28. schôdza

Poslednú poznámku má pani poslankyňa Zita Pleštinská.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani komisárka, veľmi by som chcela oceniť vašu spoluprácu, teda vašu správu a rovnako nasadenie v boji za kvalitu života každého človeka. Vítam aj váš záujem o výmenu skúseností z obhajoby práv ľudí so zdravotným postihnutím v zahraničí. Zároveň ma tešia aj vaše zahraničné kontakty s európskym fórom zdravotného postihnutia.
Oceňujem spoluprácu s Ľubkou Gálisovou, prezidentkou Fóra pre ochranu starších, vedela by som si ju predstaviť aj na vašom úrade.
Chvályhodná je vaša práca v oblasti zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím a prihliadnutím na právnu problematiku týkajúcu sa ľudí pozbavených alebo obmedzených spôsobilosti na právne úkony.
Rok s koronou nám vzal stretnutia so širšou rodinou a s priateľmi, ale dal nám nový pohľad na krehkosť života a krehkosť našich osobných plánov. Evidujem veľký záujem o domácu hospicovú starostlivosť. Žiaľ, na Slovensku máme veľmi málo mobilných hospicov. Okrem nastavenia adekvátnej paliatívnej liečby lekárom zabezpečuje mobilný hospic aj odborné výkony, ako je napríklad ošetrovanie dekubitov, aplikácia infúznej terapie, kyslíková terapia a podobne. Takže ešte možno v tejto oblasti by bolo dobré urobiť viac. Pretože určite je tých zdravotne postihnutých veľa a by ste spravili takú veľkú službu aj pre rodinu týchto ľudí.
Ďakujem pekne.

Pani komisárka, chcete reagovať na faktické poznámky? Chcete? (Reakcia komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím: "Ja by som len veľmi krátko.") Môžete z miesta, môžete z miesta, technici vám zapoja mikrofón. Nech sa páči, môžete reagovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi si vážim, naozaj si veľmi vážim tieto vaše vyjadrenia podpory a ocenenia našej práce. Dovoľte, aby som teda povedala, že vďaka, samozrejme, mojim kolegyniam a kolegom, že dokážeme takto fungovať a vďaka tomu, že prijali teda tú filozofiu tej širokospektrálnej pomoci, lebo nájsť takých ľudí je naozaj veľmi ťažké. A keď už máme takýchto ľudí, mali by sme ich, samozrejme, aj potom primerane oceniť.
My teda sa s tým bortíme každý rok, riešime problém nedostatku finančných prostriedkov, ale teda toto som nechcela povedať. Chcela som vlastne z toho miesta sa poďakovať mojim kolegyniam, mojim kolegom. Dovoľte, aby som sa teda aj poďakovala a prijala vyše výzvy na ďalšiu našu prácu. Poďakovala, by som sa poďakovala aj mimovládnym organizáciám, ktoré nám spoločne pomáhajú a veľakrát nás motivujú a veľakrát nás aj smerujú, že kde do ktorej oblasti ešte by sme mohli začrieť. Ja som naozaj v tomto smere mimoriadne nadšený človek a keby sa dalo, tak by som naozaj robila aj 24 hodín denne. Žiaľ, teda možné to nie je. Ale každé podnety, ktoré môžu skvalitniť život ľudí so zdravotným postihnutím, berieme veľmi vážne a ďalej nad nimi pracujeme.
