25. schôdza

Vážení páni kolegovia, ja veľmi pekne ďakujem za podporu. Budem reagovať aj na teba, pán Karahuta, ako predsedu pôdovýboru. Samozrejme, ono je rozdiel medzi králikom a králikom, keď vedci v Anglicku vytvorili GMO králika a geneticky modifikovali tak, aby svietil, lebo doňho dali vlastne gén z medúzy, myslím, alebo z rýb sa dáva, jednoducho časť molekúl sa dáva do rajčín, aby neboli také, aké sú, no, to sú také genetické modifikácie, ktoré ja určite neuznávam, ale presne, správne ako hovoríš, ale máme GMO a GMO, musíme to trošku rozlišovať, aj keď tá jonatánka si prešla dlhším vývojom a nebol to taký tvrdý zásah, že niekto prišiel, urobil niečo v labáku a jednoducho vytvoril niečo úplne iné.
Ja som veľmi rád, kým ešte... a ešte mám trošku času, ja som veľmi rád, že my máme tú možnosť, a síce do 1 %, čiže do 0,99 sa neuvádza geneticky modifikovaný odpad v našich potravinách, čiže keď máte napísané, že tam je percento kukuričného škrobu, tak vy neviete, či to je GMO, alebo nie je. Môžem vám povedať, že pokiaľ to nie je bio potravina, tak tam určite je.
Čo ma najviac dostalo, teraz trošku odbočím, ale týka sa to aj GMO ako napríklad v bio potravinách, ako som to spomenul aj minule, máte povolené 50 rôznych prídavných látok, ktoré môžu byť aj GMO, takže tam máte napísané bio a budete tam mať geneticky modifikovaný odpad, lebo nepresahuje 1 %. Chvalabohu, nad 1 % sa to vyznačuje a tým pádom sa aj líšime od tých Američanov, ktorých naozaj plne ľutujem.
Ešte raz ďakujem za vašu podporu a dúfam, že tá novela zákona, ktorú pripravujeme v súvislosti s GM plodinami, tak bude mať podporu naprieč celým politickým spektrom.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, na začiatku by som chcel povedať, tak ako pán Vetrák povedal, že vietor fúka, čo je pravda, voda tečie, preto treba opatrnosť aj pri GMO, ktoré sa používa na výskum. Lebo takisto sa nám to môže vymknúť spod kontroly a môžu sa dostať také GMO organizmy do voľnej prírody, ktoré budú mať devastujúci účinok na životné prostredie. To len na začiatok.
V súvislosti s touto novelou zákona by som chcel hlavne poukázať na to, aby problematika geneticky modifikovaných organizmov alebo problematike bola venovaná dostatočná pozornosť, aby sa táto problematika, vážení kolegovia poslanci, nebrala na ľahkú váhu. Podotkol by som hlavne to, že v novele zákona sa spomína zoznam GMO, ktorý bude vypracovaný pre územie Slovenska. Ja by som chcel vedieť, čo v tom zozname GMO bude. Budú tam len zakázané alebo len povolené GMO alebo všetky, ktoré sa nachádzajú alebo, resp. budú nachádzať na zozname vydávané Európskou úniou? So špecifikáciou, či je dané GMO povolené alebo zakázané na území Slovenska? To znamená, mne tu chýba tento zoznam, čo presne bude obsahovať - zakázané, povolené, zakázané na Slovensku alebo ktoré sú v zozname Európskej únie. A chcel by som následne sa uistiť, či náhodou sa nemôže stať, že Európska únia zakáže nejaké GMO a my ho následne schválime ako povolené GMO, lebo Európska únia nám dáva v tomto voľnosť.
Možno teraz vravíte, že máme stopercentnú vládu, ktorá je za ochranu životného prostredia, môže prísť aj iná, môže to byť aj táto. Môžu byť rôzne tlaky, preto ja by som rád, keby sa toto tam upresnilo, že to, čo je zakázané, tu nemôže byť v živote povolené, aj keď osobne si myslím, že nemá byť povolené nič. Alebo je to zadefinované tak, že my túto úpravu budeme len sprísňovať v tom zozname, neviem, zoznam alebo v tom zozname, ktorý zoznam vydala Európska únia, dúfam, že teda, že sa môže stať v podstate len to, že my zakážeme GMO a nebudeme povoľovať žiadne. A nie naopak, že Európska únia niečo povolí či zakáže a my to povolíme.
