55. schôdza

Možno v krátkosti k tomu, čo pán poslanec Šíbl povedal. Sú to, samozrejme, veci, ktoré nám, ktorí v tej diskusii sme dlhšie, sú už známe. Sú to v princípe veci, ktoré píše pani Kalinová, ktorá je momentálne na ministerstve životného prostredia.
Pani Kalinová predstavuje v zásade extrémistu v týchto záležitostiach a nie ako názor väčšiny verejnosti sa nezhoduje s týmito názormi. Pán poslanec nám poslal, pán poslanec, koľko? Stošesťdesiat otázok. K týmto dostal ich všetky zodpovedané. Aj tie veci, ktoré dostal zodpovedané, napriek tomu dnes tu vytiahol, ale však v poriadku, je to jeho, je to jeho právo. Možno len k niektorým veciam, aby to bolo jasné.
Čo sa týka odvolaniu voči záväznému stanovisku. Tak áno, je tam vytvorená analógia k dnešnému, tzv. § 25, kde sa kontroluje zákonnosť pri územnoplánovacej dokumentácii, čiže nezavádzame nič akoby nové alebo svetoborné. Takýto inštitút funguje aj dnes, kde okresné úrady v sídle kraje dávajú stanovisko k zákonnému postupu orgánov samosprávy v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Čiže to nie je akoby nič nové, je to analógia k súčasnému stavu a napriek tomu to nie je finále. A to je jedna z dohôd so samosprávami, kde samosprávy aj po dohode s ministerstvom spravodlivosti a s napríklad Generálnou prokuratúrou súhlasili s tým, že je tam, je tam inštitút správnej žaloby. To nadväzuje na reformu súdnictva, ktorá prebieha, a s tým, že je tam istá legisvakancia. Takže pri nábehu alebo pri účinnosti tohto zákona ten inštitút správnej žaloby, tak ako ho poznáme možno z Rakúska alebo z niektorých iných štátov, aj z Českej republiky, by mal byť vysoko funkčný a rýchli.
Navyše ešte, pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili, v zmysle teda posledných teda debát, tá správna žaloba by mala mať automaticky odkladný účinok, aby tam nedošlo vlastne k zmareniu toho. Takže to si myslím, že vytvára dostatočný priestor pre samosprávy, aby aj keď ich záväzné stanovisko alebo aby si to záväzné stanovisko v súlade s územným plánom mohli veľmi dôsledne a veľmi konzekventne vymáhať.
Čo sa týka toho metropolitného územného plánu, je to požiadavka primárne Bratislavy ako magistrátu Bratislavského. Ako by na štandardizáciu procesov, ktoré prebiehajú aj v iných veľkých mestách, či je to Viedeň, je to Praha, je to Brno, ktoré majú takéto metropolitné územné plány.
Ja som tú požiadavku neakceptoval v plnej miere aj vďaka tomu, že ona najmä v prípade Bratislavy sa do veľkej, do značnej miery sa prekrýva s územným plánom regiónu, ktorý vydával vyšší územný celok, čiže aj v dôsledku tohto je to v zákone, je to v zákone uvádzané ako možnosť, nie je to povinnosť. To znamená, keď sa magistrát, mesto a to je jedno či Košice, alebo Bratislava dohodnú s VÚC-kou, že si uzavrú dohodu o tom, že vytvoria takýto metropolitný územný plán, tak to môžu urobiť, aj sa zároveň musia dohodnúť, na aké územie sa má vzťahovať a potom ten centrálny alebo teda ten stavebný úrad vlastne vyhláškou alebo nejakou vyhláškou v zásade ustanoví rozsah toho územného plánu. Ale je to podmienené tým, že to musí prejsť zastupiteľstvami jednak na úrovni hlavného mesta, prípadne na úrovni Košíc a musí to prejsť aj zastupiteľstvom VÚC-ky. A ešte to musia odsúhlasiť aj tie, tie malé obce, ktorých sa to týka. Takže to je, to je že veľmi-veľmi komplikovaný inštitút.
