25. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, váš príbeh začal v roku 2010, kedy sa v Národnej rade, v Slovenskej republike prijal zákon o štátnom občianstve. Ale realita je iná.
Ten príbeh začal v roku 2010 v maďarskom parlamente, ktorý prijal návrh zákona o štátnom občianstve, podľa ktorého toto maďarské občianstvo mohli získať aj obyvatelia, ktorí nežili na území Maďarska. Až potom prišiel zákon, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky ako reakciu, pretože ten maďarský zákon hovoril vyslovene o etnickom princípe.
Som rád, že ste spomenuli aj obdobie vlády Ivety Radičovej a spomenuli ste poslancov OĽANO, ktorí vlastne zablokovali zmenu zákona.
Musím vám dať za pravdu aj v tom, že vďaka zákonu, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, prišli stovky ľudí o občianstvo, o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ale v roku 2015 bola prijatá smernica ministerstva vnútra, ktorá udávala dôvody, ako stratené občianstvo mohli občania získať naspäť.
Ja si myslím, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú na kvalitatívne vysokej úrovni, čo musí tešiť každého normálne zmýšľajúceho človeka. Ja pochádzam z národnostne zmiešaného kraja, takže viem, o čom hovorím.
A na záver mi dovoľte otázku. Vy chcete, aby sme sa vrátili spred rok 2010, alebo chce len vlastne upraviť tú smernicu z roku 2015 a preklopiť ju do zákona a uľahčiť tým ľuďom získať naspäť stratené občianstvo?

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Kéry, áno, ja chcem, aby sme sa vrátili pred rok 2010, aby sme sa vrátili k stavu, keď nikto nebude strácať slovenské občianstvo proti vlastnej vôli. Spomenul ste tu maďarský zákon. Ja neschvaľujem ten maďarský zákon, ale je to, je to maďarský zákon, nie je zákon slovenský. My máme riešiť slovenské zákony, nie maďarské zákony a len pripomínam, že aj slovenský zákon o občianstve v minulosti umožňoval nadobudnúť štátne občianstvo napríklad zahraničným Slovákom bez toho, aby mali pobyt na území Slovenskej republiky. Čiže my sme robili niečo podobné, ako to potom urobila Orbánova vláda, a tiež sme nepredpokladali, že keď americkí Slováci získajú slovenské občianstvo, že im kvôli tomu bude zanikať americké občianstvo.
Naprávať stratu občianstva na základe zákona smernicou mi príde teda dosť nedôstojné, aby občania najprv stratili slovenské občianstvo, a potom dobre, veľkoryso im umožníme, že nech si požiadajú, aby, aby ho získali naspäť. To sa mi zdá nevhodné a nesprávne riešenie.
Pán poslanec Kočiš, ten príklad s vojnou a brannou povinnosťou, no ako bolo by to fajn, len však množstvo ľudí má už teraz dvojaké občianstvo. Čiže ak toto bude problém, že budeme bojovať s Maďarskom alebo Českom, alebo inou krajinou, tak takisto tomu budú čeliť viacerí ľudia. Nepredpokladám, že by takáto absurdná situácia nastala. Sme členskými krajinami Európskej únie a neverím, že proti sebe ešte niekedy budeme bojovať.
Pán poslanec Suja, áno, v niektorých krajinách je možné iba jedno občianstvo, tak logicky tam, tam nie je možné získať občianstvo iného štátu bez straty toho pôvodného. Ale predovšetkým zrejme nemajú v ústave napísané, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, a my to v ústave máme napísané.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dlhodobo tvrdím, že Maďari na Slovensku sú občanmi druhej kategórie. A novela zákona o štátnom občianstve z roku 2010 je toho plným dôkazom. A na tejto téze nemení nič ani predložená novela zákona o štátnom občianstve, o ktorej sa práve rozprávame.
Kolega Dostál veľmi vyčerpávajúco hovoril o histórii, ako sme dospeli až sem, do tohto štádia, tak dovoľte mi, aby som vám predložil aj jeden iný pohľad, pohľad Maďara žijúceho na Slovensku, ktorý cíti historické, etnické, kultúrne, jazykové a rodinné väzby s Maďarskom, napriek tomu je lojálnym štátnym občanom Slovenskej republiky a na tom nechce zmeniť nič a naďalej chce ostať na Slovensku.
