25. schôdza

Posledným rečníkom v rozprave k tomuto bodu programu je prihlásený pán poslanec GyörgyGyimesi. Správne som to vyslovil? (Reakcia rečníka.) Super.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Toto ani nebude asi ani vystúpenie v rozprave v tom pravom slova zmysle, ale skôr jedna otázka na pána podpredsedu Blanára, ktorá vystala z jeho, z jeho vystúpenia a následnej reakcie na faktickú poznámku. Tak som využil príležitosť sa prihlásiť, aby som mu túto otázku položil.
Ešte pred tým však musím zdôrazniť to, čo som nepovedal v pôvodnej rozprave, že nič také ako európske štandardy pri udeľovaní štátneho občianstva neexistuje, pretože aj Európsky dohovor o štátnom občianstve hovorí o tom, že každá jedna krajina si tie svoje podmienky určuje sama nezávisle od, od iných štátov. Takže toto máme vyvrátené.
A teraz by som sa vrátil späť k otázke. Pán podpredseda, vy ste kritizovali navrhnutý text tejto novely v zmysle, že vrátiť štátne občianstvo možno občanovi, ktorý predloží potvrdenie o trvalom pobyte, tolerovanom pobyte alebo inom pobyte, a vy sa obávate toho, že sa to bude zneužívať. A dávali ste to do, do kon..., do kontextu s tými občanmi, ktorí prijali maďarské štátne občianstvo, tých je dokopy 134. Sú to vo veľkej väčšine prípadov ľudia, najmä ženy, ktorí sa tam, ktoré sa tam vydali, prípadne tam ostali trvalo žiť.
Ja sa vás pýtam, považujete vy týchto 134 ľudí za bezpečnostné riziko pre Slovensko, že sa im obávate už aj takúto mini novelu podporiť? Toto je moja otázka.
Ďakujem.

V zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave pán podpredseda Juraj Blanár, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že vecne diskutujeme, a to oceňujem, aj keď máme rozdielne názory, a to si myslím, že do politiky patrí. Takže pôjdem hneď k vašej odpovedi, ale zoberiem si niečo, lebo budem citovať. (Rečník si odišiel zobrať písomné podklady a následne sa vrátil k rečníckemu pultu.)
Pán kolega Gyimesi, ja to ešte raz zopakujem, lebo možno nie celkom ste ma porozumeli, to ja som presne citoval najskôr znenie vo vyhláške, ktoré hovorí o tom, že najmä na existenciu, že sa bere ohľad na vrátenie strateného štátneho občianstva, podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu. Ja som povedal, že návrh, ktorý teraz je predložený hovorí o tom, že vrátenie nadobudnutia strateného cudzieho občianstva na základe povoleného pobytu, registrovaného pobytu, čo je aj vo vyhláške, ale je tu niečo, čo je navyše: alebo inak evidovaný pobyt v čase. A ja som toto namietal, pán kolega, aby sme si rozumeli. Ja chcem vedieť, čo to je iné evidované a čo to, s čím je to spojené, tak aby sa to relevantne dalo zdokladovať. Nič iné, lebo tie ostatné: povolený, registrovaný, tie musí zdokladovať, v opačnom prípade to môže jedine sfalšovať a to je trestný čin. Ale ja chcem vedieť a chceme vedieť odpoveď na otázku iná, inak evidovaný pobyt, ktorý sa nedá nejakým spôsobom zneužiť. Potom som hovoril o tej dĺžke, buď to bude 5 rokov, alebo 8 rokov, ktoré máme my zadefinované. Čiže toľko na vysvetlenie.