Ak teda táto novela zákona zakáže alebo významným spôsobom obmedzí spôsob používania GMO na Slovensku, tak som jednoznačne za. Pretože aj keď veda pokročila v tejto oblasti výrazne pri používaní GMO na Slovensku, bol by som opatrný, tak ako sa vyjadrili viacerí odborníci, a veľmi by som s týmto neexperimentoval. Ja zastávam, ale to je môj osobný názor, že v tomto zozname by malo byť len jedno číslo, a to je nula, čo sa týka geneticky modifikovaných rastlín. Nie som odborník, som laik, rozprával som sa s viacerými odborníkmi, ale viac-menej toto je názor väčšiny.
A na záver, vážení kolegovia, by som rád vedel, tak ako som sa tu pýtal viacerých predrečníkov... Počkám, kým pán minister bude mať čas, aby som ho nerušil, počkám, ja mám, pán minister, času. Pán minister, toto je otázka na vás, preto som sa dovolil prerušiť, neberte to osobne. Ja by som len chcel vedieť váš názor ako ministra životného prostredia na GMO. Jednoducho, v jednej vete.
Ďakujem pekne, vážení kolegovia.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
S tvojím vystúpením, Miro, musím naozaj iba súhlasiť, pretože aj moja hodnota v rámci povoľovania kvót alebo produktov s geneticky modifikovaným základom sa rovná nule. To znamená, že na Slovensku máme stovky odrôd pôvodných potravín, ktoré vieme pestovať aj bez toho, aby sme ich museli nahrádzať s monokultúrami, ktoré sú geneticky modifikované, a to znamená zdraviu nie príliš prospešné, práve naopak, zdraviu škodlivé.
Ak by som mohol v tvojej rozprave vytknúť jednu vec, tak to je iba tá, že ministerstvo by sa v tejto veci malo angažovať oveľa viac a oveľa viac možno aj tlačiť našu legislatívu nad rámec európskej legislatívy, pretože, ako si správne poznamenal, európska legislatíva môže niektoré veci dovoliť a legislatíva Slovenskej republiky to môže zakázať, ale môže to byť aj naopak. Čiže v tomto by malo byť Slovensko a Slovenská republika úplne príčetná a takýmto geneticky modifikovaným potravinám sa vyhýbať.
Pán kolega Karahuta spomínal jednu takú zaujímavú vsuvku, že ak by sme nepoužívali geneticky modifikovanú kukuricu, tak sa pri Liptovskom Mikuláši nepestuje. Ja si dovolím povedať, že pri Liptovskom Mikuláši nemusí byť kukurica, vieme tam pestovať vysoko kvalitné odrody pôvodných druhov zemiakov, ktoré sa tam stáročia pestovali, čiže naozaj tam by mi kukurica nechýbala, ani kukurica pod Tatrami by mi nechýbala. Ako taký imidž. Čiže vieme tam pestovať taký, tam, kde sa pestujú, tam, kde sa potraviny pestovali stovky rokov prirodzenou formou a tieto potraviny tam mali dostatočný priestor na svoj vývin a na svoje dozretie a tam by sme sa mali vrátiť.
Takže, Miro, veľmi pekne ďakujem a ešte raz hovorím, GMO potravina nie je cesta, ale ani žiadne riešenie.

Ja by som, čo sa týka, čo sa týka ešte genetickej modifikácie, ja vítam tento zákon a určite ho podporím, pretože konečne po rokoch má aj Slovenská republika ako svojprávny štát možnosť rozhodnúť o niečom, čo nie je priamo, poviem tak, nadiktované jednoducho z centra Európskej únie, z Bruselu. Ja si myslím, že máme dostatok šikovných ľudí, máme centrum rastlinnej výroby, ktoré vie špecifikovať daný druh rastliny, bavíme sa stále o rastlinnej produkcii, či je získané štandardným šľachtením, to znamená zlepšenie vlastností, alebo je to tá genetická modifikácia, aj keď je, šľachtenie tiež je genetická modifikácia, ktorá prináša, tak ako povedal Paťo Linhart, nejaké rybie ikry do kukurice. Tak to asi, predpokladám, že takýto výrobok by sa neschválil.
