55. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k prerokovávanej novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ale ešte predtým na začiatku mi dovoľte, aby som v súlade s čl. 6. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií uviedol do záznamu o rokovaní, že nahlasujem osobný záujem v prerokovanej veci, nakoľko som rektor verejnej vysokej školy, tak tak činím podľa príslušnej normy.
Od prijatia zákona v roku 2002 ide už o viac ako 30. jeho novelizáciu, ktorá sa však oproti tým predchádzajúcim vyznačuje pomerne rozsiahlym vyhlásením predkladateľa o viacerých zásadných rozporoch voči predloženému návrhu zo strany reprezentácie vysokých škôl, zamestnávateľských zväzov, odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a ďalších zainteresovaných strán. Cirka na siedmich stranách, čo oceňujem, že je to veľmi korektné, je napísané, kde sú tie základné rozpory medzi predkladateľom a týmito zainteresovanými subjektami.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania bolo k uvedenému, k uvedenej novele vznesených 865 pripomienok, z toho 503 zásadných, pričom počet neakceptovaných zásadných pripomienok zostal na čísle 228. Čiže aj z uvedeného počtu, ale aj z postupných vyjadrení relevantných strán môžeme konštatovať, že novela zákona bola síce pripravovaná dlhodobo, ale nie v dostatočnej miere bola pripravovaná v tzv. participatívnom duchu s akademickou obcou.
Uvedené konštatovanie potvrdzujú aj rozdielne vyjadrenia zástupcov tzv. kontaktnej pracovnej skupiny, ktorá sa vytvorila ešte pred MPK s cieľom nájsť prienik v jednotlivých záujmoch. Tu možno skonštatovať, a ja som to navrhoval, že keď sa tvorila táto kontaktná pracovná skupina, čo bolo dobré, že sa tvorila, že mohli ako zástupcovia alebo ako pozorovatelia v tejto kontaktnej pracovnej skupine byť aj členovia výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky ako pozorovatelia, aby videli, ako sa tá diskusia v rámci tejto kontaktnej pracovnej skupiny vyvíja. Boli v nej zainteresovaní zástupcovia reprezentácie vysokých škôl, ministerstva školstva, zamestnávateľov a ďalší aktéri. Je škodou, že ako pozorovatelia tam teda nemohli sme byť ako zástupcovia výboru, a mali by sme detailnejší prehľad.
Na jednej strane teda ja rozumiem, že je tu legislatívna právomoc predkladateľa, to je legitímny nástroj prichádzať s novelami zákonov alebo s novými zákonmi, no na druhej strane v tomto prípade je tu aj všeobecný a dlhodobo akceptovaný a deklarovaný záväzok našich univerzít a vysokých škôl v rámci spoločného európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru ohľadom inštitucionálnej autonómie a akademickej samosprávy. Tento záväzok je deklarovaný písomne aj medzinárodne.
Dovolím si uviesť z preambuly Európskej asociácie univerzít jeden citát: „Európske univerzity majú spoločné základné hodnoty, úctu k poznatkom a dôkazom, kritické myslenie a otvorenú diskusiu, akademickú integritu a etiku, akademickú slobodu a samosprávne riadenie.“ Tieto hodnoty sú základom všetkých aktivít univerzity ako takej. Nakoľko väčšina našich univerzít a vysokých škôl je členmi Európskej asociácie univerzít, tak k tomu záväzku sa, samozrejme, prihlásili a majú napĺňať ducha tohto záväzku.
Aktuálne aj som dostal šesť otázok z Európskej asociácie univerzít, aby som sa vyjadril v priebehu mesiaca február k niektorým otázkam, ktoré dnes v tomto európskom vysokoškolskom priestore rezonujú, a hneď druhá otázka sa venuje práve autonómii vysokých škôl a samosprávnemu riadeniu. Citujem: „Ako je podľa vás možné dosiahnuť rovnováhu, aby externé spoločnosti pokračovali v poskytovaní riešení bez získania neúmerného vplyvu a kontroly nad vysokým školstvom?“ Musím sa v duchu tejto novely veľmi zamyslieť, čo odpoviem na túto otázku. Podrobnejšie sa chcem ešte akademickej samospráve venovať, ale neskôr vo svojom príhovore.
Teraz by som sa vrátil k cieľu samotnej novely zákona o vysokých školách. Ten bol zo strany predkladateľa definovaný vo vzťahu k zvýšeniu kvality, atraktívnosti poskytovaného vzdelávania, väčšej otvorenosti v riadení verejných vysokých škôl. Cieľu ako takému nie je čo vytknúť, dôležitá je však cesta k jeho naplneniu, a aby uplatňované nástroje riešili kľúčové problémy vysokého školstva na Slovensku. Cieľ podľa mňa je stanovený dobre, je relevantný, ale musíme definovať aj nástroje a cestu, aby sme k nemu dospeli.
Dovoľujem si upozorniť plénum na také tri kľúčové problémy vysokého školstva na Slovensku. Po prvé - dlhodobé podfinancovanie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a vývoja. Nič nové, ale teda konštatujem to.
Zlý technický stav vysokoškolskej infraštruktúry a masívny odchod mladých ľudí za štúdiom do zahraničia. Áno, aj v dôvodovej správe má predkladateľ ambíciu tieto tri kľúčové problémy riešiť. Hovorím, aby sme k nim hľadali nástroje.
Čo mňa mrzí a viem, že pán minister s tým bojuje, je, že chceme na jednej strane robiť akúsi zmenu alebo reformu vysokého školstva, no na druhej strane sú tieto zmeny sprevádzané reštriktívnymi finančnými podmienkami vo vzťahu k verejným a štátnym vysokým školám. Pokles dotácie o 72 mil. eur na roky 2021 - 2023, vieme, že s týmto problémom zápasíme aktuálne. Výpadok príjmov počas pandémie COVID-19, rast prevádzkových nákladov v dôsledku nekontrolovaného rastu cien a energií, štrajková pohotovosť pracovníkov školstva vo väzbe na kolektívne vyjednávanie a valorizáciu platov.
