40. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 641). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Verím, že schválením tohoto zákona sa vytvoria veľmi dobré podmienky pre obhajobu verejného záujmu, že sa vytvoria dobré podmienky aj pre správcu, ktorý prijal naozaj naše požiadavky vo veľkej miere, a tá správa bude otvorená. A zároveň systém dostane dostatok financií a bude trvale udržateľný.
Zdôrazňujem, že financie nie sú zo štátneho rozpočtu a že dotknutí výrobcovia vlastne nesú svoju ťarchu financovania systému a zároveň spotrebiteľ bude zálohovať tieto dva druhy obalov. Čiže fľaše plastové a hliníkové obaly, aké poznáme z alkoholických alebo nealkoholických nápojov, bude ich zálohovať jednotnou sumou 15 centov, ktorú dostane naspäť buď v automate, alebo od predajcu, ktorý bude disponovať skenerom na čiarový kód, čo by mali podľa záväzku správcu byť prakticky všetky predajné miesta, ktoré na Slovensku existujú. Ten systém vyzerá byť podľa záväzkov správcu postavený dosť robustne, čiže bude veľa tých automatov. Zároveň bude neustále svojimi prebytkami, prebytky v ňom budú tvoriť tí občania, ktorí z nejakého dôvodu nebudú usilovať o vrátenie svojich 15 centov. Veríme, že takých bude ubúdať a do roku ’25 má sa dosiahnuť 90-percentná separácia.
Systém, táto novinka, teda zálohovanie spôsobí, že systém nebude falzifikovať, a my všetci, ktorí ste čítali teraz odhalenia o tom, ako kamuflujú zmesové spoločnosti, teda zberové spoločnosti separáciu odpadov, tak pochopíte, prečo je tento systém vítaný.
Takže ešte raz vás prosím o podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, na rokovanie Národnej rady predkladám aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.
Tento návrh zákona má za cieľ naplniť požiadavky smernice a to je neustále zvyšovanie tvorby plastového odpadu a únik plastového odpadu do životného prostredia vrátane našich riek, jazier, pôdy a v konečnom dôsledku po splavení dažďami aj do morského prostredia. Tu sú tie materiály, ktoré sú známe pod názvom mikroplasty.
V záujme dosiahnutia prerušenia tohoto cyklu, životného cyklu plastov prichádzame so zmenami zákona a s programom predchádzania vzniku odpadu. Tento, táto zmena zákona má za cieľ zníženie výrobkov, zníženie tvorby jednorazových plastových výrobkov na jedno použitie a to ako povinnosť pre štátne inštitúcie, ktoré po prijatí tohoto zákona budú používať nápoje zakúpené iba vo vratných alebo v zálohovaných obaloch. Do návrhu zákona boli zapracované aj pripomienky vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona je navrhnutý podobne ako ten predchádzajúci na 15. novembra a ostatné navrhované účinnosti vychádzajú zo spomínanej smernice Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 642). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Snáď ešte dodám, že tento návrh zákona pamätá aj na to, že už existujú biodegradovateľné materiály, v týchto prípadoch výrobca ich môže používať, a verím, že takých bude v Slovenskej republike čoraz viac. Samozrejme, musí pamätať aj na ich zber, aby to nebral, že to už nie je odpad, aj biodegradovateľné umelé hmoty sú odpad, ale tento zákon nebude brániť, aby sa napríklad potraviny v stánkoch rýchleho občerstvenia predávali v biodegradovateľných obaloch. Ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, aj z blízkeho zahraničia, tieto materiály sú už bežne používané, dokonca aj na Slovensku niektoré reťazce, ktoré nie je vhodné menovať, ale už prešli už v tejto chvíli na biodegradovateľné sáčky a ďalšie obaly. Čiže môžem s potešením povedať, že táto politika, hoci je reštriktívna, našla porozumenie aj u výrobcov.
Všetci chceme žiť na čistej planéte a nechceme chrúmať ryby, v ktorých bude tretina rozdrteného plastového odpadu, nehovoriac o ďalších teda pochúťkach, ktorých, do ktorých, žiaľ, tieto mikroplasty sa dostávajú. Zastavenie našich mikroplastov, ako sa hovorí, nezborí ešte chrám, ale zapojili... zapojíme sa prijatím tohto zákona do frontu civilizovaných krajín, ktoré myslia na budúcnosť svojich detí.
Vopred vám ďakujem tým, ktorí podporíte túto zmenu.

