40. schôdza

Ďakujem. Ja chcem kolegovi Rašimu poďakovať za jeho prejav, ktorý bol veľmi fundovaný, odborný, bez nejakých zbytočných politických ťahaníc a škriepok a tak ďalej.
Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby si predkladatelia to možno ešte raz všetko vypočuli, lebo tie, tie poznámky sú strašne dôležité, strašne dôležité, lebo raz príde ten odpočet toho, čo sa tu vytvorilo, a raz sa pozrieme na to všetci, neni to akože nejaká, nejaké, nejaká hrozba, ale raz všetci sa budeme chcieť vidieť, aký to malo celé zmysel.
A naozaj veľmi silne cítiť, že to celé až taký veľký zmysel nemá, aspoň to v súčasnosti tak vyzerá, pretože je jednoznačné, že všetky tie úlohy, ktoré tento budúci inštitút bude mať, všetky sa už teraz robia alebo sa môžu robiť, ak ich treba rozšíriť na rôznych sekciách ministerstva zdravotníctva, ktoré boli v kope ako Inštitút zdravotnej politiky alebo Inštitút zdravotníckych analýz.
Takže ja ten príhovor ešte raz extrémne oceňujem a ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán MUDr. Urban, áno, vy ste to pomenovali veľmi jasne. Je nedostatok peňazí, nedostatok peňazí v zdravotníctve je chronický pre celú Európu, to nie je len problém Slovenska, to je naozaj problém všetkých krajín aj preto, že nové lieky a nové technológie idú vždy rýchlejšie ako zdroje, ktoré idú do systému. To je, to je úplne normálne. Aj v Amerike s tým majú problém, všade. A ide tam peňazí do zdravotníctva oveľa viac.
Ale naozaj tou prioritou by sa malo okrem COVID-u venovať všetkému ostatnému, lebo potom sa nám stane to, že nám, pacientov liečime na COVID, ale pritom nám umierajú tie ďalšie a ďalšie stovky na iné ochorenia, ktoré kvôli obmedzeniam COVID-u nestíhame liečiť, a každé euro sa na to hodí a aj tieto peniaze. A keď si všimnete, keď niekto definuje nejaké problémy v segmente zdravotníctva, no HTA nespomenuli ani odborníci, ani pacientske organizácie.
A, pán poslanec Baláž, keď vieme, čo ten inštitút HTA, má robiť, keď vieme, že to začnú robiť len ľudia, ktorí už teraz na ministerstve zdravotníctva robia, keď už vedia, čo vedia robiť lepšie okrem toho, ako to ministerstvo robí teraz, tak už na to naozaj netreba vytvárať zvláštnu inštitúciu. Treba ich dať na jedno poschodie, na jeden organizačný útvar, možno ich podporiť ešte finančne, nech si nejakých ľudí nájdu z terénu a nech sa do toho pustia. Keď majú problém, že v kategorizačnom procese niečo nie je v poriadku, nech to okamžite napravia, a zajtra to môže fungovať s takým istým benefitom, ako má priniesť nový úrad, ale bez toho, aby sa zvýšili nároky na finančný rozpočet. A nebudú sa ani musieť ísť hľadať extra zdroje na tento úrad v rámci štátneho rozpočtu, pretože akékoľvek extra zdroje pre akékoľvek ministerstvo bývajú vždy v štátnom rozpočte problém a môžu ísť tieto ušetrené prostriedky na liečbu a diagnostiku našich pacientov. Praktický a realistický návrh, len ho treba urobiť.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ja sa pokúsim tak stručne zhrnúť logiku toho, o čom teraz vedieme diskusiu, a to je vzniku nového inštitútu v rámci zdravotníctva, ktorý ako keby mal sa stať nejakou garanciou toho, že sa na Slovensku bude kupovať efektívne, že sa budú kupovať na naše disponibilné zdroje tie najlepšie technológie, ale nedá mi trošku skritizovať ten základný úvod, ktorý pani Cigániková uviedla.
Nemyslím si, že je dobré povedať o inštitúte, ktorý má vzniknúť, že jeho úlohou je určiť, že kto dostane liečbu a kto liečbu nedostane, pretože už len marketingovo toto neznie dobre. Keď nie... už tá nálepka toho, že má vzniknúť nejaký inštitút, ja úplne chápem toho, že sú zdroje obmedzené, to znamená áno, je to tak, že, asi ste chceli povedať, že nie každý z pohľadu výdavkovej stránky v zdravotníctve má hodnotu toho, že aby sa liečila jeho choroba, lenže každý, kto tú chorobu má, si myslí pravý opak.
