55. schôdza

Termín hlasovania na prerokovanie a hlasovanie tohto návrhu zákona bude dnes o 17.00 hod.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný najmä v dôvodu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb.
Požiadavkou tohto nariadenia je vybavenie občianskych preukazov pamäťovým médiom, ktoré bude obsahovať biometrické údaje tváre a odtlačkov prstov a tiež umožnenie bezkontaktného prístupu k uloženým údajom.
Na základe uvedenej požiadavky sa v zákone o občianskych preukazoch upravujú ustanovenia tak, aby sa zabezpečila jeho vykonateľnosť napríklad povinnosťou podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov a podoby tváre, ktoré budú do elektronického čipu zapisované v podobe biometrických údajov. Z uvedeného dôvodu sa zo zákona vypúšťa možnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu na diaľku pomocou portálu ministerstva.
Návrhom sa tiež zavádza možnosť svojpomocného odblokovania bezpečnostného osobného kódu slúžiaceho na elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej správy prostredníctvom kódu pre odblokovanie.
Zákon tiež upravuje ustanovenia o predkladaní dokladov pri podávaní žiadostí o vydaní občianskych preukazov, ustanovenia o zasielaní vyhotovených občianskych preukazov a ďalšie zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Návrhom sa zároveň upravuje aj zákon o správnych poplatkoch a zákon o cestovných dokladoch. V zákone o správnych poplatkoch sa upravujú ustanovenia ohľadom oslobodenia od správnych poplatkov.
V zákone o cestovných dokladoch sa vypúšťajú niektoré povinnosti pri podaní žiadosti o vydanie cestovného dokladu, zosúlaďujú sa ustanovenia o zasielaní cestovných dokladov so zákonom o občianskych preukazoch a upravuje sa rozsah údajov, ktoré sa nachádzajú v evidencii cestovných dokladov.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené pane poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 828. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko, členskom, členstvom, svojím členstvom v Európskej únii získalo množstvo výhod. Medzi tie najzákladnejšie výhody určite môžeme počítať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb, ale môže to byť napríklad aj pohyb kapitálu.
Vďaka tomuto všetkému je oveľa jednoduchšie, než v minulosti, pokiaľ sme neboli členmi Európskej únie, tak voči týmto časom môžeme oveľa jednoduchšie cestovať, dá sa nám jednoduchšie pracovať v zahraničí, môžeme jednoduchšie podnikať alebo napríklad sa môžeme usadiť a žiť v rôznych členských štátoch Európskej únie. Toto pred naším vstupom do Európskej únie nebolo jednoducho možné, pretože neboli sme v jednotnom európskom priestore, nemohli sme voľne prekračovať hranice atď. atď.
Zákon, o ktorom dnes rokujeme, súvisí práve so slobodou voľného pohybu osôb, ktorá je v podstate jedným zo základných pilierov členstva a občianstva v Európskej únii. Po zavedení Schengenu, čím sa odstránili vnútorné hranice, Európska únia prijala smernice a smernicu o práve občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na celom území Európskej únie. Toto je to, čo som pred chvíľou hovoril, že keď sme neboli ešte členovia Európskej únie, tak sme toto jednoducho nemali možnosť využívať.
Podľa tejto smernice majú členské štáty vydávať a obnovovať preukazy totožnosti alebo pasy svojim štátnym príslušníkom v súlade s vlastnými vnútornými právnymi predpismi. Úrovne zabezpečenia preukazov totožnosti v jednotlivých krajinách Európskej únie sú rôzne, čo, samozrejme, zvyšuje riziko prípadných podvodov a falšovania dokladov totožnosti.
Štatistické údaje európskej siete pre analýzu rizika podvodov v oblasti dokladov ukazujú, že počet falošných preukazov totožnosti sa zvýšil a zvyšuje. A tento trend pokračuje. Európska komisia v záujme bojovať s terorizmom, s cezhraničnou trestnou činnosťou a ako aj chrániť vonkajšie hranice Európskej únie predložila akčný plán na riešenie podvodov, čo sa týkal vystavovania dokladov, aj cestovných, aj vnútroštátnych. Vidíme preto, ako dôležité je zvýšiť bezpečnosť a zabezpečenie aj občianskych preukazov navrhovanou, práve navrhovanou formou, a to preto, aby sme zamedzili falšovaniu dokladov a súčasne podnikli kroky k tomu, aby používanie dokladov totožnosti v rámci Európskej únie bolo bezpečnejšie. Práve takto môže každý občan Slovenskej republiky v plnej miere využívať svoje právo voľného pohybu v rámci celej Európskej únie.
