48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, chcem vám oznámiť, že podľa § 29 ods. 3 rokovacieho poriadku beriem späť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ministerstvo životného prostredia sa zasadilo a zasadzuje sa aj dneska o blokovanie náhodnej ťažby. Každý rok presadilo vydanie zákazu náhodnej ťažby počas rojenia lykožrúta pod zámienkami ochrany vtákov, pričom rozhodnutia zásadne narúšali hierarchiu lesa, kde hierarchicky navyše v lese dominuje strom. Tým sa udržiavalo cielené rojenie lykožrúta.
Dnes na Čiernom Váhu blokujú takúto kalamitu v rozsahu 15-tisíc metrov kubických, a to len dokumentuje túto politiku. Usmernenie za... spracované pani Budkovskou na základe novely zákona č. 543/2019 Z. z. bola na úradoch životného prostredia presadzované politickým systémom. Ak nevydáš takéto rozhodnutie a neprevezmeš to do rozhodnutia, zariadime to, že ťa cez politické strany odvoláme. Čiže pod existenčným tlakom úradníka boli vydávané rozhodnutia, ktoré tu ničia a ničili a ničia naše lesy.
Je tu ale ešte jeden fenomén a tým je rozhodnutie prokurátora č. 1/PV16/14/7706-91 zo dňa 2. 12. 2016. Ako sme videli problém lykožrúta v smrekovom lese, je triviálnym problémom narátať do 5. Pán prokurátor na 50 stranách otáča túto znalosť, to je narátať do 5, na známy výrok – skutok sa nestal, a teda zastavil stíhanie vo veci. Ako je možné zrušiť platnú znalosť vyjadrenú dokonca v platných predpisoch a zákonoch? To by som naozaj rád vedel. Z titulu úradníka? Z titulu moci úradníka?
Dnes vieme, že z právneho názoru sa stal tovar, tovar mal dokonca na žilinskom súde aj svoj cenník, to je jedna stránka problému. Druhou stránkou je overenú znalosť zmeniť a prehlásiť za neplatnú. V prípade rozhodnutia prokurátora, ak argumentuje novými vedeckými poznatkami, tak tieto ale nemôžu rušiť už overenú znalosť. Inými slovami, prokurátor zmenil zákon prírody, zákon prírody, ktorým je biológia lykožrúta, a povedal, že k porušeniu platných predpisov nedošlo. To je absolútny nonsens. Tu dochádza k informačnej asymetrii a presadenie ilúzie vydávanej za pravdu. V čase, keď bol právny názor tovarom, bolo to zrejme prax, pri vyšetrovaní so známym výrokom skutok sa nestal. Presne toto rozhodnutie môžme považovať za súčasť anarchie lesa, ktorou sa zničili zásady lesníctva 300 rokov budované na Slovensku.
Fenomén petícií. Dajme pralesom päťku. Materiál spracoval OZ Prales a následne pod elektronickú petíciu sa podpísalo cca 30-tisíc občanov. K OZ Prales sa pridala WWF Slovensko a ŠOP-ka, bližšia analýza projektu ukázala, že viac ako v 70 lokalitách pralesy v projekte vyznačené ani neboli, len sa v nich objavili zdroje vody. Spracovatelia neprijali ani 10 zásadných pripomienok v jednom prípade a to im nebránilo, aby neprehlásili, že recenzent de facto podporuje projekt, hoci v desiatej pripomienke mali jasno napísané, že recenzent žiada o zastavenie projektu. Inými slovami, petičiari podviedli 30-tisíc občanov. To sa tu deje bežne.
Čo je ale dramatické, ministerstvo životného prostredia je viazané zákonom č. 55/2017 Z. z. a predsa nemôže presadzovať petíciu bez jej prepracovania s prihliadnutím na profesionalitu a na spoločenský záujem. Toto sa tu dneska bežne deje. Projekt, tak ako spracoval OZ Prales, nič také neobsahuje.