Ďakujem krásne. Ja budem stručný, ja by som chcel možno aj takto verejne poďakovať ministerstvu životného prostredia, že predstavilo daný návrh zákona, si pamätám, a tak kus odskočím, ešte ako poslanec mestského zastupiteľstva som v Humennom navrhoval, aj mi to prešlo, aby sme na všetkých aktivitách a akciách, ktoré organizuje mesto, nepoužívali takéto plastové poháre a radšej používali iné alternatívy, poháre z odpadov, ktoré sú oveľa rýchlejšie rozložiteľné, ale hoci mi vtedy uznesenie na mestskom zastupiteľstve prešlo, ale potom nám to právnici zrušili, pretože to nemá oporu v zákone, tak sme to robiť nemohli. A práve verím, že aj vďaka tomu, teda ak bude mesto nejakú organizovať, samospráva, akciu a sa dohodnú, že chcú byť ekologickí, tak môžu aj tých stánkarov takto motivovať, že nebudú používať tie plastové poháre na rôzne malinovky, vína, pivá, ale budú používať tie, ktoré sú oveľa jednoduchšie rozložiteľné, takže ja to veľmi podporujem, a dokonca aj na množstve festivalov, ktoré môžme my, ktoré reprezentuje Slovensko v zahraničí, vidíme, že už používajú napríklad vratné poháre, a myslím, že na týchto festivaloch je častokrát oveľa väčší poriadok, ako keby používali plastové poháre.
A ešte možno aj takých pár čísel, že ročne skončí vo svetových oceánoch až 12 mil. ton plastového odpadu, a očakáva sa, že do roku 2040 sa to číslo ešte strojnásobí. Takmer 5 mld. ton plastov vyrobených od začiatku 50. rokov minulého storočia skončilo buď na skládkach odpadu, alebo vo voľnej prírode. A pevne verím, že aj keď taká malá krajina ako Slovensko zabojuje proti tým platom, tak aspoň čiastočne zvýšime ten plastový posun a plastová kraj... a tak znížime tú plastovú krajinu, ktorú už pomaly Slovensko začínajú nazývať, keďže tých plastov je obrovské množstvo.
A tak ešte raz ďakujem ministerstvu, že daný návrh zákona predstavil, a verím, že bude mať v pléne plnú podporu, pretože tento zákon je veľmi dôležitý, a zároveň by som chcel oznámiť hlasovanie, ktoré bude na 11.00 hod.
Ďakujem.

Trojicu takpovediac odpadárskych zákonov uzatvára návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom predovšetkým znížiť byrokratickú, byrokratickú náročnosť voči podnikateľom, za druhé dosiahnuť, aby sa nespaľovali alebo nezakopávali materiály, ktoré sú zhodnotiteľné.
V posledných týždňoch alebo mesiacoch, no, v týždňoch, sme čítali o afére v Pezinku, kde si mesto objednávalo separáciu u pomerne renomovanej zberovej spoločnosti, ale novinári umiestnili čip do jedného... plastovej nádoby a overili si, že, žiaľ, neprichádza k separácii, ale k spaľovaniu. Ja ako minister životného prostredia musím povedať, že aj to je pokrok, pretože keď som nastupoval, oveľa častejšie bolo zakopávanie do skládok, a nevylučujem, že sa deje aj dnes. Tento zákon už tvrdosťou zákona zakazuje, aby materiál, ktorý je zhodnotiteľný ako druhotná surovina, aby bol iba spálený. Hoci je to, je to uloženie odpadu, spálením sa nezaťaží bezprostredne životné prostredie, ale je to zlá cesta a tento návrh ide v duchu aktuálneho programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019 až 2025, ktoré ministerstvo plní.
Ďalej upravuje novela zákona režim odoberania komunálneho odpadu na zbernom dvore a tiež v nadväznosti na rozporové konanie boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami vrátane už spomínaného zákazu energetického zhodnocovania odpadu po dotriedení.
Takisto zákon prináša novinku pre obce, v duchu smernice Európskej únie je Slovenská republika povinná zaviesť separovaný zber textilu, a to od roku ’25, čiže prichádzame s touto zmenou už štyri roky pred, necelé štyri roky pred zavedením tejto povinnosti, obce budú mať dosť času...
A verím, že aj v envirofonde po tom, ako začal pršať dážď jeho peňazí iným smerom, ako som sa dočítal, sa znovu nazbierajú peniaze, aby obciam pomohol.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 838 z 24. júna 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 563), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
(Pozn. red.: neodznelo „a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.“)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán spravodajca. Chcem sa len uistiť, či správne, lebo sme v druhom čítaní, čiže dávate správu v druhom čítaní, lebo hovoríte o pridelení výborom, tak sa len chcem uistiť. Máte tam aj výsledky rokovaní, áno?

