55. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 837. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Skôr ako vám dám slovo, pán spravodajca, chcem sa opýtať, či má niekto z kolegov záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.
Pán poslanec Cmorej, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Na úvod musím málilinko poopraviť pána ministra, ide naozaj iba o takú maličkú chybičku. Toto je vykonávací zákon nie ku smernicu PEPP, ale ide o nariadenie PEPP o paneurópskom dôchodkovom produkte. Rozdiel je v tom, že nariadenie je platné aj bez implementácie, avšak keďže nariadenie dáva iba nejaké rámcové pravidlá, tak je vhodné k nemu prijať vykonávací predpis, čo je presne tento zákon, ktorý, ktorý máme pred sebou. Tento návrh zákona sa oproti verzii, ktorá bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pomerne zásadne zmenil. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bola verzia, ktorá rátala alebo mala ambíciu zaviesť aj pomerne štedré príspevky pri, pri týchto spojeniach, čo ja by som privítal. Bolo mi od začiatku asi jasné, že takto štedro to asi neprejde a trošku ma sklamalo, keď teda, že ten výsledok bol, že sa to skoro celé škrtlo, ale rozumiem tomu, že situácia v rozpočte je taká, aká je, a k tomu, čo tam ostalo, z hľadiska tej, toho, tej podpory tých spojení, tak k tomu sa ešte vo svojom vystúpení dostanem.
Skôr by som ale chcel najprv povedať, lebo potom na to zabudnem, že prečo je dôležité doplnkové sporenie ku, na dôchodok a prečo je dôležitý tento zákon a tešil som sa, že konečne nariadenie sa dostáva do života. Dôvod je ten, že dnes už všetci vieme, že v budúcnosti nás nečakajú švajčiarske dôchodky, ako sa kedysi sľubovalo pri dôchodkovej reforme. Už ani vtedy to nebola pravda, bol to len marketing, dneska to už všetci vidíme a vidia to aj budúci dôchodcovia zo svojich výpisov, ktoré dostávajú v týchto dňoch, keď vidia tie predikcie tých budúcich dôchodkov a dúfam, že o, čoskoro to uvidia ešte lepšie, keď bude zavedený projekt tzv. oranžovej obálky a uvidia, uvidia tie predikcie za všetky piliere spoločne, tak uvidia, že tie budúce dôchodky budú nižšie, ako sú dnešné dôchodky v pomere ku priemernej mzde, obzvlášť ak budú nesprávne investovať svoje, svoje peniaze v druhom pilieri, čo je téma, ku ktorej, čo je iná téma, ku ktorej sa ešte teda určite vrátim napríklad pri návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý nás ešte čaká na tejto schôdzi.
Keďže nás, keďže tým nízkym dôchodkom sa nevyhneme, ešte jedno také číslo. Kým dnes je priemerná náhrada mzdy v prvom pilieri okolo 43 % v priemere, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ráta, že už pomerne za krátku dobu to klesne niekde ku 30 percentám, že keď vieme, že nás čakajú nízke dôchodky, ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti nejakým veľkým sociálnym tlakom, bolo by rozumné, aby sme ľudí naozaj podporovali a motivovali, aby si, ak môžu, sporili aj navyše a sporili v rozumných produktoch, ktoré im prinesú reálny výnos a ktoré im nezožerú, nezožerú veľa na poplatkoch. Tam smeruje aj nariadenie PEPP, ktoré napríklad uvádza, že maximálne náklady takéhoto produktu, ktorý sa môže klasifikovať ako, ako teda osobný dôchodkový produkt, sú 1 %. To je veľký rozdiel a dám porovnanie oproti tomu, čo sme tu mali v minulosti. Ak si spomínate, tak kedysi sme mali daňovo odpočítateľné príspevky na poistky, bolo to zrušené už asi pred dvanástimi rokmi, myslím, že za Radičovej vlády to bolo zrušené, lebo to bolo vyhodnotené ako neefektívne. A neefektívne to bolo preto, lebo vtedy, keď sa to zavádzalo, tak nakoniec si určité skupiny prelobovali, že bolo to len na poistenie, všetky tie príspevky išli na investičné životné poistenie a tí, ktorí vedia, o čom hovorím, tak vedia, že tam išli častokrát prvé dve až prvé tri ročné platby na poplatky a je množstvo prípadov, kedy tam ľudia prišli niekedy aj o svoje úspory a ja som teda pred, mnohým týmto ľuďom aktívne pomáhal v rámci spotrebiteľského združenia, ktoré som viedol.