Čo sa týka, síce nebudem možno priamo reagovať na predrečníka, ja sa ospravedlňujem, ale čo sa týka napríklad pestovania rastlín pri Liptovskom Mikuláši na severe Slovenska, pozor na to, včera sme sa bavili o klimatickej zmene a pozrite si štatistiky zrážok, aká je situácia, a prídete na to, že dnes výnosy z kukurice v okolí Liptovského Mikuláša, resp. severnej časti Slovenska sú vyššie ako na Trnavskej tabuli. Je to otázka tá, že Trnavská tabuľa je taká suchá, je tak zničená a možno práve aj tými neúmerne veľkými zásahmi hnojív, že my musíme presunúť tú produkciu tam, kde sa produkovať dá. A to je to šľachtenie, to je, svojím spôsobom je genetická modifikácia, ale nie je viazaná napríklad na ten nešťastný glyfosát, kde budem stále odporcom týchto látok, hej, pretože to, čo povedal Patrik, že je tam strašne veľa glyfosátu v moči, to je pravda.
Takže, takže som, budem odporcom genetickej modifikácie viazanej na špeciálne pesticídy a herbicídy, to je biznisový model, ale budem podporovať šľachtenie, ktoré zlepšuje kvalitu, pretože ani dnes si nekúpite jablko, ktoré je škaredé v obchode, miniete ho. Hej, každý chce pekný výrobok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem predrečníkom za podporu. Ja by som, Edo, len toľko, že ja som sa pýtal, čo bude tá tabuľka obsahovať, zamestnancov ministerstva na výbore a ani oni sami mi nevedeli na to odpovedať, preto som sa na to pýtal znova, to je asi toľko.
Jaro, ja súhlasím s tvojím názorom, že konečne máme možnosť o niečom rozhodnúť sami, ako fakt sa až čudujem, že takáto možnosť je, tak mali by sme ju využiť.
A čo sa týka tých území, kde je sucho, no, mali by sme začať rozumne využívať eurofondy. A ja si myslím, že je aj dôležité, keď sme využili aj na závlahu a systémy, ktoré boli zničené rokmi a roky nebudované, a myslím, že toto je, myslím si, že správna cesta a dokázali by sme pestovať potraviny také, aké potrebujeme. Takže toto je výzva na ministra Budaja, aby sme nasmerovali eurofondy, čo sa týka závlah. Ja si myslím, že neni to nikdy na škodu a že by to bola dobrá vec, pán minister.
Ďakujem, že to vypočujete.

Ja len veľmi stručne, chcem vopred poďakovať za podporu aj za živú diskusiu. GMO potraviny sú živý problém všade na svete, sú aj na Slovensku. Je pozitívne, že slovenská vláda si berie svoje kompetencie. Tento zákon nám umožňuje robiť vyhlášky, ktorými budeme regulovať to, čo nám európska legislatíva dáva do rúk. Čiže sme prvá vláda, ktorá využíva túto možnosť, a preto aj potom bude možná vecná diskusia o GMO potravinách, už nie ako o nejakej anonymnej množine, ale absolútne konkrétne.
Ešte raz ďakujem za živú diskusiu.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, takže ja by som ešte stručne možno, mal som štyri minúty, takže by som stručne ešte raz povedal moje hlavné výhrady, hlavne teda k tomu začiatku, k celkovým východiskám plánu obnovy.
Hovoril som tu o grafe, ktorý predložilo ministerstvo financií, ktorý je absolútne chybný, ktorý hovoril o tom, že sme namiesto toho, aby sme sa približovali k priemeru Európskej únii, čo sa týka životnej úrovne, tak sme sa dokonca v niektorých rokoch aj vzďaľovali. Musím povedať to, že minister Heger a jeho ministerstvo tvrdilo, že od roku 2008 sme sa k Európskej únii priblížili len o 2 %, čo je absolútna lož. To je lož. Toto je základný postulát, z ktorého vychádza plán obnovy.