Tu chcem poznamenať, lebo ja sa snažím byť vždy korektný a vecný v diskusiách a vystúpeniach, že čo sa týka výpadku príjmov počas pandémie COVID-19, tak tie boli plne kompenzované verejným vysokým školám. Za toto vám, pán minister, patrí vďaka, pretože aj v roku 2020, aj v roku 2021 tieto výpadky príjmov boli zo strany ministerstva školstva verejným vysokým školám v plnom rozsahu kompenzované. Oceňujem aj tú snahu, že bojujete, aby ten pokles dotácie nebol tak veľký, pretože už začína byť a tento rok bude kritický rok, 2022, z pohľadu rastu prevádzkových nákladov.
Len keď sme spočítali, čo všetko to bude stáť pre tento rok, tak zatiaľ z 20 verejných vysokých škôl sa vyjadrilo 16 a tá suma je cez 12 mil. eur na tých energiách. Pri poklese dotácií o 27 mil. sa dostávame už veľmi k číslu, ktoré, ktoré môže spôsobiť určité výpadky v samotnej prevádzke. Verím však – a to bol aj váš prísľub –, že o tejto sume ešte bude s verejnými vysokými školmi rokovať... školami rokovať, a teda že ešte môžu sa spoľahnúť na to, že nejaká kompenzácia aj v prípade týchto nákladov na energie zo strany ministerstva školstva príde.
Čo sa týka valorizácie platov, no tak tam, samozrejme, ja podporujem tú požiadavku, ktorá je, ktorá je na stole, to trojpercent... tá trojpercentná valorizácia od júla 2022, ona nepokrýva ani mieru inflácie v tomtom roku.
Ten zákon, tá novela zákona nie je jednoduchá, uvedomujem si to, pretože má cirka 321 novelizačných bodov, možno som to nespočítal úplne presne, ale vyšlo mi toto číslo, nie je novelizovaný len zákon o vysokých školách, ale teda ďalšie sprievodné zákony, či už je to zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, zákon o fonde na podporu vzdelávania, zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej.
Skôr ako sa ešte vyjadrím k tej akademickej samospráve, kde ja vidím, že nie je optimálne nadstavená tá parita medzi tou externou zložkou, a nemám nič proti tomu, aby sa posilnila úloha správnej rady, ale vždy to musí byť tak, aby boli zachované a funkčné samosprávne orgány na úrovni univerzity a aby v duchu aj tých európskych práv a hodnôt boli, bola ich existencia autonómna.
Ako pozitívne chcem povedať, pretože novela zákona o vysokých školách prináša podľa mňa aj niektoré pozitívne, pozitívne prvky, ako napríklad:
- zjednotenie štandardnej dĺžky štúdia v študijných programoch v dennej a externej forme, to je rozumný krok,
- zavedenie výkonnostných zmlúv, nebude to jednoduché zo začiatku, ale rozumný krok, ako zvyšovať kvalitu vzdelávania,
- zmeny v utváraní učiteľských študijných programov,
- úprava orgánu Fondu na podporu vzdelávania alebo
- zhodnotenie periodického hodnotenia výskumu a vývoja do jednej oblasti, pod jeden zákon všetky subjekty, to znamená, že budeme vidieť, ako sú na tom vysoké verejné vysoké školy, štátne, súkromné vysoké školy, Slovenská akadémia vied a ďalšie organizácie výskumu a vývoja, či už sú to štátne, alebo súkromné.
Toto všetko možno hodnotiť ako zmeny, ktoré, ktoré sú pozitívne a môžu viesť k zvýšeniu kvality vzdelávania a výskumu. No na druhej strane sú tu aj zmeny, ktoré ja považujem za škodlivé, a tie by som rád uviedol a bol by som rád, keby k nim bola aj pomerne širšia diskusia.
Čiže chcem sa naspäť dostať k problematike akademickej samosprávy a navrhovaným ustanoveniam v novele zákona o vysokých školách, ktoré ju podľa môjho názoru potláčajú alebo sú pri zmene kompetencií v konflikte s princípmi, ktoré presadzuje Európska asociácia univerzít. Všetko sa odvíja od jednej banálnej zmeny v § 5 ods. 2, kde sa hovorí, že o organizácii a činnosti vysokej školy nerozhodujú orgány akademickej samosprávy, ale orgány verejnej vysokej školy, a v § 7, kde správna rada a kvestor sa stávajú ďalšími orgánmi vysokej školy. Nie samosprávnymi, ale tzv. ďalšími orgánmi vysokej školy. Na prvý pohľad ide o drobnú zmenu, ale ona je v skutočnosti kľúčová pre zmeny vo viacerých ustanoveniach tohto zákona. Uvediem konkrétne príklady.
Akademický senát ako samosprávny orgán vysokej školy už nebude schvaľovať jej rozpočet, bude sa k rozpočtu len vyjadrovať, bude to mať senát len na prerokovaní. Rektor verejnej vysokej školy dnes za svoju činnosť zodpovedá samosprávnym orgánom, tak ako sú v zákonne definované, to znamená senátu, vedeckej rade a je tam ešte disciplinárna komisia pre študentov, to sa ho až tak netýka a vo vzťahu hospodárenia s dotáciou a nakladania s majetkom, samozrejme, ministrovi školstva. Po tejto novele bude v plnom rozsahu za svoju činnosť zodpovedať správnej rade, ktorá nebude samosprávnym orgánom. Ona nemôže byť samosprávnym orgánom, je tzv. ďalším orgánom, ale za svoju činnosť nebude zodpovedať akademickej obci prostredníctvom samosprávnych orgánov, ale externému prvku, ktorým je správna rada.
