25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Kéry, ja si dovolím zareagovať na jednu vec, ktorú ste spomenuli v závere, že niektorí koaliční politici kritizujú.
No, pochopiteľne, že byť v akomkoľvek zoskupení, neznamená stáť tam v zákryte so zrazenými opätkami. Takto to nie je. To nemá pre nás platiť ani v prípade Európskej únie, ani v prípade čohokoľvek iného, pretože ak sme raz členmi nejakého klubu alebo nejakého zoskupenia, to neznamená, že máme v duchu najlepších komunistických tradícií chodiť si niekam nechať vymeniť názory. Naše názory na konkrétne veci, samozrejme, implicitne znamenajú, že ich môžme mať iné, ako ich majú iné krajiny. Teda nepochybne máme iné pohľady na iliberálnu demokraciu Viktora Orbána, ako ju má on. Nepochybne môžme mať iné názory na niektoré zákony dotýkajúce sa reprodukčných práv prijímaným poľským parlamentom, ako ho má ten, väčšina poľského parlamentu. A jednoducho je naším svätým právom mať svoje názory v akomkoľvek zoskupení.
A ak teda voláš po tom, že kritické hlasy, no však sám si ako nosnú vec uviedol náš kritický hlas voči Európskej únii vo veci dvojitej kvality potravín. Tiež by som ti mohol povedať, že máme stáť v rade a byť ticho. Takže nie, nikdy nemáme byť ticho, a ak sme v pánskom klube, máme tam mať názor.

Pán poslanec Valášek, s faktickou poznámkou.

Vďaka. Možno zaskočím pána predsedu Kéryho, ale ako jeden z tých politikov, ktorý sa občas vyjadrí kriticky na margo V4, poviem, že nemám žiadny problém so samotnou Vyšehradskou 4, dokonca nemám ani problém s touto rezolúciou, ale podotýkam, že je tam, veľmi mi tam chýba dôraz na niečo, čo som prekvapený trochu, že vám ušlo, a to je dôraz na slovenské záujmy. Keď sme sa bavili a veľmi dlho sme sa bavili pri formovaní tejto koalície, a tejto vlády o tom, ako uchopiť vyšehradskú spoluprácu najmä pri procese formovania európskych politík, inými slovami, do akej miery a ako úzko spolupracovať s nimi v Bruseli, tak odzneli dve veľmi dôležité vety, ktoré sa v tejto rezolúcii neobjavujú, čo je škoda. Čiže, samozrejme, podporíme spoluprácu s V4, samozrejme, že sme vďaka nim silnejší, ale nie, ak to ide na úkor záujmov Slovenskej republiky, a nie, ak to rozbíja jednotu EÚ, lebo povedzme si, že v tejto veci sú záujmy, občasné záujmy a také kroky Maďarska úplne iné ako tie Slovenskej republiky.
Preto dávam len na zváženie, ak je tu úprimný záujem aj o hlasy nad rámec opozície, tak je tu šanca na nejakej dohode, ale boli by sme veľmi radi, aby sa tam objavili tieto dve dôležité zmienky, opäť, že spolupráca s V4 pri formovaní európskej politiky áno, ale nie na úkor záujmov Slovenskej republiky, nie za cenu rozbíjania jednoty EÚ, čo, pevne verím, že je vec, na ktorej sa vieme zhodnúť všetci v tejto sále.
Vďaka.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kéry.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Osuský, tá kritika, ktorú som adresoval vo svojom vystúpení, absolútne nebola voči vám, práve naopak, chcem oceniť, že ako podpredseda zahraničného výboru ste hlasovali a podporili návrh tohto uznesenia a navyše súhlasím aj s vaším konštatovaním, že keď je Slovenská republika členom nejakého zoskupenia, nejakého spolku, to ešte neznamená, že keď sa nám niečo nepáči alebo nie je to v našom záujme, že by sme mali byť ticho, práve naopak, a príklad ste uviedli, naše členstvo v Európskej únii je jedna vec, ale ak sa týkalo migračnej krízy alebo povinných kvót, tak sme naozaj sa bránili a bolo náš hlas počuť a bol o to počuteľnejší, že sme na svoju stranu dokázali získať aj partnerov z Vyšehradskej štvorky.
