne ich rozšíriť tak, aby tam boli doplnení napríklad oprávnení žiadatelia, alebo boli tam rozšírené ešte činnosti, na ktoré sa môžu čerpať eurofondy. Toto bolo veľmi podstatné najmä pri zdravotníckych, pri veciach, ktoré sa týkali zdravotníctva.
Ďalšie opatrenia v predkladanom návrhu zákona sú smerované na samotnú realizáciu a financovanie projektov napríklad v oblasti zjednodušeného vykazovania výdavkov.
Takisto v tomto návrhu zákona prichádzame aj s návrhom, aby sa zverejňovali vypracovávatelia projektov. Všetci si spomínate na škandál, ktorý bol počas minulých rokov na ministerstve financií, kedy jedna firma pripravovala výzvu a zároveň následne pripravovala aj projekty pre žiadateľov. Toto je konflikt záujmov. A tým, že sa bude zverejňovať ten, kto projekt pripravoval, k takýmto konfliktom záujmov by nemalo dochádzať.
Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jej schválenie. Ďakujem.