Rektor podľa § 10a ods. 1 riadi verejnú vysokú školu, koná v jej mene, zastupuje ju navonok. Ak ale, na druhej strane ak výberová komisia vyberie kandidáta na dekana fakulty, ktorého rektor po uzatvorení výkonnostnej zmluvy menuje do funkcie, neurčuje mu plat. Tento mu písomne určí správna rada, čiže rektor na jednej strane, hovoríte, že sa mu posilňujú kompetencie, ale na druhej strane plat jeho de facto priameho podriadeného mu nebude určovať rektor, ale písomným rozhodnutím správna rada. Rektor ho bude navrhovať, ale tá správna rada ho písomne bude dekanovi určovať.
Nakladanie s majetkom, úlohu samosprávneho orgánu už neplní akademický senát, ale správna rada ako tzv. kolektívny orgán, ktorá tiež rozhoduje o použití finančných prostriedkoch pri predaji dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, čiže znovu nerozhodujú orgány akademickej samosprávy, v tomto prípade akademický senát a rektor.
Neviem, či plénum si uvedomuje, alebo teda či asi, ale my sme, my naposledy prerokovali Výročnú správu o stave vysokého školstva za rok 2020. Táto správa bola teda pomerne obsiahla, veľmi korektná a, a jej spracovateľom určite patrí uznanie a pochvala, ale v tejto výročnej správe boli niektoré čísla, ktoré sú z pohľadu novely zákona o vysokých školách veľmi, veľmi zaujímavé v súvislosti práve s hospodárením a nakladaním, nakladaniu s majetkom. V tejto správe sa uvádzalo, že verejné vysoké školy v roku 2020 hospodárili všetci, všetky vysoké školy verejné hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom, 18 z 20 aj z hlavnej činnosti, aj z podnikateľskej činnosti a celkový hospodársky výsledok verejných vysokých škôl po zdanení činil viac ako 26 mil. eur, čím prispeli k zlepšenému hospodáreniu v rámci celého okruhu verejných financií.
Takže z tohto vidieť, že tá kontrola dvojitá, ktorá je na úrovni verejných vysokých škôl dnes, to znamená senát ako samosprávny orgán a správna rada, ktorá musí potvrdiť rozhodnutie tohto samosprávneho orgánu, sa javí ako dostatočná, ako dobrá. Naviac ešte je tu kompetencia potom ministra, ministra školstva vo vzťahu k hospodárnemu nakladaniu s prostriedkami, ktoré sú poskytované z dotácie ministerstva školstva.
Zo správy bolo vidieť, že dnes ten majetok verejných vysokých škôl presahuje 1. mld., 1. mld. eur, z toho asi 728 mil. sú budovy a zvyšok pozemky, hodnota pozemkov. Prečo, pán minister, chceme, aby o takto rozsiahlom majetku nerozhodoval samosprávny orgán na úrovni akademického senátu? V čom je problém, že nemôže to byť paritne vyrovnané? Aj senát, aj správna rada, od určitej hranice podľa novely už len správna rada ako nie samosprávny orgán a externý prvok v tomtom, v tomtom systéme.
V akademických senáte... v akademickom senáte už nebudú mať rovnomerné zastúpenie všetky jej fakulty. Bude stačiť len to, aby mali zastúpenie. Dnes v akademických senátoch majú fakulty paritné zastúpenia, a to preto, pretože sa tam rozhoduje o rozpočte, rozdelenie dotácií, nakladá sa tam s majetkom, podpisujú sa nájomné zmluvy a mnohé, mnohé ďalšie veci, o ktorých dnes senát rokuje, a preto je veľmi dôležité, aby to bolo vyrovnané. Niektoré tie fakulty nie sú počtom zamestnancov a študentov rovnaké v rámci hierarchie univerzity. Čiže je dôležité, aby mali svoj hlas v tom akademickom senáte. Dnes tu bude stačiť, aby mali zastúpenie. Tak taká menšia fakulta, tá môže mať jedného-dvoch zástupcov, ako si teda v štatúte verejná vysoká škola určí, čo môže znamenať, že sa bude vytláčať z toho rozhodovacieho prostredia a procesu, ktorý ešte tomu senátu, senátu zostal.
Samosprávne orgány na úrovni fakúlt sa zrušujú. Nebudú, pokiaľ teda štatút neurčí inak, na schválenie štatútu je však potrebný súhlas vás, pán minister. Každý, každej, každý štatút verejnej vysokej školy schvaľuje minister, ministerstvo, čiže vysoká škola si môže schváliť svoj štatút, môže si doňho napísať, čo chce, ale potrebuje, potrebu... aj dnes potrebuje súhlas ministerstva školstva. To v tom zmena nie je. Aj dnes potrebuje súhlas. Ale môžu tu byť istá obava, teda že ak si tá univerzita určí na úrovni fakúlt niektoré samosprávne orgány, že môže prísť k istej, istej obštrukcii zo strany ministerstva. Nehovorím, že vždy alebo že musí, ale je tu obava. Hovorím o obave z tohto procesu.
Tým, že tie samosprávne orgány na úrovni fakúlt nebudú, tak sa znižuje aj zastúpenie študentov v rozhodovaní na úrovni, na úrovni fakúlt. Chceli sme posilniť tú kompetenciu študentov, nie ju znižovať. Tak ako ju posilnil zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, kde sa študenti stávajú vlastne zainteresovanou stranou v procese hodnotenia, hodnotenia študijných programov. Keď uvedené... a možno by som išiel ešte ďalej a ďalej, ale teda časový limit mi pomaly, pomaly plynie, veľmi jednoducho keď to zhrniem, tak na úkor akademickej obce aj samosprávnych orgánov sa posilňuje vplyv a kompetencia tzv. ďalšieho orgánu, ktorým je, ktorým je správna rada.
