25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No je tu aj tá otázka celkovo a padla tu aj zo strany niektorých poslancov a Ondrej Dostál o tom hovoril síce nie tak priamo, ale vo svojom príspevku to tiež spomenul, že či je takto nastavený zákon dobrý, či by sa mal prijímať teraz, nemal by sa prijímať teraz. No tento zákon sa už diskutuje niekoľko mesiacov. Podľa mojich informácií on v princípe bol na jeseň hotový a odvtedy sa o ňom diskutuje, len nie v parlamente. A viaceré strany terajšej vládnej koalície aj sľúbili voličom, že takýto zákon prijmú, čiže majú na to mandát a o tomto by tá diskusia nemala byť, že či vôbec teraz.
No teraz, lebo v priebehu týchto štyroch rokov, čo najskôr, pretože keď idete niekde do zahraničia a spýtate sa Slovákov v zahraničí, že aké sú ich dve najväčšie požiadavky, tak jedna je elektronické voľby zo zahraničia a druhá je zrušenie zákazu dvojitého občianstva bez obmedzení. Ako drvivá väčšina vám povie toto. Nemá žiadne väčšie priority, ako sú tieto dve. Čiže o čom by chceli niektorí diskutovať a odkladať to o rok, o dva? Už dávno to malo byť prijaté. A súhlasím s tým, čo aj pán poslanec Dostál hovoril, s tým odôvodením, nebudem to opakovať, len pozastavím sa chvíľu pri tej časti, ktorá súvisí so slovenskou diplomaciou, a prečo som, prečo som to spomínal, pretože jeden z mojich predrečníkov, myslím, že to bol pán podpredseda, hovoril, že malo by sa to riešiť diplomatickou cestou. A preto som ja sa pýtal a naozaj je to otázka teda namieste, ak toto by mala byť tá cesta, že čo urobila tá slovenská diplomacia za posledných 10-11 rokov. A povedzme si úprimne, že čo urobila aj za ten posledný rok, lebo to, že prečo je to teraz v takom znení, v akom je, súvisí aj s tým, čo nám hovorila slovenská diplomacia teraz už za tejto novej vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No zriedka som bol v živote v tak rozorvanej pozícii ako pri tejto rozprave, do ktorej som preto ani veľmi nezasahoval. Toto je môj malý príspevok. Stáli sme tu s Ondrom v opozícii, brániac právo občanov na svoje občianstvo, a poukazovali na to, že odnímali občianstvo v dejinách nám blízkych len nacisti a komunisti. Tí vyobčaňovali ľudí, previezli ich za fiktívnu hranicu Viedenskej arbitráže zbavených občianstva, tých, čo boli doma, zbabili majetku a naložili do dobytčákov. To isté robili Rusi, komunisti, teda aby som bol presný, so Solženicynom, my s Pavlom Kohoutom a považovali sme to za protiústavné.
Rovnako ale nie zdravé je to, čo bolo príčinou tohto problému. To je rozdávanie občianstva. A teraz odídem zo vzťahu Maďarsko - Slovenská republika a rád podotýkam, že to, čo tu furt zaznieva, že čo urobila diplomacia. No na diplomaciu vždy treba dvoch. To znamená, je výborné obviňovať jednu stranu, že to nedohodla s tou druhou.
Ale ja vám poviem jednu vec. Ruská federácia rozdáva občianstvo v Pribaltike, rozdáva ho vo východnej, na východnej Ukrajine a je, možno, že slyším trávu růst, ale možno to môže mať neblahý následok v tom, že jednoho dňa sa rozhodne chrániť svojich občanov v týchto krajinách. A to už sme len krok od Heim ins Reich a Henleina.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Kočiš, ja som nehovoril nič o skrátenom legislatívnom konaní, aj keď áno, aj to bolo, to bolo bizarné, že v priebehu jedného dňa bez splnenia akýchkoľvek podmienok to bolo, to bolo prijaté v roku 2010 na sklonku prvej Ficovej vlády. Povedali ste, že je to ochrana Slovenskej republiky proti tomu, aby občania Slovenskej republiky mohli prijímať občianstvo iného štátu.