Takže či už sú to podnety od pani prezidentky Fóra pre pomoc starším, pani Ľubici Gálisovej, tých je nespočetne veľa. Pani Gálisová je už náš tímový hráč, hoci nie je zamestnaná na úrade, ale to obrovské spektrum podnetov, ktoré nám posiela, naozaj preukazuje jej rozsiahlu a kvalitnú prácu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani komisárka, na reakciu iba dve minúty sú, takže musíme dodržiavať rokovací poriadok. Môžte sa ešte koľkokrát chcete prihlásiť do rozpravy. Teraz nasleduje v rozprave prihlásená pani poslankyňa Katarína Hatráková.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi v prvom rade, pani komisárka, sa poďakovať za vašu prácu a vysoko vyzdvihnúť jej kvalitu, prehľadnosť a takú empirickosť, ktorá do veľkej miery kopíruje aj vašu webovú stránku, tak ako to bolo spomínané už, už vami pred chvíľou. A myslím, že pre nás všetkých kolegov, aj teraz to tak zaznievalo vo faktických, že to môže byť takým, takou studnicou inšpirácií na legislatívnu prácu. Veď aj teraz máme na stole zákon o sociálnych službách, ktorým reagujeme na zistenia, ktoré ste vy, o ktorých ste vy referovali vo vašich správach. Teda upravujeme posilnenie práv klientov sociálnych služieb. Verím, že na to bude nadväzovať následne ďalšia novela, prípadne novela kódexov civilného procesného práva, pretože je dôležité dosiahnuť zvýšenú ochranu života, zdravia a dôstojnosti prijímateľov sociálnych služieb, ktorí žijú v zariadeniach poskytovateľov sociálnych služieb. Mohla by sa tak zaviesť aj súdna kontrola zákonnosti použitia prostriedkov, obmedzenia netelesnej povahy ako prijímateľa sociálnej služby a prostriedkov telesného obmedzovania.
Takže a... a ešte teda nadviažem na to, o čom som hovorila pred chvíľou vo faktickej poznámke, kde mimoriadne citlivo vnímam vaše zistenia, že súdy neprimerane dlhodobo rozhodujú, teda dlho rozhodujú o konaniach o navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Lebo keď zákonodarca prijatím ustanovenia § 231 Civilného mimosporového poriadku dal ľuďom nádej, že sa vrátia zo stavu tej takej skoro že až právnej smrti do stavu ich uznania ako nositeľa občianskych práv, tak spoločnosť, myslím, dlhuje tú skorú rehabilitáciu ich právneho statusu a v tejto súvislosti vkladám nádej aj do ambícií vlády, ktorá v platnom programovom vyhlásení uvádza, že presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického alebo mentálneho poškodenia zdravia a ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany majetku.
Takže verím, že do konca tohto roka alebo možno na začiatku budúceho roka by sme radi vstúpili legislatívnou iniciatívou aj do, do vašich kompetencií vstupov do súdnych konaní. Radi by sme teda túto oblasť legislatívne riešili, čiže by sme mohli mať na stole návrh zákona, ktorý by umožňoval aktívnu pomoc komisára a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v súdnych konaniach na ochranu práv účastníkov súdneho konania, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím. To by si vyžadovalo zrejme zmenu Civilného mimosporového poriadku.
Z pohľadu vývoja civilného práva procesného by zmena nadviazala na Občiansky súdny poriadok, keď pre vstup komisára pre osoby so zdravotným postihnutím do súdneho konania by postačovalo oznámenie súdu o vstupe do súdneho konania. Bolo by to podľa § 35b Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný, ktorý je účinný od roku 2016. Dnes teda existuje právna disproporcia v tom, že komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím má podľa § 10 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi právo zúčastniť sa súdneho konania na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím. Ale v § 12 Civilného mimosporového poriadku sa to nezohľadňuje. Čiže rozsah úkonov, ktoré môže komisár urobiť, je vlastne podľa Civilného mimosporového poriadku obmedzený, nakoľko nemôže robiť úkony ako riadny účastník konania a napríklad nemá ani právo podať odvolanie.