Takže teraz sa dostávame opäť k nejakej podpore. To, čo tu máme doteraz alebo to, čo tu máme už niekoľko rokov, tretí pilier, je, ako vieme, nie veľmi efektívny spôsob sporenia, keďže ide o pomerne drahé produkty a taktiež sme sa tam mohli pozrieť na tie poplatky v nejakom, v nejakom, v nejakom horizonte. A toto je varianta, ktorá dúfam, že bude hojne využívaná.
K návrhu zákona mám dve poznámky alebo teda chcel by som, bol by som rád, keby sme do druhého čítania urobili dve zmeny. Tá prvá, na ktorej, predpokladám, že bude trvať aj NBS-ka, alebo som si skoro istý, je, že aby sme zaviedli nejaké investičné pravidlá do tohto návrhu zákona, lebo nariadenie ho dáva naozaj len veľmi rámcovo. Ak by sme to nechali bez podrobnejších pravidiel, tak by sa mohlo stať, že ako PEPP produkt, ako tak osobný dôchodkový produkt by sa zaregistrovalo aj nejaké zvláštne portfólio akože aktívne spravovaných podnikových dlhopisov, napríklad nejaká skupina typu Arca by si mohla spraviť takýto svoj produkt, kde si dali vlastne dlhopisy vydané firmami, ktoré nemajú úplne solídny podnikateľský plán a takto by financovali svoje rozvojové aktivity a celé to riziko by preniesli na sporiteľov. Tomuto sa určite potrebujeme vyhnúť, takže určite je potrebné pridať do tohto návrhu zákona aj nejaké investičné, teda podrobnejšie investičné pravidlá.
No a tá druhá moja poznámka sa dá, teda týka toho, čoho už som sa dotkol, a to teda toho, že po odstránení tej štátnej podpory, ktorá bola plánovaná, ostala iba podpora vo forme podobnej, ako sú teda príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ako už povedal pán minister, a to nezdaniteľná čiastka 180 eur ročne. Toto je trošku problematické rovno z dvoch dôvodov.
Ten prvý je, že Európska komisia hovorí, že ak existuje podpora v danom štáte pre obdobný produkt, ako je paneurópsky dôchodkový produkt, tak by mala byť uplatniteľná na všetky PEPP produkty. Rovno hovorím, že nie je to súčasťou toho nariadenia, ale je to súčasťou odporúčania Európskej komisie k daňovému režimu pre osobné dôchodkové produkty a už dokonca existuje aj rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá hovorí, že daňové prostredie pre osobné dôchodkové produkty je veľmi fragmentované a vyzývajú komisiu, aby v tejto veci konala, takže skôr či neskôr dôjde k harmonizácii.
Rezolúcií je dobré sa ich držať, pokiaľ teda s tým nemáme nejaký zásadný problém, lebo potom musíte na Komisii vysvetľovať, že, alebo sa vás pýtajú, prečo to nerešpektujete. Ja si nemyslím, že by sme to, mali ísť touto cestou a nerešpektovať to, hlavne keď to skôr či neskôr budú chcieť, budú chcieť zaviesť povinne. No a síce ako pán minister povedal, to, čo dneska platí pre DDS, tak bude sčasti platiť pre PEPP produkty, teda pre osobné dôchodkové produkty, len problém je to ´sčasti´. Stále bude viac zvýhodnená, viacej zvýhodnené to doplnkové dôchodkové sporenie a to neni v súlade s tým, čo žiada Európska komisia výhľadovo.