No hlboko s vami nesúhlasím, že Slovenskú republiku je potrebné chrániť pred jej vlastnými občanmi, ktorí majú tú drzosť, že z nejakých dôvodov, ktoré oni sami považujú za dôležité, sa rozhodnú, že nadobudnú občianstvo iného štátu. Zrejme teda sa ani nezhodneme na tom, či to je vôľa, lebo byť si vedomý nejakého dôsledku, neznamená prejaviť vôľu to spraviť. A ešte raz vám to môžem zopakovať, to červené auto. Keď mám vôľu kúpiť si červené auto, neznamená to, že mám vôľu stratiť slovenské občianstvo, keď viem, že v zákone, v zlom zákone je napísané, že nadobudnutím červeného auta strácam slovenské občianstvo. Nie je to ten istý prejav vôle.
Pán poslanec Vetrák, no, zotrvávam na tom, že diplomatickou cestou to asi, asi nie je možné riešiť, lebo nie je v našich silách presvedčiť, presvedčiť Maďarskú republiku. Maďarsko už teraz, a teda v tomto ohľade je podporujem aj požiadavky zahraničných Slovákov, aby sa umožnilo bez obmedzení nadobúdať dvojaké občianstvo.
A na kolegu Osuského nestihnem zareagovať.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Toto ani nebude asi ani vystúpenie v rozprave v tom pravom slova zmysle, ale skôr jedna otázka na pána podpredsedu Blanára, ktorá vystala z jeho, z jeho vystúpenia a následnej reakcie na faktickú poznámku. Tak som využil príležitosť sa prihlásiť, aby som mu túto otázku položil.
Ešte pred tým však musím zdôrazniť to, čo som nepovedal v pôvodnej rozprave, že nič také ako európske štandardy pri udeľovaní štátneho občianstva neexistuje, pretože aj Európsky dohovor o štátnom občianstve hovorí o tom, že každá jedna krajina si tie svoje podmienky určuje sama nezávisle od, od iných štátov. Takže toto máme vyvrátené.
A teraz by som sa vrátil späť k otázke. Pán podpredseda, vy ste kritizovali navrhnutý text tejto novely v zmysle, že vrátiť štátne občianstvo možno občanovi, ktorý predloží potvrdenie o trvalom pobyte, tolerovanom pobyte alebo inom pobyte, a vy sa obávate toho, že sa to bude zneužívať. A dávali ste to do, do kon..., do kontextu s tými občanmi, ktorí prijali maďarské štátne občianstvo, tých je dokopy 134. Sú to vo veľkej väčšine prípadov ľudia, najmä ženy, ktorí sa tam, ktoré sa tam vydali, prípadne tam ostali trvalo žiť.
Ja sa vás pýtam, považujete vy týchto 134 ľudí za bezpečnostné riziko pre Slovensko, že sa im obávate už aj takúto mini novelu podporiť? Toto je moja otázka.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že vecne diskutujeme, a to oceňujem, aj keď máme rozdielne názory, a to si myslím, že do politiky patrí. Takže pôjdem hneď k vašej odpovedi, ale zoberiem si niečo, lebo budem citovať. (Rečník si odišiel zobrať písomné podklady a následne sa vrátil k rečníckemu pultu.)
Pán kolega Gyimesi, ja to ešte raz zopakujem, lebo možno nie celkom ste ma porozumeli, to ja som presne citoval najskôr znenie vo vyhláške, ktoré hovorí o tom, že najmä na existenciu, že sa bere ohľad na vrátenie strateného štátneho občianstva, podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu. Ja som povedal, že návrh, ktorý teraz je predložený hovorí o tom, že vrátenie nadobudnutia strateného cudzieho občianstva na základe povoleného pobytu, registrovaného pobytu, čo je aj vo vyhláške, ale je tu niečo, čo je navyše: alebo inak evidovaný pobyt v čase. A ja som toto namietal, pán kolega, aby sme si rozumeli. Ja chcem vedieť, čo to je iné evidované a čo to, s čím je to spojené, tak aby sa to relevantne dalo zdokladovať. Nič iné, lebo tie ostatné: povolený, registrovaný, tie musí zdokladovať, v opačnom prípade to môže jedine sfalšovať a to je trestný čin. Ale ja chcem vedieť a chceme vedieť odpoveď na otázku iná, inak evidovaný pobyt, ktorý sa nedá nejakým spôsobom zneužiť. Potom som hovoril o tej dĺžke, buď to bude 5 rokov, alebo 8 rokov, ktoré máme my zadefinované. Čiže toľko na vysvetlenie.
