28. schôdza

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som využil túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval pani verejnej ochrankyni práv za činnosť v uplynulom roku. Nielen v uplynulom roku, ale keď hovoríme o výročnej správe za rok 2020, tak najmä v roku, ktorý bol výnimočný pre Slovensko, pre celý svet a bol, bol zvláštny aj z hľadiska činnosti verejnej ochrankyne práv, pretože k tej zvyčajnej agende, ktorej nijako dramaticky neubudlo, pribudlo veľké množstvo problémov aj v oblasti zásahov do základných práv a slobôd v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Hovorili sme o tom už pri správe za rok 2019, keď tu ešte, ešte pandémia nebola, ale napriek tomu, napriek tomu v čase prednášania správy už tu ten problém bol na stole a teraz veľkú časť - niečo medzi štvrtinou a tretinou celej správy - tvoria informácie, ktoré sa týkajú aktivity verejnej ochrankyne práv a jej kancelárie súvisiacich so zásahmi orgánov verejnej moci do základných práv a slobôd. Tie zásahy, samozrejme, boli nevyhnutné. Bez akýchkoľvek zásahov nebolo možné zvádzať efektívny boj s pandémiou, ale, samozrejme, že pri každom z tých zásahov, každom jednotlivom aj na úrovni pravidiel, aj na úrovni konkrétneho zásahu, je potrebné vždy sa zamerať na to, či sú zásahy primerané, či sú zásahy naozaj nevyhnutné, či ich nemožno realizovať miernejšími prostriedkami a myslím si, že najväčší kus práce na tom preverovaní urobila práve pani verejná ochrankyňa práv.
Chcel by som oceniť tú komplexnosť tém, ktorým sa venovala v súvislosti s pandémiou, lebo išlo tam o veci od štátnej karantény, uhrádzania štátnej karantény, vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky, nariaďovania izolácie, podmienok vzdelávania, karantény alebo izolácie v marginalizovaných rómskych komunitách, poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, kontaktov rodičov s deťmi, preverovania podnetov, zásahu do náboženskej slobody, zásahu súvisiacich s testovaním alebo povinnosťou preukazovať sa pri vstupe na pracovisko či do prevádzky.
A chcem oceniť aj ten prístup, ktorý pani verejná ochrankyňa práv zvolila, teda jednak, že išla dôsledne po tých, po tých problémoch a snažila sa upozorňovať na ne kompetentné štátne orgány, ale aj to, že zachovávala istú zdržanlivosť najmä v tých počiatočných fázach, keď nebol štát pripravený na zvládnutie pandémie, a teda snažila sa, snažila sa riešiť problémy nie primárne tým, že by, že by z toho vyrábala nejaký verejný problém, ale že, že komunikovala a snažila sa komunikovať, či už s Úradom verejného zdravotníctva, ministerstvami a ďalšími štátnymi orgánmi, ktoré tieto zásahy zrealizovali. Potom, samozrejme, niekedy keď to, keď to nemalo, nemalo žiadúci efekt alebo nedošlo k náprave, tak upozornila na to aj verejne, prípadne sa obrátila na, na Ústavný súd, čo je legitímny spôsob, ako preveriť ústavnosť realizovaných, realizovaných opatrení.
Ja som rád, že v niektorých, v niektorých prípadoch došlo k náprave, v niektorých prípadoch, samozrejme, môže byť rôzny pohľad na to, či, či to konkrétne opatrenie alebo ustanovenie právneho predpisu je nevyhnutné a primerané alebo nie, a teda tam, kde to je možné, rozhodne o tom Ústavný súd. Ale dôležité sú aj tie upozornenia, že nie všetky opatrenia sú preskúmateľné súdne, čo je vážny problém najmä vo vzťahu k takým zásadným zásahom do, do základných práv a slobôd, ako je napríklad nútená karanténa v štátnych, štátnych zariadeniach a o tom sme aj spolu hovorili, že mala by tam existovať možnosť individuálneho súdneho prieskumu. Podľa mojich informácií sa tiež v tejto veci začína, začína nejaká komunikácia, ktorá by mohla viesť k zmene, k zmene právnej úpravy a k tomu, aby pri týchto najvážnejších zásahoch bola možnosť aj individuálneho súdneho prieskumu, teda nielen prieskumu na úrovni opatrení Úradu verejného zdravotníctva, a teda posudzovania súladu právnych, právnych predpisov.