No a na záver môjho vystúpenia ešte musím uviesť jednu vec a tam tá teda ma vôbec neteší, že ju musím teda uviesť, ale, bohužiaľ, je to v tom texte napísané. A to, že máte tam dva paragrafy, pán minister, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čl. 77, ja si dovolím ten čl. 77 odcitovať, pretože nie každý v tejto chvíli pozná všetky články ústavy alebo má to aktuálne pred sebou. Čl. 77, citujem: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.“
Keďže rešpektujeme to, že ústava je základný zákon a základný predpis na úrovni štátu, a všetci sa k nej hlásime, nižšia právna norma, ktorou v tomto prípade je zákon o vysokých školách, nemôže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pokiaľ sa táto ústava nenovelizuje, preto vlastne podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písmeno a) prosím, aby teda pán spravodajca ešte pri hlasovaní dal, uviedol, že teda žiadam pána spravodajcu, aby dal hlasovať o tom, že vráti Národná rada, vráti návrh zákona jeho predkla... jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Habánik, ďakujem veľmi pekne za tvoje vecné vystúpenie. Tak by sa malo rokovať v Národnej rade, tak by to malo aj vyzerať, kde sa útočí argumentami a faktami, a nie osočovaním.
Ale chcem vypichnúť jeden tvoj citát a tvoju snahu o spochybnenie, snahu o spochybnenie snahy tohto zákona, že chce spraviť tie vysoké školy, aby boli otvorené a aby nasledovali vedeckú integritu. A ty hovoríš, že toto v podstate robia teraz, a ja si skôr myslím, že vysoké školy sa uzavreli do takých svojich bublín, do takých svojich akvárií, a sú trošku odtrhnuté od tej reality, ako, ako, ako, ako, ako, ako funguje svet.
A na toto by si ty vedel odpovedať, že keď chceš byť transparentný alebo taký otvorený, že aký máš plat a odmeny. Keď sa bavíme o tom, ty si rektor vysokej školy v Trenčíne, tak nám povedz, že aký má taký rektor taký plat a aké má taký, taký rektor odmeny.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Habánikovi, ktorý je podpredsedom školského výboru a zároveň je rektorom Trenčianskej univerzity, teda veľmi dobre vie, o čom hovorí.
O tejto veci, čo sa týka novely vysokoškolského zákona, debatujeme už aspoň rok. Mnohé z tých debát prebehli aj priamo na výbore, aj v rámci kontaktnej skupiny, ale aj v rámci ďalších stretnutí, ktoré sme organizovali a budeme organizovať spolu s reprezentáciou vysokých škôl spolu napríklad s pánom štátnym tajomníkom, ktorý je tiež tu s nami na balkóne, ktorý má na starosti oblasť vysokých škôl.
Ja chcem avizovať, že pravdepodobne predbežne po schválení zákona v prvom čítaní, tak ako som to uvádzal, ako aj spravodajca, tak budú, budú prerokovať tento návrh zákona výbory. Gestorský, školský výbor je predbežne plánovaný na 10. marca. Dneska máme, ak sa nemýlim, 2. februára, takže máme asi päť týždňov na to, aby sme prípadné tie veci, ktoré ste, pán poslanec, spomínali vo svojom vystúpení, hľadali ešte konsenzus, hľadali kompromis, riešenie, ktoré bude dobré pre... nie pre, pre vás alebo pre nás, ale bude dobré pre vysoké školy, bude dobré pre Slovensko. A, samozrejme, potom ešte, teda ak Pán Boh dá, budeme v druhom čítaní na ďalšej marcovej schôdzi, ktorá začína od 15. marca, samozrejme, ešte aj potom v pléne je možnosť podať pozmeňujúce návrhy.
Takže ja za seba hovorím aj za náš klub, že sme otvorení aj my sami budeme ešte sa snažiť dohodnúť s ministerstvom školstva, s pánom ministrom konkrétne na niektorých zmenách a budeme pri tom počúvať ľudí z odbornej obce, či zástupcov rektorov, študentov alebo celkovo rady vysokých škôl.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Habánik, veľmi pekne oceňujem tento váš príspevok k tomuto predkladanému návrhu vysokoškolského zákona, kde naozaj tento zákon zásadným spôsobom mení autonómiu a fungovanie vysokých škôl nielen v spôsobe ustanovenia rektora, ale celkového zloženia správnej rady vysokých škôl, zriaďovanie iných orgánov fakulty, znižovanie samotnej účinnosti akademického senátu každej jednej vysokej školy a, naopak, ide tam o bezprecedentné posilňovanie správnej rady vysokých škôl, čo podľa môjho názoru nie je príliš správny a príliš efektívny krok.
Čo sa týka vysokých škôl na Slovensku, ako ste správne poznamenali vo svojej rozprave, áno, vysoké školstvo je dlhodobo podfinancované, dlhodobo poddimenzované a borí sa s mnohými problémami už viac ako tri desaťročia. To, že finančné toky, ktoré by mali do vysoko... do vysokého školstva tiecť, sú neefektívne, neadekvátne, s tým, myslím, sa dá len súhlasiť a všetci tí, ktorým nám naozaj závisí, záleží na tom, aby vysoké školy a vysoké školstvo na Slovensku bolo kvalitnejšie, bolo efektívnejšie, tak naozaj ten prílev finančných prostriedkov musí byť oveľa, oveľa systematickejší.