Súčasné pôsobenie NGO, ktorých cieľom je zastavenie náhodnej sanačnej ťažby a rozmnoženie lykožrúta, nie je nič inšie iba hysterický fanatizmus nového náboženstva zvaný ochrana prírody a s paradoxným výsledkom. My tu máme dneska vyschnuté závery dolín. Choďte sa pozrieť do Tatier, tam do každej doliny, kde zabŕdnete, tam máte tento obraz. Dnes máme zas petíciu v Národnej rade so 105-tisíc podpismi ohľadom národných parkov. Vedia vôbec obyvatelia, že sa to dotýka a manipuluje to s majetkom v hodnote 80 mld. euro? Vedia to? Nevedia. Vedia o tom, že pod biologickým predátorstvom ako dôsledkom folklóru bezzásahu budú tieto pozemky znehodnocované, že majiteľ bude pod ekonomickým a administratívnym tlakom a majitelia pozemkov lesa budú zbavovaní svojho majetku za symbolickú cenu 2 až 4 % reálnej hodnoty, presne tak, ako občania prišli o dlhopisy Fondu národného majetku. Štát, ktorý vyplatil 35 mil., mld. korún, ale občan dostal iba 6 mld. a zbytok 29 mld. si rozdelili kadejakí priekupníci. Bola to, nazývajú to arizácia zo strany štátu. A bola to práve vláda a Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zmenila zákony tak, že občanovi ide 20 % a arizátor 80 % z tejto ceny. V prípade novely 543 sa jedná o zmenu zákona, ktorý vytvára podmienky pre arizáciu majetku občanov a štátu v prospech neznámych osôb.
Pán Šíbl by nám mohol povedať, v čí prospech predložil novelu zákona 543, v prospech občana to, pán Šíbl, nie je, ani petičný výbor, ani predkladatelia novely nespracovali hĺbkové rozbory. Ten jeden rozbor som už napadol vo faktickej poznámke, že máte ho a nechcete ho pustiť von. Prečo? Zaplatili ste 55-tisíc euro za štúdiu a ŠOP-ka to nechce zverejniť, lebo vám vyšla negatívna v Muránskej planine.
Tu ideme skutočne rozhodovať o majetku 500 mld. euro, to mi potvrdil alebo neboli tie sumy rovnaké, ale pán Mičovský to tiež spomínal, ohodnocoval to, v tých cenách, s podielom 80 mld. euro, na základe systému pozriem sa do plafóna, hej, a predložím novelu zákona. Takto to je, páni. Čo si máme myslieť o postupe pána ministra Budaja? On s váhou úradníka obhajuje tieto postupy, stal sa tribúnom mimovládok a poslancov a miesto toho, aby jasne porobil rozbory, tak robí mediálne výstupy, ktoré sú zvyčajne veľmi silne skritizované. Prečo predkladatelia, dneska ich už je, ostalo ich 17, nepredložili najprv ako súčasť agendy formuláciu problému, ktorým je trh s ekologickými a produkčnými funkciami lesa? Prečo nepredložili jeho konštrukciu a jeho reguláciu, prečo tajíte hodnotu majetku? A tak je potrebné sa pána Šíbla spýtať ešte raz, už som to rozprával v prvej rozprave, teraz to zopakujem, v prospech koho sa rieši táto novela 543.
Má byť rozdelenie lesa prípravou na privatizáciu lesa, tak ako to avizovala mimovládna organizácia INES? Navyše za 2 až 4 % jeho reálnej hodnoty, o chránených územiach sa bavíme. Má plniť ministerstvo životného prostredia funkciu tvorcu trhu a stabilizovať cenu pri slobodnom výkupe, a teda arizácii 30-tisíc ha za cenu 50 centov za m2 a tým stanoviť cenu pre privatizáciu hospodárskeho lesa, hoci v štátoch Európskej únie táto cena sa pohybuje od 10 do 20 euro za m2 a bude aj vyššia? Podľa môjho názoru, pán poslanec Šíbl, táto novela zákona 543/2002 Z. z. nespĺňa kritérium spoločenského záujmu, a teda poslanci predkladatelia nekonajú v súlade s poslaneckým sľubom, a teda s ústavou a presne tak budú konať aj tí, ktorí budú hlasovať za prijatie tejto novely.
A keďže ste tu toľko šermovali s tým pápežom Františkom a s jeho encyklikou Laudato si, tak ja vám tiež prečítam z Laudato si, čo tam je napísané, čo pápež František písal, to si zapamätajte alebo zapíšte. V duchu Laudata si Svätého Otca Františka, aby mali v diskusii prednosť miestni obyvatelia, ktorí si kladú otázku, čo chcú pre seba a pre svoje deti, pán poslanec Šíbl. A môžu brať do úvahy ciele, ktoré presahujú bezprostredné ekonomické záujmy.
