48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Linhart, ďakujem pekne za aj takýto príklad, hoci za takýto príklad by sa ďakovať nemalo, pretože každá jedna samospráva by sa mala k svojim obyvateľom, k svojim občanom, nech majú postihnutie fyzické, nech majú postihnutie psychické alebo nech majú kombináciu týchto druhov postihnutí, vždy postaviť tak, aby daný občan, ktorý v danej obci alebo v danom meste žije, mohol byť pre toto mesto, pre toto spoločenstvo prínosom aspoň takým, ako naozaj dokáže alebo vie. Čiže je to veľmi smutné, že si poukázal na takýto príklad alebo prípad. Nie je to smutné, že si naňho poukázal, ale že sa takýto prípad deje.
Mesto Nové Zámky si myslím, že je dostatočne veľkým mestom, aby sa pán primátor vedel k tejto problematike postaviť troška zodpovednejšie. No ale hovoríme, nie všetci máme rovnaké sociálne cítenie, nie všetci sa k sociálnym veciam dokážeme postaviť tak, ako by sme sa mali a ako nás možno vychovávali naši rodičia alebo škola.
Ale naozaj ešte raz musím poďakovať pánovi ministrovi Krajniakovi, že tento návrh zákona je spracovaný kvalitne, je spracovaný precízne a naozaj život ľuďom uľahčuje. Ale, hovorím, vždy sa nájdu nejaké, ani nehovorím, že nejaké, nejaké ťažkosti v týchto zákonoch alebo nejaké dôvetky, ktoré stoja za nejaké dlhšie diskusie, ale vždy, každý jeden človek dokáže k danej problematike prispieť aspoň svojou troškou. A keď takýmto spôsobom budeme k tejto problematike pristupovať, tak pevne verím, že minimálne v tejto otázke, v otázke sociálnych vecí a skvalitňovania života sociálne odkázaných ľudí určite nájdeme konsenzus a určite nájdeme všeobecnú dohodu naprieč celým politickým spektrom v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Erik Tomáš.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v princípe nemám rozsiahlu reč v tejto rozprave, skôr potrebujem vyjasniť určité nejasnosti. Samozrejme, čo sa týka zvýšenia príspevku na krízovú intervenciu, to môžeme všetci kvitovať. Je to podobná situácia, ako pri akomkoľvek zvyšovaní príspevkov, napr. pre zdravotne ťažko postihnutých a preto ja som sa veľmi angažoval v tej oblasti ZŤP a vítam, opakujem, vítam, že sa tie príspevky zvyšujú. Ale čo sa týka tých, toho poskytovania sociálnych služieb, vy ste hovorili, že vznikla nejaká dohoda zainteresovaných strán na nejakom jednoročnom prechodnom období, kde sa všetko vyštrngá, ako sa hovorí, ale nemám podobnú informáciu, pretože najviac sa to týka ZMOS, teda obcí, miest a samozrejme aj vúciek, ktorí sú zriaďovateľmi domovov sociálnych služieb. Je to taký dlhodobý, dlhodobá diskusia, keď to tak nazvem, že či v prípade, že obec alebo mesto, alebo VÚC-ka disponujú vlastným zariadením a v prípade, že sa klient rozhodne pre to neverejné zariadenie a napriek tomu, že v tom verejnom, teda v tom vúckárskom alebo mestskom a obecnom je voľné miesto, či by mala VÚC-ka a obec prispievať svojou zložkou do toho príspevku na klienta. Lebo možno nie všetci poslanci vedia, ale ten príspevok na jednotlivého klienta je trojzložkový. Prispieva štát, prispieva samotný klient a samozrejme VÚC a obce a mestá a zriaďovatelia. No a je taká kardinálna otázka, samozrejme, že keď má obec alebo mesto voľné svoje zariadenie, ale zároveň si klient vyberie to neverejné zariadenie, napriek voľnému miestu vo verejnom, či má teda obec a mesto dávať ešte príspevok tomuto klientovi.
