55. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi stručne chcem povedať pár poznámok. Trošku sa tu motáme v rámci dvoch podelených zákonov, ktoré sú dneska na stole. Teraz ale hovoríme o zákone o územnom plánovaní, a preto by sa k tomuto chcel krátko vyjadriť.
Myslím si aj zo svojej skúsenosti, že tie mestá, ktoré majú povinnosť dnes územne plánovať, aspoň teda predpokladám, že územné plány majú, majú ich väčšinou v digitalizovanej podobe a som prekvapený, že ak je tu informácia, že niektoré si túto povinnosť nesplnili, že nezasiahol nejaký buď prokuratúra, alebo nejaký úrad. Myslím tiež, že obce nad, do dvoch tisíc obyvateľov nemajú povinnosť doteraz územne plánovať. Tu by mohlo do krátkej budúcnosti, kým si tie územné plány obstarajú a urobia, vytvoriť nejaké problémy pre tieto obce v ďalšom stavebnom konaní. Ale to je len taká poznámka na úvod.
Ja si spomínam, keď sme v Liptovskom Mikuláši v roku 2010 prijímali ostatný územný plán, potom ešte pár doplnkov, ten proces je veľmi komplikovaný počnúc schválením zadania, potom cez samotné spracovanie, prerokovávanie viacnásobné až teda s verejnosťou, s odbornou verejnosťou až nakoniec prerokovanie v mestskom alebo obecnom zastupiteľstve, schválenie záväznej časti VZN a podobne. Zázračne sa nám to podarilo asi v priebehu dvoch rokov. Sú mestá, keď mám informácie, ktoré obstarávajú aj do desať rokov. Takže naozaj, aby bol ten územný plán použiteľný a bol kvalitný, tak je ho treba veľmi dobre pripraviť a zodpovedne prerokovať.
A hlavne veľmi dobre komunikovať aj s verejnosťou, aby bola vtiahnutá do tohto procesu, pretože jedna vec je schváliť územný plán v zastupiteľstve, ale potom pri jeho naplňovaní sa viacerí obyvatelia napríklad v meste pozastavujú nad tým, čo ide ich v blízkosti vyrásť, hoci teda pri tom schvaľovaní územného plánu mohli sa vyjadriť, ale, samozrejme, nevedeli o tom. Je to, je to komplikovaná záležitosť hlavne vo vzťahu k verejnosti. A my sme tu na to, aby sme vlastne slúžili obyvateľom, my obyvateľom, mestá a obce, slovenské orgány občanom Slovenskej republiky. Takže na toto chcem tak trošku upozorniť a nejak upriamiť pozornosť.
Chcem sa ešte vyjadriť veľmi krátko k tej téme, ktorá tu je trošku diskutovaná a bude ešte ďalej diskutovaná zrejme, a to sú tie čierne stavby. Myslím si, že si tu asi trošku miešame zasa dve veci, pretože nie je čierna stavba ako čierna stavba. Čierna stavba môže byť taká, ktorá vyrastie v rámci územného plánu na mieste, kde nemá vyrásť. Napríklad je tam dvojpodlažná zastavanosť a vyrastie tam desaťpodlažná budova, čo s tým, samozrejme. Alebo vyrastie nejaká budova, alebo nejaký príbytok na pozemku, ktorý nepatrí tomu, ktorý to tam postavil. Je to čierna stavba, tá, ktorá je problém. Čierne stavby, o ktorých tu bola reč, sú skôr takého charakteru, že v princípe tá stavba spĺňa kritériá územného plánu. To znamená, je tam percento zastavanosti toho daného územia a je tam výšková zastavanosť, to spĺňa. Tak aby si ten stavebník uľahčil život alebo aby rýchlejšie postavil, tak to postaví a potom sa dodatočne povoľuje táto stavba, samozrejme, s primeranou pokutou, ale spĺňa, neporušuje územný plán. Takže, keď budeme ďalej diskutovať na túto tému, by som odporučil, aby sa tieto dve veci nemiešali, lebo nie je čierna stavba ako čierna stavba. Samozrejme, tie čierne stavby, ktoré sú v tej prvej kategórii, tie treba zrejme odstraňovať a tieto druhé treba, nejaké netreba pripustiť, aby sa taký, takýto vôbec prípad objavil.