Len koho vy ekonomické záujmy hájite? Už vám to tu bolo dneska vykričané. BROZ-ka, hrdý člen bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Včera, neviem či ste boli vonku pri tých ľuďoch, tam ste to mali rozpísané, 5,4 mil. euro ochrana sysľa pasienkového, 5,3 mil. eur obnova endemických rastlín, 3,3 mil. eur ochrana klímy, 651-tisíc eur ochrana korytnačky v dvoch obciach. Reálne vaše výsledky po prečerpaní týchto miliónov euro sú žiadne, nemerateľné, prejete, doslova prejete na mzdách milióny euro, ďalšie stotisíce až milióny euro sú vyhodené na technické vybavenia, pretože vy si nakúpite terénne autá, nakúpite si osobné autá, nakúpite si vybavenie, traktory, mulčovače a neviem čo všetko, čo som mal možnosť teraz čítať, a tvárite sa akí veľkí ochrancovia prírody ste. Mal som možnosť vidieť, čo sú aj v centrálnom registri zmlúv daktoré veci zverejnené, oni napríklad kosia lúky 500 euro za ha. Však toto keby mali naši poľnohospodári, že dostane 500 euro za ha, že kosí lúky, však jakí by boli šťastní. V CRZ-ku som videl zmluvu medzi BROZ-om a Lesmi SR, ešte bývalý generálny riaditeľ to podpisoval, 125 alebo 145 ha, neviem teraz, 120 to minimálne bolo, za 800 euro ročne. Môžu tam pásť, môžu tam kosiť, hej, dostanú dotácie.
Pán predseda Karahuta, ty vidíš do toho poľnohospodárstva, vieš, aké sú dotácie, vieš si predstaviť, že by mal nejaký poľnohospodár 120 alebo 140, neviem teraz presne, ale okolo 120 ha za nájom 800 euro ročne, že tam môže v podstate robiť tieto činnosti a ešte aj dostane dotácie? Veď tí by boli šťastní ako blchy, keby mali tieto peniaze.
Problém, prečo chcú títo páni previesť pozemky pod štátnu ochranu prírody nie je ochrana prírody, potrebujú sa zbaviť toho, keď si navrhnú tieto projekty na pozemkoch, aby vyškrtli správcu pozemku, od ktorého by museli mať súhlas na takéto aktivity, ktoré musia mať súhlas aj dneska, alebo s ktorým by museli mať minimálne uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu. A tomuto sa oni chcú vyhnúť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Filip, apelovať na to, že dochádza k priamemu porušeniu ústavy pri pánovi poslancovi Šíblovi, ktorý je napojený na rôzne tieto granty a priciciava sa na peniazoch, ktoré z tohto plynú, to je ako keby si hrach na stenu hádzal. Jemu je to úplne jedno.
Ja verím, že vyndú tie prepojenia okolo určitých ľudí, ako sú prepojení s pánom Šíblom a ako sa tento človek, tento akademik, ktorý v živote nevypestoval žiaden les, ako sa obohacuje na verejných financiách a na financiách z rôznych fondov, projektov a Európskej únii.
V krátkom čase verím, že toto vynde, a dúfam, že bude chodiť po kanáloch, a nie tu sa tváriť a sedieť ako Panenka Mária.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež som si, budem reagovať na to, čo ste uviedli, že v encyklike Laudato si sú aj iné formulácie, tak som tiež so záujmom si prebehol, pretože je to 150 strán, 152-stranová encyklika, že o čo vlastne ide, a predpokladal som, priznám sa, že som ju doteraz nečítal, uvažoval som nad tým, že pravdepodobne pôjde o encykliku, ktorá sa výsostne dotýka ochrany životného prostredia.
A zistil som, že táto encyklika sa zaoberá len čiastočne týmito otázkami, pretože jej hlavným zámerom je sociálna situácia vo svete vo vzťahu k prostrediu, v ktorom sa žije. A presne ste vy dali ten citát, ktorý hovorí, že táto encyklika je zameraná na ľudí, na ich postavenie, na tie nerovnosti, ktoré sa vytvárajú aj klimatickými zmenami, ale aj vôbec všetkým, čo sa okolo nich deje. A táto encyklika určite nebola písaná na základe toho, že by aj Svätý Otec hľadal počin v tom, ako vyzerá Slovensko. Tu sú postavené veci úplne inak, pretože tá chudoba je najmä v Južnej Amerike, v Afrike a v iných štátoch, a na tomto sú postavené veci.