Stav internátov, stav učebníc, stav posluchárni, to sú jednoducho na niektorých fakultách a na niektorých vysokých školách naozaj nočné mory. A samotní študenti, ktorí ak vidia v akých priestoroch by sa mali vzdelávať a v akých budovách by mali štvor-, päť- alebo šesťročné svoje štúdium stráviť, tak naozaj ja sa im vôbec nečudujem, že odchádzajú do zahraničia, a sú to naozaj nie desiatky, nie stovky, ale sú to tisíce mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať povedzme len príklad do susednej Českej republiky, alebo tí, ktorí sú z južne hovoriacich okresov, tak do Maďarska, pretože naozaj kvalita ubytovacích a vzdelávacích služieb je tam oveľa, oveľa vyššia.

Ďakujem pekne. Ďakujem ti, Mirko, za, za tie otázky. Naozaj ja, ja som nepovedal, že všetko je skvelé, funguje na úrovni vysokých škôl a že netreba žiadnu zmenu. To určite, určite nie je pravda, a preto som možno nevypichol všetky tie zmeny, ale pán minister o nich, o nich hovoril, čo sa týka voľby kandidáta na rektora. Tam ja vôbec nemám problém s tým, ako to je nadstavené, alebo teda, že je tam aj verejné vypočutie a podobne. Myslím si, že tieto prvky sú v poriadku v, v novele.
Čo sa týka platových náležitostí rektora, tak to je v kompetencii správnej rady, čiže dnes rektorovi verejnej vysokej školy stanovuje plat aj odmeny správna rada. Tá správna rada má aktuálne 14 členov na všetkých verejných vysokých školách, šesť, na návrh rektora šesť členov schvaľuje akademických senát, šesť členov nominuje minister školstva, jedného zástupcovia zamestnancov a jedného zástupcovia študentov. Všetkých členov správnej rady teda menuje minister školstva.
A čo sa týka platu, takže to je stanovené v mojom prípade ústavným zákonom, to znamená, že pokiaľ vykonávam mandát poslanca Národnej rady, som honorovaný vo výške minimálnej mzdy za funkciu rektora verejnej vysokej školy. Takto je to v zákone a tento zákon, samozrejme, ja rešpektujem, rešpektuje ho aj správna rada, bez možnosti odmien, bez možnosti odmien. Čiže môže byť stanovený na úrovni minimálnej mzdy a tak je. Ostatných ja neviem povedať, ja nejak sa o to nezaujímam, že ako je to v prípade, v prípade ďalších mojich, mojich kolegov.
Áno, a čo sa týka tej, tých zmeny tých kompetencií, tak naozaj, naozaj chcem, aby to bolo paritne. To znamená, nech sa posilní tá správna rada aj ten externý prvok v riadení, ale nech sa nie príliš obmedzujú orgány akademickej samosprávy, najmä čo sa týka akademického... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Príjemný, dobrý deň prajem, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil s tým, s čím sme najčastejšie dotazovaní zo strany zástupcov vysokých škôl a našich univerzít a čo cítia ako problém pripravovanej novely zákona o vysokých školách.
Autonómia a samospráva vysokých škôl je na Slovensku viac ako 30 rokov a je výdobytkom Nežnej revolúcie z roku 1989. Zavedená bola po vzore vyspelých demokratických krajín a zohľadňuje aj špecifickú historickú skúsenosť, keď mnohé desiatky rokov žili obyvatelia Slovenska v totalitných režimoch ovládaných politikmi, ktorí sa tvárili, že jediní vedia, čo je správne. Súčasný model bol nastavený na prelome milénia a vzťah politikov a výkonnej moci na jednej strane a akademického prostredia na strane druhej sa postavil na princípoch nezávislosti vysokých škôl od politickej moci, vysoké školy sú riadené cestou financovania, najmä cestou akreditácie.
Plán obnovy, ktorý, v ktorom sa nachádza aj reforma vysokých škôl, bol podľa samotných zástupcov vysokých škôl schvaľovaný bez ich účasti. Reformné ciele boli formulované na ministerstve financií a ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Klub dekanov fakúlt vysokých škôl upozorňoval na problémy pri nastavovaní plánu obnovy pre vysoké školstvo. Od jeho nastavenia na oklieštenie autonómie samosprávy vysokých škôl až po to, že nerieši skutočné problémy vysokých škôl. Napríklad stanovisko prezídia Slovenskej rektorskej konferencie z konca januára hovorí, že súčasné znenie novely vysokoškolského zákona, zákona o vysokých školách sa síce opiera o plán obnovy, zachádza však ďalej aj do riešení, do ktorých z hľadiska plánu obnovy ísť nemusí. A ministerstvo školstva, tvrdia, že zneužíva tento plán obnovy na ovládnutie vysokých škôl. Myslím si, že v dnešnej dobe, v dobe demokracie sú toto veľmi silné slová od zástupcov slovenských vysokých škôl a univerzít a malo by sa aj ministerstvo školstva, aj predkladateľ nad nimi zamyslieť.
Vysoké školy, a to potvrdil aj pán rektor pred vystúpením predo mnou, sú v princípe za reformy. V súčasnosti sa realizuje najhlbšia reforma za uplynulých 20 rokov, a to reforma zabezpečenia kvality vzdelávania. To je reforma, ktorá má potenciál skvalitniť vysoké školy, a to najmä z pohľadu medzinárodnej akceptácie vysokoškolského vzdelávania, ako aj z pohľadu posilnenia vzťahu vysokoškolského prostredia a prostredia praxe, ktorá, tá prax, ktorá je koncovým odberateľom absolventov vysokých škôl.