No a z druhej strany je ten problém ten, že teda v medzirezortnom, v medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo financií deklarovalo, že nie sú financie na ďalšiu podporu a teda chceli zachovať len existujúcu podporu, od čoho si teda sľubovali, aspoň som to tak, mi to tak bolo podané, že aby nevznikli nové finančné nároky na rozpočet. No aj keby to bolo prijaté takto, tak samozrejmé, že vzniknú nové finančné nároky na rozpočet, lebo len čo si založíte nový osobný, zmluvu podľa nového zákona, tak máte, tak vlastne žiadate si nový príspevok a teda pokiaľ toto budú využívať tí obchodníci s cennými papiermi a teda rôzne tie inštitúcie, tak samozrejmé, že vzniknú nové nároky na finančný rozpočet na túto podporu.
Preto môj osobný názor je, že by sme sa mali pozrieť aj na tú podporu, ktorá má dneska doplnkové dôchodkové sporenie a zmeniť ju a zrovnoprávniť ju pre všetky produkty. Mám aj taký, takú ideu, respektíve som sa inšpiroval zo zahraničia, a to konkrétne veľmi úspešnou sporiacou schémou, to je v podstate niečo, ako náš druhý pilier alebo taký hybrid medzi druhým pilierom a tretím pilierom, je to KiwiSaver na Novom Zélande, ktorý tam už veľmi úspešne funguje, a oni ako motiváciu tých ľudí, aby sporili, tak používajú daňové kredity a keď si tam založíte, keď si tam založíte nové sporenie, tak oni vám pripíšu počiatočnú sumu tisíc eur. Neviem, kolegovia, či by ste, či by ste takúto ponuku odmietli, že vám dá niekto len tak zadarmo tisíc eur, je to celkom pre ľudí motivujúce, ľudia majú pocit, že o nič, že o niečo prídu, že niečo stratia, keď si to sporenie nezaložia, čo výskumy ukazujú, že podstatne, že je podstatne lepšia motivácia, ako, ako iné druhy motivácií. No a ten vtip je v tom, že oni dávajú síce každému tisíc eur, ale nie je to reálny náklad rozpočtu, nie sú to reálne peniaze, ale je to daňový kredit. To znamená, že vy si tie peniaze nemôžte vybrať hneď, ako si založíte účet, musíte tam sporiť, desať, dvadsať, tridsať rokov, musíte tam sporiť do dôchodku, a potom sa s tým už môžte rôzne hrať. Môžte ten kredit monetizovať, teda že z neho spraviť reálny výdavok rozpočtu buď až pri výplate, alebo to môžte monetizovať každý rok podľa tých príspevkov, ktoré tam ten človek vkladá, hej? Čiže na to maximum máte nárok, len keď budete vkladať určitú sumu. Týmto spôsobom dokážete veľmi, no nie je to úplne jednoduché, ale môžte celkom presne namodelovať, čo vás toto asi môže stáť a takisto to môže byť naozaj že účinná podpora.
Ja už som, ja som teda zatiaľ nevzbudil týmto návrhom nejakú veľkú pozornosť na ministerstve financií, ale teda budem sa o to ešte snažiť. Pánovi ministrovi som toto ešte teda nehovoril, počuje to teraz prvýkrát, tak možno povie v záverečnom slove, že čo si o tom myslí. Bola by to podľa mňa veľmi rozumná podpora, ktorá by pomohla tomu, aby sme mali v budúcnosti lepšie dôchodky, my aj naši voliči.
Ďakujem.

Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán minister? Áno.
Nech sa páči.

Pán poslanec, ja som taký dobrák, po tom, čo ste mi včera urobili na výbore, tak no, ale chcem zareagovať, snažím sa byť vždy vecný.