Podľa tých prepočtov a podľa tých tvrdení, to hovorím o ekonómoch nie zo SMER-u, sú tu ľudia, ktorí kandidovali na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - pán Melioris aj pán Šuster hovoria o tom, že sme stále konvergovali. To znamená, počas vlád SMER-u sme sa približovali stále k priemeru Európskej únie a za poslednú dekádu sme sa priblížili o 7 až 8 %. Čiže všetky tieto lži, ja na to budem upozorňovať, budem ich opakovať dovtedy, dokedy Slovensko sa nedozvie pravdu.
Čo sa týka tých dôvodov prečo. No tak asi ťažko sme mohli divergovať, ak nám rástlo HDP rýchlejšie ako Európskej únii. To znamená, my sme mali priemerný rast v rokoch aj 4 %. Čo sa týka Európskej únie, ten hospodársky rast bol okolo 0,6 až 1 %. Zopakujem. Produktivita práce nám stúpla. Čiže od roku, čísla, ktoré mám, 2018 až 2019 stúpla asi o 1,7 %. Naša nezamestnanosť bola nižšia ako priemer Európskej únie a zamestnanosť nám stúpala rýchlejšie ako priemer Európskej únie. Zabudol som spomenúť ešte jednu dôležitú vec, a to je rast priemernej mzdy. V roku 2018 rástla reálna priemerná mzda o 3,6 %, v roku 2019 v prvom polroku to bolo 5,8 %.
V nominálnom vyjadrení, tu by som skutočne chcel upriamiť vašu pozornosť na to, že nominálna priemerná mzda za vlád SMER-u, to znamená v roku 2012 až 2019, stúpla od 2,6 % do 7,8 %. Bavíme sa o nominálnych číslach. Nikdy nebol na Slovensku rýchlejší rast miezd ako za vlád SMER-u. Čiže chcem vyvrátiť všetky tie kuvičie hlasy, ktoré hovoria o tom, ako sme sa tu za bývalých vlád mali strašne zle. Mali sme jeden z najvyšších hospodárskych rastov. Znižovali sme nezamestnanosť, zvyšovali sme zamestnanosť. A čo sa týka aj priemerných miezd, to znamená z toho, z čoho ľudia žijú, rástli rekordným tempom. Takže toľko zatiaľ k tomu.
Čo sa týka tých, toho začiatku plánu obnovy, o čom má byť plán obnovy. Samozrejme, mal byť o tom, aby sme sa dostali z pandémie. To znamená, sme sa dostali do problémov vďaka pandémii. Za rok 2020 nám hospodársky rast, teda mali sme hospodársky pokles 5,2 % a v roku 2021 sme mali mať hospodársky rast 5,5 % podľa návrhu rozpočtu. Čo sa však stalo? Odhady hospodárskeho rastu na rok 2021 sa znížili na 4,3 % a za ďalších jeden a pol mesiaca, za posledných jeden a pol mesiaca znížili až na 3,3 %. Kdežto teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 3,9-percentnom raste. Čiže mali sme v podstate podľa pôvodného plánu, keď sme mali teda minulý rok mínus 5,2 %, tento rok 5,5, mali sme ísť hore, vrátiť sa na tú pôvodnú trajektóriu. Dnes stále ešte budeme mať, trpieť teda viac na pandémiu a naspäť sa nedostaneme tak skoro, ako sme si mysleli.
Práve tomu má pomôcť plán obnovy. Je to, sú to jedinečné zdroje, 6 mld., ktoré máme dostať. A musím povedať, že už v tých odhadoch, o ktorých som hovoril, že napriek, že tie odhady sa znižujú, tak už sú zarátane aj vplyvy plánu obnovy. To znamená, ráta s tým, že ak sa naleje, ja neviem, za rok miliarda alebo dve miliardy do ekonomiky, tak nám to podporí hospodársky rast. A napriek tomu je ten hospodársky rast, ten odhad nižší a nižší.