Je však na pleciach našej vlády dôsledne informovať verejnosť o dôležitosti týchto opatrení a zabezpečiť, aby neexistovali pochybnosti, aby takéto pochybnosti ani len nevznikali, že by tieto osobné údaje boli ohrozené z dôvodu nedostatočného zabezpečenia na strane štátu a jeho orgánov. Toto je veľmi dôležitý prvok, ktorý musí jednoducho štát a vláda zabezpečiť. Ochrana osobných údajov, ochrana dát, ktoré obsahujú tieto naše doklady, je veľmi citlivá a môže spôsobiť ich prípadný únik, môže spôsobiť veľa negatívnych javov, ktoré by sa v konečnom dôsledku takisto mohli potom prejaviť v obmedzení pohybu a cestovania.
Zároveň je teda úlohou ministerstva vnútra zabezpečiť, aby postupy všetkých týchto biometrických identifikačných znakov boli v súlade s medzinárodnými dohovormi a chartami, ako napríklad Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd či Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.
Takže, pán minister, držím vám palce a dúfam, že to všetko zvládneme.
Ďakujem, pán podpredseda.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem vzhľadom na moju dnešnú hlasovú indispozíciu pomerne stručný. Nechcel som si však nechať ujsť vystúpenie k tomuto bodu, lebo myslím, že by sme k tomuto mohli pridať jednu antibyrokratickú zmenu a celkom by ma zaujímalo, že čo na to pán minister povie.
Keďže sa, keďže tento zákon, táto novela je o zmene údajov v občianskych preukazoch, teda o pridaní biometrických údajov, tak chcem sa spýtať, čo by pán minister povedal na to, keby sme odtiaľ z toho paragrafu, ktorý hovorí o tom, čo je na občianskom preukaze, keby sme vyhodili bod g), a to je adresa trvalého pobytu občana na území Slovenskej republiky alebo miesto jeho pobytu v zahraničí. Pýtam sa teda, že či by sme nemohli pristúpiť k takej zmene, že už na občianskom preukaze by nebolo uvádzané trvalé bydlisko. A pýtam sa preto, lebo ja teda štatistiku nemám, možno pán minister má, ale predpokladám, že veľká, veľká časť zmien občianskych preukazov bude práve kvôli zmene bydliska, s čím sú, samozrejme, náklady aj na strane občanov a aj na strane štátnej správy. Vedie ma k tomu to, že pokiaľ mi je známe, tak v zahraničí sa väčšinou neuvádza trvalý pobyt na občianskych preukazoch, resp. na identifikačných kartách. Ani u nás sa neuvádza trvalý pobyt napríklad, teda adresa trvalého pobytu na pasoch a nikomu to neprekáža.
V zahraničí je taktiež pomerne bežné, že, skúsim inak. Sme v 21. storočí a teda neviem, koľkokrát vám, kolegovia, sa v poslednej dobe stalo, že by ste sa museli niekomu preukazovať trvalým bydliskom, alebo že by si chcel overiť trvalé bydlisko voči občianskemu preukazu. Na úradoch by sa to už stávať nemalo vôbec, keďže máme prístupné štátne registre a majú si to tam kontrolovať sami. A pokiaľ mám správne informácie, tak tie registre začínajú fungovať čoraz lepšie, takže malo by to byť čoraz menej bežná prax, že niekto si chce overiť vaše trvalé bydlisko voči občianskemu preukazu. A keď už sa to sem-tam stane, tak v zahraničí je úplne bežné, že trvalé bydlisko dokladujete nejakým výpisom z účtu alebo faktúrou za mobilné, či za iné služby, za elektrinu, za plyn.
Osobne si myslím, že nie je to nejaký zásadný problém. Takže toto je taký môj podnet. Ten podnet mám z vonku. Prišiel mi ako rozumný, tak by ma celkom zaujímalo, čo na to pán minister hovorí a ak, teda bude s tým súhlasiť, tak možno do druhého čítania by sme mohli takúto malú zmenu zaviesť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, pýtal si sa, že kedy sme sa naposledy stretli s tým, že by nám niekto kontroloval občiansky. Tak deje sa to vo firmách a inštitúciách, ale nemyslím si, že by tam uskladňovali alebo zaujímala by ich teda adresa trvalého pobytu, ktorá je tam, ktorá je tam uvedená. Vcelku bežne sa to deje pri voľbách, kde, kde teda má to aj nejakú logiku, že je tam uvedené aj, aj adresa, ale to predpokladám, že tiež by sa dalo nejako, nejako vyriešiť, ak by teda v zozname voličov boli, boli voliči evidovaní podľa povedzme čísla občianskeho preukazu, tak asi by bolo ich možné nejako, nejako identifikovať. To len teraz tak narýchlo, narýchlo rozmýšľam, a teda, samozrejme, v tých krajinách, kde nemajú na identifikačnom preukaze alebo identifikačnej karte uvedené trvalé bydlisko, tak tiež musia nejako identifikovať, identifikovať voličov. Že možnože aj toto by išlo, išlo nejako vyriešiť.