To znamená, áno, zdravotníctvo je ten sektor, kde neexistuje niečo také, ako je možno efektívna liečba, pretože každá liečba predstavuje náklad, ktorý automaticky je vždy deficitný. Tieto reči o tom, keď napríklad niekto vytýka najväčším slovenským nemocniciam, ktoré robia najkomplikovanejšie operácie, a následne sa aj odvolávajú riaditelia a, pán minister Krajčí, aj vy ste odvolali riaditeľa, že mal deficitné hospodárenie, tak mi povedzte, ako môže mať nejaké oddelenie, kde sú, kde sú autonehody, kde sú ťažké, kde sú ťažké úrazové stavy, ako tie operácie môžu skončiť tak, že to oddelenie nie je deficitné a nie je dlhodobo deficitné. To znamená, áno, všade na svete zdravotníctvo je deficitné a je spoločenská zhoda povedať si, že do akej miery, výšky HDP sme ochotní ten deficit nastavovať.
No a vy ste teraz prišli s iniciatívou z nejakého inštitútu, ktorý napriek tomu všetkému vzletnému, čo okolo toho sa hovorí, zaváňa tým, že jednoducho sa zmení možno iba na nejakú lobistickú organizáciu, ktoré, ktorá bude určovať na Slovensku nejaké trendy, ale trendy by mal určovať predovšetkým rezort zdravotníctva a nemalo by byť vytvárané nejaké, nejaké duplicitné riadenie alebo vytváraný nejaký chaos. A ja si myslím, že táto inštitúcia napriek všetkým tým pekným rečiam ten chaos proste prinesie.
Po prvé každý jeden minister príde a povie, že aj on logicky potrebuje nejakú takúto inštitúciu, pretože, pretože ja teraz sa divím, že, že nebudú atakovať poľnohospodári, že nebudú atakovať zamestnanci v školstve svojich ministrov, že a prečo nám nedáte tiež inštitúciu, ktorá bude to najmodernejšie a najefektívnejšie na Slovensku presadzovať. Jednoducho tomu sa nebude dať zabrániť. To, to proste príde k tomu, pretože tí ministri teraz budú v porovnaní s týmto návrhom vyzerať, že buď nebojujú za tých svojich ľudí, alebo nebojujú za tie svoje rezorty, alebo proste nejdú, nejdú s najmodernejšími technológiami, takže to je prvá vec.
Druhá vec, problém tohto inštitútu bude ten, ako som už vo faktickej poznámke označil, že jednoducho príde k spochybneniu autority ministra. Jednoducho pár ľudí urobí nejaký záver a teraz, teraz nedá sa úplne zabrániť tomu, že do akej miery, naozaj či už subjektívne, alebo objektívne, tí ľudia nebudú presadzovať nejakú vlastnú víziu zdravotníctva, ktorá nemusí mať žiadnu oporu v politickej línii toho ministra, ktorý, ktorý tam bude. Niektorý minister zdravotníctva príde a povie, že jeho priorita je navyšovať platy v zdravotníctve napríklad, a tento inštitút povie, že nie, prioritou by malo byť, ja neviem, vymaľovanie budovy. No a teraz sa dostanú do, do sporu a výsledok bude ten, že automaticky minister, ktorý bude v nejakej, v nejakej opozícii k tomuto inštitútu, ktorý tak vznešene znie, že stráži vlastne hodnoty v zdravotníctve, tak automaticky začne dostávať nálepku, ako keby nebol, nemal záujem presadzovať efektívne a dobré riešenia pre zdravotníctvo, takže to je proste ten druhý problém, ktorý, ktorý podľa mňa nevie nejak symbioticky spolu, spolu fungovať.
No a tretia vec je, že naozaj vytvára to chaos vo viacerých veciach.
Po prvé hovoríme o tom, že inštitút by mal určovať vlastne, že kto akú dostane liečbu. Ja si myslím, že tento rozsah na konci dňa dnes určujú zdravotné poisťovne, pretože ony majú nejaký balík, ktorý, balík peňazí, ktorý vyzbierajú, majú nejaký balík peňazí, ktoré dávajú naspäť do systému, no a teraz keď jednoducho sa dostávajú do toho, že ten balík vo výdavkovej časti by mal byť väčší, ako je to pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni častokrát, tak sa stretávame s tým, že to vždy deficitné a štát to musí dofinancovávať.
Druhá vec, ktorá určuje, ak tento inštitút má, má hovoriť, ako má vyzerať verejné obstarávanie, na to máme Úrad pre verejné obstarávanie. Pokiaľ hovorí tento inštitút alebo bude hovoriť, že ktoré riešenie najviac ušetrí finančné zdroje, tak sa opäť vrátim k doteraz takému najliehavevejšiemu prípadu, ktorý máme dnes, a ten prípad hovorí, v Bratislave obchvat zabudli napojiť na hlavnú diaľnicu. Ten obchvat stojí miliardu a možno s tým napojením na diaľnicu by stál 1,1 mld. My sme ušetrili 100 mil. tým, že sa to nenapojilo na tú diaľnicu. To, že ten obchvat nemá žiaden význam teraz, to je druhá vec, ale úrad, Útvar pre hodnotu za peniaze môže povedať, že vlastne ušetril 100 mil., a povieme si, že malo to význam, malo to zmysel.