Podľa mojich poznatkov a poznatkov aj vašich mnohokrát sám účastník konania, teda osoba so zdravotným postihnutím, nemá silu, energiu, financie podať, podať odvolanie, proste to nedokáže. Čiže napríklad možnosť podať odvolanie vami alebo vaším úradom by mohla byť cesta, ako tú danú osobu chrániť. Preto by bolo vhodné legislatívne upraviť plné práva účastníka konania aj komisárovi ako účastníkovi konania, teda súdneho konania alebo aspoň v rozsahu, ktorý upravuje § 12 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku. Komisárka so zdravotným postihnutím, resp. úrad by svojou právomocou mohli pomáhať najmä pri týchto, pri tých negatívnych javoch, ktorými sú už len nedostupnosť právneho poradenstva v občianskoprávnej oblasti pre osoby so zdravotným postihnutím. To spomínané neprimerane dlhé rozhodovanie súdov, často pertraktovaná nedostatočná kontrola opatrovníkov osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony, časté zneužívanie postavenia opatrovníka a mnohokrát s tým súvisiaci aj neprimeraný rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
Gestorkou tohto zákona je pani ministerka Kolíková, ja som ju o mojom zámere informovala už listom ešte v januári tohto roku, čiže verím, že v najbližších týždňoch sa nám podarí nejaký pokrok po vyjednávaní.
Ešte v tej časti o zdravotnej starostlivosti vo svojej správe upozorňujete na potrebu prípravy právnej úpravy v oblasti dlhodobej starostlivosti. Tu mi dovoľte vás informovať, že na ministerstve zdravotníctva bola, vznikla expertná skupina pre prípravu noviel zákonov v oblasti zdravotníckeho práva s cieľom ukotviť paliatívnu a hospicovú starostlivosť, dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Cieľom týchto zákonov by malo byť zlepšiť prechod pacienta celým systémom od prevencie cez kvalitu poskytovanej starostlivosti vlastne až po doliečenie, rehabilitáciu, dlhodobú starostlivosť, paliatívnu starostlivosť, proste akoby že dôstojnosť v tejto časti života. Tiež je tento legislatívny zámer obsiahnutý v programovom vyhlásení, kde teda vláda sa zaväzuje, že zreformuje paliatívnu starostlivosť.
Takže ďakujem, milí kolegovia, za pozornosť aj vám, pani komisárka, za správu.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pani spravodajkyňa. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Kozelová.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ombudsmanka, tak ako pred rokom tu stojím znova a chcem vám opäť poďakovať za vašu prácu a nielen za tento rok, ale za celých päť rokov, pretože tú vašu prácu sledujem päť rokov a ja rozmýšľam, kde beriete páru, aby ste každý rok pridali ešte v tom, čo robíte. Ja chcem poďakovať nielen vám, ale všetkým jedenástim zamestnancom, ktorí s vami spolupracujú, pretože odvádzate neuveriteľnú prácu a ja chcem povedať jednu vec v rámci všetkých ostatných teda, že sa mi zdá, že tých jedenásť je málo, že vy by ste potrebovali ten tím rozšíriť.
Tak prvé, čo chcem povedať v rámci všetkých vecí, o ktorých budem hovoriť, je to, že si myslím a stojím si za tým, že by ste potrebovali rozšíriť svoj tím, a tým pádom aj zvýšiť rozpočet na váš úrad, pretože ja si myslím, že jednak vás je málo a jednak aj tie financie, samozrejme, nie sú dostatočné, a to teda hovorím aj vzhľadom k tomu, že ďalšia vec, o ktorú by som rada zabojovala určite aj s mojimi kolegami, je to, aby ste skutočne mohli omnoho intenzívnejším spôsobom vstupovať do právnych úkonov či už na súdoch, alebo pri mimosúdnych vyrovnaniach.
Vzhľadom na to, čo som povedala, v každom prípade ja sa veľmi prihováram za to, aby sa vám rozšírili kompetencie a aby ste ľudské práva osôb s postihnutím vedeli aj v súkromí riešiť, pretože, tak ako ste povedali na začiatku, tam to nie je úplne všetko, všetko okej a neviete vstupovať do súkromných problémov. Lenže práve v tom súkromí je gro mnohých nedorozumení, resp. aj možno samotného týrania. Nie je to, nie je to len o nedorozumeniach.