Slovenské vysoké školy majú mnohé aj v dnešnej dobe značnú kvalitu. Chcú však byť ešte kvalitnejšie a chcú zvýšiť svoj medzinárodný impakt, a preto treba zdôrazniť, že túto reformu vysoké školy, reformu zvyšovania kvality uskutočňujú a mali by ju uskutočňovať v prostredí radikálneho znižovania štátnej dotácie. To je niečo, čo hrozí vysokým školám. A čo je realitou, v roku 2021 bola znížená dotácia o 18 mil. eur, v roku 2022 o 27 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a ďalších 18 mil. je viazaných na excelentné pracoviská. V roku dvadsať... 2023 má byť vraj ďalšie škrtanie tejto dotácie. No a, samozrejme, znižovanie financovania vysokých škôl mnohých kvalitných ľudí odrádza, aby po skončení štúdia zostali pracovať na našich vysokých školách, odchádzajú nám etablovaní učitelia tam, kde ich zaplatia lepšie.
Aj posledná správa OECD, ktorá prepočítava investície na, a zdôrazňuje z... teda z... berie do úvahy aj veľkosť krajiny, počet obyvateľov, hovorí o prepočte financií na výskum na osobu v eurách. Na Slovensku podľa štatistiky OECD o vzdelávaní za rok 2021 sa investuje do výskumu rovných 66 eur na osobu, v Českej republike, kde nám utekajú mnohí mladí, je to 128 eur, v Rakúsku 369. Čiže aj toto je jedným z dôvodov, pre ktorý je problém zvyšovať kvalitu vysokého školstva tak, ako by sme si to priali, a jednoducho pri súčasnej dobe, keď sa znižuje objem financií do vysokého školstva, sa nám dosahované požiadavky a dosahované ciele, ktoré si zadefinovali samotné univerzity a vysoké školy, nemôže podariť (ruch v sále a zaznievanie gongu) dosiahnuť.
Nie je pravda, že novela zákona o vysokých školách bola pripravená v úzkej spolupráci s vysokými školami. Bola tu už spomínaná tzv. kontaktná skupina. Áno, v kontaktnej skupine boli aj zástupcovia reprezentácií vysokých škôl, ale napriek tomu, že mali niektoré zásadné otázky, väčšina členov formulovala spôsob riešenia, ktorý sa, a naformulovali spôsob riešenia, ako sa má táto novela vysokoškolského zákona urobiť. Ten sa však do návrhu novely vysokoškolského zákona nepremietol. A komisia po časovej existencii nevidela ani jeden odsek pripravovanej novely.
Je diskutabilné, či reforma skutočne sleduje ciele verejne deklarované predstaviteľmi ministerstva. Zástupcovia vysokých škôl sa pýtajú, ktoré navrhované zmeny prispejú k tomu, aby občania Slovenskej republiky húfne neodchádzali za štúdiom do zahraničia. V rámci novely sa okrem skrátenia externého štúdia nenachádzajú ustanovenia, ktoré by boli spôsobilé riešiť tento problém.
Financovanie vysokých škôl podľa kvality. Samozrejme, to, za to sú určite aj vysoké školy a univerzity, ale treba jasne formulovať, čo sa považuje za kvalitu, najmä kvalitu v rámci štúdia, pretože tá doteraz nikde vyjadrená nebola. Zase jeden veľký problém. Vysoké školy zásadne nesúhlasia s politizáciou a obmedzovaním autonómie vysokých škôl. Už to tu odznelo. Nejde tu iba o voľbu rektora a dekana, ako sa to niekedy verejnosti podsúva, aj keď je pravda, že sú to mimoriadne dôležité osoby, ktoré rozhodujú často o osudoch študentov a učiteľov a reprezentujú vysoké školy navonok, takže ich silné postavenie odvodené od členov akademickej obce zaručuje, že budú zastávať skutočné záujmy študentov a že budú dôstojnými partnermi aj pre zástupcov podnikateľského sektora, verejných i súkromných inštitúcií.
Teda nejde len o voľbu rektora a dekanov, ide aj o rušenie samosprávy vysokých škôl a totálne podriadenie riadenia a hospodárenia vysokých škôl rozhodnutiam správnej rady, v ktorej s výnimkou jedného študenta nebude nikto z danej verejnej vysokej školy. Správna rada, teda orgán, ktorého polovicu budú tvoriť ľudia menovaní ministrom školstva, bude podľa návrhu novely zákona o vysokých školách rozhodovať o rektorovi, o dekanoch, ich prostredníctvom o každom študentovi a zamestnancovi, o spôsobe využitia finančných prostriedkov. Minister si silne posilňuje právomoc rozhodovať aj o kritériách výberových konaní na učiteľov vysokých škôl. Zavádza sa systém výkonnostných zmlúv, výkonnostných parametrov, ktorý je nastavovaný pre každú školu individuálne, aj keď budú mať rovnaké odbory či porovnateľné podmienky. Čiže zavádza sa tu spôsob, ktorý môže priniesť aj istú mieru alebo možno aj veľkú mieru subjektívneho názoru.
Podľa vyjadrenia vysokých škôl nie je pravda, že ide o posilnenie pozície rektora či manažérskeho riadenia vysokých škôl v tejto novele. Tvrdia, že opak je pravdou, že zámerom je oslabenie samosprávneho riadenia a zavedenie aj nútenej správy vysokých škôl, keď to bude potrebné.