Tu by som chcel povedať, že vzhľadom na tú šírku zásahov do základných práv a slobôd aj to preskúmavanie viedlo k rôznorodým záverom. Niekedy, niekedy k tomu, že naozaj dochádza k neprimeraným zásahom do základných práv a slobôd a nie sú dostatočne zabezpečené či už individuálne práva, alebo možnosti ochrany fyzických osôb. V tomto prípade voči, voči, voči zásahom zo strany štátnej moci, ako je to napríklad v prípade, v prípade už v tej spomínanej štátnej karantény, ktorá predstavuje zrejme najvážnejší zásah z tých zrealizovaných opatrení, a teda som rád, že druhú vlnu sme už zvládli bez, bez tohto závažného zásahu, keďže existujú miernejšie, miernejšie prostriedky a miernejšie zásahy, akými možno dosiahnuť podobný cieľ
Ale, samozrejme, potom sa do roviny zásahu do základných práv a slobôd dostávajú aj veci alebo teda vo verejnej diskusii dostávajú aj veci typu nosenia rúšok alebo nosenia, nosenia respirátorov, ktoré, samozrejme, že predstavujú nejaký zásah do nejakej, nejakého súkromia osôb. Ale teda vzhľadom na sledovaný cieľ aj vzhľadom na závažnosť toho, toho zásahu je zjavné, že to, že to nie je zásah, ktorý by bol neprimeraný, alebo zásah, pri ktorom by ten sledovaný cieľ aj spôsob jeho realizácie neboli, neboli opodstatnené, a k podobným záverom dospela pri preskúmavaní podnetov aj pani verejná ochrankyňa, ochrankyňa práv.
Z tých iných vecí, ktoré, ktoré priamo nesúvisia, nesúvisia s pandémiou aj pani verejná ochrankyňa práv v závere svojho vystúpenia spomenula tú mimoriadnu správu o envirozáťažiach, kde bolo niekoľko legislatívnych odporúčaní. Jedno z nich sa týkalo práve sprístupňovania informácií o pravdepodobných environmentálnych záťažiach, kde existuje obmedzenie prístupu k informáciám. My sme sa toho ako skupina poslancov chytili a chceli sme teda hneď predložiť poslanecký návrh na najbližšiu schôdzu. Ale teda keďže rezort financií či rezort životného prostredia pripravil rozsiahlejšiu úpravu geologického zákona, tak v rámci nej je tiež, tiež toto odporúčanie premietnuté a už je teraz vo fáze vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, tak verím, že v priebehu najbližších týždňov sa ten proces posunie ďalej a budeme sa tým zaoberať aj, aj v parlamente.
A posledná vec, ktorú chcem, chcem teraz spomenúť, je, že si vážim prístup verejnej ochrankyne práv, a teda aj jej predchodkyne k niektorým témam, ktoré nie sú, nie sú predmetom, povedal by som, nejakej populárnej agendy alebo, alebo neprinášajú politické body, niekedy práve naopak, ako je prípad zbitých obyvateľov rómskej osady v Moldave nad Bodvou, a teda chcem vyjadriť potešenie, že aj v tejto kauze konečne dochádza k tomu, že po rokoch súdnych konaní a naťahovačiek začína víťaziť spravodlivosť. A je to aj vaša zásluha, takže aj za to sa vám chcem poďakovať.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná, voči ktorej som mal výhrady, a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú, nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou.
Zmienky o náboženskej slobode počas COVID-u. Nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií, isto by mi nikto neuveril. Svätá omša je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík alebo ešte lepšie waltz s milovanou osobou, rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo, nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené.
Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov pre naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie, vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon, princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť, keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie.
Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomné teda vzťah učiteľ-žiak, ale tiež žiak-učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať, no nemôže ani utiecť z boja, a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy.
Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu, skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus o napadnutie žiakom. Skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumnej správe s názvom Šikana a kyberšikana na školách z roku 2018, ktorú vydalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave.
Samozrejme, verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí: "Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, zákonných zástupcov." Zdá sa, že ochrane tohto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje.
Máme však aj práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove, ods. 3: Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie, riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bezodkladne privolá Policajný zbor.
Nezdá sa mi, že by zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov, keby nereflektovali životné situácie a potreby. Čo ale vidím. Je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Alebo správne?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Marcinčin, veľmi, veľmi dobrý prejav. Ďakujem, že ste sa nebál a poukázal ste na tú jednostrannosť pri obhajovaní ľudských práv a že tu viaceré skupiny sú prehliadané alebo úmyselne nespomenuté. Ako klobúk dole pred vaším prejavom. Ďakujem.
Takisto musím súhlasiť, čo sa týka kostolov. Ja si myslím, že bolo nutné otvoriť alebo žiadúce otvoriť ich oveľa skôr, hlavne čo sa týka psychického zdravia väčšiny obyvateľov, ktorým to veľmi chýbalo. Som rád, že ste to spomenul a takéto správanie je takisto neakceptovateľné a tiež som nepočul v správe, že by sa zastal niekto týchto ľudí.
Ako pedagóg si veľmi vážim, že ste spomenul útoky aj na pedagógov. Áno, nielenže útoky verbálne a kyberšikanu, ale ide aj o útoky fyzické. Fyzické nielen žiakov, ale ako ste presne povedali, aj rodinných príslušníkov alebo priamo rodičov. Ja som nevidel nikde, že by sa tu zastal niekto pedagógov, ktorí sú tlačení z viacerých strán a bezmocne len trpia a čakajú, kedy to prejde alebo kedy tí problémoví žiaci prejdú, alebo ostanú v tom ročníku, alebo prejdú do ďalšieho ročníka, zbavia sa ich a aj ich rodičov.
Toto je v dnešnej dobe neakceptovateľné, aby sa učitelia báli ísť učiť do školy. Nechceme, aby to skončilo ako vo Francúzku, že budú učiteľom odrezávať hlavy? Toto chceme?
Viete, spomenul pred vami rečník jeden alebo aj vy ste to spomínal, že konečne sa pohol ten prípad z Moldavy. A kde sú tie prípady, keď boli zbití policajti? Tie sa kde pohli? Kde sú tie prípady, keď boli napadnutí dôchodcovia, prasknuté lebky. Kde sú tie prípady keď boli napadnuté staré dôchodkyne, pomliaždený hrudník, pomliaždený mozog, prasknutá lebka, natrhnutá slezina. Aj ony majú svoje práva. Áno. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, veľmi pekne sa chcem poďakovať za váš príspevok do tejto rozpravy ohľadne porušovania ľudských práv. Áno, porušujú sa ľudské práva a slobody, ale častokrát sa z úst pani ochrankyne verejných práv obhajuje iba určitá skupina obyvateľstva alebo určité skupiny obyvateľstva. Nie je tam rovnaký meter na celú spoločnosť. Veľmi správe ste poznamenal, že porušovanie ľudských práv a slobôd učiteľov je v dnešnej dobe naozaj až do neba volajúce. Učitelia sú urážaní, učitelia sú dehonestovaní, učitelia sú fyzicky napádaní a o finančnom ohodnotení sa naozaj nemusíme ani baviť, nakoľko je tak strašne slabé, že povolanie učiteľ, ktoré malo kedysi ohromnú vážnosť, je dnes zatracované a absolventi pedagogických fakúlt si hľadajú svoje uplatnenie a svoje budúce povolanie úplne v iných sférach a odmietajú nastupovať do pedagogického a do učiteľského stavu, nakoľko vidia, že stav, ktorý tam je nastavený v danej spoločnosti, je naozaj veľmi úbohý.
