55. schôdza

Kolegyne, kolegovia, chcem vás upozorniť, že zasadnutie výboru pre sociálne veci je dneska 12.05 hod., takže členovia výboru, aby na to nezabudli. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ste po emotívnom hlasovaní, ale vrátime sa opäť k prerokovaným bodom, ktorým sme sa venovali pred samotným hlasovaním.
Treba povedať, že zákon o územnom plánovaní a zákon o samotnom konaní, stavebnom konaní, aj keď je teraz rozdelený, ale úzko súvisí a má veľký dopad nielen z pohľadu manažmentu miest a obcí, ale aj z pohľadu občanov, prípadne aj developerov, ktorí v tomto konaní majú záujem niečo postaviť alebo plánovať. Ja sa preto pokúsim v tomto príspevku vrátiť k obidvom, pretože jeden zákon úzko súvisí s druhým a nemožno ich oddeliť ako samostatné celky.
Ak zákon o výstavbe kladie väčší dôraz na územnoplánovaciu dokumentáciu, potom by práve mal byť kladený dôraz na posilnenie územného plánu ako strategického regulačného dokumentu s významom spoločenskej dohody o pravidlách o výstavby v území, koordinuje jednotlivé záujmy, aby nedochádzalo k nežiaducim stretom v území, a chráni verejnoprospešný záujem, ktorý je vlastne definovaný najmä, ak nie jedine, v územnom pláne. Treba povedať, že mestá samotné ani, by som povedal, nehája, aby samotné konanie alebo stavebné úrady bolo pod ich gesciou, pretože ak je nastavený systém, tak v tom prípade nedochádza či už k nejakým objektívnemu, alebo subjektívnemu vplyvu, čiže my v tomto prípade skôr, nechcem povedať, že je to pre nás záťažou, ale stojí to nemalé finančné prostriedky, ktoré vieme použiť ináč, a poviem, ak je, by bol systém nastavený dobre, tak voči tomu veľká výhrada nie je, aby sa takto upravili pravidlá.
Najväčšiu výhradu ale máme, aby bola ponechaná kompetencia, čo sa týka plánovania, to je územného plánovania a samotného rozhodovania, čo v tom území má byť a nemá byť, prípadne, keďže to nie je rozhodnutie jedného štatutára v rámci mesta, ale celého mestského zastupiteľstva, prípadne občanov, aby tieto pripomienky boli kompletne zapracované. A tu treba povedať, že zákon o územnom plánovaní v princípe momentálne, tak ako je predložený, musím povedať, žiaľ, nereflektuje súčasné požiadavky a trendy v priestorovom plánovaní, ako prebiehajú v Európe. V princípe vychádza v prevažnej časti z pôvodného zákona a hlavný dôraz kladie možnosť prenesenia časti kompetencií pri obstarávaní a spracovaní v jednom z najdôležitejších strategických dokumentov na fyzické a právnické osoby, ktoré majú záujem v území, túto možnosť v pôvodnom znení dokonca uvádza na celú UPD, územnoplánovaciu dokumentáciu, nielen na jej zmeny a doplnky.
Zákon je treba v týchto častiach, žiaľ, odmietnuť, ktoré sú vážnym zásahom do princípu územnej zvrchovanosti miest a obcí, ktorý spolu s princípom subsidiarity patrí ku kľúčovým v rámci Európskej únie, hej, nesprávne aplikovanie tohto princípu v súčasnej územnoplánovacej praxi neznamená, že tento princíp treba poprieť návrhom novej legislatívy. Zákon naďalej nerešpektuje systémové vzťahy medzi strategickým i socioekonomickým plánovaním územných subjektov ako vyšších územných celkov a obcí, definujúcim ciele a princípy ich rozvoja územným plánovaním premietajúcim tieto ciele do územia.
Tiež potlačuje hlavnú úlohu územného plánovania, a to garanciu udržateľného rozvoja územia ako definovaný verejný záujem. Robí tak v prospech parciálnych záujmov. Aj developerov. Návrh zákona treba prepracovať tak, hovorím prepracovať, pretože je to prvé čítanie, a ako aj v rámci miest sme povedali, máme výhradu v terajšom znení, ak by boli pripomienky dopracované, tak vieme o tom rozprávať konštruktívne.
Návrh zákona treba prepracovať tak, aby odrážal potrebu a smerovanie vo vzťahu k udržateľnému rozvoju, pričom jeho zabezpečenie v územnom rozvoji by malo byť jeho hlavnou úlohou. Súčasná navrhnutá dikcia zákona zohľadňuje predovšetkým prospech parciálnych záujmov a negarantuje ich podriadenie vyššie uvedenému princípu udržateľného rozvoja. Princíp udržateľného rozvoja predstavuje aj náš záväzok vyplývajúci z nášho pristúpenia k Agende 2030. Tento princíp by mal byť definovaný ako verejný záujem v územnom rozvoji a k tomu by mal mať zodpovedajúce nástroje v tomto zákone. Zákon musí vytvárať legislatívne prostredie na to, aby sa deklaratívne ciele a zásady udržateľného rozvoja naplnili v praxi. Je úlohou spracovateľa zákona tieto nástroje návrhu zákona navrhnúť a ukotviť, najmä aj tieto nástroje sú dlhodobo využívané v územnoplánovacej praxi členských štátov Európskej únie. Príkladom môže byť systém nástrojov pre zabráneniu neúmerného rastu zastavaného územia, ktorý je vážnym ohrozením udržateľného rozvoja.