Na druhú stranu isto sami uznáte, že keď v okrajových častiach alebo v tých tzv. satelitných obciach dochádza k takej výstavbe, a tak k masívnej výstavbe, že to má, že to má, samozrejme, vplyv na ďalší rozvoj mesta a mestských častí primárne v Bratislave. Ono to má dopad na infraštruktúru, občiansku vybavenosť, sociálne, školy a tak ďalej. Čiže, samozrejme, tým zámerom, ktorému ja rozumiem do istej miery, len hovorím, že musí tam byť dohoda. To sa nedá direktívne prikázať, je, že pokiaľ postavíte v okrajových častiach sídlisko, tak potom zároveň musíte povedať, že kam tí ľudia budú chodiť do nemocnice, kde bude, kde bude škola a kde budú ďalšie ako súvisiaca infraštruktúra a nedá sa ich jednoducho len odkázať na infraštruktúru hlavného mesta, že však choďte tam a nejak si poraďte, lebo ono to, samozrejme, vytvára také tie, tie jednoúčelové nocľahárne a spôsobuje to veľké problémy. Čiže ešte raz. To nie je povinnosť, nemusia to urobiť. Je to možnosť, keď chcú a dohodnú sa na tom, tak to môžu urobiť. Majú tam preto odrazový mostík.
Čo sa týka pamiatkových úradov. Pamiatkové úrady prioritne nie sú, by som povedal, naša téma. Je to vyústenie pomerne dlhodobého sporu, pani poslankyňa, ktorý je v rámci ministerstva kultúry, a teda podľa mojich informácií ten trvá niekoľko rokov alebo niekoľko už desať rokov pomaly. Čiže ja, pre mňa, samozrejme, je záväzným partnerom ministerstvo kultúry a nie ich podriadená organizácia. Takže ja som to viackrát skonštatoval. Akonáhle bude akýkoľvek, akákoľvek dohoda medzi ministerstvom kultúry a medzi pamiatkovým úradom, tak ja v zásade nemám problém ani s jednou, ani s druhou variantou. Rozumiem aj jednej aj druhej variante, som na obidve nachystaný. Ale, samozrejme, rešpektujem líniu ministerstva kultúry, ktorý v rámci medzirezortného pripomienkového konania takýto postup navrhli, ako je teraz v zákone napísaný. A on bol akceptovaným všetkými ostatnými účastníkmi v rámci medzirezortného pripomienkové konania, tak prešiel aj všetkými ďalšími následnými procesmi, hej.
Čiže, čiže mne neprináleží celkom zasahovať do tohto vnútorného sporu, aj keď som si, aj keď som si vedomý, že tam takéto niečo existuje.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka, resp. pán poslanec Blcháč, tiež? Nie. Takže pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda, ďakujem, že ste vystúpil ešte v tejto rozprave. Čiže, aby som si to naozaj ujasnil a aby som dostal relevantnú odpoveď. Čiže naozaj ten metropolitný plán neuvádzate ako podmienku, ale zásadne iba ako možnosť? (Reakcia z pléna.) Dobre v poriadku, ďakujem pekne.
Pokiaľ bude takáto možnosť uvedená v tomto zákone, tak naozaj podľa môjho ozaj skromného názoru, keď to bude závisieť od dohody vyššieho územného celku, magistrátu mesta Bratislavy alebo magistrátu mesta Košice a ešte aj príslušných obcí, ktoré budú spadať pod nejaký mikroregión, tak ani Bratislava, ani Košice v živote nebudú mať metropolitný plán. Lebo hovorím, tam je toľko (rečník si odkašlal), pardon, tam je toľko premenných jednotiek a toľko komplikácií, ak každé jedno to rozhodnutie bude musieť prejsť parlamentom v rámci magistrátu, parlamentom vyššieho územného celku a samotných ešte obcí, ktoré patria pod tento mikroregión, tak ja si myslím, že naozaj tento metropolitný plán nebude realitou. Ale súhlasím, že, tak ako vznikajú malé doslova satelitné mestečká, najmä pri Bratislave, či sa bavíme teraz o Rovinke, alebo Dunajskej Lužnej, pri Košiciach - Myslava, Sokoľ, jednoducho je tam masová výstavba. A súhlasím s tým, že ak sa stavá takéto doslova do písmena nie sídlisko, ale ide väčšinou o výstavbu rodinných domov, tak naozaj je dôležité a potrebné dbať na to, aby títo občania mali dostupnosť všetkých možných, všetkej možnej občianskej vybavenosti. Čiže bavíme sa o nejakej poliklinike, bavíme sa o škôlke, o rozšírení kapacity škôl. Čiže jedna vec je bezhlavo nejakú výstavbu doporučiť alebo nejakú výstavbu umožniť, ale zároveň sa potom už dopredu vyhýbať problémom, ktoré takáto výstavba spôsobuje. A na takéto problémy vlastne samospráva nie je pripravená.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže sedem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. V rozprave postupne vystúpia - pán poslanec Blcháč, pani poslankyňa Pleštinská, pani poslankyňa Kozelová, pán poslanec Kremský, pán poslanec Beluský, pani poslankyňa Marcinková a pani poslankyňa Zemanová.