A k pánovi kolegovi Dostálovi. Pán Dostál, ja úplne chápem, lebo vy ste predkladali tuším dvakrát ako opozičný poslanec zmenu tohoto zákona, dokonca trikrát. Zobrali ste si to ako agendu. Ja to chápem, ako politicky je to vaše právo, avšak vy stále opomínate tú základnú vec. A to je to, že niekto má ponúknuté štátne občianstvo, aby ho získal, bez toho, aby čo i len bol na, v krajine, v ktorej štátne občianstvo získava deň alebo dva dni trvalého pobytu. To bol ten spúšťač toho celého, čo sa tu stalo, lebo, a teraz sa vrátim aj k tomu, čo povedal pán Osuský. Ja som si zvykol u pána Osuského, že vždy to musí skončiť buď pri nacistoch, alebo pri komunistoch. Dobre, je to jeho agenda. Ale dobre, využijem ju teraz a poviem, vy si myslíte, že keby Nemecká spolková republika dnes prijala zákon, ktorým tým bývalým henleinovcom, to znamená tým, ktorí boli nemeckej národnosti a mali etnicky blízko k Nemecku, aby mohli bez toho, aby mali nejaký trvalý pobyt v Nemecku, získať štátne občianstvo, že sa Česká republika na to bude pozerať len tak? No asi nie, lebo to je výsostne neštandardné, a na tom sa určite zhodneme. Pretože ostatní, ak prichádzali o štátne občianstvo Slovenskej republiky, tak to len preto, lebo boli v tej krajine, kde získavali nové štátne občianstvo, a nemohli ho mať povedzme len preto, lebo tá krajina povedala, že nemôžete mať dve štátne občianstva, tuším, že je to Rakúsko napríklad. A to je úplne iný prípad. Čiže diskutujme o tom.
Ja som nastolil jasnú otázku a trvám na tom, že tá novela, ktorá je predložená, je na základe len tej vyhlášky, ktorá bola spracovaná do roku 2015, obohatená o niečo, čo vo mne vzbudzuje otázniky, na ktoré potrebujem odpoveď, a poďme o tom diskutovať v rámci druhého čítania. Čiže toto je môj prístup, aby ste to takto vnímali, a nie ako, že ideme teraz obhajovať slepo niečo, čo, čo sa tu udialo. Nie. My sme museli reagovať. A ako sa hovorí, po každom boji je každý generál. Teraz už sú všetci sú múdri, ako by to najlepšie urobili. Ale vtedy trebalo reagovať a vtedy aj Slovenská republika správne reagovala a myslím si, že správne aj v skrátenom legislatívnom konaní reagovala.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda Blanár, nemyslím si, že bolo treba reagovať. Tá reakcia bola nesprávna a neprimeraná, postihla slovenských občanov, takže bola nesprávna.
Ale teda aby som zodpovedal vaše otázky, nemusíme čakať do druhého čítania. Tá formulácia nie je prebratá z vyhlášky, ale keď chcete, tak inšpiráciu našla, vám vadí to slovo „inak evidovaný pobyt“, ak dobre rozumiem, to, to sa vám zdá nejasné a zneužiteľné. Áno?
No, tak návrh zákona, ktorý bol jeden z poslaneckých návrhov zákona, hovoril o tom, že bez splnenia podmienok podľa odseku 1 možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, Vtedy to bolo od 17. júla 2010 do 30. apríla 2011, ak žiadateľ nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom má povolený registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov. Konkrétne išlo o tlač 217, ktorú 13. januára 2011 do Národnej rady Slovenskej republiky predložili poslanci Robert Fico, Vladimír Faič a Dušan Čaplovič. Bola tam tá formulácia „inak evidovaný pobyt“ a vy ste za ten návrh ako poslanec vtedajší hlasovali.