Ja vám chcem poďakovať ešte aj za inú vec a chcem vám poďakovať aj za to, že my sme spolu riešili svojho času problém, problémy detí, ktoré de jure patrili do kompetencie pani Tomanovej a ona ich nedokázala vyriešiť. My sme sa vtedy, ja nebudem hovoriť konkrétne prípady, ktoré som riešila. Ja myslím, že ľudia o nich vedia, boli dosť značne medializované, ale my sme sa vtedy obrátili na vás a vy ste nám podali pomocnú ruku a my sme na súdy už potom chodili s vašou podporou, čiže okrem toho, čo ste vy mali za svoju prácu, ešte ste zobrali pod krídla aj deti, ktorým nevedel pomôcť niekto iný, ktorý to mal v popise práce.
Takže moja vďaka vám patrí aj za to, že ste nás nenechali pred dverami. Ja som vtedy nebola v parlamente ešte, že ste nás nenechali pred dverami a že ste nás prichýlili a skutočne pomáhali, koľko to išlo. Ja by som strašne rada vám pomohla určite s mojimi kolegami napríklad pri, čo ste hovorili, pri realizácii pomoci s výťahmi a plošinami v spoločných priestoroch. Tu sa chcem pozastaviť nad tým, že my sme tak trošku zvlčili a zvlčili sme možno aj preto, že máme pocit, že naša sloboda končí dverami našej bytovky. Lenže za to, za tými dverami tej našej bytovky sú ešte naši susedia a nie všetci majú to šťastie, že dokážu na vlastných nohách chodiť po schodoch a ja teraz narážam aj na medializované, aj na tie nemedializované prípady, kedy susedia nepovolili svojim susedom na vozíčku postaviť vo vchode plošinu. Keď som sa tak zamýšľala, akými smiešnymi vetami to obhajovali, tak mi je, fakt mi je smutno, že vôbec takto dokážeme navzájom k sebe, k sebe, k sebe vystupovať. Pretože veta, že keď tam bude plošina, ktorá mimochodom do šírky zaberá asi pätnásť centimetrov, keď je sklopená, že nedokážeme vyniesť skriňu ako to nech sa na mňa nikto nehnevá, to, to je, to je už normálne, keby som bola hulvát, povedala, že na facku.
Chcem vám povedať, že ste ma nesklamali ani počas pandémie. A tú nadprácu, ktorú ste robili možno vo vzťahu k našim spoluobčanom, ktorí sú sluchovo postihnutí, tak že ste, že ste v podstate informovali, že ste nesedeli so založenými rukami, nezaháľali a nenadávali, ale naozaj pomohli tej krajine tým, že na vašej webovej stránke práve pre našich spoluobčanov, ktorí sú postihnutí, že ste posúvali ďalej informácie a možno pre tých, ktorí možno, možno nie sú nejak vysokoškolsky vzdelaní a potrebujú veci skôr takým priamym jazykom, že ste to hovorili presne tak, ako to oni potrebovali prečítať. Takže za to som vám nesmierne vďačná, že počas pandémie mali všetci plné ruky práce, ale dve tretiny sa vyhovárali, že však nech to urobí vláda. Nie. Vám ďakujem za to, že vy ste nesedeli s tými založenými rukami, že ste tej vláde pomohli a hlavne teda ste pomohli spoluobčanom.
Úrady práce. Dotkli ste sa úradov práce a problémov ľudí s opatrovaním chorých detí. Áno, ja registrujem takéto prípady a viem, že to nie je jednoduché a predpokladám, že možno s Katkou Hatrákovou by toto, toto je téma, kde by, kde by sa to naozaj malo pohnúť ďalej, lebo nie je možné, aby tie úrady práce tých ľudí odpinkávali a hlavne mi je smutno z toho, že odpinkávajú najmä tie jednoduché ženy, ktoré nie sú vzdelané, nedokážu si veci na tom internete nejakým spôsobom vygoogliť, nikto im nič nepovie a pokiaľ možno tak akože, aby nemali veľa práce, nemuseli vypisovať veľa papierov, tak to proste nerobia. Netvárme sa, že to tak nie je, lebo to tak je a je to tak celé roky. Takže toto je ďalšia vec, na ktorú som chcela upozorniť, a myslím si, že je čas, aby sme sa, aby sme sa pohli a ja verím tomu, že aj pán minister je ten človek, ktorý, ktorý má záujem na tom, aby sa s tým niečo spravilo, niečo udialo.