Veľmi správne a veľmi trefne ste poznamenal o agresivite žiakov najmä z prostredia rómskych komunít voči učiteľom. Tá je už naozaj nezávideniahodná a učitelia, ktorí s touto komunitou pracujú, tak naozaj je obdivuhodné, že ešte vôbec majú ochotu a chuť ísť učiť. Učitelia z Krompách, Rudňan, Dobšinej, Sečoviec, Trebišova, Vranova, Medzilaboriec by o tomto naozaj mohli rozprávať hodiny a hodiny, ak nie dni a dni. Ak nakričia na neprispôsobivého žiaka, nedajbože sa ho troška dotknú, už ho čaká pred školou, pred triedou zaujímavá skupinka obyvateľov, ktorá sa mu vyhráža fyzickou likvidáciou a podobne kadekde iným.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Marcinčin, ja vám veľmi pekne takisto ďakujem za to, že ste túto otázku otvoril, pretože keby tieto podnety alebo tieto myšlienky prišli od nás, tak by mohli byť trošku spochybnené a mohlo by to vyvolať alebo budiť dojem, že sme nejako zaujatí. Vôbec to nie je pravda.
Skutočnosť je taká, že autorita a bezpečnosť pedagógov je dnes naozaj v mnohých, mnohých školách veľmi, veľmi ohrozená. Tí pedagógovia, učiteľky volajú o pomoc, majú dennodenné problémy, privolávajú políciu. Polícia aj na základe toho, čo tu bolo spomenuté, na základe mnohých medializovaných udalostí, jednoducho, dovolím si povedať, sa bojí, bojí konať, pretože je tu obrovské riziko, že tie prípady, pokiaľ by sa riešili, pokiaľ by sa naozaj v tej právnej rovine šli riešiť, tak by tí policajti, nieže boli pochválení, ale by boli postavení pred inšpekciu, by boli postavení pred média, by boli lynčovaní, pretože takáto atmosféra, sa tu vytvorila.
Skutočnosť je taká, že nielen na východnom Slovensku, kde to môj kolega pomenoval, ale aj na západnom Slovensku, pretože v rodine mám pedagógov, poznám mnohých pedagógov ako kolegov, jednoducho tých rodinných príslušníkov, ktorí sa veľmi, veľmi sťažujú na stav, ktorý tam je, kedy pedagóg napomenie žiakov a výsledok je taký, priatelia, že vedenie školy tieto veci zámerne ututláva, pretože si uvedomuje dôsledky, uvedomuje si, čo so sebou prináša riešenie týchto vecí a výsledok je taký, že pedagóg, učiteľka, ktorá ide po svojej práci domov, tak ju jednoducho čakajú tlupy týchto problémových všelijakých žiakov a ich rodičov, ktorí si to potom takýmto spôsobom s tou učiteľkou vybavujú. Toto je stav, potom rodičia svoje deti dávajú na iné školy a cestujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem za poznámky. Ono v skutočnosti by to bolo veľmi dobré a myslím si veľmi príjemné pre Slovensko, keby sme mohli povedať, že tento problém sa týka iba rómskych detí. Ale pravda je taká, že tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú celoslovenské, to nie je iba problém rómskych detí. Keby stotisíc Rómov, ktorí žijú v horších podmienkach, to iba robilo, tak vlastne žijeme si celkom dobre. Ale realita je taká, že to sa týka celého Slovenska všade. Dokonca nejakých 80 alebo 90 % učiteľov uvádza, že mali, zažili agresívne správanie zo strany detí. Je to všeobecný problém. Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Pani verejná ochrankyňa práv, kolegyne, kolegovia, než sa dostanem k dnes predloženej správe, dovoľte mi začať trošku zoširoka. Všetci, myslím, rozumieme tomu, že v čase krízy a pandémie obzvlášť budú práva jednotlivcov obmedzené v mene ochrany zdravia spoločnosti, ale všetci sa tiež, dúfam, zhodneme v tom, že tie obmedzenia musia mať svoj limit. Že práva jednotlivcov sú aj v čase krízy iba obmedzené, nie negované. Kde presne nakreslíme túto hranicu, či je, čo je ešte rozumné obmedzenie a čo už začína byť šikanou. Myslím si, že to o nás ako spoločnosti vypovedá asi ešte viac ako ochrana práv v čase pokoja a mieru, pretože práve v čase krízy, keď často niet plánu, ktorého sa môžeme držať, sa odhalí naša ozajstná povaha a charakter.