No a toto je, samozrejme, aj otázka pre ZMOS, resp. túto otvorenú otázku má ZMOS, a teda nie je mi jasné úplne aj v kombinácii s chystaným pozmeňujúcim návrhom, ako to vlastne bude, pretože základná otázka znie, či to bude povinnosť alebo to bude dobrovoľnosť, resp. podmienenosť, tzv. podmienenosť tým, že VÚC a obec a mesto požiadajú neverejného poskytovateľa sociálnych služieb o to, aby túto službu poskytol a vtedy, samozrejme, logicky dajú tento príspevok. Čiže ja mám túto nejasnosť a nemám ju len ja. Teraz som pred touto rozpravou tesne komunikoval so ZMOS-om, čiže keby sa toto dalo vysvetliť, aby sme sa vedeli pohnúť ďalej.
Ďakujem pekne.

Ako posledná je prihlásená ústne do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, zopár poznámok k tomuto návrhu zákona, ktorý musím povedať teda, že vítam. Pretože naozaj, čo sa týka pomoci ľuďom odkázaným na pomoc, dlhujeme im veľa. My tu veľa ďakujeme ministerstvu za to, že prichádza s týmto návrhom. Ja by som sa chcela poďakovať všetkým občanom, ktorí doteraz to všetko ešte zvládli. Pretože veľakrát naozaj tá ťarcha zostáva na rodinách, na nich samých a štát sa veľakrát, alebo aj samospráva, správa ako macocha.
Čiže naozaj vítam tento návrh. Samozrejme, to zvýšenie pre krízovú intervenciu, tak ako už to bolo viackrát spomenuté, je, je viac ako žiaduce. Mnohí, ktorí ste, alebo ktorí sme navštívili rôzne útulky, zariadenia, sme mali možnosť vidieť, v akých podmienkach sa tam pracuje, s akými obmedzenými zdrojmi musia vyslovene čarovať, aby dokázali sa postarať o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Ako zápasia s tým, aby im mohli poskytnúť stravu, ubytovanie, zdravotné, zdravotnú starostlivosť. Nebyť dobrovoľníkov, nebyť rôznych donorov, sponzorov, tak by nám to celé skolabovalo. Čiže ja veľmi vítam túto iniciatívu zvýšiť príspevok. Myslím si, že nie je to posledný krok v tejto oblasti, ktorý by sme mali urobiť, ale to už potom patrí aj k tým systémovým nejakým reformám, ku ktorým verím, že sa dostaneme ešte v priebehu najbližších mesiacov.
Pokiaľ ide o sociálne služby, ja by som možno trošku aj zareagovala na svojho predrečníka pána poslanca Tomáša. Ja som presvedčená o tom, že každý občan by mal mať slobodu rozhodnúť sa, v ktorom zariadení chce byť. Tak ako rodičia máme možnosť rozhodnúť sa, do akej školy dáme svoje deti, tak si myslím, že aj ľudia by mali mať možnosť sa rozhodnúť pre zariadenie, ktoré im vyhovuje či už z hľadiska blízkosti, z hľadiska nejakého nastavenia, fungovania, kvality, pretože nezabúdajme na to, že aj, aj tá kvalita v niektorých zariadeniach je lepšia, v niektorých je slabšia. Čiže to je taká prvá poznámka.
Druhá poznámka je, nikto z nás si nevybral, kde sa narodil. To znamená, že každý človek by mal mať nárok dostať službu rovnakú viac-menej. Ten štandard aby bol rovnaký. Preto ja vítam aj rozhodnutie, že štát vstúpi do tohto, že to nenechá všetko len na samosprávu, ktorá veľakrát nemá finančné prostriedky. Ale opäť, toto beriem nielen ja, ale tak aj pán minister to tak povedal, ako nejaké dočasné riešenie, pretože my potrebujeme zmeniť spôsob financovania sociálnych služieb tak, aby tí, ktorí potrebujú, sa dostali ku kvalitnej službe za rovnakých podmienok a samozrejme, kto má záujem si priplatiť o nejaký nadštandard, tak tiež by mal byť k dispozícii.