Mňa najviac mrzí to, že táto Národná rada nedokázala prekročiť svoj tieň a koalícia nedokázala, toto je už v podstate tretí pokus, ak sa nemýlim, dostať plán obnovy na pôdu parlamentu, aby sme sa o ňom pobavili. Nedokázala táto Národná rada odsúhlasiť to, že poďme sa o ňom baviť, poďme sa baviť o obsahu. Nestalo sa tak. Podľa mňa je to veľká hanba, lebo ak by sme my ako opozícia nesúhlasili s plánom obnovy, tak docela by som to aj chápal, ale zo strany opozície k tomu pristupujeme konštruktívne a chceme, samozrejme, aby Slovensko dostávalo čo najviac peňazí z tohto plánu. Sú to jedinečné zdroje, ktoré sa nebudú opakovať.
Tu chcem povedať jednu vec a to je dosť zásadná vec. Pri vyjednávaniach s Európskou komisiou o pláne obnovy, samozrejme, že Európska komisia si povie svoje priority a tie priority boli jasne nastavené. Nastavené boli, že musí ísť 37 % do zelených tém a digitalizácia má dostať 20 % všetkých zdrojov. Čo sa stalo? Bolo viacero verzií plánu obnovy. A keď si pozriete tú poslednú, tá, ktorá uzrela svetlo sveta nedávno, napriek tomu, že sme ju stále, už od októbra sme požadovali, aby nejaký plán obnovy bol predložený, tak na digitalizáciu Slovenská republika vzhľadom na to, že nenašla žiadne priority, ktoré by potrebovalo Slovensko, dala o 10 % z tohto plánu navyše. Hovoríme cca o 600 mil. eur. Ja si pozriem teraz presné čísla, aby som vás nezavádzal.
Čo sa týka digitalizácie, miesto 20 % zdrojov sme dali, ideme dať 29,8 %. To znamená plus 9,8 % - navyše 606 mil. eur. Čo sa týka zelených tém, tak požiadavka komisie bolo 37 %. Koľko my sme dali? No, my sme dali, ideme dať 47,8 %, čo je o 10,8 % viac, je to plus 668 mil. Keď to spočítame, tak sa bavíme cca o 1,3 mld. eur, ktoré sme nemuseli dať na tie, na tie veci, ktoré požadovala komisia, ktoré sme mohli využiť v prospech Slovenska.
Čo ja vyčítam ministrovi Hegerovi, je hlavne to, že celý ten plán, napriek tomu, že nepovažujem za korektné zo strany Igora Matoviča ako premiéra, že mu to hodil na krk, lebo to má byť premiérska téma a nie téma ministra financií, nechal to na úradníkov. Úradníci niečo dali dokopy, ale boli tam úradníci, ktorí pracujú aj pre Európsku komisiu a oni splnili všetky príkazy, ktoré z Európskej komisie dostali. Až na to, že zabudli na to, aké sú priority Slovenska a čo má vláda Slovenskej republiky presadzovať v rokovaniach s Európskou komisiou na to, aby sme sa dostali z pandémie. Ja sa pýtam, keď si pozriete celý tento plán, čo uvidí z tohto plánu obnovy nejaký živnostník, nejaký malý podnikateľ, ktorý má dneska obrovské problémy? Čo uvidí z toho nejaký podnikateľ, ktorý podniká v gastropriemysle? Podnikateľ, ktorý podniká v cestovnom ruchu, ktorý neuveriteľne trpí? Čo z tohto plánu obnovy uvidí hotelier, ktorému krachuje hotel, lebo už v ňom niekoľko mesiacov neubytoval ani jedného človeka? Toto je problém plánu obnovy. A vláda Slovenskej republiky neurobila v tých rokovaniach nič pre to, aby sa naplnili práve tie priority, ktoré majú pomôcť ľuďom na Slovensku.
