3. schôdza

Ale pán poslanec presne povedal, že dáva pozmeňujúce návrhy k uzneseniu, ktoré je súčasťou tohto návrhu zákona, kde Národná rada sa uznesením ide na niečom uzniesť.
Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za to vysvetlenie v súvislosti s tou lehotou do toho 31. decembra. A keď vy ste tu dnes, keď vy ste tu dnes nadhodili takú idylickú atmosféru, že ste dvakrát súhlasili s poslancami SMER-u, chcem aj ja prispieť do tohto harmonického spolužitia a povedať vám, že úplne súhlasím s tým, čo ste hovorili o tom, že zásahy do základných práv a slobôd by mali byť vážené na lekárnických váhach, úplne v tomto sa zhodneme. Len takisto ako vy ste odporúčali, aby sme si my v klube SMER-u dohodli nejaké spoločné stanovisko, tak aj ja vám chcem odporučiť, aby ste si so svojím spolusediacim pánom poslancom Osuským, teda predpokladám, že ešte spolu sedíte; sedíte; aby ste sa teda dohodli, že či teda ideme na lekárnických váhach vážiť každý zásah do základných práv a slobôd, alebo ideme exhibicionisticky všetko sprístupniť všetkým v duchu čistému všetko čisté. Takže tiež vás poprosím o ujednotenie si názoru v klube SaS-ky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktické pán poslanec Dostál.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Zemanová, je to, samozrejme, myslené tak, že návrh uznesenia je schváliť teda posunutie do druhého čítania a potom základný návrh je teda prideliť výborom a prerokovať ihneď. A k tomu sú dva a to je jedno, či to nazveme procedurálne alebo pozmeňujúce návrhy k textu, sú to pozmeňujúce návrhy k textu uznesenia. A ten prvý je dať priestor až do zajtra, čiže, čiže do, do zajtrajšej hodiny, do desiatej hodiny zajtra. A ten, ten, teda ten prvý. A ten druhý, ak by ten prvý neprešiel, je až po prerokovaní v kluboch, teda na ktoré sa vyčlení hodina, hodina času. Ale tak či tak, či tie návrhy prejdú alebo neprejdú, tak sa potom bude hlasovať o tom uznesení ako, ako o celku.
Pán poslanec Podmanický, no áno, aj my máme v rámci klubu na niektoré veci rozličné názory, je to, je to ale teda, povedal by som, že menší rozdiel ako to, že či máme v rozpore s ústavou a zákonmi tejto krajiny povedať, že miesto toho, aby sme zmenili zákon tam, kde zákon zmeniť treba, tak nech vláda postupuje bez ohľadu na zákony, ako to navrhoval pán poslanec Vážny. To myslím, že tie názory na to, do akej miery zasahovať do súkromia medzi mnou a Petrom Osuským sú trošku menšie v tomto, ako, ako teda to, ako sa pán poslanec Vážny odchýlil od, od toho, že akým sa normálnym spôsobom riadi, riadi krajina. Ale teda som rád, že napriek tej napätej atmosfére tu aspoň na niečom sa dokážeme zhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mazurek. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, všetci, ako sme tu, si asi uvedomujeme, že sa nachádzame vo veľmi neľahkej situácii a nikto z nás by asi nemal problém hlasovať za návrh zákona, ktorý umožňuje rezortu spravodlivosti normálne, riadne fungovanie, tak ako je to potrebné, to znamená pozmeniť lehoty, pri ktorých je to nutné, alebo obmedziť napríklad konanie dražobných aktivít a podobných vecí, ktoré môžu pomôcť pri šírení koronavírusu, pomôcť, samozrejme, v tom negatívnom svetle. Keď sa tak zamyslíme, tak práve tento parlament, kde nás tu sedí 150 v jednej miestnosti dlhé hodiny celý deň, vieme o tom, že každý z nás môže byť infikovaný bez toho, aby sme o tom vôbec tušili, je tu možno stovka ďalších zamestnancov, tak práve tento parlament najaktívnejšie v súčasnosti asi na Slovensku pomáha pri šírení koronavírusu. Ale keď už sme sa rozhodli, že to spoločne prekonáme, vyležíme, vypijeme si nejaké tie čaje a všetci budeme zdraví, tak v poriadku.
Každopádne nesúhlasím s tým, aby vláda za účelom boja proti koronavíru; a to si plne uvedomujem, že je množstvo ľudí, ktorí porušujú tie karanténne opatrenia aj napriek tomu, že by mali cítiť osobný pocit nejakej sebazodpovednosti nielen za seba, ale aj za svojich blízkych, možno ľudí, ktorí sa nachádzajú v tých rizikových skupinách a ktorých práve tento koronavírus ohrozuje najviac, tak títo ľudia častokrát túto karanténu porušujú, títo ľudia sa stretávajú s tými svojimi blízkymi, nezdržiavajú sa doma, navštevujú rôzne, ja neviem, kultúrne aktivity možno nejaké súkromné, možno nejaké obchody, jednoducho, chodia na výlety do prírody. Vieme dobre, že tatranské chodníky sú plné, jednoducho bývam tam, viem dobre, ako to tam v súčasnosti vyzerá.
Každopádne si ale nemyslím, že by sme mali prijať takéto bezprecedentné opatrenie, ktorým umožníme v tomto prípade Úradu verejného zdravotníctva, aby mohol špehovať svojich vlastných občanov. A nielen tak hocijakým spôsobom. Vedieť, kde kedy sa presne nachádza bez toho, aby ten človek vydal súhlas na to, aby tento úrad mohol sledovať jeho polohu. Vedieť, s kým telefonoval, o čom telefonoval, ukladať tieto dáta, aj keď do obmedzeného času, zatiaľ čo vláda môže v budúcnosti bez problémov predĺžiť, stačí súhlas tohto parlamentu, nie je podľa mňa v tejto chvíli adekvátne.
Nie je to adekvátne z toho dôvodu, že ja napríklad nie som ako pán poslanec Osuský, ktorý tu vystúpil s tým, že jemu vôbec nevadí, keď niekto odpočúva jeho hovory, keď ho sleduje, nakrúca, fotografuje a proste vníma úplne každú aktivitu jeho tela. To je jeho súkromná vec. Ja osobne si vážim svoju slobodu natoľko, že nemám záujem o to, aby niekto sledoval moju polohu, nemám záujem o to, aby ma niekto odpočúval a počúval, o čom telefonujem. Nie preto, že by som sa bál, že konám nejakú nelegálnu aktivitu, ale preto, že sloboda človeka má byť posvätná natoľko, aby sa do takýchto základných ľudských práv a slobôd jednoducho nezasahovalo. A v tomto prípade, keď hovoríme o tomto bezprecedentnom zásahu, jednoducho nie je namieste umožniť tomuto úradu takto špehovať svojich občanov.
Bol to práve Benjamin Franklin, ktorý povedal ten známy citát, keď pán Osuský tu tak rád cituje, tiež mu zacitujem, že "človek, ktorý je ochotný vzdať sa svojej osobnej slobody za účelom získania dočasného pocitu bezpečia, si nezaslúži ani slobodu a ani bezpečie". A my sme tu práve v tejto chvíli, keď sa rozhodujeme o tom, či k takémuto kroku pristúpime. A ja vás chcem, ctené plénum, požiadať, aby sme takéto veci neschvaľovali. Nielenže nemáme problém schváliť nejaké tie lehoty, ako som povedal, schváliť obmedzenie ďalších aktivít, ktoré sa môžu možno podľa legislatívy na Slovensku konať, ak krízový štáb ešte nerozhodol o tom, že zakázal ich konanie, ale nevstupujme takýmto bezprecedentným spôsobom do slobody každého jedného z nás. Nevstupujme takýmto spôsobom do základných ľudských práv obyvateľov Slovenskej republiky, nešírme ďalej paniku a hlavne, keď chceme bojovať proti tomu koronavírusu, tak zabezpečme hlavne to, aby boli tie základné hygienické podmienky dodržiavané predovšetkým tu v budove Národnej rady.
To znamená, na záver, skutočne v tejto chvíli nepovažujem za adekvátne takýmto spôsobom zasiahnuť do osobných práv každého jedného z nás. Nepovažujem za adekvátne, že toto vláda chce takýmto spôsobom urobiť, a žiadam vás, nepodporme takúto novelu zákona. Je to veľmi nebezpečné. Ideme tým za ten pomyselný rubikon a takouto cestou by sme sa vydať nemali ani v takejto krízovej situácii.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)