Musím podotknúť, že keď sa kritizuje maďarský zákon o štátnom občianstve, tak ten je na 80 % prekopírovaný od slova do slova zákon slovenský, čiže bývalý slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý platil do roku 2005 a na základe ktorého Slovenská republika svojim zahraničným Slovákom rozdávala na tomto istom princípe svoje štátne občianstvo. Zmenilo sa to prvýkrát až potom, keď v Maďarsku bolo referendum o tomto občianstve, ktoré bolo neúspešné, a definitívne sa zmenilo v roku 2010 len kvôli tomu, aby slovenskí Maďari nemohli prijímať občianstvo Maďarska z dôvodov, ktoré vám opísal už pán kolega Dostál.
To, že to bolo namierené proti Maďarom a že sa to minulo účinku, bolo už tiež spomenuté, z 3 500 ľudí 134 bolo Maďarov, čo sa, samozrejme, nedá porovnávať s tými, ktorí prišli o štátne občianstvo v dôsledku prijatia štátneho občianstva Českej republiky, Nemecka, Rakúska a tak ďalej.
Hlavnými argumentami na prijatie tejto novely, resp. novely z roku 2010 boli vlastne štyri. A to, aby maďarské politické strany nemohli robiť kampaň na území Slovenskej republiky počas ich parlamentných alebo iných volieb. Tento hoax sa, chvalabohu, už 11 rokov podarilo vyvrátiť ničím iným, len praxou, nikdy žiadna politická strana na Slovensku, myslím teda zahraničná politická strana, žiadnu kampaň neviedla, a keby ju viesť chcela, tak by ju s kľudným svedomím viesť mohla, pretože v Európskej únii tie bilbordy môžte vešať, kde chcete, mítingy robiť môžte, kde chcete, televízia a jej vysielanie nie je limitovaná hranicami, čiže tú kampaň si môžte viesť, akokoľvek chcete, no nedeje sa tak.
Ďalším argumentom bol ten, že si chce vytvárať Maďarsko svojich voličov. Ja vám z praxe môžem povedať to, že občanov Slovenskej republiky, ktorí by si chceli prijať maďarské štátne občianstvo, ani zďaleka nie je toľko, koľko predpokladali tí, ktorí argumentovali týmto argumentom, pretože to určite nebude v húfoch alebo nebolo by to v húfoch, neboli by tí, nebolo by tých občanov státisíce, niekoľko tisíc, maximálne 20-tísíc, to je môj súkromný odhad, ktorý, samozrejme, nie je podložený žiadnym empirickým výskumom.
Ďalším argumentom proti tomu, aby sme odoberali občianstvo Slovenskej republiky komukoľvek proti jeho vôli, je aj to, že ak si občan Slovenskej republiky prijme občianstvo cudzieho štátu, dajme tomu Maďarska, tak sa to Slovenská republika nedozvie. A ja neviem, či Slovenská republika nemá záujem na tom, aby vedela, koľko takýchto občanov má, pretože ak by sme túto novelu, ktorá je dnes na stole, schválili tak, že by sme vrátili stav spred rok 2010, tak Slovenská republika bez akýchkoľvek problémom bude mať prehľad o tom, že koľko takýchto občanov na jej území žije.
Pokiaľ ide o samotnú novelu, ktorá je predložená, a dnes o nej jednáme, tak ja si osobne myslím, že taká Kaliňákova novela alebo nariadenie vlády bolo pri získ... spätnom získavaní už raz strateného občianstva jednoduchšie a my týmto zákonom tieto podmienky len sprísňujeme úplne zbytočne 5-ročným pobytom, ktorý treba dokladovať, pričom táto Kaliňákova, Kaliňákove nariadenie bolo oveľa jednoduchšie. Teraz nerozumiem, prečo ideme týmto spôsobom.
My sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, resp. chceli zaviazať, aby sme pretavili programové, pardon, vládn... politické programy strán Sloboda a Solidarita, ale aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí pred voľbami unisono tvrdili, že treba vrátiť, navrátiť stav spred roku 2010. S tým išiel poslanecký klub hnutia OĽANO do, do, na koaličnú radu a s týmto sme argumentovali, že toto je riešenie, ktoré ponúkame našim občanom.
Zároveň sme sa zaviazali aj tým, že občanom slovenským, resp. slovenským občanom žijúcim v zahraničí, že zahraničným Slovákom takýto spôsobom zjednodušíme prístup k slovenskému občianstvu, ale už do programového vyhlásenia vlády sa z dôvodov, ktoré som už spomenul viackrát, a už viackrát sa k tomu nemienim vracať, dostalo sa to tak, ako sa to dostalo, dostalo teraz.