Takže chcem len povedať ešte to, že na záver, že si pamätáme, že táto legislatíva je veľmi komplikovaná. Vyvoláva veľa otáznikov. Sú, samozrejme, názory rôzne. My si pamätáme, že v roku 2010 bola stiahnutá. Myslím vtedy bol pán minister Počiatek a taktiež myslím v roku 2018 alebo ´19, keď bol ministrom pán minister Érsek, tak to bolo znovu stiahnuté. Nemáte to jednoduché, pán podpredseda, lebo naozaj aj tie pripomienky, napríklad aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré prezentujú, je treba brať do úvahy, pretože a možnože ešte keď bude priestor v druhom čítaní, sa môže, ja sa k tomu ešte vyjadrím potom k tomu zákonu o výstavbe. Je treba brať do úvahy hlavne z tej pozície, keď tu hovorím ako poslanec, ale aj ako primátor mesta, že máme mať na pamäti nielen tie veľké stavby alebo teda záujmy veľkých investorov, niektorí ich nazývajú developeri, ale mali by mať na mysli aj záujmy obyvateľov, drobných stavebníkov, ktorí si potrebujú riešiť svoje životné potreby a aby to pre nich bolo aj finančne dostupné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu, alebo chceme zachovať status quo.
V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania, sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme, obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať.
Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania, určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om, a boli podané otázky a pripomienky, tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú, a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnom plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.
Už od roku 1985, takmer 20 rokov, som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť, každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme, súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom, je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého, ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne: Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme, tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá aj z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem.
Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme, nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo moja obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť si myslím, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom, dôležitým materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi, pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná, až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá.
Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené na koniec roku 2030, dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa.
Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa vaše vystúpenie ma, priznám sa, veľmi potešilo, pretože sme spolu vo výbore pre verejnú správu. Potešilo ma z toho pohľadu, že ak človek, ktorý sa vyzná, chce objektívne povedať veci, tak takto to vyznie. To som veľmi rád.
Zaujala ma najmä tá časť, kde ste zvýraznili verejný záujem. Áno, veď verejná správa zabezpečuje služby vo verejnom záujme pre občana. To je jej poslanie a nazdávam sa, že je to výsostne to najdôležitejšie poslanie. Čo mi trošku chýba vo vašom vystúpení alebo chýbalo, keďže sa vyznáte vo verejnej správe, trošku do toho systému sa trošku postaviť. Veď tá samospráva dostala kompetencie v rámci reformy verejnej správy nejakým vývojom. Vieme, že sa na konci minulého storočia formuloval legislatívny a organizačný proces formovania verejnej správy najmä miestnej samosprávy a miestnej štátnej správy. A vieme aj, že teda vstupom do nového storočia ako nový štát pristúpil k významnej etape reformy verejnej správy a tam je treba hľadať to miesto samosprávy a na základe toho aj prijímať všetky zákony, celú legislatívu, ktorá nie je možná, ak ho má realizovať jedna súčasť verejnej správy, a veľmi výrazným spôsobom, aby nebola od samého začiatku účastníkom tvorby každej legislatívy. Pretože potom tu máme súdnu mapu, ktorá ide jedným smerom, máme tu zdravotníctvo, ktoré ide druhým smerom a tak ďalej.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa v prvom rade ďakujem za naozaj odborný a vecne a vysoko argumentačný príspevok, ktorý beriem ozaj ako veľký prínos do tejto debaty o zákone, ktorý je predkladaný z dielne pána podpredsedu vlády Holého. Spomínali ste vo svojom príspevku taký jeden veľmi často sa opakujúci pojem alebo také zvláštne slovo - vyvlastnenie. Čiže tu naozaj je dôležité si povedať a dať na misku váh, čo je a čo už nie je verejný záujem vo vyvlastňovacom procese. Pokiaľ tento pojem nebudeme mať naozaj dokonale a explicitne daný, tak vždy môže vznikať nejaká doslova až paranoja z týchto vecí. Čiže toto naozaj bude musieť byť vyprecizované nakoľko, ako ste naozaj veľmi správne povedali, ak bude môcť samotný developer alebo iniciátor stavby nejakým spôsobom ovplyvňovať, alebo mať pripomienky, alebo mať možnosť pripomienkovania k samotnému územnému plánu alebo k samotnému územnému plánovaniu, tak z časti obec s tým môže mať doslova a do písmena veľký problém, ak sa jedná podľa mňa o menšiu obec. Čiže v tomto by som naozaj ocenil, ak by aj z dielne pána Holého prišla nejaká iniciatíva, ktorá by toto naozaj, naozaj odbúrala tieto všetky pochybnosti, ktoré sú. Čiže samotná obec a samotný obecný stavebný úrad, ak to bude akceptovať z dlhodobého nejakého hľadiska a čo sa týka tej diskriminácie samotného možného stavebníka alebo samotného záujemcu o stavbu, tak hovorím, sú na to vždy dva pohľady. Stavebník a obec alebo mesto, na ktorom území sa tá stavba realizuje.

Ďakujem za slovo.
Ja ti chcem tiež vyjadriť uznanie pani poslankyňa Zita Pleštinská. Ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme sa tomuto problému systematicky venovali a vidím, že koľko otázok je stále otvorených napriek tomu, že sme mali už niekoľko sedení aj s predkladateľom pánom ministrom. Myslím si, že proces zmeny zákona o územnom plánovaní a následne stavebného poriadku je veľmi zložitý proces a všetkých sa nás viac alebo menej týka. Každý niekde žijeme v nejakej obci, v nejakom meste a táto obec a mesto nám ponúka potenciál svojho územia. Je na nás, ako rozumne dokážeme múdro a rozvážne využívať tento priestor s rešpektovaním prírodného, kultúrneho, spoločenského prostredia jednotlivých prvkov krajiny s cieľom, aby sme využívali aj tieto danosti, ktoré nám táto obec alebo mesto ponúka.
Boli sme spoluúčastní s pánom predsedom výboru aj na prijatí členov ZMOS-u. Z poverenia predsedu Národnej rady chcem povedať, že tam sme prevzali po diskusii od predstaviteľov ZMOS-u pripomienky, ktoré uvidíme po vyhodnotení, ktoré sa dajú, ktoré sa nedajú pripomienkovať, aby boli akceptované pre väčšinu. V každom prípade miestna regionálna samospráva tu mala svoje miesto a určite aj v budúcnosti bude mať prioritné miesto, ktoré jej z tohto zákona vyplýva.
Ďakujem.

Ďakujem, milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a je tam ešte jeden taký aspekt, ktorý by som chcel vypichnúť. To je to, že pri tom územnom plánovaní, keď je starosta a primátor a poslanci, keď sú kriví, tak potom ten verejný záujem nie je verejným záujmom, ale je to záujem tých ľudí.
Pán Holý, teraz roztvoril tými rukami, ale ten zákon by mal byť taký, aby toto nemohlo byť, aby sme zabránili, aby sme zabránili tomu, čo tu bolo dlhé roky, keď si naozaj verejná správa robila, čo chcela a bola krytá zvrchu, sprava, zľava, korumpovalo sa tu, kradlo sa tu, podplácalo sa tu a občan jednoducho doma šúchal nohami a mohol písať všade, kde písal nohami. Takže tento zákon by podľa mňa mal v prvom rade zabrániť tomu, aby si územný plán robil, kto chcel a ako chcel a verejný záujem pre mňa je super, ale nesmie byť nad záujmom občana. Nesmie!
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vzniesli faktické poznámky k môjmu príspevku. Som veľkým zástancom napríklad zmeny územného členenia na Slovensku, nemyslím si, že v súčasnosti, aj keď, samozrejme, to bolo nastavené podľa určitých politických kritérií, že, že to je nemenné, ale uvedomujem si, že štyri roky jedného volebného obdobia jednej vlády a urobiť územné členenie tak, aby boli všetci spokojní, je veľmi náročné už z toho dôvodu, že toho roku 2022 budú spojené voľby do samosprávy a aj do regionálnej, takže urobiť vlastne zmenu a štruktúru územného členenia to, aj keď som teda obrovským zástancom toho, je veľmi náročné. Ale, samozrejme, vidíme, že z toho sa vlastne odvíjajú aj tie ďalšie veci.
A určite keby sa nám to bolo podarilo veľmi rýchlo, čo by som bola ocenila, tak bolo by super. Ja napríklad stále hovorím, že Spiš malo by byť, mal by byť zjednotený a je pre mňa nepochopiteľné, že Spišská Nová Ves patrí do Košického kraja a ostatné do Prešovského, ale toto zmeniť je veľmi náročné. Čiže aj toto je vlastne o územnom plánovaní a, samozrejme, o ďalšej štruktúre štátnej správy, tak ako povedal pán kolega Faič, budeme ešte hovoriť, takže som sa pýtala hlavne na finančné náklady, ktoré to budú stáť, takže môžem potom ešte vo svojom príspevku sa k tomu vrátiť.
Takže veľmi pekne ďakujem a verím, že spoločnými silami sa nám podarí vytvoriť tri kvalitné zákony, ktoré nahradia zákon 50/1976 Zb. Ďakujem pekne.

Ja by som sa pani poslankyni Pleštinskej chcel veľmi pekne poďakovať za teda takto konštruktívny vstup do toho, myslím, že to ocenili aj všetci ostatní, že si to poňala takýmto spôsobom, vynechala rôzne demagógie z médií, a teda ja naozaj ešte raz teda chcem oceniť takto konštruktívnu debatu.
Aj z tohto miesta viem potvrdiť, že určite nič nie je vytesané do kameňa a, samozrejme, konkrétne paragrafy sa vždy dajú ešte v druhom čítaní precizovať, prípadne vo výboroch, takže, takže tá debata intenzívne prebieha. Tak si myslím, že tam určite nájdeme spoločné riešenie.
Pán poslanec, vy ste sa pýtali, Kočiš, na, na tie fyzické, právnické osoby so záujmami v území. Tak ako Zitka Pleštinská povedala, tie, tie, tá možnosť existuje aj dnes, ten problém, ktorý tam dneska v praxi je, je, že niekomu sa vyhovie, niekomu sa nevyhovie, nie je tam žiadna lehota, nie je tam ako keby stanovený mechanizmus a toto z časti spôsobuje problémy. Čiže tá úprava dnes je, ako keby ona reaguje práve na tento problém a ako keby dvojitého metra a dvojitého zaobchádzania a tento dvojitý meter vylučuje alebo eliminuje. Je tam presne stanovený procesný postup, akým, akým teda sa tie fyzické alebo právnické osoby musia za účasti a po dohode s obcou tak aj tieto prostriedky, je to na veľmi špecifi... dobre vyšpecifikované podľa mňa a zároveň to má aj podporu samospráv, čiže v tomto bode samosprávy sú úplne bez problémov, s týmto ony nemajú problém.
Čo sa týka pána poslanca Pročka, som rád, že ste to spomenuli, lebo tento zákon práve prináša korekčné mechanizmy. Ten stav, tak ako ste ho opísali, on naozaj dnes je tragický v mnohých prípadoch, pretože keď máte starostu, ktorý akoby šije jednu bandu s tými mestskými poslancami, tak vám naozaj schvália veci, že, že sa teda nestíhate čudovať. No a v zásade majú finálne slovo, hej, mimo tej 25-ky dneska, ktorá aj tento zákon zavádza korekčné mechanizmy, aby sa takýmto veciam predchádzalo a ide to až do roviny správnych žalôb, práve aby takéto takéto zdivočelosti sa nediali.
Takže ďakujem, že ste tú tému otvorili.

Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, určite všetci ste dostali na maily sťažnosti a rôzne materiály od pamiatkarov, ja sa teda budem venovať dnes pamiatkam a stavebnému zákonu, je to moja parkete, tak som si to takto dovolila. Ja som ich tiež dostala nespočet a asi najjednoduchšie to zhrnula stránka "Čierne diery" na Facebooku. Musím povedať, že urobili kus dobrej práce a budem ich aj dnes citovať, takže to len pre informáciu a pre dodržanie autorského zákona.
Slovensku hrozí, že si vlastnou vinou odpíše starostlivosť o pamiatky týmto zákonom, všetko je však riešiteľné. Varujú pred tým nielen aktivisti, ale teda hlavne samotné pamiatkové úrady. Pamiatkari sa spojili v otvorenom liste, ale po pár dňoch ho museli aj stiahnuť z vlastnej stránky a upozorňujú v nich na riziká nového stavebného zákona. Povesť ochrany pamiatok na Slovensku nie je v súčasnosti dobrá. Ale po novom sa môže ešte zhoršiť.
Nový systém zahltí odborníčky a odborníkov novou byrokraciou, ktorá je mimo ich záber. A keď nebudú mať námietky v krátkej lehote, bude sa to brať tak, že súhlasia a môže sa búrať alebo stavať. Toto je to, čo hrozí. "Sme zavalení spismi, je nás málo, nemáme šancu odborne sa vzdelávať a špecializovať. My na Slovensku ani nevieme, čo všetko nevieme." Takto by sa dala zhrnúť frustrácia pamiatkarov na Slovensku, takto to píšu samotní pamiatkari. Kým na Slovensku máme dohromady zhruba 200 odborných zamestnancov, na pamiatkových úradoch, v susednom Česku je to viac ako 2 000 ľudí. Minulý rok sa s nimi stretávali aj v rámci nových výskumov a niektorí ešte stále nestratili oduševnenie pre svoju prácu. Ak ste krajským pamiatkarom na Slovensku, musíte rozumieť všetkému od stredoveku cez ľudové staviteľstvo, železničné stavby až po neskorú modernu, keďže vaša činnosť je stanovená geograficky podľa regiónu, v ktorom pôsobíte, a špecializovať sa len na jeden typ architektúry je nepredstaviteľné. Bez toho však nevyhnutne trpí kvalita väčšiny rozhodnutí.
Na Slovensku chýbajú metodiky obnovy. Pamiatkar musí byť zároveň právnikom, úradníkom, musí byť zorientovaný v stavebných konštrukciách aj štukatérskych detailoch. Niet divu, že sa na voľné pracovné pozície takmer nikto nehlási, a to už nehovorím o ohodnocovaní pamiatkarov. Na obrovské kraje na Slovensku pripadajú jednotky úradníkov, ktorí majú veľa práce za slabý tabuľkový plat. To, že rozhodujú o stavebnom zámere niekoľko mesiacov, nie je preto, že sú pomalí, ale zúfalo poddimenzovaní. Máme jednoducho nedostatok ľudí.
Jeden úradník má vedieť robiť metodiku, usmerňovať obnovu konkrétnych budov, má si stíhať ustriehnuť zámery na svojom území, dávať pokuty, robiť revízie, archívny výskum a teoreticky aj osvetu. A popri tom všetkom sa stretávať s vlastníkmi pamiatok, architektmi a stavebníkmi. Debata o kultúrnom dedičstve na Slovensku sa začína končiť tým, či majú jednotlivci na úrade čas začať konanie na vyhlásenie pamiatky a či nájdu podporu u svojich nadriadených. Je naozaj šialené, že sme si zvykli, že takto to na Slovensku funguje. Pamiatkar často stojí pred ťažkým rozhodnutím pustiť sa do akútneho prípadu s neistým výsledkom alebo konečne riešiť hŕbu podnetov, ktoré má na stole ohľadom iných budov možno aj niekoľko rokov, buď-alebo. Niektoré odložené prípady sú možno jednoduchšie na vybavenie, ale zatiaľ čo čakajú roky na stole, možno spadnú alebo budú zbúrané, taká je realita. A ja za seba hovorím, že skôr zbúrané.
Ako tieto problémy ovplyvňujú návrh nového stavebného zákona? Kunsthistoričky, archeológovia, architektky a iní odborníci na pamiatky sa v mene pružnejšieho stavebného zákona majú premeniť na administratívnu zložku. Možno je pravda, že získajú väčšie právomoci. V skutočnosti ich nebudú mať kedy využiť. Po novom majú posudzovať, či má stavba dosť elektrických prípojok, alebo parkovacích miest, s čím nemajú skúsenosti a nebudú mať ani dostatok času a kapacít. Hrozí, že mnohí z nich zo svojej profesie radšej odídu.
Pamiatkový úrad je už dlhšie bez riadneho vedenia, keďže výberové konanie na nového riaditeľa bolo zrušené. Inštitúcia je teda momentálne v podstate bezbranná. Pamiatkari kontaktujú aktivistov s prosbou o pomoc. V médiách sa im ťažko vysvetľujú výhrady k legislatíve jednoduchým jazykom. Žilinský pamiatkový úrad to povedal celkom jasne: Systém ochrany pamiatok má veľa nedostatkov, ale teraz mu hrozí paralýza, aby nekomplikoval veľké investičné plány. Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, je to v poriadku, ale nenájdu ho v národných kultúrnych pamiatkach. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná obnova budovy starej desiatky alebo stovky rokov.
V zahraničí majú zavedené mnohé nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. Na Slovensku poznáme len ich zlomok, ale napriek tomu máme aj tu množstvo úspešných príkladov obnovy. Nový zákon je viac-menej nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú a majú venovať. Moja zásadná otázka preto znie, kde vezme pamiatkový úrad ďalších zhruba tisíc pracovníkov, z financií akého ministerstva budú platení a kto ich vyškolí v oblasti stavebníctva ako takého. Je mi jasné, že zmena stavebného zákona je nevyhnutná, je mi jasné, že je to veľký boj, preto budem rada, ak zákon bude pamätať aj na to, ako zákon naplniť technicky.
Lebo ak pamiatkari nebudú stíhať odpovedať do 15, resp. teraz už do 30 dní, čo zatiaľ nemajú šancu, budú nám tu pamiatky padať rovnako ako Kelti na hrade. Zároveň aj tu je priestor pre bujnenie korupcie. Veď bude stačiť len nestihnúť vydať súhlas na pamiatku a môže vziať za svoje, preto verím, že aj táto časť sa detailne vyrieši v novom zákone a že sa posunieme ďalej. Takže za mňa len toľko a verím, že v druhom čítaní už aj s pozmeňujúcimi návrhmi vyriešime aj túto časť stavebného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som sa poďakovať kolegyni Monike Kozelovej za tento príspevok, myslím si, že pamiatkový úrad je neskutočne dôležitý pre ochranu pamiatok na Slovensku. Samozrejme, celý systém ochrany pamiatok aj na Slovensku potrebuje zmeny. Napríklad pohľad bežného občana, ktorý žije v pamiatkovo chránenom území, napríklad máme v okrese historické centrum obce Hniezdne alebo historické centrum mesta Stará Ľubovňa, je taký, by som povedala, negatívny. Stanovisko pamiatkového úradu je niekedy pre vlastníka objektu v tomto historickom objekte tak finančne náročné, že ho nedokáže naplniť hlavne preto, že nemá financie. Keď rešpektuje stanovisko pamiatkarov, tak zostane ten objekt nezmodernizovaný, nezrekonštruovaný a potom nám pamiatky, teda pamiatky chradnú a sú vlastne v takom nevyhovujúcom technickom stave.
Čiže keď štát si povie, že budeme chrániť toto historické centrum obce alebo mesta a stanovíme vlastníkom podmienky, mal by nájsť aj finančné prostriedky na to, aby týmto ľuďom pomohol tento objekt zrekonštruovať.
Čiže, samozrejme, pamiatkový úrad má veľmi dôležité poslanie a verím, že spoločne s pani kolegyňou Kozelovou aj s pánom podpredsedom nájdeme také riešenie, aby aj pamiatkový úrad a členovia pamiatkového úradu boli spokojní.
Ďakujem.