Čo sa týka pána poslanca Valáška, oceňujem, že vy patríte k politikom, ktorí z času na čas sa vyjadril kriticky na fungovanie Vyšehradskej štvorky, a preto som rád, že toto uznesenie prijmete, a, samozrejme, naše členstvo vo Vyšehradskej skupine je hlavne preto, že máme svoje národné slovenské záujmy, a vždy sme sa tak doteraz správali, bez ohľadu na to, kto bol predsedom vlády Slovenskej republiky, a verím tomu, že tak bude aj, aj naďalej.
Ale aj na záver poviem, že keby sme postupovali len samostatne, zďaleka by sa nám nepodarilo presadiť na pôde Európskeho parlamentu alebo Európskej únii toľko dobrých vecí, ako sa nám darí práve v klube, akým je Vyšehradská štvorka.

Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko v záverečnom slove? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz malo pôvodne nasledovať rokovanie o bode 39 schváleného programu, ktorým je návrh poslancov Juraja Blanára, Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prepracovaniu návrhu Plánu podpory, obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (tlač 474).
Vzhľadom na to, že gestorský výbor pre európske záležitosti o tomto návrhu ešte nerokoval, presúva sa tento bod na záver schôdze.
Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Márie Šofranko, Petra Kremského a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 381, spoločná správa výborov má tlač 381a.
Dávam slovo pani poslankyni Márii Šofranko, aby návrh zákona odôvodnila.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko, Petra Kremského a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 381.]

Dobrý deň, vážený pán podpredseda, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predstavila návrh zákona o domácom vzdelávaní v druhom čítaní.
Všeobecná deklarácia ľudských práv ako prvý medzinárodný dokument zaväzujúci chrániť ľudské práva v čl. 26 uvádza, že rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelávania pre svoje deti. Podobne sa vyjadruje i európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 2. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Napriek tejto zhode vo formulácii rodičovských práv v medzinárodných dokumentoch pristupujú zákonodarné orgány v jeho konkrétnej implementácii v jednotlivých štátoch sveta rôzne.
Domáce vzdelávanie je štandardom moderného školstva, bežným štandardom moderného školstva v iných krajinách sveta. Ide o osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorý je, ktorý je definovaný ako individuálne vzdelávanie v zákone č. 245/2008 Z. z. v § 23, 24, 25.
Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorého zdravotný stav neumožňuje navštevovať školu, žiakovi I. stupňa základnej školy a žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody.
Niekedy je individuálne vzdelávanie nevyhnutnosťou u rodičov, ktorí cestujú. Dotýka sa to detí diplomatov, športovcov, umelcov, ale, samozrejme, že sú tu aj rodičia, isté percento rodičov, ktorí nesúhlasia s týmto súčasným školských systémom, a preto si volia túto možnosť.
Týmto rodičom najviac vadí vysoký počet žiakov v školách, ale aj šikana, s ktorou sa naše deti a žiaci bežne v školách stretávajú. Štátna školská inšpekcia uvádza vo svojej správe o stave a úrovni výchovy v školách a školských zariadeniach v školskom roku 2019/2020, že prítomnosť šikanovania bola zistená v každej z kontrolovaných škôl.
Takmer 15 % respondentov, čo znamená, každý siedmy žiak potvrdil, že bol obeťou šikanovania. Toto je však problém školskej legislatívy. Mnohokrát ide o zúfalých rodičov, ktorí majú ťažko zvládnuteľné deti s rôznymi špecifickými problémami, poruchami, ale aj poruchami správania, a preto si volia individuálne vzdelávanie. Netreba sa však obávať, že nastane masívny odliv týchto žiakov zo škôl. Myslím si, že pandémia poukázala na to, že rodičia sa tešia, že ich deti pôjdu do školy, pretože si práve toto individuálne vzdelávanie, teda domáce vzdelávanie vyskúšali. Táto forma vzdelávania nie je pre všetkých rodičov, nie je pre všetky deti, 91,9 % rodičov, ktorí si volia individuálne vzdelávanie, majú vysokoškolské vzdelanie. Málo rodičov si môže dovoliť nechať deti doma, pretože prichádzajú o jeden plat. Veľmi často sa im vyčíta socializácia, ale môžem vám povedať, že tieto deti a ich rodičia sa stretávajú, sieťujú, navštevujú základné umelecký školy, navštevujú športové kluby a iné.