A teda posledná vec, ktorá mi napadla, keď som počúval tvoje vystúpenie, teda okrem toho, že, že teda nemuseli by si meniť občiansky preukaz a ľudia, keď sa presťahujú alebo teda keď zmenia trvalý pobyt, aby som bol presný, no tak možno niektorým ľuďom by to vyhovovalo, že by ich nemuseli mať napísané na občianskom preukaze ako svoje bydlisko, napríklad Tisova ulica. Tak ako takí ľudia by sa určite potešili tejto zmene okrem tých, ktorým by to nejaké praktické výhody donieslo, teda pokiaľ tam tá Tisova ulica ostane. Dúfam, že už dlho nie.
Ďakujem.

No, Ondrej, v prvom rade oceňujem tvoj bonmot. Zabudol som jednu vec. Určite tú adresu trvalého bydliska, že tá by ostala zapísaná v tom čipe a týmto by bolo možné riešiť napríklad aj pri tých voľbách, aj keď je mi jasné, že, alebo teda pamätám si, že asi pri väčšine volieb nemáme zatiaľ, že by v tých volebných komisiách boli čítačky, ale teda ide to z rôznych papierových zoznamov, ale aj v tomto by sa už mohli dostať niekam dopredu, či už pre postupnú elektronizáciu niektorých volieb, alebo aj pre tú praktickú vykonateľnosť. No nielen ja, ale aj ty, pokiaľ viem, sa celkom obávaš, ako dopadnú nasledujúce komunálne voľby, ktoré budú spojené, a teda všetci vieme, kto sa zaoberajú či už komunálom alebo riešili niekedy okrskové komisie, že získať tých ľudí do okrskových komisií je veľmi náročné a to tam čas z nich je snáď len kvôli tomu, aby presne kontrolovali teda tých zapísaných ľudí v tých zoznamoch. Takže aj toto by sme mohli elektronizovať a tam cez ten čip by to bolo možno veľmi jednoduché.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátka reakcia. Áno, treba to zvážiť z pohľadu presne, ako to bolo povedané, volieb hlavne v prípadoch, kedy napríklad občan nie je vo volebných zoznamoch a príde a aby sa overilo teda jeho trvalé bydlisko a asi by tam bolo potrebné potom aj zásah do zákona o voľbách. Ale môžeme sa tým zapodievať. Ďakujem.

Ďakujem pekne opäť za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým z dôvodu potreby zabezpečenia transpozície práva Európskej únie, keďže už viaceré smernice požadujú vytvorenie určitej formy centralizovaného prehľadu o účtoch kvôli uľahčeniu prístupov oprávnených orgánov verejnej moci k rýchlej identifikácii majiteľov a disponentov účtov. Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií, ktoré bude každoročne predkladať Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet súhrnnú správu o prevádzke registra. Do registra budú banky a ostatné finančné inštitúcie poskytovať aktualizované údaje na dennej báze, pričom dohľad nad dodržiavaním tejto ich povinnosti bude vykonávať Národná banka Slovenska.
Register bude obsahovať iba základné identifikačné údaje o účtoch a bezpečnostných schránkach ich majiteľoch, disponentoch a konečných užívateľov výhod, ktoré budú prístupné len pre bezpečnostné spravodajské a finančné orgány. Tieto orgány môžu už v súčasnosti získavať od bánk údaje tvoriace bankové tajomstvo v plnom rozsahu, čiže v tomto smere sa nijako nerozširuje okruh údajov, ku ktorým majú tieto orgány prístup už v súčasnosti.
V súvislosti so zriadením a prevádzkou centrálneho registra účtov obsahuje návrh zákona tiež novely zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a zákona o finančnej správe. Zmenami a doplnením zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu dôjde zároveň k úprave a k precizovaniu existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie, legalizácií a financovaniu terorizmu tak, aby zákon korešpondoval s požiadavkami AML smerníc, odporúčaniami Výboru Rady Európy MOYNEVAL a Finančného akčného výboru skupiny G7, FATF. Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. mája 2022, pričom samotná prevádzka registra má začať 1. januára 2023.
Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, záverom si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.