Pani verejná ochrankyňa práv, váš úrad a vy osobne hráte kľúčovú úlohu pri tomto rozhodovaní. Práve pri hľadaní tej zdravej hranice, chcem vám poďakovať, že ste sa tejto úlohy zhostili dôstojne a efektívne. Dovoľte mi vyzdvihnúť popri tých výsledkoch, ktoré ste už spomínali, aj napríklad váš úspech pri zabezpečení kontaktov rodičov s predčasne narodenými deťmi počas pandémie, či zabezpečenie práv rodičov sprevádzať rodičku pri pôrode. Možno malé veci, ale pre tých ľudí, ktorých sa to týka veľmi dôležité.
Dovoľte mi tiež uistiť vás, že sme vás počúvali pozorne, keď ste hovorili o potrebe dopracovať právnu úpravu v otázkach napríklad tej citlivej témy karantény. Tých porušení práv pri realizácií napríklad tej spomínanej karantény by, samozrejme, bolo bývalo menej, keby sme neboli ako vláda na všetkých úrovniach - od tej štátnej po tú regionálnu - toľko improvizovali. To je, samozrejme, odkaz na inú diskusiu, ktorú sme mali v tomto pléne tento týždeň a aj predtým, o zlyhaní krízového systému, systému krízového riadenia štátu. Táto pandémia skutočne odhalila priam fatálnu absenciu plánov, scenárov, fungujúcich inštitúcií či návykov, ako konať v čase krízy a pandémie, pretože sme, samozrejme, tie krízové stavy hriešne málo nacvičovali. Niečo, čo naplno odhalila pandémia, ale niečo tí z nás, ktorí sa týmto témam venujú, a ja ako bývalý veľvyslanec pri NATO, sme zažívali už roky a roky.
Mňa teší, a to ako opozičný poslanec pochválim vládu, mňa teší, že vláda si dala do nového aj do starého programového vyhlásenia záväzok oprášiť a postaviť nový fungujúci systém riadenia kríz, rozchodiť Bezpečnostnú radu štátu, dopísať krízové a plány a začať ich poctivo precvičovať. Podotýkam však, a tu sa vraciam k osobe a úradu pani verejnej ochrankyne práv, že už pri písaní či oprašovaní týchto plánov treba myslieť na ochranu práv jednotlivcov.
Preto vyzývam vládu, aby do tímu, ktorý ten systém krízového riadenia bude prepisovať, zaradili už od začiatku aj verejnú ochrankyňu práv. A dúfam, pani ombudsmanka, že im poskytnete vašu súčinnosť. Pointa je jednoduchá. Myslím, že si rozumieme, aby sme pri budúcej ochrane, pri budúcej kríze nielen menej improvizovali, ale aby aj tie plány, scenáre, cvičenia, ktorými sa do budúcna snáď budeme riadiť popri ochrany zdravia spoločnosti ako takej, už od piky mysleli aj na práva jednotlivcov.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, Tomáš, za tvoj prínos do diskusie a budem aj trochu osobná, pretože si vyčítam, že som pre iné pracovné povinnosti nestihla byť prihlásená do tejto rozpravy, pretože môj postoj k práci pani ombudsmanky by som chcela rozvinúť, ale teraz pre krátkosť času ho zhrniem do jedného slova - ďakujem.