Ak sa individuálne vzdelávanie dobre nastaví, a o to nám v prvom rade ide, môže mať z toho výhodu i škola, i učitelia, ktorí si rozšíria svoje kompetencie o diaľkové vzdelávanie, prípadne môžu byť odmenení za individuálnu prácu so žiakmi.
V súčasnosti máme podľa štatistík na prvom stupni zhruba 600 žiakov. My otvárame túto možnosť na druhý stupeň, pretože naši žiaci, je ich zhruba 400, sa nachádzajú v českých školách a v amerických školách. O tých žiakoch, ktorí sa nachádzajú v Amerike, nemáme absolútne žiadne informácie. Nevieme, koľko ich je, a nevieme, akým spôsobom sa vzdelávajú. O tých ostatných, ktorí sú v českých školách, blízko za hranicami, o tých vieme to, že tam chodia dvakrát do roka na preskúšanie, že majú skúšku z českého jazyka, že tam musia uvádzať aj pobyt v Čechách, pritom vlastne žijú na Slovensku. A práve o týchto 400 žiakoch, o tieto deti nechceme prísť. Takéto manévre nepatria do demokracie 21. storočia a individuálne vzdelávanie má byť legitímnym spôsobom plnenia vyučovania.
Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania vykonáva Štátna školská inšpekcia, kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiakov vykonáva kmeňová škola. Za zmienku stojí fakt, že od roku 2008, odkedy je u nás povolené individuálne vzdelávanie, nebol ani jeden žiak neúspešný. Všetci žiaci prešli cez komisionálne skúšky.
Týmto poslaneckým návrhom sme urobili prvý krok a v spolupráci s ministerstvom školstva, so Štátnou školskou inšpekciou ideme upraviť individuálne vzdelávanie tak, aby boli vylúčené všetky pochybnosti, všetky konkrétnosti bude špecifikovať nová vyhláška.
Rodič je prvým a hlavným vychovávateľom svojich detí, kde spadá aj právo na vzdelávanie svojich detí. Ak sa tak rozhodne, môže túto kompetenciu odovzdať štátu, no nemal by byť inštitucionálne nútený.
Verte, že mojím zámerom i mojím... i zámerom mojich kolegov Richarda Vašečku a Petra Kremského je pomôcť týmto deťom, pretože nám záleží na každom a jednom dieťati. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Verím, že tento návrh podporíte aj v druhom čítaní, pretože našou úprimnou snahou je zákon vylepšiť a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Jozefovi Bubnárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. januára 2021 č. 554 sa uzniesla prerokovať návrh v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 226 z 11. marca 2021 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 69 zo 16. marca 2021 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť.
Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, teda gestorský výbor, zo 16. marca 2021 č. 72.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do tejto rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 389, spoločná správa výborov má tlač 389a.
Slovo by mala mať pani poslankyňa Katarína Hatráková, ktorú však nevidím v rokovacej sále, preto tento bod prepadáva na koniec schôdze.
Nasledovať bude druhé čítanie o návrhu poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 394, spoločná správa výborov má tlač 394a.
Slovo by mal mať pán poslanec Milan Vetrák, ktorého však takisto nevidím v sále, takže aj tento bod stráca poradie.
Ďalším bodom je návrh poslancov Milana Vetráka, Lukáša Kyselicu, Jozefa Pročka, Moniky Kozelovej a Marcela Mihalika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej rep... Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 396, spoločná správa výborov má tlač 396a.
Návrh by mal predniesť opäť pán poslanec Vetrák, ale keďže sa nenachádza v sále stráca poradie. (Reakcie z pléna.)
Páni, poprosím vás, neprekrikujte sa. Neprišlo mi hlásenie, že by sa predkladatelia menili, takže stráca poradie.
Ďalším návrhom je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 395, spoločná správa výborov má tlač 395a. Slovo by mal mať pán poslanec Lukáš Kyselica, ktorý nie je v sále, preto stráca poradie.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona.
Návrh zákona je pod tlačou 383, spoločná správa výborov má tlač 383a. Dávam slovo pánovi poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby sa skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení adopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia adopĺňajú niektoré zákony, tlač 383.)