To znamená, to, tu sa nedá oddeliť to, že ten politický význam toho celého je veľmi proste diskutabilný, ale som rád, som rád a nestávalo sa to často, že ste počúvali naše výhrady v opozícii. Pani, pani Cigániková prišla s návrhmi, ktoré idú dobrým smerom, ale ja si myslím, že tá, tá logika ako taká celého tohto riešenia jednoducho nie je dostatočná na to, že proste ten, ten útvar podľa mňa nesplní žiaden tento cieľ, ktorý si stanovuje.
A to, čo ma prekvapilo a čo uznala v podstate aj pani Cigániková, keď predkladala tieto zmeny, že kapacity ľudské na Slovensku, nepredpokladáte, že nájdete, ktoré budú robiť v tomto inštitúte, preto ste to otvorili, že vlastne zamestnancom toho inštitútu môže byť aj cudzí štátny príslušník, však to je v poriadku, sme v Európskej únii, no len potom sa dostávame vlastne do tej polohy, že, že vlastne ten inštitút začne len prekladať tie analýzy, ktoré v zahraničí sú, čo, čo v podstate už dnes sú vytvorené dokumenty.
A druhá vec je, že tí ľudia sem ani len neprídu robiť za tie platy tabuľkové, ktoré tu sú. To znamená, že ak niekto príde zo zahraničia robiť za tie platy, ktoré tu sú, tak by vám mali svietiť všetky kontrolky, že prečo tí ľudia sem idú zo zahraničia robiť za tie tabuľkové platy. A ja sa chcem opýtať, ako potom chcete riešiť konflikt záujmov, že vlastne sa naozaj z toho len stane nejaká predĺžená lobistická organizácia, kde niekto si povie, že dobre, ponesiem riziko, veď na druhej strane cez ten lobing presadíme oveľa viac.
A keď to chcete riešiť inak, že, že im budete musieť dať 10-20-tisíceurové platy, lebo také sú sadzby takýchto odborníkov v zahraničí úplne bežné v takýchto veľkých farmafirmách, tak ako na to prídu zamestnanci dnes na ministerstvách, ktorí na iných ministerstvách plnia presne túto istú úlohu a robia to za tie tabuľkové platy, ktoré tu sú? Takže to vidím ďalšiu, ďalšiu kolíziu medzi tým, čo sa deklaruje a čo reálne sa dá uskutočniť.
Takže ja si myslím, je to šité, šité horúcou ihlou, ako ja vás chápem, že sa to dá ľahko prezentovať, znie to veľmi honosne, že ten inštitút ako znie. Bude sa ľuďom chvíľku rozprávať, že aké budú jeho všetky prínosy, no len, už keď to raz vznikne, tak už ja nesúhlasím s tým, čo sa tu aj povedalo, že viete, ak sa to neosvedčí, sa to zruší. Podľa mňa sa to nezruší, lebo ak sa to, ak by sa to malo začať rušiť, tak, samozrejme, že ak by, bude sa to rušiť preto, lebo sa možno naozaj zistí, že to je taká sofistikovaná lobingová organizácia. Potom niektorá garnitúra politická si povie, že, že stačilo, rozpustíme to, no a už v logike veci bude, že potom začne tlak, že prečo sa to rozpúšťa. Vy máte problém s tým, že, že nechcete šetriť peniaze napríklad v zdravotníctve. Takže to bude, proste vzhľadom na to, ako dnes to funguje, vzhľadom na to, aké kapacity na tých ministerstvách máte.
Štvrtú vec, ktorú spomínate, že má to byť poradný nejaký orgán, tak sa pýtam, potom čo zo zákona bude už zakázané mať poradcov ako minister, lebo je tu nejaká takáto inštitúcia, to znamená, preberie to automaticky funkciu nejakého oficiálneho poradenského útvaru.
Takže z tohto pohľadu ja podporím, ako som povedal, návrhy pozmeňujúce, pretože idú dobrým smerom, ale nepodporím ten inštitút, pretože neverím proste v logiku toho, že sa to dá takto realizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec si povedal, že ľudia, ktorí sú chorí, chcú, aby boli liečení. Samozrejme, každý, kto je chorý, tak sa na to ináč pozerá, chce, aby bol liečený, a je mu úplne jedno, koľko tá liečba stojí. Povie, že platil som celý život poistné alebo zdravotné, tak teraz chcem, aby sa mi to vrátilo, a nevidí dôvod, prečo by tak nemalo byť.