Čiže áno, SMER bol inšpiratívny a na základe iniciatívy vtedajšej poslancov SMER-u, zrejme to bol dôvod, prečo sa to dostalo aj do tohto návrhu, nie vyhláška, ale teda, ak máte problém so slovom „inak evidovaný pobyt“, tak to bolo v návrhu zákona, ktorý váš predseda ešte v roku 2011 predložil do parlamentu a vtedy vám to nevadilo.

Pán podpredseda, každý štát má svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa trvalého, prechodného alebo inak tolerovaného pobytu a všade sa to volá inak. Čiže my nemôžme obsiahnuť všetky možné názvy, aké daný štát umožňuje alebo týmto tolerovaným pobytom dáva, čiže preto tam je takáto, takáto formulácia.
Ale dovolím si zareagovať ešte na poslednú vec a to je to, že vy ste museli reagovať. Vy ste na to reagovať nemuseli, rovnako ako na to nereagovalo Rumunsko ani Srbsko, a postavili sa k tomu, k svojim občanom úplne normálne ako k rovnocenným občanom svojich, svojich krajín a dodnes s tým nemajú absolútne žiadne, žiadne problémy.
A vychádza to z toho, že ste možno ešte, teraz nemyslím konkrétne na vás, ale na stranu SMER a vašich vtedajších koaličných partnerov, nepochopili jednu vec, že my sme v prvom rade Maďari, ktorí žijeme na Slovensku. Sme rovnakí Maďari, ako tí, ktorí žijú v Maďarsku, akurát že sme občanmi Slovenskej republiky.
A toto, čo vy nazývate rozdávaním štátneho občianstva, a z viacerých, dokonca aj koaličných politikov sa ozývajú aj takéto hlasy, že je to, alebo prirovnanie k Rusku alebo k východnej Ukrajine je absolútne scestné. Veď už sme obidvaja, obidva štáty sú v NATO, sú v Európskej únii, majú vynikajúce vzťahy, čo tu tiež zaznelo. Čiže takéto obavy sú skutočne irelevantné a ja si myslím, že sa jedná vyslovene a výlučne len o politiku a nič iné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Mne to je úplne jedno, či za Ficovej vlády tam to slovíčko bolo, alebo nie. Ak chceme naprávať nejaké chyby, tak teraz by tam jednoznačne to slovo nemalo byť. Zákon, už som sa pred tým vyjadroval, musí byť jednoznačný a zrozumiteľný. A toto slovo iné tam nemá čo robiť. Ľudia nemajú si čo domýšľať, čo to môže znamenať, alebo ich nemôžme motivovať, aby toto zneužívali. Súhlasím s podpredsedom parlamentu Blanárom, že toto povedal, a ak to bolo pred tým, to neznamená, že to bolo dobré. Ale ak chceme byť lepší alebo vy chcete byť lepší, tak nenehávajme tam takéto nejednoznačné veci, čo sa týka tohto zákona.
Reagovať alebo nereagovať, alebo spomínali ste tu aj vydávanie tých pasov. Páni, ale buď to prejde dobre ako v tom Rumunsku, alebo to môže skončiť zle, ako napríklad na tej Ukrajine, ktorá sa tu spomínala, čo výsledok bolo, že bojové jednotky stiahli na hranice s Maďarskom. Zatýkajú a bijú tých, čo tie maďarské pasy rozdávajú.
Zbytočne sa otvára takáto národnostná karta tam, kde, si myslím, že tí ľudia, a som presvedčený, dobre spolu nažívajú. A už vidíme z tej rozpravy, že každý tu má iný názor, a ja si myslím, že nijak to nepomôže tým ľuďom, ktorý tu žiješ, si takisto budú dobre nažívať, môže to akurát tak zhoršiť tie vzťahy.
Rusi dávajú Ukrajincom napríklad, ktorí sú národnosti ruskej, tie pasy, aj tí to dávajú, Ukrajinci to dávajú Rusom, však sa to robí všade a nikde, nikde to neurobilo dobrotu.