Ešte sa vrátim k tým, k tým plošinám, pretože som chcela vlastne povedať jednu vec, nepozrela som sa do poznámok, tak pardon. Chcela som povedať ešte jednu vec, že mám za to, že realizácia plošín v bytových domoch, resp. v úradoch, kde je možná technicky, by mala byť zo zákona. Ja už naozaj pri tých množstvách takýchto problémov, ktoré sa mi doniesli, jednoducho čakať na to, že susedia budú zdielni, ja, ja si myslím, že tu je už moment, kedy by skutočne mal zasiahnuť štát a tie plošiny by mali byť zo zákona.
A ešte sa pristavím pri domove sociálnych služieb, kde sme sa bavili o problémoch. Áno, ja pri domovoch sociálnych služieb v prvom rade vidím ako problém kvalitu personálu. Ten personál nie je dostatočne vyškolený, ale aj pri prijímaní personálu neprechádza dostatočnými prijímacími nejakými kontrolami, pretože starať sa o starých ľudí nie je také jednoduché a potrebuje to nielen tú pracovnú fyzickú výšku, ale aj tú psychickú výšku. Čiže myslím si, že aj tu je niečo, kde, kde by to bolo treba pohnúť a myslím, že aj kolegyne, kolegovia na tom pracujú.
Takže vidím, že už mi končí čas, tak ja ešte raz na záver by som vám chcela poďakovať za všetko, čo ste urobili pre našich spoluobčanov, ktorí sú, majú iný prístup k životu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, vážená pani poslankyňa, tri faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Ján Herák, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci. Ďakujem aj poslankyni Monike Kozelovej za veľmi distingvovaný a naozaj odborný prejav vo vzťahu teda samotného úradu. Ale Monika sa zmienila o takých dvoch veľmi dôležitých kľúčových veciach, na ktoré by som teda veľmi rád zareagoval.
Samozrejme, absolútne súhlasím s navýšením zamestnancov v rámci vášho úradu, pretože ten váš úrad naozaj má svoje opodstatnenie, skutočne si vyžaduje väčšiu pozornosť, a to už len z toho dôvodu, že zdravotne znevýhodnené osoby na Slovensku sú stále vnímané ako keby na okraji spoločnosti, čo ma teda naozaj veľmi, veľmi roky rokúce mrzí, pretože ja nechcem absolútne degradovať, ale, ale časť skutočne ľudí stále nemá potrebu vnímať túto, túto tak závažnú skupinu ľudí po tej zdravotnej stránke ako za súčasť spoločnosti. Čiže absolútne súhlasím s navýšením zamestnancov.
Tiež si sa zmienila o úradoch práce, ktorých máme na Slovensku 46. Nechcem všetkých hádzať do jedného vreca, ale vravela si, Monika, aj to, že mnoho tých zamestnancov ako keby ignorovala, ignorovala tú prácu alebo ignorovala tie potreby tých jednotlivých prípadov. Ono to je naozaj veľmi individuálne k prípadu na prípad alebo teda k prípadu k prípadu. Je pravdou, že aj ja som sa stretol za tie roky s mnohými ľuďmi, ktorí to tak ignorovali a vehementne a tvárili sa, že sa jednoducho tieto veci nedejú na Slovensku, čo ma tiež veľmi mrzí, ale možno by som odporučil, aby zo strany ÚPSVaR-ov bola viac zvýšená tá kontrola, ktorá by skutočne reflektovala na jednotlivé potreby práve týchto zdravotne znevýhodnených osôb.
A posledná vec, tie DSS-ky. Vravela si, Monika, že je tam nedostatočný počet zamestnancov alebo skôr nekvalifikovaných. Opäť sa len vraciam a tiež by som len apeloval na tú väčšiu kontrolu, pretože ja nechcem, aby to tu bolo teraz také dirigované, ale ten kontrolný mechanizmus v istých veciach jednoducho má svoje opodstatnenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)