A k pánovi kolegovi Dostálovi. Pán Dostál, ja úplne chápem, lebo vy ste predkladali tuším dvakrát ako opozičný poslanec zmenu tohoto zákona, dokonca trikrát. Zobrali ste si to ako agendu. Ja to chápem, ako politicky je to vaše právo, avšak vy stále opomínate tú základnú vec. A to je to, že niekto má ponúknuté štátne občianstvo, aby ho získal, bez toho, aby čo i len bol na, v krajine, v ktorej štátne občianstvo získava deň alebo dva dni trvalého pobytu. To bol ten spúšťač toho celého, čo sa tu stalo, lebo, a teraz sa vrátim aj k tomu, čo povedal pán Osuský. Ja som si zvykol u pána Osuského, že vždy to musí skončiť buď pri nacistoch, alebo pri komunistoch. Dobre, je to jeho agenda. Ale dobre, využijem ju teraz a poviem, vy si myslíte, že keby Nemecká spolková republika dnes prijala zákon, ktorým tým bývalým henleinovcom, to znamená tým, ktorí boli nemeckej národnosti a mali etnicky blízko k Nemecku, aby mohli bez toho, aby mali nejaký trvalý pobyt v Nemecku, získať štátne občianstvo, že sa Česká republika na to bude pozerať len tak? No asi nie, lebo to je výsostne neštandardné, a na tom sa určite zhodneme. Pretože ostatní, ak prichádzali o štátne občianstvo Slovenskej republiky, tak to len preto, lebo boli v tej krajine, kde získavali nové štátne občianstvo, a nemohli ho mať povedzme len preto, lebo tá krajina povedala, že nemôžete mať dve štátne občianstva, tuším, že je to Rakúsko napríklad. A to je úplne iný prípad. Čiže diskutujme o tom.
Ja som nastolil jasnú otázku a trvám na tom, že tá novela, ktorá je predložená, je na základe len tej vyhlášky, ktorá bola spracovaná do roku 2015, obohatená o niečo, čo vo mne vzbudzuje otázniky, na ktoré potrebujem odpoveď, a poďme o tom diskutovať v rámci druhého čítania. Čiže toto je môj prístup, aby ste to takto vnímali, a nie ako, že ideme teraz obhajovať slepo niečo, čo, čo sa tu udialo. Nie. My sme museli reagovať. A ako sa hovorí, po každom boji je každý generál. Teraz už sú všetci sú múdri, ako by to najlepšie urobili. Ale vtedy trebalo reagovať a vtedy aj Slovenská republika správne reagovala a myslím si, že správne aj v skrátenom legislatívnom konaní reagovala.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda, na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý, pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán podpredseda Blanár, nemyslím si, že bolo treba reagovať. Tá reakcia bola nesprávna a neprimeraná, postihla slovenských občanov, takže bola nesprávna.
Ale teda aby som zodpovedal vaše otázky, nemusíme čakať do druhého čítania. Tá formulácia nie je prebratá z vyhlášky, ale keď chcete, tak inšpiráciu našla, vám vadí to slovo „inak evidovaný pobyt“, ak dobre rozumiem, to, to sa vám zdá nejasné a zneužiteľné. Áno?
No, tak návrh zákona, ktorý bol jeden z poslaneckých návrhov zákona, hovoril o tom, že bez splnenia podmienok podľa odseku 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, Vtedy to bolo od 17. júla 2010 do 30. apríla 2011, ak žiadateľ nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom má povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov. Konkrétne išlo o tlač 217, ktorú 13. januára 2011 do Národnej rady Slovenskej republiky predložili poslanci Robert Fico, Vladimír Faič a Dušan Čaplovič. Bola tam tá formulácia „inak evidovaný pobyt“ a vy ste za ten návrh ako poslanec vtedajší hlasovali.
Čiže áno, SMER bol inšpiratívny a na základe iniciatívy vtedajšej poslancov SMER-u, zrejme to bol dôvod, prečo sa to dostalo aj do tohto návrhu, nie vyhláška, ale teda, ak máte problém so slovom „inak evidovaný pobyt“, tak to bolo v návrhu zákona, ktorý váš predseda ešte v roku 2011 predložil do parlamentu a vtedy vám to nevadilo.