Takže ako prvý v ústnej rozprave vystúpi pán poslanec Blcháč, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi stručne chcem povedať pár poznámok. Trošku sa tu motáme v rámci dvoch podelených zákonov, ktoré sú dneska na stole. Teraz ale hovoríme o zákone o územnom plánovaní, a preto by sa k tomuto chcel krátko vyjadriť.
Myslím si aj zo svojej skúsenosti, že tie mestá, ktoré majú povinnosť dnes územne plánovať, aspoň teda predpokladám, že územné plány majú, majú ich väčšinou v digitalizovanej podobe a som prekvapený, že ak je tu informácia, že niektoré si túto povinnosť nesplnili, že nezasiahol nejaký buď prokuratúra, alebo nejaký úrad. Myslím tiež, že obce nad, do dvoch tisíc obyvateľov nemajú povinnosť doteraz územne plánovať. Tu by mohlo do krátkej budúcnosti, kým si tie územné plány obstarajú a urobia, vytvoriť nejaké problémy pre tieto obce v ďalšom stavebnom konaní. Ale to je len taká poznámka na úvod.
Ja si spomínam, keď sme v Liptovskom Mikuláši v roku 2010 prijímali ostatný územný plán, potom ešte pár doplnkov, ten proces je veľmi komplikovaný počnúc schválením zadania, potom cez samotné spracovanie, prerokovávanie viacnásobné až teda s verejnosťou, s odbornou verejnosťou až nakoniec prerokovanie v mestskom alebo obecnom zastupiteľstve, schválenie záväznej časti VZN a podobne. Zázračne sa nám to podarilo asi v priebehu dvoch rokov. Sú mestá, keď mám informácie, ktoré obstarávajú aj do desať rokov. Takže naozaj, aby bol ten územný plán použiteľný a bol kvalitný, tak je ho treba veľmi dobre pripraviť a zodpovedne prerokovať.
A hlavne veľmi dobre komunikovať aj s verejnosťou, aby bola vtiahnutá do tohto procesu, pretože jedna vec je schváliť územný plán v zastupiteľstve, ale potom pri jeho naplňovaní sa viacerí obyvatelia napríklad v meste pozastavujú nad tým, čo ide ich v blízkosti vyrásť, hoci teda pri tom schvaľovaní územného plánu mohli sa vyjadriť, ale, samozrejme, nevedeli o tom. Je to, je to komplikovaná záležitosť hlavne vo vzťahu k verejnosti. A my sme tu na to, aby sme vlastne slúžili obyvateľom, my obyvateľom, mestá a obce, slovenské orgány občanom Slovenskej republiky. Takže na toto chcem tak trošku upozorniť a nejak upriamiť pozornosť.