Čo sa týka samotného procesu, bavili sme sa tu o, nebudem spomínať už ani opakovať sa, že v lete tu mali byť desiatky konferencií, ako avizoval Igor Matovič, žiadna nebola. Celé mesiace sa čakalo na to, kedy sa tu konečne začne tá veľká verejná diskusia. A minister Heger vzhľadom na to, že komisia ho veľmi za to kritizovala, lebo práve požiadavka základná bola, že majú tie plány obnovy vyjsť z verejnej diskusie, tak urobil nejaké formálne online stretnutia, kde každý mohol povedať svoj názor. Viete, akože smiešne, prezentovali svoje prezentácie ľudia z ministerstva financií, ľudia z ministerstva zdravotníctva a dvaja ľudia z Európskej komisie. Toto bol plán obnovy. Takto sa viedla verejná diskusia. A teraz boli tu mesiace, tu mali byť mesiace verejných diskusií. Čo sa stalo?
No, plán obnovy uzrel svetlo svetla, svetlo sveta len pred dvoma týždňami. Neviem, teda presný dátum si nepamätám, aby som vás nezavádzal. Ale plán obnovy mal ísť do tzv. medzirezortného pripomienkového konania. Lenže medzirezortné pripomienkové konanie už nemalo byť o tom, aby sa tam dávali zásadné pripomienky. To už malo byť dávno oddebatované, tam mali byť jasné pripomienky všetkých, ktorí mali nejaké predstavy o tom, aké peniaze alebo aké zdroje, alebo investície by sa z plánu obnovy mali objaviť v tom, v tej danej oblasti, v ktorej robia.
Stalo sa to, že máme tu, a toto svedčí o tom diletantstve, toto svedčí o diletantstve. Je tu 2 500 pripomienok zo všetkých strán. To už ani neviete, kto to nepripomienkoval. Je tam ZMOS, sú tam odborári, sú tam všetky zamestnávateľské združenia, sú tam neziskovky. A čo je paradox, dokonca pripomienky prišli z ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce, sociálnych vecí tejto vlády. To čo je? To je absolútny amaterizmus, diletantstvo. A teraz sa opýtam, v tých 2,5-tisícoch pripomienkach, ktoré sú zhodou okolností na 1 200 stranách, samotný plán obnovy má 600 strán, pripomienky majú 1 200, zásadných pripomienok je tam 1 350 cca. Tak ja sa pýtam, že kto teraz čo zapracuje do toho plánu obnovy. To sú práve tie veci, ktoré mali byť dávno oddiskutované, ktoré mali byť v tom pláne obnovy obsiahnuté. A medzirezortné pripomienkové konanie, to už malo byť len formálna záležitosť. Ako sa vysporiada ministerstvo financií s plánom obnovy? Ako? Za dva týždne prejde všetkých 2,5-tisíc pripomienok? Ja vám poviem, ako sa s tým vysporiada. Že gro týchto pripomienok neschváli a tým bude mať medzirezortné pripomienkové konanie uzatvorené. Absolútna hanba!
Čiže z tohto, ja sa ešte pýtam, napríklad v tom pláne obnovy, kde sa tam nachádza napríklad požiadavky slovenského priemyslu. Je absolútne nevyvážený, čo sa týka zdrojov, ktoré idú do verejnej sféry a do súkromnej sféry. Však, preboha, priemysel slovenský zamestnáva väčšinu zamestnancov a cieľom plánu obnovy malo byť zachovanie pracovných miest na Slovensku. A to má byť cieľ. Aby bola zamestnanosť, aby sa znižovala nezamestnanosť. Čo sa stalo? V Európskej únii v posledných mesiacoch nám postupne klesá nezamestnanosť. A na Slovensku čo sa deje? Stúpa. A to je opäť dokaz, viete čoho? Dôkaz toho, že vláda Slovenskej republiky nepomohla ľuďom, dala málo peňazí na to, aby sme sa dostali z COVID-u, aby sa udržala zamestnanosť. Priemer, ktorý nám uznáva, dokonca myslím, že som dnes čítal stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré, mimochodom, sú ľudia, ktorých ste si navolili alebo teda predsedu ste si navolili do rady, tak hovorí, že priemer Slovenskej republiky je okolo 3 %. Priemer tých peňazí, ktoré ste dali na COVID. Priemer príspevkov jednotlivých krajín, priemerných v rámci celej Európskej únie 7 %. A niektoré krajiny dali aj viac ako 10 %. A preto im klesá tá nezamestnanosť a nám stúpa. Toto je hlavná príčina.