A hľadať tam nejakú, nejakú súvislosť so Slovenskom v tejto encyklike a len v tejto oblasti, ktorú ste vy povedali, je postavená len na tom, že argumentácia vždy charakterizuje záujem. A ten záujem podľa môjho názoru nie je čistý ani vo vzťahu k tejto encyklike.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. 50 centov za m2? Však to je drzosť najväčšieho rangu. Aby som bol presnejší, je to svinstvo, je to priam prašivina, aby som to správne a priamo pomenoval. Naozaj sa pán Šíbl nebojí zúfalých činov, ktorých sa môžu dopustiť ľudia v zúfalstve, a môžu používať v lepšom prípade vidly a sekery. Vy naozaj chcete ožobračiť ľudí? No nie vy, čo ste to hovoril, ale ten pán Šíbl chce naozaj ožobračiť ľudí a hodiť im pár medenákov? Tak ako ožobračili napríklad moju svokru, keď jej hodili pár halierov a zobrali jej obrovské množstvo hektárov? No ďakujem, toto je naozaj svinstvo.

Pán poslanec Kuffa, najprv vám musím povedať, že ako ja poznám Jara Šíbla, a počúvam tu na to, ako aby ho mali ľudia zabiť vidlami, počúvam tu fašistické metódy, ktoré naňho používajú ľudia, ktorí predtým kryli, nič nehovorili o zlodejinách SMER-u, je mi smutne, pretože ja poznám Jara Šíbla ako veľmi čestného človeka. A keď Jaro Šíbl ide okradnúť toto Slovensko, tak potom musíme pripomenúť naozaj 12 rokov vlády a zderstva lesov, ktoré tu boli.
Ale vám chcem povedať, pán Kuffa, jednu vec. Vy ste tu porozprávali, aké peniaze sa idú používať na traktory, aké peniaze sa idú, aké sa používajú na kosenie a tak ďalej. No viete, to sa používa naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnúť. Nikto nekradol, ale vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky pri kšeftoch, takže ja by som poprosil, aby sa, aby ma nevyrušoval váš otec. Viete, vy to máte možno v rodine, ale Jaro Šíbl nie. Jaro Šíbl vôbec to nemá v rodine a ja neviem, že by Jaro Šíbl niekedy bol niekoho okradol, a tento zámer nie je o zlodejine, ale o pomoci.
Ale vy, naschvál, naschvál vytvárate to, čo sami robíte.

No, pán Pročko, vy ste drzý jak opica, normálne a čudujem sa predsedajúcemu, že vás nesekol, pretože ste absolútne, zo začiatku ste tu začali reagovať na neviem koho o vidlách. Ja som spomínal dajaké vidly alebo dačo, že kto koho bude vyháňať? Čo vy ste skade prišli, koho ste počúvali vy v tej rozprave vlastne? A čo si tu dovoľujete vôbec ťahať môjho otca do toho, že on dostal nejakú facku alebo čo, čo to tu trepete, vysvetlite mi. Vysvetlite mi to!
A keď už sme pri tých zlodejčinách, a tých rozkrádania miliónov, vy hovoríte, že potrebujú traktor, potrebujú mulčovač, čo to nedáte poľnohospodárom a vlastníkom, čo si myslíte, že oni nevedia sadnúť do traktora a šoférovať? Nevedia kosiť, nevedia mulčovať za 500 euro na hektár, že to nevedia? Nie, lebo oni to robia za 100 euro, ale ochranári to robia za 500, a toto je tá zlodejina a môže sa tu rozplývať, koľko chcete, že poznáte pána Šíbla.
Pán Šíbl predstaviteľ BROZ-ky a ja som to vymenoval tie projekty za milióny euro, koľko sú. Okrem toho sú to členovia Slovenskej ochranárskej spoločnosti. Je tam aj prezidentka, je tam aj pán Szőllős, je tam pani Zemanová, čo tu chcete, však vy ste tu celá sieť. Vy ste tu normálne organizovaná banda, organizovaná banda zlodejiny a vy tu idete dačo vykrikovať?! Nič iné neviete, len sa potom obrátiť a: „12 rokov, 12 rokov, 12 rokov“. No tak 12 rokov to tu nefungovalo a váš minister Budaj nasadol do toho vlaku a plne ide a už aj on podpisuje, tu 6 mil., hej, a už majú asi rozdelené ďalšie peniaze a milióny, hej, lebo však pán Šíbl by tu ináč nebojoval za to. Ja som povedal, jak to s tými pozemkami je.
Vôbec nepotrebujete k čerpaniu financií tento návrh zákona, to môžte klamať viete koho. Ľudia vám to nezožrali, hej, a keď vám to vyvracáte, tak furt len s porozumením, tak čítajte tak, a či to čítajú zľava, či sprava, vždy len v konečnom výsledku vychádzate za klamárov.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som stručne zhrnula môj postoj k predkladanému návrhu zákona.