Ale viete, čo je ešte horšie? Rodičia, ktorí majú takto choré deti a počúvajú, ako my tu hovoríme, že ideme sa rozhodnúť, že ktoré deti liečiť a ktoré nie. Ako sa tí môžu k tomu stavať? Ja som sa stretol s viacerými prípadmi, kde sme robili rôzne zbierky, aby sme zachránili takéto deti, možno boli také tri na Slovensku, štyri. A podarilo sa nám to, stálo to možno pár miliónov.
Ale viete si predstaviť, keď sa to nahá tak, tie rozvrátené rodiny? Koľkokrát odchádza jeden z partnerov a naháva to na toho druhého. Ja si myslím, že keby sme zachránili tieto rodiny a tieto deti, tak udržíme aj tie rodiny a nedochádza k rozpadu manželstva a má zasa náklady pre štát, lebo tie matky väčšinou, bohužiaľ, niekedy sa stane, že aj matka odíde, ale väčšinou tie matky ostávajú samé. Potom tí ľudia, keď za nimi chodím, hovoria, že farmafirmy zarábajú miliardy - oni to tak berú - a my nemáme pár miliónov na záchranu štyroch ľudských životov, štyroch detí na Slovensku. No čo im na to poviete? A potom nás počujú v Národnej rade, ako hovoríme, že excelovská tabuľka rozhodne, že či zachránime to dieťa, alebo nie? Ja si myslím, že nemôžme všetko brať za peniaze, a hlavne keď sa týka detí, preto by som nebol rád, aby sme sa vybrali touto cestou, a vždy sa snažili nejako pomôcť, či už zbierkou, či už s poisťovňou, či už nejakým lobingom u farmafiriem, alebo priamo štátom, nech to zaplatí. Ja si myslím, že hovoríme tu koľkokrát, že každej... na každom ľudskom živote záleží aj na týchto detských životoch záleží. Tak skúsme sa na to pozrieť niekedy aj z tej strany tých rodičov, aký majú život, keď sa starajú o tie deti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Taraba, povedali ste viacero vecí, z ktorých vyplýva, že nie úplne rozumiete fungovaniu zdravotníctva ako takého, resp. toho HTA inštitútu. Len k niektorým z nich.
Spomenuli ste, teda že nemocnice, neviete si predstaviť, ako nemocnica môže byť nie deficitná, to znamená, že ako nemocnica môže byť s vyrovnaným rozpočtom alebo v zisku. A také nemocnice sú, sú všade vo svete, sú dokonca aj na Slovensku. Ja, ja, naopak, si zase neviem úplne predstaviť, prečo by nemocnice nemali byť ziskové, resp. s vyrovnaným rozpočtom. Zdravotníctvo je taká háklivá téma, že sa častokrát obracia proti aj zdravému rozumu v zmysle, že aj v manažmente nemocníc platia predsa pravidlá slovenského rozvojového manažmentu, ak tá nemocnica je dobre manažovaná v zmysle, že má dobre nastavené procesy, že sa v nej nekradne, že tomu riaditeľovi záleží na tom, aby tá nemocnica bola dlhodobo udržateľná, ak štát nastaví správne pravidlá, aby tie peniaze zo zdravotného poistenia prichádzali na tie zákroky, na ktoré má pacient nárok, tak nie je jediný dôvod, aby tá nemocnica nebola zisková.
Rovnako ste povedali, teda že zdravotníctvo je všade na svete deficitné. Deficit vzniká vtedy, keď nejaká inštitúcia, organizácia alebo oblasť presiahne svoj rozpočet, nie je pravda, že všade vo svete je zdravotníctvo deficitné. Je pravda, že zdravotníctvo ako všetky ostatné verejné politiky získava peniaze od nás ľudí, ale nie teda že je deficitné. Opäť je to vec správneho manažmentu a správneho riadenia.
Hovoril si o HT agentúre, ako lobistickej skupine, ktorá príde lobovať, spochybňovať, teda že bude spochybňovať autoritu ministra, ale keby ste si ten návrh prečítali podrobne, tak by ste zistili teda, že ak minister, resp. komisia, ktorú má ministerstvo ako poradný orgán a minister ako poradný orgán, nebude súhlasiť s odporúčaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán Lehotský, tak po prvé ja som nepovedal slovo, že nemocnica nemôže byť deficitná, samozrejme, že, samozrejme, že tie nemocnice, ktoré vám vyberajú znamienka a takéto trápne ambulancie, tak tie vedia byť veľmi ziskové. Ja som povedal, že oddelenia, ktoré robia tie najnáročnejšie operácie, nevedia to robiť v zisku.
Jak to chcete robiť v zisku, keď vám tam donesú po autonehode niekoho, ktorého zoškrabávali niekde zo stromu, a zdravotná poisťovňa im preplatí, ja neviem, milión euro a na záchranu toho ľudského života to stojí 1,5-2 mil. Môžete ísť teraz na Kramáre, môžete ísť do Ružinova, môžete ísť na tie oddelenia, na tie najnáročnejšie a choďte tieto teórie vaše vysvetľovať tam tým lekárom a sa veľmi dobre dopočujete, ako sa preplácajú na Slovensku výkony. Takže tieto vaše reči o, o vyrovnanom financovaní, tak môžete ísť učiť niekde inde.