A plán obnovy mal byť na to, aby pomohol tomu procesu, aby sa nezamestnanosť nezvyšovala. A toto ja vidím ako jednu z najväčších výtlk. Kde sa v pláne obnovy nachádza to gastro, ktoré, mimochodom, je najviac postihnutou oblasťou? Kde sa nachádza cestovný ruch? Kde sa tam nachádzajú napríklad tie ubytovacie služby, pôdohospodárstvo napríklad? Netvárme sa, že tu sú všetko, tu sú zdroje z iných programov Európskej únie. No sú, lenže čerpanie z plánu obnovy je oveľa jednoduchšie ako z klasických eurofondov a neviaže sa naňho spolufinancovanie. Preto aj minister pôdohospodárstva tu bojuje za to, aby dostal peniaze z tohto plánu obnovy. Čo dostal? Figu borovú. Figu borovú. A má tam, je tam veľký priestor, ale zas je to len o tom, tie vyjednávania, keď sa vedú, tak sa mali hájiť záujmy Slovenskej republiky, a to vláda Igora Matoviča absolútne nerobila.
V pláne obnovy sa veľa hovorí o tom, že budú sa robiť rôzne reformy, že a bude to skĺbenie reforiem s investíciami, no, len ja sa pýtam, kde sú tie reformy popísané v tom pláne obnovy? Keď si povieme napríklad daňová reforma, ktorú toľko prezentuje minister Heger, ešte nikdy ju nikto nevidel. To je jak Columbova žena. Jediné, čo vieme, že ideme tri, chceme trikrát viac peňazí vybrať z daní z nehnuteľností. To vieme. A ľudí toto úplne, sú všetci z toho šťastní, lebo to vidíme z ich reakcií na sociálnych sieťach. Ja som zvedavý, ako chce tu nastaviť nový minister financií, ktorý tu má prísť, Igor Matovič túto daňovú reformu. A som zvedavý, čo urobí celkovo s plánom obnovy. Teraz to hodil Hegerovi ako ministrovi financií. Keď sa stane ministrom financií, čo urobí? Bude sa s ním zaoberať, s tým plánom obnovy, alebo hodí to, že však to je premiérska téma a hodí to naspäť Hegerovi? Toto by som asi tak očakával od Igora Matoviča.
Takže k tým reformám. Treba urobiť dôchodkovú reformu. Viete, to sa ľahko povie. Reforma, to znie tak sexi, lebo teraz musíme byť proreformní, ale treba sa pozrieť na obsah toho, čo tá reforma má obsahovať. Ideme čo urobiť? Ideme, najprv táto vláda, my sme zastropovali odchod veku do dôchodku, lebo ľudia skutočne nechcú pracovať do sedemdesiatky, do sedemdesiatpäťky. V rámci udržateľnosti dôchodkového systému ste sa rozhodli, že tento strop zrušíte. A čo ste urobili asi za mesiac nato alebo teda za pár mesiacov nato? No tak zakázali ste dôchodcom v podstate pracovať alebo umožnili ste zamestnávateľom, aby ich v šesťdesiatpäťke všetkých povyhadzovali. Toto ste urobili!
Na jednej strane pred nimi veľké reči o tom, ako budete podporovať striebornú ekonomiku, ako tí ľudia môžu pracovať, lebo nám to udrží, urobí udržateľný sociálny systém a dôchodkový systém, a potom poviete, že starých nepotrebujeme, lebo mladí potrebujú pracovné miesta. To je ako keby, ja neviem, ste ťahali povrazom a jedna ruka ťahala na jednu stranu a druhá na druhú. Ja už som to tu raz hovoril. Čiže to je dôchodkový systém, to je tá vaša reforma.