Motiváciou tohto, tohto celého je neopodstatnený strach z Maďarov žijúcich na Slovensku. A nepomáhajú tomu ani príklady dobrej praxe, napríklad z Rumunska alebo zo Srbska, donedávna aj z Ukrajiny, tieto všetky štáty umožňovali svoji občanom, ktorí mali takéto historické, citové, kultúrne a jazykové väzby na Maďarsko, prijímať štátne občianstvo Maďarska, nestrácať to ich. A všetky tieto argumenty, ktoré, ktoré v slovenskom mediálnom priestore lietajú ako argumenty, prečo to chceme zakázať, tam prítomné neboli. Nie sú a garantujem vám, že ani nebudú.
Chcem vás preto požiadať, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad tým, či po 11 rokoch fungovania v tomto princípe, na ktorom fungujem teraz, pokiaľ ide o zákon o štátnom občianstve, či by už nebol čas sa tohto neopodstatneného strachu zbaviť a či by nebolo opodstatnené umožniť slovenským občanom, ktorí si chcú vziať štátne občianstvo iného štátu, pritom ostať žiť na Slovensku, nestratiť občianstvo slovenské, pretože nič sa k Slovenskej republike ani jej zvrchovanosti nestane.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Juraj, ja neverím, že občania maďarskej národnosti sú vnímaní ako občania druhej kategórie alebo že by sa tak cítili.
Ja si myslím, že za posledné roky medzi občanmi slovenskej a maďarskej národnosti žijúcimi na Slovensku sú veľmi dobré vzťahy. Ja nevidím nijaké roztržky alebo niečo aj v zmiešaných oblastiach, alebo kde sú čisto len Maďari alebo Slováci, aj keď tam Maďari prídu, ja si myslím, že tie vzťahy sú dobré. Za posledné roky isto. Nie je to ako dakedy za Slotu a podobne, že to bolo vyhrotené kvôli politikom, ktorí zneužívali maďarskú kartu či z jednej, alebo z druhej strany. Teraz v súčasnosti, ja si myslím, že tie vzťahy sú fakt veľmi dobré.
Ja osobne mám tetu, ktorá žije v Detve, je Maďarka a neverím tomu alebo nemyslím si, že ona je občan druhej kategórie, a ona isto si to nemyslí takisto. Takže ja tomuto nemôžem veriť ako tomuto onému, rozumiem, prečo si vystúpil, aj rozumiem, čo si povedal, ale v tomto mám iný názor. A veľmi súhlasím s tebou, že mať prehľad je veľmi dobré, a to si povedal veľmi správne, pre Slovenskú republiku. To isté potvrdil aj minister, lebo keď budeme mať prehľad, že to bude legálne, oficiálne, že koľko občanov maďarskej národnosti má občianstvo maďarské alebo pas, tak si myslím, že pre nás je to len prínos. Nevidím to nejako ako hrozbu, toto si povedal veľmi správne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Juraj, ja ťa vnímam ako pragmatického a realisticky uvažujúceho človeka, ale tak ako povedal predrečník Miro Suja, naozaj tiež nemám pocit, aby občania maďarskej národnosti boli na Slovensku občanmi akejsi druhej kategórie, to kategoricky odmietam.
Mám niekoľko desiatok priateľov, ktorí žijú na južnom Slovensku, teda hlavne z východnej časti Slovenska, odkiaľ aj ty pochádzaš, a naozaj nemám ten pocit, aby títo občania v sebe nejakým spôsobom niesli nejakú myšlienku občana druhej kategórie. Práve naopak, žiadna národnostná menšina na Slovensku nikdy nemala také výhody v oblasti kultúry, športu, školstva a celkových práv na sebaurčenie ako práve maďarská národnostná menšina, ktorá na Slovensku žije, ktorej občania tvoria značnú časť slovenského obyvateľstva maďarskej národnosti. Sú už dávno za nami časy Bugára a Slotu, kedy sa v Národnej rade titulovali kadečím a kadekým, či už to bolo naoko, alebo to mysleli naozaj úprimne, to ja nechám na historické okienko, ale jednoducho tieto časy sú dávno preč.
Slovenská republika a Maďarská republika naozaj majú nadštandardné vzťahy a nadštandardné vzťahy aj na národnostne zmiešanom území majú občania Slovenskej republiky. Slovenská republika ako zvrchovaný štát by mala naozaj pre... by mala mať naozaj presné informácie o občanoch, ktorí prišli o slovenské občianstvo, a ku každej žiadosti by sme sa mali jednoducho principiálne venovať individuálne a pristupovať individuálne, zvážiť všetky možné riziká, všetky možné prínosy, ktoré tu môže mať či už pre občana, alebo pre štát, ktorého národnosť chce opätovne prijať alebo o ňu požiadať.