A áno, trvám na tom, že každé zdravotníctvo je deficitné, už z logiky veci, máte niektoré áno, modely, ako v Spojených štátoch amerických, kde, kde za pôrod zaplatíte v cashi popri zdravotnom poistení ešte 7 000 euro dodatočne, tak ako, samozrejme, také modely deficitné nie sú. Ale logika každého poistenia je to, že sa vám môže stať nehoda alebo zdravotná udalosť, ktorá je niekoľkonásobne drahšia, ako vy do toho systému dáte.
Takže ja ani nesúhlasím s tým, že platil som celý život zdravotné poistenie, tak mi vrátite, čo som dal, pretože logika poistenia je tá, že ak som aj platil povedzme za celý život dokopy, ja neviem, keď to zrátate, 10-tisíc, tak vy máte nárok, to je poistenie, to je pravdepodobnosť, vy máte nárok požadovať, aby akákoľvek choroba, ktorá vás stretne, aby ste dostali adekvátnu liečbu. A čo iné to potom je ako deficit?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem reagovať teda na niektoré veci z rozpravy, začnem pánom Tarabom, nech, nech naviažem.
Pán kolega, vy, vy ste niekedy, že v tých ekonomických veciach taký, že dosť príčetný, no sa strašne čudujem, že v tých osobných slobodách ste inde, ale vy, vy triafate veci, úplne vás počúvam a rozumiem aj vašim obavám, aj vašim slovám. Uznávam, veľmi oceňujem, že v opozícii sa netvárite, že máme nekonečno veľa peňazí a že chápete, že, že ten rozpočet je obmedzený a musíme sa snažiť s ním hospodáriť tak, aby sme naozaj tých, čo to najviac potrebujú, zachraňovali. No, ale teraz sa chcem venovať tomu, čo ste povedali.
Hovorili ste o tom, že budeme, že v podstate minister, ja keď by som bola ministerka, aj vy keby ste, akýkoľvek minister, bude v konflikte s tou inštitúciou, keď bude chcieť urobiť niečo iné. Po prvé Tomáš Lehotský to nestihol dopovedať, ale chcel povedať, nemusí prijať to rozhodnutie, čiže áno, máte pravdu, on, to ste aj tým chceli povedať, že on, niečo HTA-čko odporučí a minister urobí iné a už je problém, lebo HTA-čko zverejní svoje odporúčanie, a minister musí vysvetľovať verejnosti, prečo sa rozhodol inak.
A ja presne toto považujem za prínos. Toto je presne to, čo potrebujeme, pretože v tom HTA-čku sedia odborníci, ktorí mi, ako teraz vy poviete, že nie odborníci, ale však to je cieľom, hej, ktorí mi urobia farmakoekonomiku, ktorí mi zhodnotia podľa deviatich modulov prínosy, aj čo sa týka etiky, aj čo sa týka dostupnosti, aj čo sa týka vzťahu k iným investíciám a tak ďalej. Zverejnia to, každý jeden - aj vy, aj ja - a hocikto sa na to môže pozreť. Minister môže rozhodnúť inak, ale nech to pekne vysvetlí, nech sa mi tu nedeje to, že článok v Novom čase znamená, že, že jednoducho niekto zaplatí niečo, na čo nemáme, ešte raz opakujem, pretože to vo výsledku znamená, že potom ďalších tisíc ľudí alebo viacej rovnako nedostane liečbu.
A môže sa pán Suja, ja ho aj chápem, že sa rozčuľuje, však takto to cítia ľudia, veď, samozrejme, môžeme sa hnevať, koľko chceme, ale žiadny štát na svete, neexistuje štát na svete, ktorý je schopný zaplatiť akúkoľvek liečbu. A my teda sa musíme rozhodovať, komu dať na čo peniaze a komu nie, lebo tie ceny liekov a tých, tých technológií idú stále hore. To nemá koniec, to aj keby my sme sa dostali do situácie, ako si všetci želáme, že v podstate dokážeme zaplatiť akúkoľvek liečbu. No čo to znamená?
Pán Taraba presne vie, teda keď, keď v podstate je väčšie množstvo disponibilných zdrojov, okamžite stúpajú ceny. Čiže akonáhle by sme my mali dosť peňazí na liečbu, tak by vzrástli ceny, pretože by tie farmafirmy vedeli, že vieme zaplatiť viac. My sa nikdy nedostaneme do toho, že budeme vedieť zaplatiť všetko, tak ako žiadny štát na svete. A preto je dobré mať, ani, tam nejde ani o inštitúciu, o odborníka, ale mať zverejnené dáta o tom, prečo sa rozhodujeme tak, ako rozhodujeme.