V programovom vyhlásení vlády v časti životné prostredie je uvedené, že vláda zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvo životného prostredia a zváži právnu subjektivitu práv... správ národných parkov. V časti pôdohospodárstvo je však uvedené, že všetky sporné otázky sa budú posudzovať spoločnými expertnými skupinami lesníkov, ochranárov, krajinárov a ekonómov.
Rozumiem tomu, že základnou úlohou poslancov je legislatívna činnosť, predkladanie a schvaľovanie zákonov, avšak tak komplexná legislatívna zmena, akou táto právna úprava je, pretože zasahuje až do siedmich zákonov, by mala byť v gescii príslušného rezortu, a nielen podľa môjho názoru by nemala byť predkladaná ako poslanecký návrh. Pri všetkej úcte, nie je v silách a možnostiach poslanca, aby v niekoľkých, alebo teda niekoľkých poslancov predložiť návrh zákona v takej kvalite, ako by malo garantovať príslušné ministerstvo. A tento návrh by mal byť vládnym návrhom zákona aj z viacerých iných dôvodov.
Kolegyne, kolegovia, môj postoj nie je žiadnym truc podnikom, môj postoj k tejto téme je celý čas konzistentný a vedia o tom aj moji koaliční kolegovia. Predkladanému návrhu chýba najpodstatnejšia časť a to je relevantná, nezávislá analýza dopadov a komunikácia s verejnosťou, ktorá by sa opierala o objektívne fakty. Analýza by mala poukázať na to, ako sa presun lesov dotkne vidieka, lesníkov, poľnohospodárov a všetkých súvisiacich odvetví. Ja toto cit... citlivo vnímam a komplexne, a aby ste zle nepochopili, s cieľom nemám problém, ale so spôsobom, ako sa ide táto zmena vykonať, áno.
Celý čas tvrdím, nech sa presunie Slovenský raj, PIENAP, pretože tie zónované sú, nech sa presunú pozemky v IV. a V. stupni ochrany a v III. stupni ochrany až po zonáciách. A nepotešilo ma, naozaj nie, že k týmto územiam sa pridala aj pôda nezistených vlastníkov, ktorej výmera sa môže momentálne len odhadovať. Ministerstvo životného prostredia to nevie, ministerstvo pôdohospodárstva to nevie a ja po pracných analýzach a zisteniach môžem povedať, že kvalifikovaným odhadom sa táto pôda pohybuje vo výmere do 30-tisíc hektárov.
Celkom dobre si viem predstaviť, že ministerstvo životného prostredia by mohlo vykonávať reštitúcie, ale nie celkom dobre si viem predstaviť, ako chce skĺbiť svoju politiku s politikou rezortu pôdohospodárstva, a najmä pred vykonaním zonácie. V zákone aj v environmentálnej stratégii sa totiž uvádza, že 75 % územia má byť bez zásahu. Ak by sa to konalo po zonácii, tak ako by to podľa správnosti malo byť, tak by to znamenalo, že sa zrejme bude musieť znížiť výmera národných parkov. Ak sa to bude vykonávať pred zonáciou, tak ministerstvo životného prostredia bude siahať na územia v III. stupni ochrany a v praxi teda to bude znamenať aj obmedzovanie poľnohospodárskej činnosti. A neviem, či si všetci a plne uvedomujeme, že pozemky v III. stupni ochrany, a nielen v správe Slovenského pozemkového fondu, sú vedené v LPIS výmere, teda je to poľnohospodárska pôda, na ktorú sa poberajú dotácie, priame platby, a na tejto pôde sa môžu vykonávať poľnohospodárske činnosti, a to nielen živočíšna výroba, ale aj rastlinná výroba. Prevažne ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v znevýhodnených oblastiach, to znamená, že priame platby sú navýšené a aj za činnosti, ktoré sa na týchto územiach nemôžu vykonávať.
To znamená, keď si to zoberieme kvalifikovaným odhadom, mne sa zdá, kolega hovoril okolo 800 eur, ja som si to tak spočítala, bola som skromnejšia, 700 eur na jeden hektár a na rok. Ak sa prevod vykoná pred zonáciou, pýtam sa, čo sa bude robiť s touto pôdou, a najmä teda keď skončia nájomné zmluvy na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože, samozrejme, že ten poľnohospodár nemá nárok na predlžovanie zmluvy, čo s tou pôdou bude. Ako sa skĺbia záujmy rezortu pôdohospodárstva, ktorého cieľom je hlavne teda, máme to uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, zvyšovanie výroby, to znamená podpora aj živočíšnej výroby. To znamená, že bude, by sa mala zaťažovať poľnohospodárska pôda hospodárskymi zvieratami preto, aby, aby tam nebola len tráva, ale aby sa, aby bola užitočne využitá táto pôda.