Buď za to nereagovali, alebo to zbytočne vyvolalo vášne, ako som povedal, tie bojové jednotky Ukrajiny nie že sú na Donbase, sú na hraniciach Maďarska a plne vyzbrojené. Len my to akosi nechceme vidieť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, podľa môjho názoru by sa občianstvo malo viazať na základné tri veci, to znamená: trvalý pobyt v krajine, o ktorej občianstvo chceme žiadať, vzťahy k danej krajine, a to v zmysle pôvodu rodičov alebo starých rodičov, a ovládať štátny jazyk daného štátu a jeho reálie. To sú podľa môjho skromného názoru tri základné atribúty, kedy by občan štátu mohol žiadať o občianstvo iného štátu, ak to tak naozaj cíti, ak je o tom presvedčený, ak sa naozaj cíti byť občanom aj iného štátu. Mali by byť tieto veci dodržané.
Avšak mnohí občania žijúci v zahraničí, mnohí občania Slovenskej republiky, ktorí tam žijú dlhodobo, a žili tam pred rokom 2010, ale aj po roku 2010, tí buď prijali občianstvo daného štátu, pretože im to vyhovovalo, a nejakým spôsobom nemajú záujem naspäť o občianstvo Slovenskej republiky. Viem to z osobných skúseností a z mnohých rozhovorov, ktoré som viedol, alebo toto občianstvo museli odovzdať, prišli oňho, pretože sa rozhodli žiť v danej krajine v inom štáte dlhodobo, trvalo a využívajú a užívajú všetky výhody, ktoré im nová domovská krajina ponúka.
Čiže bolo tu už spomenuté a bolo tuná spomínané, myslím, že od pána kolegu Vetráka, že Slováci žijúci v zahraničí chcú mať právo voľby elektronickou poštou alebo pošt... alebo poštou klasickou a zapájať sa do diania na Slovensku, ale nemyslím si, že teraz je téma na to, aby sme túto národnostnú otázku nejako veľmi otvárali.

No určite treba aspoň z môjho pohľadu oceniť, že pán podpredseda parlamentu sa zamýšľa nad vylepšením znenia toho zákona, veď to chceme nakoniec viacerí, to... A len obávam sa, že keď sa budeme snažiť zadefinovať ten inak evidovaný pobyt, lebo nie všade je to registrácia alebo trvalý pobyt, tak zase sa dostaneme k takej všeobecnej definícii, ktorá nám zase nepovie toho veľa. Ale môžeme sa to pokúsiť, ak niekomu to, niekomu, niekomu to teda pomôže k tomu, aby ten návrh zákona podporil.
Ale naozaj mali by sme sa vrátiť aj úplne na začiatok, a už to tu spomínali viacerí a nakoniec aj pán podpredseda Blanár o tom uvažuje, keď vystupuje, že aj Slovensko malo zákon, lebo podmienky nadobudnutia štátneho občianstva si určuje každá krajina sama. Ako sú určité štandardy, ale tie nie sú záväzné a bol tu zákon do roku 2005, ktorý takmer identicky upravoval nadobúdanie štátneho občianstva, ako to majú teraz v Maďarsku. Máme tu stále zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe. A treba si potom ale vyhodnotiť, že či to bola správna reakcia, alebo nebola. Tá reakcia bola v priebehu niekoľkých hodín, vy ste vnútorne presvedčený, že bola správna, ale vo výsledku sa veľmi správna podľa mňa neukázala, pretože na to nedopla..., na to doplatili tí, ktorí na to nemali v úvodzovkách doplatiť, pretože u tých Maďarov sme sa nedozvedeli, že, alebo so... so... Maďarov žijúcich na Slovensku sme sa nedozvedeli, že kto prišiel o to občianstvo, alebo nie, ale dozvedali sme sa o tých tisíckach ľudí inde v zahraničí, ktorí o to prišli, a preto ste prijímali tú vyhlášku.
Čiže to, že teraz ten zákon sa inšpiruje možno aj z veľkej časti tou vyhláškou, to je, to je jedna vec, ale budeme ho ešte sa snažiť upraviť tak, aby sa tá krivda odstránila čo najviac, ktorá sa tu napáchala za tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)