A ja i my sme práve z pravicovej strany, my presne napríklad hovoríme a som zvedavá, že potom kto z vás to bude, kolegovia, podporovať, že napríklad, ja neviem päťdesiatcentové-eurové lieky by nemali byť platené z VZP, ale mali by byť platené tie dvojmiliónové lieky, lebo keď na jednej strane rovnice odstrihnem, na druhej viem dať presne tým, ktorí to potrebujú. A o tomto, aj o tomto by malo byť HTA-čko. Čiže on nebude, ten minister, v konflikte s inštitúciou, ale s faktami a bude pod drobnohľadom verejnosti. A to doteraz nebolo.
Čiže ja toto, čo vy považujete za obavu, čomu rozumiem, ja to považujem práveže za prínos, aj v prípade, že by som tam mala byť ja, vravím, že toto presne by mal mať každý minister. A zároveň si myslím, ešteže to dokonca môže napríklad pomôcť vysvetliť ľuďom, prečo robíme niektoré opatrenia. Presne napríklad typu, no, milí priatelia, musíme sa rozhodnúť, či budeme platiť dvojmiliónové lieky deťom, ktoré to naozaj potrebujú, a žiadny rodič na svete alebo veľmi málo rodičov na svete má na takúto liečbu peniaze. Jasné, že tam má pomôcť zdravotné poistenie, to je jeho základná úloha.
Ale toto znamená, milí občania, že vy, lieky, ktoré stoja 50 centov-euro, si musíte platiť sami. Tak a teraz, keď tu mám inštitút, ktorý mi to potvrdí a povie mi, keď vy urobíte opatrenie, že dáte lieky za 50 centov, že si budú ľudia platiť sami, samozrejme, to zhora obmedzíme, aby nejakej pani, ktorá proste má veľa tej liečby, aby sa jej to nenakopilo, ale teraz naozaj hovorím len príklad. Keď vy toto urobíte, budete mať k dispozícii niekoľko ix miliónov a môžte to využiť inak, napríklad na nákup drahých liekov alebo techniky a potrebných vecí, ktoré doslova zachraňujú životy, takže HTA-čko v tomto ja, ja len vítam, ak sa mu bude dariť.
To som chcela ešte zdôrazniť, lebo ono je to strašne emotívna debata, že kto dostane, nedostane, či to má rozhodovať táto inštitúcia. Nie. Rozhodovať majú vždy politici a minister, ten je za to zodpovedný, je zodpovedný svojím mandátom a vláda aj my politici, poslanci sa zodpovedáme ľuďom. Čiže keď budeme rozhodovať zle, už tu, už tu nebudeme, ale má pomáhať teda rozhodovať o tom, akým spôsobom by, by bolo najefektívnejšie a najlepšie s peniazmi nakladať, preto aby sme teda čo najviac ľuďom pomohli.
A teda verím tomu, že vo výsledku vlastne pomôže HT-áčko tomu, aby naozaj konečne na Slovensku dostali liečbu práve tí ľudia s tými najťažšími osudmi. Tomu verím preto, lebo keď budem efektívne vynakladať zdroje, to znamená, zostane mi viac aj na ďalšiu liečbu, tak v tomto, v tomto, takto som to myslela, keď som to hovorila.
Hovorili ste ešte o tých oddeleniach, to si povieme a to je, to je veľmi časté. Oddelenia, ktoré robia vlastne tie najnáročnejšie operácie, sú v strate a ja som sa nad tým často zamýšľala opačne, že prečo niektoré nemocnice, keď sa to hovorí, prečo nerobia niektoré výkony, niektoré, niektoré komplikované veci. No pretože sú stratové. A áno, pretože v ich ponímaní im to často, pán kolega Baláž o tom hovoril, veď veľmi dobre vedia v Banskej Bystrici, sú tam výkony, ktoré im nezaplatí, nepreplatí im poisťovňa, no a teraz sa môžme baviť o tom, že koho je to problém. Ale určite HTA-čko toto neskomplikuje a môže to pomôcť vyriešiť, ale, ale toto, je vec toho, že jednoducho musí si dupnúť aj ten riaditeľ poisťovne a povedať, prepáčte, riaditeľ nemocnice a povedať, ja to za tieto peniaze neviem robiť.
Viem, čo to znamená, že povie, že povie pacientom, že my vás nevieme za tieto peniaze ošetriť, ale toto je jediný prípad, kedy konečne budú musieť situáciu riešiť tí, čo sú za to zodpovední. Viete kto? My politici. Pretože kým je to takto, tak minister financií nemá dôvod dať viac peňazí. Ja keď som prišla na našu vládu s návrhom 5 % na poistenca štátu, čo by stálo 400 - 600 mil. eur navyše, a chcela som, aby sa to naviazalo na konkrétny prínos pre pacienta, na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, na zlepšenie platieb za tie, za tie stratové výkony, tak mi to pán minister financií zmietol zo stola, že on sa so mnou nemá o čom baviť, lebo je to veľa peňazí. Keď tu bude mať HTA-čko a povie mi, že toto by bol dobrý krok, ja mám argument navyše, prečo sa systémovo môžu veci zlepšiť, nie zhoršiť, takže si myslím, že naozaj to môže byť užitočné.
A chcem ešte k vám povedať, naozaj chápem mnohé vaše obavy, mala som podobné, preto ten pozmeňovák, robím, čo viem urobiť. Neviete do budúcna povedať, čo bude, ale teda toto je maximum, čo som mohla spraviť.
Kolega Baláž, ďakujem za podporu. Tá iluzórna liečba verzus neplatené výkony je opäť niečo, čomu pomôže HTA-čko. Práve pri tej iluzórnej liečbe, no tak práve HTA-čko by toto malo vyriešiť, aby nám sem nevstupovali lieky, ktoré akože reálnu hodnotu nemajú takú, ako deklarujú. To je presne, prečo vzniká HTA, čiže aj to sa nám tým vyrieši.
Kolega Mazurek, hovoríte, že musia stačiť kapacity ministerstva zdravotníctva, lebo tie, čo súčasne máme, to je tiež častý a úplne pochopiteľný pohľad na vec, len v súčasnosti to robia také odborné skupiny, ktoré to robia často zadarmo alebo za pár korún. Viete si predstaviť, aké sú tam tlaky, keď sa bavíme o tom, že celý štát bude nakupovať pre všetkých ľudí nejakú liečbu alebo technológiu. To sú obrovské.
Ja si napríklad myslím, že by tam mali byť ľudia s naozaj čistou povesťou, s nejakou praxou, ktorú len tak nezahodia, a mali by byť riadne zaplatení, aby, aby to nebolo o tom, že, že ten plat je iba na kávu a peniaze dostávajú inde. Nehovorím, že teraz to tak je, ale ja som skôr za férové podmienky a som O. K. s tým, keď to má byť nezávislá inštitúcia.
A ten argument, ktorý som tu od vás viacerých, t. j. ostatných aj počúvala, že malo by to byť pod ŠÚKL-om alebo pod ministerstvom zdravotníctva. No áno, toto bol len jeden z našich návrhov a tiež si myslím, že by to bolo rozumnejšie. Ale argument, protiargument vlastne kolegov bol taký, že naozaj chcú byť nezávislí aj finančne nezávislí. Nechcú byť viazaní na to, ako rozhodne ministerstvo alebo ŠÚKL a ja rozumiem tomuto argumentu. Môžeme pochybovať o tom, či sa to podarí. Robilo sa veľa aj preto, aby minister nemohol len tak odvolať a tak ďalej, možno o tom pochybovať, ale už len tým, že tí kolegovia naozaj súhlasili s naviazaním to... vlastného výkonu na svoje príjmy, mi naozaj dáva nádej, že to myslia vážne, a verím, že sa to podarí, takže za mňa toľko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Cigániková, tak zrazu sa musíme starať zodpovedne, lebo vraj nemáme dostatočné financie alebo financovanie, alebo zdroje na financovanie zdravotníctva. Ja sa pýtam, pred dvoma mesiacmi táto vládna koalícia odhlasovala očkovaciu lotériu za 100-200 mil. (Reakcia z pléna.) Táto vládna koalícia odhlasovala za 100-200 mil. Kde ste sa vtedy správali zodpovedne? Ako povedzme si na rovinu. A teraz nemáme, poviem príklad, na štyri detské životy 8 mil. Neni to trošku také farizejské a drzé, toto tu povedať?
Hovoríte o faktoch. Tak viete, čo je fakt, pani poslankyňa Cigániková? Že sme hodili do Dunaja minimálne 100 mil. na nejakú trápnu lotériu. Trápnu! Prečo ste nevyužili vtedy možnosť v SaS-ke vetovať toto rozhodnutie? Lebo vy sama ste sa vyjadrili, že máte každá strana právo veta. Tak sa mi netvárte, že teraz vy nie, lebo keby ste to nechceli, túto trápnosť a minutie stovky miliónov na sprostosť, tak to vetujete! Takže je to také z vašej strany farizejské, slušne povedané.
A na záver ešte jedna vec. Vy hovoríte, že niektorí ľudia rozhodovali a vyberali v týchto komisiách a boli tam zadarmo. Ale nikto tam nebol zadarmo. Farmafirmy, ktoré majú zisky miliardy, a dosadzujú si svojich ľudí, ktorí to akože robia zadarmo, si myslíte, že to robia pre ich modré oči? Tých majiteľov tých fariemfiriem? Ako chcete zaplatiť tých ľudí, aby ste prekonali, keď chcete, aby dobre zarábali, prekonali tlak takýchto spoločností, ktoré majú zisky, ako som povedal, v miliardách? Tí ľudia nebudú nikdy tak zaplatení, aby nepodľahli tomu pokušeniu, že nebudú pretláčať určité zdravotnícke pomôcky alebo lieky. To sa nedá. Vždy sa niekto nájde, čo to bude robiť. A zneužiť. To znamená, že teraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, ja teda skúsim polemizovať s tým, o čom ste tvrdili, že v podstate sa o tom polemizovať nedá, pretože je to úplne nespochybniteľné, a to je to, že ste naviazali teda ich výkon na ten príjem, ktorý do toho Inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve vlastne dostanú.
Zoberme si takú hypotetickú situáciu, že teraz teoreticky by im to nevychádzalo z nejakého dôvodu, že skrátka nenašli nič také, kde by sa dalo ušetriť, ale zároveň je nejaké, nejaký, nejaká snaha seba zachovať, tú inštitúciu, to znamená fungovať, udržať si tie svoje pracovné miesta a tým pádom, keď už sa bude blížiť ten termín, aby za ten rok v podstate ušetrili nejaké tie peniaze a splnili tú kvótu, tak oni budú doslova nútení niečo škrtať aj napriek tomu, že to teoreticky nemusí byť nutné alebo to nemusí byť z odborného hľadiska vyhodnotené ako niečo, čo by nebolo v podstate účelné a nemalo by to byť v podstate za takúto cenu kúpené, ale oni to budú musieť škrtať, lebo sa budú predsa chcieť zachovať.
To znamená, oni vždy urobia ten výkon podľa tohto a teraz je otázne, či ten výkon vždy pôjde na úkor tej odbornosti, alebo ten výkon bude skutočný, to znamená, že naozaj ušetria tieto peniaze, lebo to je tiež jedna z tých vecí, ktorá sa môže udiať, a taktiež stále ostávajú tie podozrenia, aj o ktorých hovoril teraz kolega Miro Sujo, Miro Suja, že tieto farmafirmy budú extrémnym spôsobom motivované tento - v úvodzovkách - nezávislý inštitút skorumpovať, ako to len pôjde, aby vyhodnotili práve tú ich liečbu, ten ich prístroj, tú ich technológiu ako tú správnu, a tú konkurenčnú ako tú nesprávnu.
A že sa toto deje, o tom si nerobme žiadne ilúzie.

No páni, ono, ja nehovorím, že nie je možné, že to ne... že to bude fu... že to nebude fungovať. Môže sa stať, že to nebude fungovať, ale teda snažím sa urobiť všetko pre to, aj kolegovia, aby to fungovalo, dokonca aj keď tu nebude naša vláda, aby to teda nejako fungovalo.
Keď hovoríte, že sa bojíte korupcie, o tom, že sa skorumpujú, skorumpuje celá inštitúcia, a dnes sa nebojíte, že sa skorumpujú jednotlivci? A vaša odpoveď bude, že áno, pochopiteľne, aj ja mám tú istú obavu, a preto vravím, ja nehovorím, že sa nemôže stať, že niekto niekedy nepodľahne v budúcnosti, ale vravím, no pokiaľ vytvoríme podmienky ľuďom, ktorí celý život naozaj študovali a obetovali svoju profesionalitu a sú známi vo svojich kruhoch, a keď vytvoríme im podmienky aj platové na to, aby sem možno aj prišli, aby prišli možno aj z inej krajiny, aby tu urobili poriadok, tak takíto ľudia si nenechajú predsa svoju životnú kariéru a to, čo v živote vybudovali, a svoju česť a dobrý pocit a slobodu zničiť nejakou farmafirmou. Môžu byť takí, nehovorím, že nie, ale určite sú takí, že ktorí, ktorí, napríklad ja by som takáto bola, len na to nemám vzdelanie. A toto považujem ja totiž za najvyššiu slobodu, keď môžem byť spokojná sama sebou a konať slobodne a nikomu sa... nikomu nebyť zaviazaná, takže je to možné, že to nebude fungovať, ale, ale keď, keď sa dnes bojíte korupcie, teda keď sa bojíte korupcie pri HTA-čku, tak dnes to je horšie. A keď sa bojíte toho, že, že ako je to platené, tak dnes je to horšie.
Ešte chcem reagovať na tú lotériu, pán Suja, ja, tam sme nehlasovali za, nevetovali sme to, vysvetlila som prečo. Pán minister zdravotníctva s tým súhlasil, minister financií s tým súhlasil, sú to ich rezorty, O. K, my sme si k tomu povedali svoje, ale parlament to schválil napriek tomu bez nás. A jednoducho takto sme sa k tomu postavili.
Ale súhlasím s tým, že to teda bolo úplne zbytočné a že to boli vyhodené peniaze, áno. Ale to neznamená, že teraz nemáme robiť opatrenia, ktoré v budúcnosti pomôžu peniaze lepšie vynakladať.