Ako chceme skĺbiť tieto záujmy rezortu pôdohospodárstva a nasledujúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky so záujmami rezortu životného prostredia, ktorý ak prevezme túto pôdu pred zonáciou, tak bude musieť obmedzovať a utlmovať tieto poľnohospodárske činnosti? To sú jednoducho protichodné záujmy, ktoré v tejto chvíli a pred zonáciou skĺbiť nevieme. Dajú sa skĺbiť vtedy, ak III. stupeň ochrany pôjde pod ministerstvo životného prostredia až po vykonaní zonácie, ak nechceme, aby sa teda ľudia sťahovali z týchto regiónov, pretože ak im zoberieme to, čomu rozumejú, zoberieme im zmysel života a dôvod žiť tam, kam sa, kde sa narodili, no tak jednoducho odídu.
Ešte raz chcem zdôrazniť, nie som proti cieľu presunúť kompetencie, ale proti spôsobu, nie takýmto spôsobom. Najskôr analýza dopadov, následne zonácia a následne presun kompetencií. Ja pevne verím, že sa ešte stihne uzatvoriť rozumná dohoda, na to čas máme, pretože v tejto podobe ja navrhovaný zákon neviem podporiť, a informovala som o tom všetkých svojich koaličných partnerov ešte pred vystúpením.
Ďakujem za pozornosť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ako ste správne poznamenali vo svojej rozprave, to, čo nám pri tomto predkladanom návrhu zákona chýba, dopadová štúdia neexistuje, hĺbková analýza dôsledkov neexistuje. Bez týchto dvoch vecí sa jednoducho takýto poslanecký návrh zákona nemá čo objaviť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je to nehodné tejto snemovne.
Pôda nezistených vlastníkov v takej výmere, v akej sa naozaj nachádza, pokiaľ máte dobré informácie a vedela ste si to správne zistiť, bavíme sa o 30-tisíc hektároch. Jednoducho 30-tisíc ha pôdy alebo lesného porastu, alebo trvalého lesného porastu bude zapracovaných do, ako súčasť národných parkov alebo chránených území. Jednoducho čo s tou pôdou sa potom bude diať? Na toto tiež predkladatelia tohto veľmi pofidérneho návrhu zákona nemyslia, no ale všetko šité horúcou ihlou, všetko zaplátané, no ale určite sa nejako dohodneme, veď pán profesor Šíbl nejakým spôsobom určite bude zase čítať možno nejaký 17-stranový pozmeňovák, ťažko povedať, čo z týchto ich myšlienkových pochodov napadne.
Úplne s čím musím ďalej súhlasiť, to je to, že najprv musí prebehnúť zonácia, až potom sa môžme baviť, čo ďalej jednoducho to bude, aké kompetencie preberie ministerstvo životného prostredia, aké kompetencie zostanú na ministerstve pôdohospodárstva, bez toho sa to jednoducho urobiť nedá. No ale hovorím, predkladatelia návrhu majú nejaké svoje vlastné videnie sveta.
Ak títo hospodári alebo poľnohospodári, ktorým skončí nájomná zmluva v patričnom stupni ochrany, jednoducho štát im nepredĺži tú zmluvu, a keď tá zmluva nebude predĺžená, skončí jednoducho ten hospodár, ktorý tam hospodári buď v rastlinnej výrobe, alebo v živočíšnej výrobe. Na to tiež predkladatelia nemysle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani Halgašová, dvakrát ste hovorili o tom, kto všetko tam na tom paškvile bude participovať, ale zabudli ste na jednu skupinu, ktorá by tam mala byť v prvom rade prítomná, prítomná pri tomto konaní. Viete, kto to je? No ja vám to poviem, je to jednoduché, sú to súkromní vlastníci lesných a iných pozemkov. Tých ste nemenovali ani raz, možno ste zabudli, v čo úprimne verím.
Predkladatelia tohto zákona idú všeličo zapracovávať, všelijako, len zdá sa mi, že neberú ohľad na vlastníkov, súkromných vlastníkov. A toto hovorím ako poslanec, ale aj ako vlastník lesa a pozemkov.
Ďakujem.