55. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Všeobecne máme iste skúsenosť, že zavedenie čohokoľvek iného a nového vždy narazí, a to je jedno, či sú to elektronické pokladne s účtenkami, parkovacia politika, súdna mapa, stratifikácia nemocníc, proste vždy sa vyroja ľudia, ktorí sú z princípu proti nejakej zmene stavu, v ktorom si zvykli. Ja na perspektívnej novele oceňujem napr. to, že sa v nej konečne vyskytuje niečo ako podpora elitných pracovísk. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Iná vec je, či sa nájdu ďalšie zdroje na to, aby nebol rozpočet, ktorý sa venuje elitným pracoviskám, a ich nemáme toľko, ale treba ich jasne podporovať, či sa nájdu potom aj iné zdroje ako to, že sa to vezme z rozpočtu. Môj vzácny kolega z Univerzity Komenského prof. Miro Urban je hlas, ktorej treba vypočuť v tomto zmysle, a je teda vysoko cenné, že sa začnú podporovať, ako aj on tvrdí, elitné pracoviská.
A k tomu, čo hovoril kolega Šudík o internátoch, by som rád povedal jednu vec. V Českej republike sa stalo, že na 1. lekársku fakultu v Prahe bola prijatá nadpolovičná väčšina Slovákov, a, samozrejme, keďže sa berie vzdialenosť bydliska od štúdia, tak, samozrejme, že všetci Slováci dostali v Prahe internáty a českí študenti internáty nedostali. Ale argumentovať daňovými poplatníkmi alebo tým, že za dane sú tam Ukrajinci, nie je namieste. I tí Ukrajinci môžu znamenať perspektívne prínos pre Slovenskú republiku a ako mladí vzdelaní ľudia budú na náš prospech a stojí to za to.

Ďakujem. Pán Suja, ja som v žiadnom prípade neobhajoval žiadnych plagiátorov, ja hovorím o tom, že súčasná legislatíva je veľmi zlá, pretože vytvára vhodné podmienky na plagiátorstvo, a ak nič nespravíme, to plagiátorstvo bude aj naďalej pokračovať. A ak by plagiátorstvo neexistovalo, tak po mojej pravici väčšina kolegov žiaden titul nemá. Takže to toľko v krátkosti.
A ešte ku pani Vaľovej. V októbri či v novembri, kedy bol odpor k novele najväčší, bol návrh úplne iný, ako je v súčasnosti. Ako, aké je výsledné znenie v parlamente? Väčšina problematických častí, ktoré vo vtedajšej novele boli, boli odstránené a sú zmenené. Tak ja taktiež neviem, akú časť zákona čítate, či ten aktuálny, alebo že ten starý, proti ktorému sa protestovalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem pripomenúť členom výboru pre európske záležitosti, že sa stretneme o 12.00 hod. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem navrhnúť, aby sa presunul bod 18 (tlač 842), je to zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie, na 10. februára 2022 o 10.00 hod., a to vzhľadom na to, že navrhovateľka je PN.

Chcem ohlásiť, že som pravdepodobne omylom hlasoval „za“ pri prekurzoroch, chcel som hlasovať „proti“. Ďakujem.

Vážený pán predseda... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, nechceme sa pozerať na vaše zadky, buďte takí láskaví! (Ruch v sále.)

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
... vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, o vysokých školách a kvalite vysokoškolského štúdia na Slovensku prebieha niekoľkoročná verejná diskusia. K vysokým školám sa vyjadrujú rôzni ľudia s rôznymi záujmami. Z mnohých vystúpení sa neraz bez hlbšej analýzy dozvedáme, že vysoké školy sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných alebo osoby, ktoré sa neuplatnia vo svojom odbore. (Ruch v sále.)
Zachytila som, že vo verejnej diskusii sa napríklad používa myšlienka, že len približne polovica absolventov robí to, čo vyštudovala. Pritom podľa štatistiky Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republike, republiky na základe dát z roku 2020 takmer 83 % absolventov vysokých škôl pracuje vo svojom alebo v príbuznom odbore.
Veľa sa tiež hovorí o tom, že mnoho talentovaných absolventov stredných škôl ide študovať do zahraničia. Čo hovoria dáta? Na zahraničných vysokých školách študuje 17 % absolventov stredných škôl zo Slovenska, z toho približne dve tretiny v Českej republike. Dôvodov, prečo je to tak, je určite viacero.
Česká republika dlhodobo investuje do svojich vysokých škôl viac, ako investujeme na Slovensku, a to práve aj preto, aby prilákala zahraničných, predovšetkým slovenských študentov, pretože tí sa najrýchlejšie asimilujú, a tak si Česi predovše... a tak si Česi vlastne riešia aj dôsledky vlastnej demografickej krízy. (Neutíchajúci ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR

Pani poslankyňa, prosím, pre... prerušte vystúpenie, lebo vaši vlastní kolegovia sa k vám nesprávajú korektne.
Prosím všetkých poslancov, ktorí chcú diskutovať, nech opustia sálu! A nevytvárajte tuná hlúčiky, jak to vyzerá?! Chrbtami, zadkami sa otáčate pani poslankyni.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete pokračovať.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem. V Českej republike funguje podpora pre štúdium zahraničných študentov, sú im poskytované nové alebo špičkovo zrekonštruované internáty. Vieme, že v predpandemických časoch, v predpandemických časoch robievali české vysoké školy prezentácie na slovenských stredných školách, a tak by som mohla pokračovať ďalej v analýze dôvodov odlivu mladých ľudí zo Slovenska. Ide však o širokú problematiku, ktorú v tejto chvíli nevyriešime, hoci by sme jej mali venovať dlhodobú pozornosť.
Jedným z dôležitých faktorov riešenia tejto otázky je bezosporu aj nastavenie vysokoškolského prostredia. Nemôžem sa celkom stotožniť s generalizovaním problému, že slovenské vysoké školy sú nekvalitné a tie zahraničné sú a priori lepšie. Ak chce niekto robiť porovnávania kvality výučby, musí sa pozrieť na jednotlivé študijné programy v odboroch na rôznych školách, musí analyzovať metódy výučby. Som presvedčená, že aj na slovenských vysokých školách máme množstvo kvalitných študijných programov. Samozrejme, potom máme aj vysoké školy, resp. odbory, ktoré majú od ideálu poriadne ďaleko a ich kvalita nie je dostatočná.
Už som hovorila o financiách a opäť si pomôžem dátami. Priemerné financovanie vzdelávacích inštitúcií na jedného vysokoškolského študenta bez sociálnej podpory študentov je v krajinách OECD 15 518 eur, zatiaľ čo na Slovensku je to len 9 619 eur, čiže na Slovensku je takmer o 6 000 eur menej na jedného vysokoškolského študenta.
Dámy a páni, asi sa všetci zhodneme, že reformu vysokých škôl potrebujeme, lebo potrebujeme držať krok, resp. dobre... dobiehať zahraničie tam, kde zaostávame, aj v školstve. A my všetci, politici, vysokoškolskí učitelia, zamestnávatelia potrebujeme pridať v komunikácii, v lepšej prezentácii inovácií či zlepšení, ktoré sú súčasťou života vysokých škôl, ale pridať aj v komunikácií so zamestnávateľmi pri nastavovaní študijných programov či metód výučby.
Keď hovorím o komunikácii, mrzí ma, že predkladaná novela vysokoškolského zákona nebola lepšie odkomunikovaná. Chýbala mi väčšia snaha o hľadanie kompromisu v navrhovaných riešeniach, o hľadanie konsenzu. Pritom tak programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ako aj plán obnovy a odolnosti vyžadujú, aby sa reforma riadenia vysokých škôl uskutočnila v spolupráci s vysokými školami.
Znenie novely vysokoškolského zákona, tak ako ho predložilo ministerstvo, má viacero kontroverzných bodov. Počúvam názory, že okliešťuje prvky akademickej samosprávy a demokracie na vysokých školách. Počúvam názory, že vytvára priestor na ich spolitizovanie, prípadne ovládnutie záujmovými skupinami. Aby som bola aj konkrétna, považujem za dôležité diskutovať o tom, aby výber rektorov realizovala akademická obec bez záväzných vonkajších zásahov, čo však nevylučuje kooperáciu so správnou radou vo forme ich stanovísk a odporúčaní. Potrebujeme, aby rektor vedel komunikovať s vonkajším prostredím ako rovnocenný partner.
Na druhej strane niet lepších kontrolórov jeho správania, než sú osoby priamo z vysokej školy, ktoré majú záujem na reputácii vysokej školy a na jej správnom fungovaní a zároveň aj podrobne prostredie poznajú. Preto je relevantná a opodstatnená otázka, aby akademickým senátom vysokých škôl zostali zachované aj kompetencie v oblasti nakladania s majetkom a deľbou finančných prostriedkov. Študijné programy sa realizujú na fakulte a množstvo bežných, praktických problémov preto najlepšie rieši samospráva fakúlt, preto je potrebné zachovať ju aspoň v základoch vrátane existencie akademického senátu a aspoň časti jeho kompetencií vo vzťahu k dekanovi.
Diskutabilné je aj stanovenie kritérií pre výkon povolania vysokoškolského učiteľa, ako aj úplne odstránenie vedecko-pedagogických titulov ako podmienok pre výkon funkcie docenta a profesora, ako aj vhodné nastavovanie financovania individuálne pre každú vysokú školu inak, aj keď majú viaceré vysoké školy tie isté študijné programy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem, že reforma vysokých škôl je nutná a potrebná. Potrebujeme totiž nový impulz, potrebujeme novú dynamiku, lebo dosť bolo prešliapavania na mieste. Rozvoj slovenských vysokých škôl, ich priblíženie sa európskej úrovni bude znamenať, že naše deti zostanú doma. Poďme však spoločne nájsť najlepšie riešenie pre naše vysoké školy. Som zástancom poctivej diskusie a hľadania kompromisu. Jedine tak môžeme schváliť dobrú reformu so širokou podporou. Som optimisticky nastavená, že ešte nie je neskoro a stále je možné upraviť znenie predkladanej novely takým spôsobom, aby bola v súlade s plánom obnovy a zároveň aby bola v znení, ktoré bude široko akceptované na vysokých školách.
Kolegyne a kolegovia, poďme teda spoločne nájsť najlepšie, najlepšie riešenie pre naše vysoké školy.
Ďakujem za pozornosť.