Tie veci, ktoré ste spomínali o tých upresneniach, ja predpokladám, že my debatujeme už s NBS-kou, to znamená určite tam nejaká debata bude, tým upresneniam sa nebránim. Žiaľ, asi nedosiahneme za súčasného stavu nejakú vyššiu finančnú podporu, aj keby to bolo vo forme nejakých daňových kreditov zo strany ministerstva financií, lebo ako sa sám rád vyjadrujete, v prípade rodičovského bonusu tie peniaze už má ministerstvo financií započítané. To znamená, no ale nebránim sa tomu, ako to vylepšiť čo najlepšie. Dokonca vám musím povedať, že tá vaša posledná idea ma zaujala. Nevravím, že musí byť presne taká, ako ste povedali, ale ja som prívrženec behaviorálnej ekonómie, to znamená Kahneman, Tversky, Thaler. Neverím tomu, že človek je homoekonomicus, myslím si, že človek je homopsychologicus, a preto k rozhodnutiam, ktoré môžu byť dobré preňho, napríklad ako si sporiť na dôchodok, je nutné alebo, alebo je zaujímavé, alebo aj správne, aby štát nejakým spôsobom ho popostrčil tým, že mu ponúkne nejakú možnosť. Rozhodnutie musí urobiť každý človek sám. Ja si natoľko ctím slobodu každého človeka, že si nemyslím, že štát má to rozhodnutie urobiť za, za človeka, ale môže tam byť nejaká motivácia, ktorá jednoducho môže pomknúť, aby, aby zvážil, že či to rozhodnutie preňho nie je zaujímavé.
Toto mi veľmi pripomína ten princíp, ktorý najmä nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Thaler rád aplikoval v praxi. Celkom by ma zaujímal taký mikropokus, že ako by na to ľudia zareagovali. Neviem, či poznáte vlastne takú jeho najslávnejšiu štúdiu, ktorá sa zaoberala práve tým, aby si ľudia začali sporiť na dôchodok, za to, myslím, to bol hlavný dôvod, prečo dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. Ak to poznáte, nebudem to, bolo to veľmi, bolo to veľmi jednoduché. Veľa ľudí v Spojených štátoch amerických odkladalo nejakú možnosť urobiť si doplnkové dôchodkové sporenie. Keď sa ich pýtali, že prečo to robia, tak v zásade zistili, že väčšina z tých ľudí, ktorých si vôbec sporiť nezačala, to chcela urobiť, ale vždy si povedali, no dobre, tento rok si ešte, ešte kúpim nové auto, to znamená, na to potrebujem nejaké peniaze, ale od budúceho roku už by som mal začať, lebo dôchodok sa blíži, až prišli do veku, kedy vlastne už im vysvetlila nejaká dôchodcovská správcovská spoločnosť, že už sa vám to veľmi nevyplatí. Tak oni vymysleli taký produkt, kde človek mohol podpísať zmluvu hneď, ale platiť začal až o rok. To znamená, že človek mohol urobiť to rozhodnutie, keď bol rozhodnutý, že asi by som už mal, už mám taký vek, že teda musím na to myslieť, ale tento rok ešte potrebujem, čo ja viem, opraviť kúpeľňu, tak opravil kúpeľňu a o rok mu prišla vlastne prvá faktúra, šek, teda že začína sa splácať a veľká väčšina tých ľudí si povedali, že aha, no vlastne áno, dobre, už, už to treba a už tú zmluvu nezrušili, hoci nemali žiadnu sankciu, keby po roku tú zmluvu zrušili. Toto je to ´nudge´ sa to povie po anglicky, alebo po slovensky čo? Postrčenie? Po česky šťouch, ktorý bol, že žiadnym spôsobom sme nezobrali slobodu toho človeka, aby sa sám rozhodol, ale vlastne popodstrčili ho takým spôsobom, že aby potom zvážil, že či nie je ten čas, kedy by si mal niečo začať odkladať na penziu.
Čiže toto mi pripomenul ten váš novozélandský prípad, príklad, pardon, čiže ak by sme vedeli vymyslieť niečo, že čím by sme mohli možno v nejakej obmedzenej miere aspoň odskúšať niečo takéto, možno viaceré varianty a uvidíme, že čo pre ľudí bude akoby najpohodlnejšie alebo pre nich najprijateľnejšie, tak to určite vyskúšajme. Za to, len to asi nie je, teda to nestihneme vymyslieť do druhého čítania tohto návrhu zákona, ale do budúcnosti sa o tom, o tejto debate nebránim.