Chcem sa ešte vyjadriť veľmi krátko k tej téme, ktorá tu je trošku diskutovaná a bude ešte ďalej diskutovaná zrejme, a to sú tie čierne stavby. Myslím si, že si tu asi trošku miešame zasa dve veci, pretože nie je čierna stavba ako čierna stavba. Čierna stavba môže byť taká, ktorá vyrastie v rámci územného plánu na mieste, kde nemá vyrásť. Napríklad je tam dvojpodlažná zastavanosť a vyrastie tam desaťpodlažná budova, čo s tým, samozrejme. Alebo vyrastie nejaká budova, alebo nejaký príbytok na pozemku, ktorý nepatrí tomu, ktorý to tam postavil. Je to čierna stavba, tá, ktorá je problém. Čierne stavby, o ktorých tu bola reč, sú skôr takého charakteru, že v princípe tá stavba spĺňa kritériá územného plánu. To znamená, je tam percento zastavanosti toho daného územia a je tam výšková zastavanosť, to spĺňa. Tak aby si ten stavebník uľahčil život alebo aby rýchlejšie postavil, tak to postaví a potom sa dodatočne povoľuje táto stavba, samozrejme, s primeranou pokutou, ale spĺňa, neporušuje územný plán. Takže, keď budeme ďalej diskutovať na túto tému, by som odporučil, aby sa tieto dve veci nemiešali, lebo nie je čierna stavba ako čierna stavba. Samozrejme, tie čierne stavby, ktoré sú v tej prvej kategórii, tie treba zrejme odstraňovať a tieto druhé treba, nejaké netreba pripustiť, aby sa taký, takýto vôbec prípad objavil.
Takže chcem len povedať ešte to, že na záver, že si pamätáme, že táto legislatíva je veľmi komplikovaná. Vyvoláva veľa otáznikov. Sú, samozrejme, názory rôzne. My si pamätáme, že v roku 2010 bola stiahnutá. Myslím vtedy bol pán minister Počiatek a taktiež myslím v roku 2018 alebo ´19, keď bol ministrom pán minister Érsek, tak to bolo znovu stiahnuté. Nemáte to jednoduché, pán podpredseda, lebo naozaj aj tie pripomienky, napríklad aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré prezentujú, je treba brať do úvahy, pretože a možnože ešte keď bude priestor v druhom čítaní, sa môže, ja sa k tomu ešte vyjadrím potom k tomu zákonu o výstavbe. Je treba brať do úvahy hlavne z tej pozície, keď tu hovorím ako poslanec, ale aj ako primátor mesta, že máme mať na pamäti nielen tie veľké stavby alebo teda záujmy veľkých investorov, niektorí ich nazývajú developeri, ale mali by mať na mysli aj záujmy obyvateľov, drobných stavebníkov, ktorí si potrebujú riešiť svoje životné potreby a aby to pre nich bolo aj finančne dostupné.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Zita Pleštinská, pripraví sa pani poslankyňa Monika Kozelová.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu, alebo chceme zachovať status quo.
V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania, sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme, obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať.
Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania, určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om, a boli podané otázky a pripomienky, tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú, a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnom plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.
Už od roku 1985, takmer 20 rokov, som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť, každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme, súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom, je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého, ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne: Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme, tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá aj z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem.
Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme, nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo moja obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť si myslím, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom, dôležitým materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi, pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná, až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá.
Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené na koniec roku 2030, dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa.
Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Vladimír Faič.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa vaše vystúpenie ma, priznám sa, veľmi potešilo, pretože sme spolu vo výbore pre verejnú správu. Potešilo ma z toho pohľadu, že ak človek, ktorý sa vyzná, chce objektívne povedať veci, tak takto to vyznie. To som veľmi rád.
Zaujala ma najmä tá časť, kde ste zvýraznili verejný záujem. Áno, veď verejná správa zabezpečuje služby vo verejnom záujme pre občana. To je jej poslanie a nazdávam sa, že je to výsostne to najdôležitejšie poslanie. Čo mi trošku chýba vo vašom vystúpení alebo chýbalo, keďže sa vyznáte vo verejnej správe, trošku do toho systému sa trošku postaviť. Veď tá samospráva dostala kompetencie v rámci reformy verejnej správy nejakým vývojom. Vieme, že sa na konci minulého storočia formuloval legislatívny a organizačný proces formovania verejnej správy najmä miestnej samosprávy a miestnej štátnej správy. A vieme aj, že teda vstupom do nového storočia ako nový štát pristúpil k významnej etape reformy verejnej správy a tam je treba hľadať to miesto samosprávy a na základe toho aj prijímať všetky zákony, celú legislatívu, ktorá nie je možná, ak ho má realizovať jedna súčasť verejnej správy, a veľmi výrazným spôsobom, aby nebola od samého začiatku účastníkom tvorby každej legislatívy. Pretože potom tu máme súdnu mapu, ktorá ide jedným smerom, máme tu zdravotníctvo, ktoré ide druhým smerom a tak ďalej.
Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš.