3. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel požiadať všetkých poslancov, ktorí tu prichádzajú s plamennými prejavmi na obranu demokracie, aby začali používať zdravý rozum. Riešime tu prípady, keď nakazení ľudia, ktorí majú byť v karanténe, sa pohybujú po krajine, sú nedisciplinovaní, nedodržiavajú ustanovenia a je dôležité ich vypátrať a vlastne dať im najavo, že vieme o nich. Že vláda o nich vie, že orgány, ktoré to riešia, vedia, kde boli. Vieme o prípadoch, keď vláda privážala ľudí na Slovensko zo zahraničia, zorganizovala im transport a oni sa v Prahe zobrali a zmizli, pretože sa im nechcelo ísť do karanténneho centra. Vieme o prípadoch lekárov, ktorí boli na lyžovačke v Taliansku a zatajili to. Toto sú práve prípady, ktoré Úrad verejného zdravotníctva rieši. Prosím vás, uvažujme logicky. Používajme zdravý rozum. Nezneužívajme to na politické ciele. Riešme to, čo naozaj je navrhnuté.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, uvedomme si, že o čom sa tu bavíme. Bavíme sa o základných ľudských právach a slobodách, ktoré nám ústava garantuje. To je jedna vec. Druhá vec je, pokiaľ si preštudujete ten návrh naozaj podrobne, tak zistíte, že sa tu nebavíme o lokalizačných údajoch, to znamená, kto sa kde pohyboval. Bavíme sa o súvisiacich údajoch komunikujúcich strán a bavíme sa tu o prevádzkových údajoch. To znamená, že tu sa ide spracúvať a idú sa uchovávať údaje o tom, kto komunikoval, s kým komunikoval, kedy komunikoval, ako dlho komunikoval. A týka sa to tak komunikácie telefónnej, ako aj mailovej, ako aj internetovej, to znamená IP adresy, to znamená e-mail, telefónov a ďalšie takéto údaje, ktoré sú výslovne vymenované v zákone. Ja naozaj nechápem, načo tieto údaje sú Úradu verejného zdravotníctva za účelom zabezpečenia ochrany voči koronavírusu.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek, musím uznať, že ste veľmi schopný rétor. Keby som vás počúval so zavretými očami a takou vypnutou predstavivosťou, tak možno by som vám aj uveril. Ale potom mi príde ten obraz, ako hádžete dlažobnú kocku na pani s kočíkom, a vaše slová o slobode a o nejakej elementárnej nejakej ochrane osobných údajov mi príde veľmi cez čiaru. Preto sa vraciam na zem a podporujem pani ministerku v jej návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak naozaj sa vráťme na zem a povedzme si pravdu. Samozrejme, ak chceme lokalizovať ľudí, ktorí majú byť v karanténe a chceme lokalizovať ich pohyb a či dodržiavajú karanténu alebo prešli hranice, je to v poriadku. Ale ja sa pýtam, vláda podľa tohto zákona plánuje sledovať iba, neplánuje sledovať iba pohyb všetkých ľudí, ale aj ich činnosti a kontakty. Pretože podľa paragrafu, momentíček, lebo nie som právnik, ale mám to tu napísané, podľa § 63 ods. 1 je jasne napísané, že ide sledovať prevádzkové údaje, ako, že ide prevádzkovať, prevádzkovať; prevádzkové údaje, to znamená, kto s kým telefonuje, ako dlho telefonuje, s kým esemeskuje, maily, komunikáciu. Je to neprimeraný zásah do základných práv ľudí a celého obyvateľstva. A ja sa pýtam, naozaj, naozaj mi množstvo ľudí píše a právnikov, či to je, či to je normálne. Pretože to nie je normálne, čo má esemeska alebo čo má telefonát spoločné s koronavírusom? Ja nerozumiem, ako sa to prenesie. A to, že napríklad pán poslanec Šudík povie, že môžme sledovať, koho chceme, ako chceme, nech vláda sleduje. No čo to je za prístup k ľudským právam, čo je to za prístup k slobode?
A ďalšiu vec poviem ešte. Ja som pred chvíľočkou bola medzi zamestnancami Národnej rady. Viete, ako tie dievčatá sa báli, keď sa dozvedeli, že tu môže byť niekto nakazený? Údajne, že je tu aj dáma, ktorá bola u gynekológa, ktorý má koronavírus. Ja sa pýtam, to nemali sme byť nejakým spôsobom otestovaní? Veď my ohrozujeme svoje rodiny, ohrozujeme tieto ženy a všetkých týchto zamestnancov v Národnej rade, celé Slovensko. Takže naozaj si myslím, že k tomu by Národná rada mala prijať nejaké opatrenia, a myslím si, že by to, mali by to byť opatrenia, čo sa týka možno nejakých možno testov, ale nie sledovania ľudí. Lebo s kým si budem telefonovať alebo písať, nákazu žiadnu neodstráni.
Ďakujem.

Pán poslanec Šudík, začnem vami. Vy ste mi povedali, že vláde treba dôverovať. No, dôverovať môžem frajerke, snúbenici, žene, ale vláde určite nie. Vládu treba kontrolovať, každého politika – aj mňa, aj vás – treba kontrolovať, netreba nám dôverovať.
Pán poslanec Kremský, vy ste ma tu chceli poučovať o používaní zdravého rozumu a hneď následne vám bolo odpovedané, že čo má spoločné so šírením koronavírusu to, keď niekto chce odpočúvať vaše hovory. To už jednoducho so zdravým rozumom nejakým spôsobom asi nekorešponduje. A hlavne, keď hovoríte, že tu zneužívame tieto veci na politické ciele a že tieto informácie nebudú zneužívané. Veď tu máte ľudí, ktorí priamo zneužívali informácie, ktoré nemali byť verejné. Tu sedí pán Grendel, ktorý má s tým bohaté skúsenosti. A potom sa nedivte, že nemáme dôveru voči tejto vláde a nechceme jej umožniť to, aby mohla takýmto bezprecedentným zásahom jednoducho špehovať svojich vlastných občanov.
Pán poslanec Žiak, vy ste mi povedali v podstate to, že by ste so mnou súhlasili, ale jediné, čo vám bráni v tom so mnou súhlasiť, je to, že som hádzal dlažobnú kocku. Chcem vás vyviesť z toho, z tej štyri či päť, či šesť rokov starej dezinformácie, z toho hoaxu, ktorý šíria práve liberálne médiá, ja som nikdy žiadnu dlažobnú kocku nehádzal. A keď nájdete také video, kde také niečo uvidíte, dám vám 10-tisíc eur tu na fleku pred všetkými. To znamená, nabudúce sa zdržte týchto nezmyslov. A keďže som teraz vyvrátil to jediné, prečo mi nemôžte veriť, dúfam, že budete proti tomu návrhu zákona.
Celkovo, drahí páni kolegovia, kolegyne, toto nemá spoločné s koronavírusom prakticky nič. Nepotrebujeme počúvať telefonáty, nepotrebujeme čítať esemesky, nepotrebujeme ukladať IP-adresy. Potrebujeme dbať a žiadať od obyvateľov Slovenskej republiky zodpovednosť, ale nie tým, že ich budeme desiť takým spôsobom, že im budeme jednoducho narúšať ich súkromie úplne bezprecedentným spôsobom.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. V podstate ono to tu zaznelo, čo najviac mi vadí, pani ministerka, v tom vašom návrhu zákona, to je presne ten čl. IV, a to je to, čo tu rozoberáme, že musíme sledovať ľudí. Ja vám položím otázku, na ktorú mi, ak chcete, tak nech sa páči, dajte mi odpoveď. Sledujeme ľudí cez telefóny, esemesky, možno mailové správy. Janka Vaľová správne tuná rozpráva, že čo má to spoločné so šírením koronavírusu. Tou hrozbou a nebezpečenstvom, kolegovia a kolegyne, pani ministerka, sme tu my, stopäťdesiati ľudia.
Prepáčte, pán podpredseda, na vás teraz chcem reagovať. Súvisí to ešte s vaším premiérstvom, ktoré ako bolo. Ja som vás pozorne sledoval, ako ste prijímali tieto opatrenia. My máme v rodine, v našej rodine máme veľa lekárov. My sme v tej prvej nárazníkovej línii z našej rodiny. Nebudem tuná menovať, koľkých ich tu máme. Neodťahujeme sa od toho. Ja som riaditeľom hospicu. Ja odtiaľ idem k zomierajúcim ľuďom. Ja keď dneska neskončím, tu jak, pán kolega, to navrhujete na zajtra, dobre, však v poriadku, budem tu k dispozícii, ale ja potenciálne som hrozbou pre tých ľudí, ktorí tam sú. To je riziková skupina. Ak by ja som dovliekol ten koronavírus odtiaľ domov, a teraz my všetci sa rozpŕchneme po celom Slovensku, my tou hrozbou sme.
Pani ministerka, na vás je tá otázka, vrátim sa potom, prepáčte, ešte aj k pánu, k pánu predsedajúcemu. Keď som sledoval tie opatrenia, no, musím povedať takto, naozaj prichádzali včas a boli dobré až po jeden moment, kedy som si tak uvedomil a, samozrejme, po vojne všetci sme generáli, ale ja som bol ešte pred tou vojnou a keď sa prijalo opatrenie to, a to bolo v utorok, v stredu už v plnej miere sa ako premietlo, ja ako praktizujúci kresťan katolík, tak trochu ma zabolelo tá vec a vypočujte si to napriamo, nebudem to hovoriť poza chrbát, že sme zavreli ako jedno z prvých kostoly. Zostali nám športoviská voľné, krčmy, všetky tieto veci, kde sa ľudia ako stretávajú. Kostol mal byť jedno z posledných opatrení, kedy sa zatvára.
Príklad uvediem susedné Poľsko, dodnes nemajú kostoly zatvorené. V priemere na počet obyvateľov je tam o polovicu menej infikovaných ľudí ako u nás. V priemere na počet obyvateľov, podčiarkujem, lebo Poliakov je viac. Čo sa mi páčilo, KBS-ka v susednom Poľsku prijala opatrenie také, že nie zavreli kostoly, ale, naopak, zintenzívnili počet svätých omší. Čo to znamená? No, bežne cez týždeň nie je toľko ľudí v kostoloch, ako sme tu my v tejto Národnej rade. Keď by bolo viac tých svätých omší, menší počet ľudí sa stretne.
Pán predsedajúci, chcem vám povedať to, prepáčte mi to, že som taký otvorený, ale chcem vám to povedať, vážený pán premiér, že proti koronavírusu ak by sme bojovali len svetskými zbraňami, je to veľmi, veľmi málo. My musíme zapojiť tu aj tie duchovné zbrane. Slovensko zhruba, to bolo podľa posledného sčítania ľudu, myslím, že je to, viac než 70 % ľudí hlási sa ku kresťanstvu. Samozrejme, nechcem podceňovať opatrenia svetské. Ale aby sme účinne bojovali proti koronavírusu, aby sme zapojili rovnako jak svetské, tak aj duchovné zbrane, ale nemôže; zbrane v úvodzovkách; ale nemôže to byť tak, že kostoly sú tie, ktoré sa zatvárajú ako prvé. V Poľsku, pokiaľ mám tú informáciu, tie kostoly dodnes nie sú zatvorené.
A na pani ministerku otázka: Keď chceme všetkých ľudí takto sledovať, ja, kolegovia, vám to otvorene rozprávam, kvôli tomuto článku z návrhu zákona, sú tam dobré veci, nieže nebudem hlasovať za tento návrh, ale ja budem hlasovať proti nemu. Jedine ak by ste, pani ministerka, ten bod vyňali. A ja vám položím otázku takú: Čo s ľuďmi, teraz ťukáte do telefónu, vy ten mobil máte. Ale sú ľudia na Slovensku stále, ktorí tie mobily nemajú. Ako ich budete sledovať a ako prijmeme tieto opatrenia? Sú tu marginalizované skupiny, ktoré si dovolím povedať, že sú vysokým rizikom šíriteľa koronavírusu, akými sú napríklad bezdomovci. Ako ich budete sledovať, pani ministerka? Mysleli ste na to? Nerobme tuná tieto veci, lebo zatiaľ nie je dôvod na to, aby my sme ľudí obmedzovali v ľudských právach a vlastne sa dostávali kvázi aj do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky.
Pán Osuský, keď to tu spomínal, že jemu to nevadí, že ho sledujú, že ho počúvajú, že ho fotia a tak, no, každý sme nejaký iný a mne to vadí. A použiť nejakú biblickú vetu, že "čistému je všetko čisté", neviem, že kde to je napísané v Biblii, neviem. Možnože sú tie texty, ale keď je to vytrhnuté z kontextu, ale v tej chvíli ja vám skúsim aj biblicky odpovedať. Pán Osuský, poznáte príbeh o Sýrčanovi Námanovi? Bol to človek, ktorý bol čistý? Poznáte alebo nie? Poznáte, kývete, že poznáte. Ako je možné, že takýto čistý človek, ktorý bol veliteľ sýrskych vojsk, odrazu bol nečistý? Bol malomocný a prichádza do Judey alebo do Palestíny, hej, a prichádza za prorokom Elizejom. On ako taký čistý, ako taký veliteľ vojsk, to aj pani ministerka alebo vláda, alebo my všetci môžme sa tváriť, že sme čistí. Neverme tomu, nenaleťme na to, vážení kolegovia, lebo ani poslanci Národnej rady nemáme imunitu takú, že nás sa koronavírus nedotkne. Nikto z nás to nemôže hovoriť. A tí, ktorí ste si najviac istí, ktorý to najviac podceňuješ a pyšne sa takto správaš, možno budeš práve ty, ktorý padneš prvý.
Pani ministerka, nemyslím si, že toto je dôvod, aby sme tu pri tejto situácii, aj keď ju vnímam, že je veľmi vážna, nechcem ju podceňovať, aby my sme sledovali tuná týchto ľudí. Ja som chcel dať jeden z návrhov, a to bol ten, my sme si schválili rokovací poriadok, aby v tomto krízovom režime a pri tej hrozbe šírenia koronavírusu aby aj adekvátne tomu sa upravil rokovací poriadok. Možnože dnes, ak dnes nikto v sále nie je infikovaný, to nevieme, to naozaj nevieme, kto to môže povedať s istotou, môžte zdvihnúť ruku, kto sa takto cíti, nech sa páči, to nevieme, ale aby sme tomu predchádzali a čo treba, k tomu prispôsobiť. To nie je, pani ministerka, len váš návrh zákona. Ale tu aby sme chránili aj poslancov Národnej rady a tým pádom aj celú Slovenskú republiku.
Ja som si v lavici napísal takú poznámku, pani ministerka, ste to tam spomenuli, že chýbajú v justícii, chýbajú rúška a podobne, tieto veci. Pripúšťam to, áno, lebo my sme v tej hystérii, všetko sme vykúpili. Ale to nielen v justícii, my sme v zdravotníctve, nebyť tých zásob, ktoré máme, my takisto nemáme rúška. A dovolím si povedať, že zdravotnícke zariadenia, lekári, zdravotné sestry, obslužný personál, ktorý slúži stále ako verne týmto ľuďom všetkým, ktorí sú chorí, neni to jednoduché, nie každý to rovnako psychicky zvláda.
Ja môžem povedať, že pred troma týždňami, keď som s dievčatami rozprával, a to nebola tá situácia taká, tak jedna z tých mojich kolegýň, bola to nedeľa, krátku poradu som zvolal, vyhŕkli jej slzy do očí a hovorí: "Pán riaditeľ, ale ja mám malé deti." A ja som jej čo na to odpovedal? Viete, možno som to tak povedal suverénne. Môžte sa niektorí smiať, čo vám poviem: "Nebojte sa, lebo nikto z vás nezomrie na koronavírus. Nikto z nás na koronavírus nezomrie." To som hovoril svojim kolegom, svojim kolegyniam. Odkiaľ mám tú istotu? Ak by som to hovoril sám za seba, bol by som veľmi pyšný a sebavedomý človek, že odkiaľ to beriem. Ale nehanbím sa tuná priznať k tomu, že ja som od detstva bol vedený k úcte Matke Božej a som vychovaný bol tak a už mám nejaké tie roky, a preto opierajúc sa o pomoc Panny Márie, sedembolestnej patrónky Slovenska, povedal som túto vetu: "Nebojte sa, nebojme sa, nikto z vás, nikto z nás nezomrie, pretože budeme sa modliť a prosiť Matku Božiu, aby nás ochraňovala."
Ja tú Matku Božiu prosím, aby nás ochránila všetkých pred tým koronavírusom a tou pandémiou, ktorá tuná naozaj nám hrozí, aby nešla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musím vás upozorniť, že vypršalo desať minút určených na vaše vystúpenie. Takže musím vás upozorniť, že ste skončili s prejavom.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Prepáčte, ja som si to nevšimol. Chcem len povedať na záver, nech Boh chráni našu krajinu pred všetkými týmito hrozbami a Matka Božia nech je tá, ktorá nás sprevádza a nás ochraňuje aj pred koronavírusom. Boh vám žehnaj, kolegovia!
Ďakujem.

Pán poslanec, ty už si tu sedel v týchto parlamentných laviciach a my všetci vieme, že si človek z praxe, staráš sa o množstvo naozaj chorých ľudí a podobne. Správne si poznamenal, čo s marginalizovanými skupinami, čo s bezdomovcami. To sú veci, ktoré vôbec možno alebo málo tieto opatrenia zasiahnu.
Ďalej sa chcem spýtať: Nie je to ohrozenie nás všetkých? Všetci nosíme rúška. Spýtal sa niekto, keď sme šli do Národnej rady, či sa niekto nestretol s človekom, ktorý bol nakazený? Lebo ja to počúvam na chodbách bežne, že pani poslankyňa bola u gynekológa, ktorý je nakazený a tak ďalej. Spýtal sa to niekto? Ako Národná rada zabezpečila; nie o nás, ja som naozaj vošla tuná do kancelárie a tie ženy sa na mňa pozerali a hovoria: "Preboha, my tu všetky ochorieme, lebo vlastne vy tu zasadáte, vy tu momentálne ste." Tak sa pýtam, možno, ja neviem, ale zamyslite sa aj, pán podpredseda, teraz predsedáte schôdzi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ale reagujte, prosím, na rečníka.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ja reagujem. Aké opatrenia prijmeme kvôli našim rodinám, kvôli našim deťom a už aj preblesklo médiami, že sa hovorí, že je tu koronavírus. Tak myslím si, že aspoň sa spýtať, že kto tu je rizikový, a ten, kto je rizikový, by ani nemal prísť do parlamentu.
A spýtam sa aj pani ministerky naozaj, či je to pravda, že § 63 ods. 1 písm. c) budeme zisťovať prevádzkové údaje v tomto zákone, budeme zisťovať, kto ako dlho telefonuje, esemeskuje, lebo je to tam jasne napísané, to znamená, kto s kým koľko telefonoval, aké má kontakty. Lebo je to naozaj neprimeraný zásah do základných práv obyvateľov a vláda nesmie sledovať pohyb všetkých ľudí, aj keď rozpráva, že je to v rámci zdravia, ich kontakty, ich maily a podobne, lebo sa to zneužije. Veď z utajovaných spisov sa vynášali veci novinárom. Veď zajtra môžu vyniesť a ministerstvo zdravotníctva, úradník povie, že dotyčná osoba má taký a taký zdravotný problém a rozprávala si o tom s tým a s tým lekárom. Veď to sú nebezpečné veci. Naozaj si to uvedomujme a aj v takejto situácii musíme mať zdravý rozum.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne. Takisto by som chcela vyjadriť podporu tomu, že nám všetkým ide o zdravie občanov, zdravie, o tých najzraniteľnejších, ale je veľmi dôležité, aby sme neexperimentovali so spôsobmi, ako zabrániť šíreniu tejto nákazy, ale aby sme sa držali aj príkladov dobrej praxe, pretože tu máme krajiny, ktoré sa veľmi úspešne popasovali s týmto vírusom už v prvých dvoch-troch týždňoch šírenia tejto nákazy. Takýmito krajinami sú napríklad Singapur a Taiwan, kde práve jedným z nástrojov, ako bojovať proti tejto nákaze a šíreniu a monitorovaniu všetkých tých, ktorí prišli s touto nákazou, pomohla takáto aplikácia a takéto technické riešenie. Čiže netvárme sa, že vláda tu prichádza s nejakým prelomovým návrhom, pretože sa snažíme kopírovať to, čo v iných krajinách bolo účinné a napomohlo k, samozrejme, záchrane ľudských životov a eliminovaniu tejto nákazy.
A čo chcem podotknúť, je, že v rámci tohto návrhu to nie je len nejaké bezbrehé a ničím neoprávnené otváranie priestoru na sprístupňovanie údajov, ale tento návrh zákona poskytuje aj záruky. Hovorí o presne vymedzenom období v čase mimoriadnej situácie, v čase núdzového stavu. Hovorí presne o úrade, ktorý bude mať prístup k týmto informáciám, to je Úrad verejného zdravotníctva. Hovorí o jednom účele, pre ktorý je určený. To je ochrana života a zdravia. A takisto v žiadnom prípade nehovorí o obsahu telefonátov alebo správ, ale hovorí o metadátach, kto sa s kým kde vyskytol. To vieme podľa telefónu veľmi ľahko zistiť, takže nikto nebude môcť, ako to dnes sledujeme v niektorých prípadoch, tvrdiť, že nebol v Taliansku na lyžovačke, keď vieme z telefónu zistiť, že tam bol. Takže je to naozaj v záujme zdravia a nie je to žiaden experiment, pretože v krajinách, kde sa to podarilo, to bolo veľmi úspešné. (Potlesk.)

Pán poslanec Kuffa, dovolím si citovať: "Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté. Ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené. Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú. Sú odporní, neposlušní a neschopní nejakého dobrého skutku." Toľko citát.
Druhá vec, ktorú by som len tak na margo vášho vystúpenia, ktoré mierne pretiahlo desať minút, chcel pripomenúť váš návrh, ktorý na moje veľké počudovanie prehltla táto snemovňa, o tom, že sa máme limitovať na dve minúty a najviac 30 sekúnd k tomu. Stihli ste o 400 % prekročiť to, k čomu ste túto snemovňu vyzvali a zaviazali. To len tak na margo iného o pití vína a kázaní vody.
A chcem povedať, že pokiaľ ide o to, "čistému je vše čisté", nie je to dôkaz nejakej pyšnosti. Jednoducho slušný občan, ktorý si napríklad v tejto situácii uvedomuje, že nemá ohrozovať konaním takým a takým ľudí okolo seba, môže o sebe povedať, že je čistý. Občan, ktorý nemá čo tajiť v kontaktoch, s ktorými telefonuje alebo esemeskuje, na ňom nie je nič zvláštneho a zavrhnutiahodného, takí by mali byť všetci. (Zaznievanie gongu.)
To znamená, tieto dramatické výzvy na obhajobu súkromia ma v konečnom dôsledku dovedú k tomu, že by sme tu hádam mali brániť aj právo občana Kočnera písať si v Threeme s kdekým, lebo je to predsa jeho sväté ústavné právo. Ja si, naopak, myslím, že je dobré, aby ľudia žili tak, aby sa nemuseli báť, aby niekto ich Threemu čítal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Áno, správne ste povedali, my sme hrozbou, práve my stopäťdesiati. Čo tak urobiť testy pre všetkých tu v tejto budove? Potom pri prípade hoci jedného prípadu ostatní šup-šup do karantény a po dvoch týždňoch môže zákonodarný zbor fungovať; tí, čo sú zdraví, lebo všetci asi neochorejú.
A veľmi správne ste podotkol zakázanie svätých omší, zákaz prijímať telo Božie je hriechom proti ľudskej duši, proti presvedčeniu. A pripomenul by som vám zázrak trnavskej Matky Božej, kde sa po modlitbách pred pár stáročiami zastavila veľká epidémia. Je to naozaj zvláštne, že my tu sedíme stopäťdesiati plus cirka 200 zamestnancov, neviem presne, koľko ich je, sedím tu ja, lebo musím, ale do kostolíka, kde sedí 20 ľudí, nemôžem ísť na spoveď a ani na prijímanie.
Ďakujem za slovo.