Čo sa týka daňovej reformy, tak hovorím, už som hovoril o tom, že dane z nehnuteľností chcete zvýšiť, a som zvedavý na ďalšie kroky v rámci tej reformy. Chcete urobiť nižšie odvody a nižšie ako dane, čo sa týka zdanenia práce, lenže si treba uvedomiť, že sú tu viacerí starostovia, že by starostovia žili z dane z príjmu fyzických osôb. A keď tá daň je nižšia, tak o to menej tie samosprávy dostanú peňazí. Na to počúvam, že však to nejak ináč poprerozdeľujeme, tak som zvedavý, ako to poprerozdeľujete, lebo aj tie samosprávy, samozrejme, budú pýtať viac peňazí.
A keď už sme pri samosprávach, jedným zo základných pripomienok ZMOS-u bolo to, že prečo v pláne obnovy sa nenašli peniaze napríklad na podporu rôznych dopráv, ktoré, dopravy teda mestskej, ktorú zabezpečujú napríklad VÚC-ky alebo mestá? Tie peniaze tam nie sú. Dali ste 700 mil. na udržateľnú dopravu, ale čo sa týka toho, že mestá a obce a VÚC musia za tie dopravné služby, ktoré s nimi súvisia, platiť tým SAD-kám, oni musia zaplatiť tie peniaze, ale im tie peniaze z tých tržieb nikto nevráti. Čiže na to mohla ísť kompenzácia z hľadiska plánu obnovy. Tam sa to vôbec nenachádza. Mohlo to tam byť. A to je jedna zo zásadných pripomienok, o ktorých sa bavíme. Tých pripomienok je tam x. To keby sme sa o každej mali zásadnej baviť, tak tu budeme asi týždeň. Lenže vy ste neumožnili debatu Národnej rade.
Takže čo sa týka samotného plánu obnovy, musím ešte pripomenúť jednu vec. Trhali ste si to tu ako medvediu kožu, to znamená, sa tu presúvali peniaze len na základe požiadavky Igora Matoviča. My sme vyhrali voľby, my chceme viac peňazí. SaS-ke ste zobrali sedemsto, ja neviem, šesťdesiat alebo osemdesiat miliónov a hodili ste si to OĽANO. Len ja som zvedavý, ako tieto peniaze chcete vyčerpať, lebo plán obnovy nedokázal minister Heger dať ani na ten papier. Tam musia byť projekty, tam musia byť priority, míľniky, nejaké sú tam popísané, ale chcem upozorniť, a to nie som sám, že nebude dôležité, čo je na papieri, papier znesie všetko. Je dôležité, aká bude implementácia. A ja sa chcem opýtať, ako chcete implementovať plán obnovy, keď ste si rozložili pri Úrade vlády implementačnú jednotku, ktorá spolupracovala s Útvarom hodnoty za peniaze. Na ministerstve zdravotníctva je tam inštitút zdravotnej politiky, ste si rozložili. A potom hovoríme, že hľadáme a potom budete dávať inzeráty, že hľadáme odborníkov, ktorých potrebujeme na to, aby sme túto implementáciu urobili.
Ja vidím veľký problém v pláne obnovy, tak ako je nastavený, vidím, že je na vode, to znamená, ja mám veľké obavy o to, že či Slovenská republika bude schopná tieto zdroje vyčerpať. A chcem upozorniť opäť na to, že plán obnovy sa nesústredil na ľudí, nesústredil sa na toho jednoduchého človeka, ktorý dnes najviac trpí. Vy ešte zakážete ešte aj tým kaderníčkam, aby strihali ľudí, že nech chodia po bytoch. Samozrejme, že tie kaderníčky tiež majú svoju trpezlivosť a vidia, že to je nezmysel. Viete, keď dávate nejaké opatrenia, musia byť zmysluplné. Vtedy to ľudia akceptujú. Lenže pri tom stave, v ktorom sa nachádza vláda Slovenskej republiky, to vidím ako veľký problém.
Čiže začnem s tým, teda skončím s tým, s čím som začal. Končím tým, že plán obnovy vychádza z grafu. Tak graf č. 1, ktorý hovorí o konvergencii, o približovaní sa Slovenskej republiky životnou úrovňou k priemeru Európskej únie, ktorý je klamstvom. A z tohto klamstva vychádza aj tento neprofesionálny dokument.
Ďakujem pekne za pozornosť.