Čiže skúsme sa na všetko pozerať realisticky, prakticky a nevyvolávať umelo nejaké vášne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Gyimesi, hneď na úvod konkrétna otázka. Prosím vás, ako ste dospeli ku konštatovaniu, že občania Slovenskej republiky hlásiaci sa k maďarskej národnosti sú občanmi druhej kategórie? Lebo ja to absolútne odmietam.
Už som to sčasti naznačil vo faktickej poznáme smerom k pánovi poslancovi Dostálovi a zopakujem to opäť. Ja som od roku 2005 poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja, v súčasnosti zastávam pozíciu podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý je národnostne zmiešaným krajom. Okresy Komárno, ale aj Levice, Nové Zámky, Šaľa sú okresmi, v ktorých žije pomerne veľké množstvo ľudí, ktoré sa hlásia k maďarskej menšine, resp. k maďarskej národnosti. A ubezpečujem vás, že z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja ide rovnaké množstvo financií tak na sever, ako aj na juh nášho kraja. Ubezpečujem vás, že rovnako, rovnakým kľúčom rekonštruujeme cesty II. a III. triedy na severe i na juhu. Takým istým kľúčom modernizujeme a rekonštruujeme školy, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, dokonca mnohé školy majú problém s nedostatočným počtom žiakov.
A čo sa týka škôl s vyučovacím jazykom maďarským, neberieme do úvahy zďaleka len optiku ekonomiky, ale zachovávame tieto školy napriek tomu, že to ekonomicky nie je až také výhodné.
Takže prosím vás, nevnášajme opäť nejaké trenice medzi Slovákmi a Maďarmi, pretože tieto trenice našťastie neexistujú.

Na to, aby som vám plne zodpovedal na vaše otázky, mi dvojminútová faktická poznámka stačiť nebude a len tak v rýchlosti by som chcel povedať to, o čo opieram svoj názor. A to je to, že napríklad na Maďarov žijúcich na Slovensku, ale aj na Nemcov sa stále pozerá ako na vojnových zločinov, a to napríklad na základe zák... alebo nariadenia vlády Slovenskej rep... nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 s názvom o konfiškácii, urýchlenej konfiškácii a rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov slovenského národa. Tento zákon je ešte stále v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a ešte v roku 2020 sa súdy Slovenskej republiky pri konfiškácii majetkov rôznych občanov odvolávali na tento zákona, to je po prvé.
Po druhé v preambule Ústavy Slovenskej republiky je uvedené, že my národ slovenský spoločne s príslušníkmi národnostných menšín, čo automaticky vytvára druhú kategóriu. Pozrite si územnosprávne členenie Slovenska, akékoľvek, či sa jedná o okresy, alebo o kraje, veď všetky boli vytvorené tak, aby na južnom Slovensku neboli okresy vytvorené tak, aby bola tam väčšina týchto Maďarov napríklad. Veď toto sú mečiarovské okresy, platia dodnes, na južnom Slovensku sú okresy, keď si pozriete mapu, nakreslené zo severu na výcho... na juh, a pričom v strede Slovenska alebo na, na severe Slovenska sú orientované z východu na západ.
Územnosprávne členenie, pokiaľ ide o VÚC-ky, veď si pozrite, aké kraje sa nakreslili, za všetky si zoberte Trnavský kraj, len aby tam Maďari neboli, neboli vo väčšine. Pozrite si tento zákon o štátnom občianstve. Bol prijatý len vyslovene proti Maďarom. A takto by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, po sprísnení zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pred desiatimi rokmi mnohí ľudia v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021 prišli o slovenské občianstvo. Cítili to ako veľkú krivdu, ktorú sme sa v súlade s programovým vyhlásením vlády na základe tohto vládneho návrhu zákona ako reakciu na veľké množstvo podnetov a žiadostí, prosieb týchto ľudí, rozhodli napraviť.