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Áno.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, ďakujem, nech sa páči.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 325 z 9. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 205 z 14. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 136 z 10. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 z 9. septembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 139 zo dňa 16. septembra 2021.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, o nastavení odpadovej politiky, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana aj ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak, tie, ktoré vidia, sú plasty, tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať, a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať alebo obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým - nepravicovým a populistickým - nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú, si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, a podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa ods. 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov, a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvu a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne, na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že... s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu a to je, v § 6 sa dopĺňa ods. 13, ktorý znie: „Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť.“ Takto: „Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený.“
To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca, myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov, a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili, nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však, samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať, a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno, na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch, a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu. Hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali ešte, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha neísť na cieľ, neísť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril aj pán minister, spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych, povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné, keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta.
Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie.
My v Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii, proste idú, trejdujú sa po celom svete, predovšetkým, predpokladám, že na, na východnú časť zemegule, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku, a tak toto, čo sa deje, vnímajú za ekologické len zelené populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme.
Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší. A v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou, aký je podiel toho obyvateľstva. To gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých, ako sú Čína, India, východný svet.
Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná, viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho, tie plasty sú také, majú také vlastnosti, ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie je možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia odpadového hospodárstva, lepšie riešenie, ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité, teda bolo by to po... je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, neza... nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú, a v dobrej vôli, samozrejme, ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby, akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To, to, si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu. A napriek tomu, teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu.
Poviem, aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov, mnohí hovoria, že vraj sme nejako, že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch: plasty, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov sme na tom veľmi dobre. Samozrejme, nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom... aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach.
Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ: 41,4, Slovensko: 51,4, dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov, plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom, a ku ktorým sme, teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň, aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody, by sa malo zlepšiť. Inak, čo sa týka toho triedenia, to asi bude, resp. tie výťažnosti toho systému, asi až také veľké rozdiely nebudú.
Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ: 34,5, Slovensko: 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za európskym... priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu takisto nad priemer Európskej únie.
Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký naratív, ktorý sa tu objavoval, a bol by som rád, aj keby pán minister možno, možno, na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký naratív smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi ani s plastovými takisto nie, ani s komunálnymi, tak ako boli, teda napriek tomu, že tam pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras, to odpadové hospodárstvo je v relatívne, by som povedal, až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme, environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie, kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým, naozaj toto je, naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je, nie je populistický, ale je, naozaj preto populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku.
Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovský, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda MH Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti, a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov.
Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce, síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli, kvôli tomu, že tie, tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež takisto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá, tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. To nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi, veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým, než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu, a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom, a zvlášť s tou ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku.
Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú, sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenie, a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť, a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Tam, si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac, viac hovoriť s tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny, a, samozrejme, pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré, si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, teda sú prevádzky v obchodnom centre, a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri, v tom obchodnom centre, takže tam to uľahčujeme tým, tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude ho posielať ďalej.
Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré a efektívne riešenie,
takže ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Kazda, povedali ste, že sme na špičke spracovania plastov, to ste povedali niekde v úvode rozpravy a na záver vašej rozpravy ste povedali, že odpad v prírode je problém, ale nie až taký veľký. No ja si dovolím polemizovať.
Príklad? Napríklad priehrada Ružín, tam sa dá ťažko utopiť na niektorých miestach, tam sa dá kráčať po vode, po plastoch ako nejaký svätý alebo fakír, alebo šaman tam môžte po tom kráčať.
A tiež sa treba vybrať do okolia osád, ktoré sú hlavnými dodávateľmi plastov do riek a potokov. Však to je Bombaj, Kalkata, to je Ganga, Brahmaputra. Vyštudovali ste tuším pôdohospodárstvo či nejaký taký odbor, ak sa nemýlim, v Nitre, tak si asi ľahko viete zrátať rovnicu. Keď budú za vrátené fľaše nejaké centíky, fľaše nebudú v prírode, vznikne nová profesia, zberači fľašiek. V praveku boli lovci a zberači a teraz budú opäť zberači, zberači fľašiek. A po dedinách budú premávať dodávky ako teraz a okrem výkrikov: „Baterky, železo vykupujeme,“ teraz bude: „Plasty berieme.“
Ďakujem za slovo.