Právna kvalita vašej práce a práce vášho tímu je pre mňa zárukou, že ľudské práva na Slovensku majú svojho pevného strážcu. Je to pre mňa veľmi dôležité ako doposiaľ podpredsedníčky ľudskoprávneho výboru, ale vzhľadom na tú správu, keď sa pozriem na váš rozpočet, keď sa pozriem na váš tím a naozaj na to kvantum podnetov a na to kvantum práce, ktoré vychádza vo vašich výstupoch, je to pre mňa až zázrakom.
Myslím si, že práca verejného ochrancu práv na Slovensku nie je docenená, čo do rozpočtu, čo do pracovných miest. A veľmi si želám, aby sme aj počas tejto vlády vedeli dopomôcť k tomu, aby ste mali naozaj voľné ruky v tom, aký tím si vytvoríte, aký široký bude, aby ste boli naozaj schopná odpovedať a zvládnuť nie nad svoje sily, ale v rámci síl tohto úradu všetky výzvy, ktoré pred vami stoja. Chcem byť v tomto nápomocná.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Valášek, hovorili ste, že obmedzenia majú svoj limit. Ale všetci dobre vieme, že tie obmedzenia sú za svojím limitom a že boli dávno prekročené. A ja si myslím, že v tomto prípade alebo v týchto prípadoch sa mohla ochrankyňa ľudských práv a slobôd ozývať častejšie, hlasnejšie a poukázať na to, keby chcela. Bol ste predsedom výboru pre európske záležitosti. Vedeli ste, aké sú obmedzenia v okolitých štátoch. Vedeli ste napríklad, aká je úmrtnosť v tom Nórsku 800 ľudí a že u nás je teraz viac ako 11-tisíc ľudí. A tie limity vôbec nezaberali.
Mohli ste sa oveľa skôr vyjadriť, že tie limity sú neúčinné a slúžia na úplne iné veci, ako na ochranu zdravia a životov ľudí, pán poslanec. Toto je môj názor a za tým si stojím.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Valášek, vy keď... treba sa na to pozrieť trošku aj takým odborným okom. Minca má dve strany, asi tak by som začal. Ja rozumiem tomu, že pandémia, celý COVID skutočne vplýva hlavne na tie rizikové skupiny a aj na psychickú stránku, že to má obrovský dosah. S týmto musím maximálne súhlasiť. V podstate, v podstate tá celá situácia trvá naozaj viac než rok. A, samozrejme, že to má negatívne účinky. Ale viete, kydať a haniť vládu, že my sme, resp. vy ste to povedali a teraz parafrázujem vás, vy ste povedali, že sme spôsobili rôzne fatálne rozhodnutia vo vzťahu k občanom, tak s tým pri všetkej úcte nemôžem veľmi súhlasiť, lebo nikto na túto pandémiu nebol pripravený ani krízový štáb, ani epidemiologická stránka ľudí, ani odborníkov, ani súčasná vláda.
Viete, v konečnom dôsledku sa treba na to pozerať asi trošku inak. Že dnes sa dostávame do fázy, že sa nám otvárajú rôzne služby a verím tomu, že naozaj budeme mať po tej pandémii a že sa ľudia budú zobúdzať do bežného reálneho života a aj napriek tomu a mne to je veľmi ľúto, že mnoho ľudí prechádza mnohými psychickými problémami. Lebo, opakujem, tá pandémia naozaj má nežiadúce účinky alebo mala nežiadúce účinky.
Ja čo odporúčam ako odborník v sociálnej oblasti, je možno posilniť viac odborný tím a viac sieťovať. Stretávať sa a posilňovať práve tie rizikové skupiny, ktoré môžu výrazným spôsobom pomôcť, aby sme eliminovali tie psychické nežiadúce účinky. A skúsme naozaj hľadať skôr riešenie, ale nie za každú cenu len haniť a haniť a haniť. Lebo to nie je riešenie. Lebo vy ste, pán poslanec, fundovaný človek, ja vás tak vnímam, ako boli ste súčasťou koalície, tak ako nemyslím si, že za každú cenu je správne len haniť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)