Určite ešte môžeme diskutovať o vylepšení a precizovaní tohto zákona. Táto požiadavka a prosba vychádza hlavne po brexite, odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a dennodenne dostávam veľa podnetov od ľudí, ktorí tam žijú. Citujem: „Je to reálne, aby sa ešte tohto roku zmenil zákon o dvojitom občianstve? Chcela by som čím skôr dať žiadosť o britské, ale kvôli tomuto zákonu sa nedá, nechcem prísť o slovenské občianstvo, samozrejme. Ako to vidíte? Budú nejaké rokovania v najbližších mesiacoch? Viem, že teraz je COVID, ale mohlo by sa to začať riešiť. Poliaci môžu mať dvojité občianstvo, myslím, že aj Česi, len u nás je to tak, ako je, už 10 alebo 11 rokov.“
Môžem dať odpoveď našim občanom, že tento čas konečne prišiel, dnes je to správa, na ktorú čakali 11 rokov. Zákon sa dnešným dňom dostáva na parlamentnú pôdu a verím, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť taký zákon, aby nikto nemusel stratiť občianstvo, slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle. Spoluobčanov maďarskej menšiny vykresľoval ako bezpečnostnú hrozbu a chcel ich trestať za to, že chcú mať dvojité občianstvo. Občania na zmiešanom území žijú v pokoji a spokojnosti, ale politici potrebovali vždy vyrobiť nejaký problém. Z dôvodu závažnosti problému a bezpečnostných hrozieb, ktoré pramenili z potencionálneho hromadného udeľovania maďarského občianstva občanom Slovenskej republiky, navrhol vtedajší premiér Robert Fico rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Celý legislatívny proces trval iba jeden deň. Vláda predložila návrh zákona do parlamentu 26. mája 2010 o 11.25 hod. a nový zákon bol prijatý v ten istý deň o 16.47 hod. 90 hlasmi zo 115 prítomných poslancov.
Podľa štatistických údajov tým prišlo o slovenské občianstvo do septembra 2020 až 3 470 ľudí. Najčastejšie však k strate slovenského občianstva došlo v dôsledku prijatia českého občianstva: 817 ľudí, nasledovalo prijatie nemeckého: 798, rakúskeho: 529, britského: 378, amerického: 178, maďarského: 132 a prijatie občianstva ďalších 25 krajín.
Z praxe teda vyplýva, že účinky tejto novely pocítili všetci občania pri získaní cudzieho štátneho občianstva na základe prejavu vlastnej vôle rovnako. V rámci krajín Európskej únie je len estónska legislatíva reštriktívnejšia ako slovenský zákon o občianstve, ktorý uznáva nadobudnutie druhého občianstva narodením alebo manželstvom. Do kategórie krajín, kde je nadobudnutie druhého občianstva výrazne obmedzené alebo úplne nemožné, patria len štyri krajiny Európskej únie a to je Litva, Rakúsko, Estónsko a Slovensko.
Na druhej strane sú najbenevolentnejšími krajinami pri udeľovaní občianstva Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi, a tiež cudzincami.
Tento zákon prináša mnoho zjednodušení, je to dobrá správa aj pre zahraničných Slovákov a ja verím, že sa vrátime pred rok 2010 a nikto nestratí slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať kolegyni za tento, za toto porovnanie s inými krajinami, je to vždycky poučné a môžme si urobiť obrázok, ako chodí v iných krajinách, tieto záležitosti. Škoda, že tu neni poslanec Suja, určite by rád reagoval na takéto pekné porovnania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Som rád, pani poslankyňa, že ste sa vrátili do minulosti, keď v tejto sále bolo, bol prijímaný zákon, ktorý máme konečne možnosť napraviť, a to spôsobom, ktorý je až neuveriteľný, že skrátené legislatívne konanie počas jedného dňa. A tu nám naši opoziční kolegovia niektorí idú vytýkať rôzne skrátené legislatívne konania v pandémii. Tak skutočne, že toto je jeden ukážkový príklad, akým spôsobom tu oni vládli počas minulých rokov, pokiaľ išlo o čistotu legislatívneho procesu.
Veľa tu už bolo povedané, či už to spomínal pán poslanec Dostál, alebo pán poslanec Gyimesi, a treba jasne uviesť, že požiadavka na zrušenie zákazu dvojitého občianstva, ale bez akýchkoľvek obmedzení patrí k jednému z dvoch zásadných, patrí jednej z dvoch zásadných požiadaviek, ktoré, ktoré vyslovujú naši krajania žijúci v zahraničí.
Tento zákon je krokom vpred, je posunom vpred, ale ako povedala pani poslankyňa Pleštinská, stále sú tu, stále je tu priestor na vylepšenie tohto zákona a veľmi rád aj ja sa pridám k tým poslancom, ktorí tento zákon vylepšiť chcú, pretože si myslím, že ešte je čo vylepšiť, ideálne, ak by sme zákaz dvojitého občianstva zrušili bez akýchkoľvek obmedzení, len to by musela podľa všetkého aj slovenská diplomacia urobiť viac ako nič, pretože doteraz v tejto veci s Maďarskom nič nevyjednala, aj preto sme v tom stave, v akom sme, a zákon znie, ako znie.
Takže treba sa spýtať aj ich, aj Úradu pre Slovákov v zahraničí, prečo tiež neurobili nič pre zlepšenie.