Čo sa môže stať po prijatí predmetnej novely zákona? Môže dôjsť ku, aj k rozpredávaniu majetku vysokých škôl, verejný majetok slúžiaci pre výchovu našich mladých ľudí vrátane študentských internátov, ktoré sú často v lukratívnych častiach. Môže byť problém aj s interpretáciou výsledkov vedeckého bádania. Takisto to vnímajú, že niektoré výsledky pri odstránení samostatnosti vysokých škôl, ako je tomu teraz, môžu byť interpretované tak, ako sa to bude hodiť. Môže sa znížiť kvalita absolventov štúdia. A znižovanie, znižovaním dotácie verejným vysokým školám a schvaľovaním prerozdeľovania správnymi radami, ako aj finančnou podporou výrazne vyššou súkromných škôl môže dôjsť aj k cielenému oslabovaniu verejných vysokých škôl. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Zástupcovia vysokých škôl zadefinovali niekoľko zásadných nesúhlasov v tejto novele. Tým prvým je nesúhlas s ustanoveniami novely, podľa ktorých je voľba kandidáta na rektora, prebieha na spoločnom zasadnutí akademického senátu a správnej rady. Takéto riešenie posúva voľbu kandidáta na rektora do rúk správnej rady pri vyrovnaných voľbách, čo môže byť častý jav, a rozhodujúce slovo bude mať správna rada a ministrovi nominanti v nej.
Tým druhým nesúhlasom zásadným je okresanie akademickej samosprávy fakúlt tým spôsobom, že sa zrušia orgány akademickej samosprávy fakulty a ponechá sa na ľubovôľu, či vysoká škola takéto orgány ponechá, pričom však zákon stanovuje, že dekan už nebude volený akademickým senátom fakulty ako zastupiteľským reprezentantom akademickej obce, ale bude kreovaný na základe výberového konania.
Ďalšou zásadnou pripomienkou je nesúhlas s odstránením kompetencií akademického senátu vysokej školy, ktorými sú súhlas s nakladaním majetku, schvaľovaním rozpočtu verejnej vysokej školy či schvaľovaním rozdelenia štátnej dotácie na verejné vysoké školy, pretože odstránenie týchto kompetencií môže viesť naozaj k narábaniu s majetkom na vysokých školách, ktoré nebude v prospech vysokých škôl.
Štvrtým zásadným nesúhlasom je stanovenie minimálnych požiadaviek na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom školstva. Týmto možno priamo cenzurovať, kto môže a kto nie pôsobiť na vysokej škole, a kritériá, predmetné kritériá vysokej školy sú predsa predmetom akreditácie vnútorného systému kvality zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Tým piatym nesúhlasom je nesúhlas s odďaľovaním procesov akreditácie, habilitačného a inauguračného konania. Pôjde len o ďalšie byrokratické zdupľovanie procesov vedúce k ďalšiemu navýšeniu už aj tak neúmernej byrokratickej záťaže.
No a, samozrejme, je tu aj nesúhlas zo strany verejných vysokých škôl s financovaním súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Raši, samozrejme, aj vám chcem poďakovať za kultúrny, kultúrne vystúpenie, konečne sa cítime ako v Národnej rade.
A, pán Raši, kritizujete politizáciu týmto zákonom, politizáciu správnych rád, politizáciu vysokých škôl a ja sa chcem spýtať na vás, že vy v podstate ste pravdepodobne tiež členom nejakej správnej rady vysokej školy ako aktívny politik a poslanec Národnej rady za stranu SMER, HLAS, teda, pardon, či to podľa vás tiež nie je politizácia. Skúste mi na toto odpovedať, prosím vás.
Alebo ešte taká, dôvetok, prepáčte, že, že či po tejto novele už, či sa bojíte, že po tejto novele napríklad vy nebudete môcť byť v správnej rade, lebo mne je to také zvláštne, že na jednej strane niečo kritizujete a na druhej strane v podstate robíte to, čo kritizujete.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem vrátiť k tej časti vystúpenia pána poslanca Rašiho, v ktorej hovoril o tom, že aktuálne sa všetky vysoké školy a univerzity pripravujú na akreditáciu a zosúlaďujú svoje študijné programy so štandardami. Toto musia vykonať do konca augusta tohto roku.
A súčasťou procesu zosúladenia sú aj úpravy všetkých vnútorných predpisov na úrovni univerzity a fakúlt. Ak dobre čítam prechodné ustanovenia v navrhnutej novele zákona o vysokých školách, tak, samozrejme, sa to nebude dotýkať tohto procesu zosúladenia, ale po auguste 2022, najneskôr však k augustu 2023 budú nútené univerzity a vysoké školy znova upraviť všetky svoje vnútorné predpisy na úrovni univerzity a fakúlt, lebo tak im bude ukladať odsek 1 z prechodných ustanovení navrhnutej, navrhnutej novely. Môže to spôsobiť istý problém v aplikácii. To znamená, že na jednej strane od septembra 2022 začnú učiť vysoké školy, začnú vzdelávať už podľa zosúladených študijných programov a predpisov, a do toho príde proces hodnotenia zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a tie predpisy, ktoré tá agentúra bude kontrolovať, už budú znova, nebudú aktuálne, lebo školy ich budú musieť znova upraviť tak, aby boli v súlade, ak tento návrh novely zákona v takejto podobe prejde, aby boli v súlade s novelou zákona o vysokých školách.
Je to zbytočná administratívna, byrokratická záťaž, čiže aj tu upozorňujem na to, že keď bude sa debatovať o nejakých zmenách alebo novelizačných bodoch, aby sa pamätalo aj na tieto prechodné ustanovenia a pokúsili sme sa tieto termíny nejakým spôsobom zladiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa aj mne aspoň takto v krátkosti pri prvom čítaní vyjadriť k predkladanej novele zákona o vysokých školách, hoci dneska to bude o niečo stručnejšie, ale určite v druhom čítaní plánujem vystúpiť oveľa konkrétnejšie a vo väčšom a vyššom rozsahu.
To, že novela vysokých škôl je veľmi potrebná, svedčí aj to, ako v medzinárodných meraniach končia slovenské vysoké školy a univerzity. Častokrát dosahujú len nejaké priemerné priečky, ale ja som o tom presvedčený, že slovenské univerzity môžu dosahovať oveľa viac. Ja nevidím dôvod, prečo by slovenské univerzity nemohli dosahovať lepšie výsledky a byť v popredných miestach, a nie v týchto priemerných. Ja práve verím, že aj touto novelou zákona vysokých škôl pomôžeme zlepšiť situáciu vysokých škôl a naše vysoké školy sa posunú o krok vpred, a s tým súvisí aj lepšie uplatnenie absolventov týchto škôl.