Ďakujem pekne.

Praje si záverečné slovo pán spravodajca? Áno.
Nech sa páči.

Ja len veľmi krátko. Ďakujem pánovi ministrovi za ústretovú reakciu. A čo sa stalo včera na výbore, to si dajme v inom bode, nemusíme sa hádať pri všetkom, aspoň teda by som rád zachoval tento pozitívny, túto pozitívnu náladu, ktorá pri tomto bode bola.
Ďakujem.

Čo sa stalo na výbore, to zostane na výbore, ako sa hovorí. Vyhlasujem rozpravu (reakcie z pléna) za skončenú.
Ďalším bodom programu je návrh na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Ešte, pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu: "Ešte hlasovanie, zajtra o piatej.") Takže hlasovanie bude zajtra o sedemnástej podľa oznámenia pána spravodajcu.
Takže návrh, ktorý som uviedol, má voľbu, teda návrh na voľbu má tlač 882.
Dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady pre sociálne veci pani poslankyni Lucii Drábikovej a prosím ju, aby návrh uviedla a súčasne, aby z poverenia výboru podala správu o prerokovaní návrhu vo výbore.

(Rokovanie o návrhuna voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 882.)

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi (zaznel gong) združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 882. Návrh na voľbu zástupcov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí. Dôvodom na voľbu troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jedného zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne je zánik členstva uplynutím päťročného funkčného obdobia podľa § 123 ods. 6 a ods. 17 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci vzal na vedomie zánik členstva Magdalény Melanovej, Martina Mikluša a Márie Svoreňovej, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a Ľudovíta Pausa, zástupcu navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov v Dozornej rade Sociálnej poisťovne z dôvodu uplynutia päťročného funkčného obdobia dňom 10. februára 2022. Za reprezentatívne združenia odborových zväzov navrhli za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne: Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky troch kandidátov, a to Janu Berincovú, Martina Mikluša a Martina Vavra a Spoločné odbory Slovenska jedného kandidáta Mareka Šveca. Za reprezentatívne združenia zamestnávateľov navrhla za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne Republiková únia zamestnávateľov jedného kandidáta: Ľudovíta Pausa.
Súčasne výbor konštatoval, že doručené návrhy kandidátov za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne boli predložené v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a všetci kandidáti spĺňajú podmienky stanovené § 123 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Bezúhonnosť navrhnutých kandidátov bola preukázaná výpisom z Registra trestov.
Uznesením č. 164 z 31. januára 2022 výbor súhlasil s predloženými návrhmi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 123 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvoliť od 11. februára 2022 za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne troch zo štyroch navrhnutých kandidátov za zástupcov reprezentatívnych združení odborových zväzov a za zástupcu navrhnutého Reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov Ľudovíta Pausa.
Výbor ďalej odporúča podľa § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498 voľbu vykonať verejným hlasovaním formou hlasovacích lístkov. Voľba zástupcov za reprezentatívne združenia odborových zväzov sa vykoná verejným hlasovaním formou hlasovacích lístkov, a to v najbližšom termíne určenom na hlasovanie o 17.00 hodine. Voľba zástupcu za Reprezentatívne združenia zamestnávateľov sa uskutoční použitím technického zariadenia, a to v najbližšom termíne určenom na hlasovanie o 17.00 hodine. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade nezvolenia potrebného počtu chýbajúcich členov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa uplatní postup podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498.
Ak nebudú zvolení traja zástupcovia za Reprezentatívne združenia odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, uskutoční sa opakovaná voľba na 55. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa kolegov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želáte si záverečné slovo, pani spravodajkyňa? Nie. Takže voľba bude zajtra o 17.00 hodine. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 189/2015 o kultúrno-osvetovej činnosti. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 823, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 861.
Prosím ministerku kultúry Slovenskej republiky pani Natáliu Milanovú, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti, tlač 823.)