V tejto novele sa teda zaoberáme aj alebo teda aj najmä neverejnými poskytovateľmi. Opäť prax ukázala, že, žiaľ, títo neverejní poskytovatelia sú častokrát diskriminovaní, dostávajú podstatne menej peňazí, ako by mali dostávať. Úplne alarmujúci je prípad Košickej VÚC-ky, ktorá, možno ste zachytili tie informácie, ohrozila existenciu niekoľkých zariadení len preto, že im nedala taký príspevok, aký by im mala dať. A opäť aj teda ďakujem za spoluprácu s ministerstvom práce, sociálnych vecí v tejto oblasti, kde pevne verím, že kroky, ktoré podstúpime a že sa tým budeme zaoberať, tak že docielime to, aby sa vúcka v Košiciach už takto nezodpovedne nesprávala. Lebo na konci dňa, viete, možno to zariadenie neprežije, ale tu nejde ani tak o zariadenie, ako o tých ľudí, ktorí využívajú tie služby a ktorí potrebujú tú pomoc.
Takže ďakujem veľmi pekne za túto novelu, ktorá spĺňa naše programové vyhlásenie vlády a spĺňa to, o čom som presvedčená, že nikto by nemal byť diskriminovaný. Ani verejné, ani neverejné zariadenia by nemali mať iné podmienky, ale vždy by sa malo brať ohľad na to, že za tým zariadením je ten poberateľ tej sociálnej služby a tam nerozlišujeme, že či je taký alebo onaký. Mal by mať rovnaký príspevok zo strany štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za príspevok. Ja sa dotknem iba jednej jedinej veci, ktorú ste spomenuli už skoro na samotný záver, a to je to znevýhodňovanie neštátnych poskytovateľov sociálnej služby voči štátnemu poskytovateľovi. Ja naozaj ako človek z praxe môžem zodpovedne prehlásiť, pretože som pracoval aj v štátnom zariadení a pracoval som dlhé roky aj v neštátnom zariadení. Klobúk dole pred štátnymi zariadeniami, ktoré sa nielen snažia, ale aj poskytujú sociálnu službu v takom rozsahu a v takom, v takej kvalite, ako jej to ukladá nielen zákon, ale ako jej to umožňujú všetky pracovné možnosti a schopnosti jej zamestnancov.
Ale čo sa týka poskytovateľov, ktorí nie sú zahrnutí ako štátni, ale pracujú v tom neštátnom, neziskovom sektore, tak ak by som to mohol rozdeliť, a to si myslím, že naozaj zodpovedne môžem, tak len 10 % štátnych zariadení dokáže poskytnúť tak kvalitné služby, ako 90 % neštátnych zariadení. Jednoducho je to holý fakt.
A príspevok štátneho zariadenia je úplne iný, ako príspevok neštátneho zariadenia. Tak ako kolega Tomáš poznamenal v tej svojej rozprave, ten príspevok na klienta je naozaj trojzložkový, pretože ako prispieva štát, tak musí prispievať domácnosť, resp. blízki príbuzní tohto klienta a tak prispieva aj vyšší územný celok, resp. obec. Čiže ja by som naozaj veľmi uvítal aj zo strany ministerstva, ak by sme naozaj raz a navždy aspoň sa pokúsili v nejakej dohľadnej budúcnosti odstrániť túto diskrimináciu, pretože naozaj je na Slovensku nieže niekoľko desiatok, ale to sú stovky neštátnych zdravot, neštátnych zariadení, ktoré poskytujú sociálnu službu, ktorí ju poskytujú naozaj na vysokej úrovni a v žiadnom prípade nedosahujú príspevok štátneho zariadenia. Čiže toto by bolo, pán minister, naozaj veľmi dobré odstrániť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Drdul.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja by som sa chcel tiež poďakovať za váš príspevok a rovnako ministerstvu za túto iniciatívu. Rovnako chcem poďakovať za to, že ste spomenuli prípad konkrétneho Centra včasnej intervencie. Nie kvôli tomu, že by išlo o konkrétne centrum, to určite nie, ale skôr skrz to, že sa na ňom dalo demonštrovať, kde má systém slabiny a kde sa treba zamerať na zlepšenia a inovácie. Možno aj súčasnej platnej legislatívy alebo kde treba vyvinúť možno aj nejaké neformálne úsilie. Chcem rovnako poďakovať ministerstvu, samozrejme, že tento stav rieši a chcel by som deklarovať, že som k dispozícii, ak by som vedel zo svojej pozície akýmkoľvek spôsobom pomôcť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pleštinská.