V krátkosti by som chcel pochváliť a veľmi ma teší, že sa ide posilniť študentská samospráva, kde ide napríklad o účasť študentov vo výberovej komisii na vymenovanie dekana, účasť zástupcu študentov v komisii, ktorá schvaľuje návrh na odvolanie dekana, voľby najmenej jedného člena správnej rady, účasť na výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa a podobne. Ja som veľmi rád, že dávame práve právomoci mladým ľuďom, aby sa mohli aktívne zapájať a vstupovať do tejto študentskej samosprávy a aby aj oni mohli o to viac a efektívnejšie rozhodovať.
Zároveň ma veľmi teší, že dochádza k zjednoteniu štandardnej dĺžky štúdia, študijných odborov v dennej forme a externej forme. Ja dobre viem, že aj v súčasnosti si množstvo študentov, ktorí študujú v externej forme, namiesto tých 7 rokov to vedia skrátiť do tých 5, ale neviem, v koľkých krajinách ešte Európskej únie je to takto rozdelené, že denná forma trvá 5 rokov a tá externá 7 rokov. Zároveň ako taký, pre mňa taký najväčší plus, ktorý v tejto novele zákona vidím, sú tie štipendiá.
Ja už možno ako študent aj vysokej školy, otvorene poviem, že som, študenti mali častokrát problémy sa dostať na internát a tým pádom si museli platiť zbytočne nejaký byt v centre mesta, ktorý násobne drahší. Školy častokrát prijali zahraničných študentov, napríklad v Prešovskom kraji, v Prešove zobrali väčšinu študentov z Ukrajiny a tým pádom slovenským študentom neostali miesta a tí študenti si museli platiť predražené ubytovanie v centre mesta a v nejakých komerčných iných bytoch. Podľa mňa nie je to celkom férové, ak slovenskí daňoví poplatníci častokrát chodia do slovenského systému a potom sa tí mladí nevedia dostať ani na ten internát, pretože sú dupľom obsadené zahraničnými študentami, ktorí obsadia celú školu, a nehovorím, že by boli o to nejak priemernejšie v študijných výsledkoch lepší, ako sú tí napríklad slovenskí.
Ale možno najväčší taký mínus ako študent vysokej školy, by som povedal, čo som tak pocítil, sú hlavne mladí pri písaní prác. Skrz to, že si platia komerčné ubytovanie a bývanie, sa častokrát mladí schyľujú k tomu, že si dávajú písať svoje bakalárske práce, diplomové práce a tak ďalej a tak ďalej. Robia to častokrát aj preto, že nevedia nájsť cestu a nevedia nájsť spôsob, ako ufinancovať svoj vysokoškolský pobyt, a skrz toho dôvodu musia pracovať.
Ak chcete napríklad napísať kvalitnú bakalársku prácu, potrebujete na ňu minimálne, poviem, 100 až 150 hodín sa jej venovať, aby fakt dosiahla dobré výsledky. A taký študent, ktorý si povie, mám obetovať tých 150 hodín písaniu tej bakalárskej práce alebo diplomovej práce, alebo sa venovať napríklad v rýchlom občerstvení, v predajni rýchleho občerstvenia môže ísť študent pracovať za 5 eur na hodinu. Keby mal 5 euro na hodinu, a si zoberme príklad, za 150 hodín, ktorých by venoval, alebo 100 hodín práci, tejto práce, zarobí 500 eur. Bakalársku prácu si dokáže dať napísať za 150 eur. Tak čo je pre toho študenta výhodnejšie? Samozrejme, pôjde radšej robiť do siete rýchleho občerstvenia, kde zarobí za 150 hodín 500 eur, a nebude tú bakalársku prácu písať a nechá ju napísať nejakej spoločnosti. Množstvo mladých študentov si takto nechá napísať len skrz prácu, nie že by ju nechceli, a len skrz to, že ich tie finančné podmienky dovedú, aby si tú prácu nechali radšej napísať, pretože to vychádza oveľa efektívnejšie pre nich všetkých.
Možno v krátkosti len toľko a teším sa aj na všetky pozmeňováky, ktoré ešte budú predvedené v druhom čítaní, pretože je tu aj pár chýb v tejto novele, ktoré vieme upraviť, ale, ale to, že je potrebná táto novela vysokej školy, snáď nepochybuje nikto z nás, a nastal ten čas, kedy ju treba zmeniť.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie a najmä tej časti, ktorá sa dotýkala práv študentov, ale chcem vás upozorniť na jednu skutočnosť. V súčasnosti podľa platného zákona, keď kandidáta, kandidáta na dekana fakulty volí akademický senát, a v ňom majú zastúpenie študenti zo zákona minimálne jednou tretinou, v novele zákona o vysokých školách, v tomtom návrhu kandidáta na dekana bude voliť výberová komisia, v ktorom študenti budú mať jedného zástupcu, takže nedochádza tu k nejakej posilneniu úlohy študentov pri voľbe kandidáta na dekana, v tomtom prípade, ale práve, práve naopak, takže len pozor na to, čo čítame, ako to potom interpretujeme.
Ale na druhej strane treba povedať, že voľba kandidáta na dekana cez samosprávny orgán má úplne iné atribúty ako výberové konanie prostredníctvom teda výberovej komisie, takže tam sa tá voľba kandidáta na dekana absolútne, absolútne mení, a toto je jedna z vecí, ktorú, ktorú treba si poriadne rozdebatovať.
Ďakujem pekne.