Faktickú poznámku má aj pán poslanec György Gyimesi, nech sa páči.

Pán podpredseda, každý štát má svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa trvalého, prechodného alebo inak tolerovaného pobytu a všade sa to volá inak. Čiže my nemôžme obsiahnuť všetky možné názvy, aké daný štát umožňuje alebo týmto tolerovaným pobytom dáva, čiže preto tam je takáto, takáto formulácia.
Ale dovolím si zareagovať ešte na poslednú vec a to je to, že vy ste museli reagovať. Vy ste na to reagovať nemuseli, rovnako ako na to nereagovalo Rumunsko ani Srbsko, a postavili sa k tomu, k svojim občanom úplne normálne ako k rovnocenným občanom svojich, svojich krajín a dodnes s tým nemajú absolútne žiadne, žiadne problémy.
A vychádza to z toho, že ste možno ešte, teraz nemyslím konkrétne na vás, ale na stranu SMER a vašich vtedajších koaličných partnerov, nepochopili jednu vec, že my sme v prvom rade Maďari, ktorí žijeme na Slovensku. Sme rovnakí Maďari, ako tí, ktorí žijú v Maďarsku, akurát že sme občanmi Slovenskej republiky.
A toto, čo vy nazývate rozdávaním štátneho občianstva, a z viacerých, dokonca aj koaličných politikov sa ozývajú aj takéto hlasy, že je to, alebo prirovnanie k Rusku alebo k východnej Ukrajine je absolútne scestné. Veď už sme obidvaja, obidva štáty sú v NATO, sú v Európskej únii, majú vynikajúce vzťahy, čo tu tiež zaznelo. Čiže takéto obavy sú skutočne irelevantné a ja si myslím, že sa jedná vyslovene a výlučne len o politiku a nič iné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Mne to je úplne jedno, či za Ficovej vlády tam to slovíčko bolo, alebo nie. Ak chceme naprávať nejaké chyby, tak teraz by tam jednoznačne to slovo nemalo byť. Zákon, už som sa pred tým vyjadroval, musí byť jednoznačný a zrozumiteľný. A toto slovo iné tam nemá čo robiť. Ľudia nemajú si čo domýšľať, čo to môže znamenať, alebo ich nemôžme motivovať, aby toto zneužívali. Súhlasím s podpredsedom parlamentu Blanárom, že toto povedal, a ak to bolo pred tým, to neznamená, že to bolo dobré. Ale ak chceme byť lepší alebo vy chcete byť lepší, tak nenehávajme tam takéto nejednoznačné veci, čo sa týka tohto zákona.
Reagovať alebo nereagovať, alebo spomínali ste tu aj vydávanie tých pasov. Páni, ale buď to prejde dobre ako v tom Rumunsku, alebo to môže skončiť zle, ako napríklad na tej Ukrajine, ktorá sa tu spomínala, čo výsledok bolo, že bojové jednotky stiahli na hranice s Maďarskom. Zatýkajú a bijú tých, čo tie maďarské pasy rozdávajú.
Zbytočne sa otvára takáto národnostná karta tam, kde, si myslím, že tí ľudia, a som presvedčený, dobre spolu nažívajú. A už vidíme z tej rozpravy, že každý tu má iný názor, a ja si myslím, že nijak to nepomôže tým ľuďom, ktorý tu žiješ, si takisto budú dobre nažívať, môže to akurát tak zhoršiť tie vzťahy.
Rusi dávajú Ukrajincom napríklad, ktorí sú národnosti ruskej, tie pasy, aj tí to dávajú, Ukrajinci to dávajú Rusom, však sa to robí všade a nikde, nikde to neurobilo dobrotu.
Buď za to nereagovali, alebo to zbytočne vyvolalo vášne, ako som povedal, tie bojové jednotky Ukrajiny nie že sú na Donbase, sú na hraniciach Maďarska a plne vyzbrojené. Len my to akosi nechceme vidieť.
Ďakujem.