Uvedený návrh zákon stavia územný plán nie do úlohy koordinačného dokumentu rozvoja obce, regiónu, priestorového priemetu stratégie rozvoja do územia, ale registra stavebných zámerov. Až je tento zámer zapísaný v tomto registri, môže sa posunúť do ďalšieho stupňa, čo je v podstate v rozpore so súčasnými manifestami a chartami o územnom rozvoji.
Návrh zákona a zároveň súvisiacich vyhlášok obsahuje niektoré ustanovenia a postupy, ktoré sú prevzaté z pôvodného znenia, ale v novom návrhu sa už neuplatňujú. Zavádza nové byrokratické povinnosti pre obec, ktoré sú časovo zaťažujúce, a ich záväznosť a účelovosť je pochybná, napr. územnoplánovacia informácia. Pôvodný zámer odstránenia územného rozhodnutia je nahradený záväzným stanoviskom, ktorého obsah a účel v zákone o územnom plánovaní uvedený nie je.
Definuje nový stupeň - územný plán mikroregiónu, ktorý by mohol byť vhodným nástrojom na koordináciu rozvoja obcí navzájom, zároveň ho však ostatnými ustanoveniami zbavuje akéhokoľvek významu či účelu. Návrh zákona, ktorý v podstate kopíruje pôvodný zákon, nerieši niektoré problémy, ktoré sú dnes známe z procesu obstarania. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto kopíruje súčasný proces, je veľký predpoklad, že k nim bude dochádzať opätovne, napr. definícia obec, orgán územného plánovania, schvaľovací orgán - vždy sú uvedené v inej súvislosti.
Schvaľovanie vyhodnotenia pripomienok, úloha zadania, zadanie pri zmenách a doplnkoch, čo je zmena a čo je doplnok? Nadradený predpis a spôsob ich priemetu do návrhu, súbežne obstarávanie dokumentácií, ktoré pri navrhovanom procese bude veľmi časté, a množstvo ďalších.
Z formálno-metodického hľadiska je návrh napísaný nesmierne zložito, mnohé state sa opakujú na viacerých miestach. Súvetia sú nesmierne dlhé a uniká im obsah. Obsahuje viacero logických rozporov.
Návrhy vyhlášok sú mierne upravené znenia pôvodných vyhlášok. Avizované zjednodušenie dokumentácií v nich uvedené nie je, nakoľko majú rovnaký obsah ako súčasné územné plány, akurát sú niektoré názvy premenované. Z navrhovaného zákona ako dôkaz k komentárom uvádzam, keďže mám tu niekoľko strán týchto pripomienok, a poviem rovno, je to prvé čítanie, a ak navrhovateľ bude akceptovať, tak možno niektoré z nich budú konštruktívne a sám možno uzná, že sú vhodné na doplnenie.
Paragraf 5, vyberiem niektoré, vymedzenie základných pojmov na účely tohto zákona sa rozumie:
v) verejným záujmom záujem vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou, ktorý prináša najmä prospech verejnosti so zreteľom na vyvážený a udržateľný územný rozvoj, ktorý zabezpečuje územnú súdržnosť a tak ďalej a tak ďalej, verejným záujmom nemôže byť len záujem vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou, a to ani pre účely tohto zákona. Verejným záujmom je v prvom rade záujem na udržateľnom sociálnoekonomickom a environmentálnom rozvoji, ako je definovaný strategickými dokumentami v zmysle zákona o podpore regionálneho rozvoja. Inak v definícii uvedenej v tomto paragrafe chýbajú mnohé dôležité oblasti, ako je napríklad bezpečnosť obyvateľov a prevencia kriminality, rodová rovnosť a ochrana rodiny a iné. Nie je účelné, aby územné plánovanie nahrádzalo v definovaní verejného záujmu integrované rozvojové plánovanie zastrešené zákonom o podpore regionálneho rozvoja.
Paragraf 12, § 12. Obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vrátane ich zmien a doplnkov môže zabezpečiť aj fyzická osoba, alebo právnická osoba. Posúvam sa ďalej. Osoba podľa prvej vety zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích podkladov, ktorá je aj zamestnancom alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu.
V štvrtej: odborne spôsobilá osoba je oprávnená dohliadať na spracovanie územnoplánovacích podkladov a tak ďalej a tak ďalej a po formálnej stránke. To je v rozpore s povinnosťami v ods. 5, kde má chrániť verejný záujem, je automaticky vložená do konfliktu záujmov daná osoba, ktoré, keďže môže dohliadať na spracovanie a zároveň je zamestnancom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá obstaráva zmeny a doplnky, uvedený § umožňuje obstarať celú ÚPD fyzickou alebo právnickou osobou.
Paragraf 15, § 15 ods. 2. Obec je dotknutým orgánom územnej samosprávy a v prípade, ak ÚPI na územný plán z ÚPD-čka dokumentáciu obstaráva s jej súhlasom, fyzická osoba alebo právnická osoba so záujmom územia má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom na území, alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov. Uvedená formulácia je v priamom rozpore s princípom územnej samosprávy.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným strategickým dokumentom obce, podľa ktorej sa majú povoľovať všetky zámery a koordinovať činnosti. Uvedené ustanovenie priamo konštatuje, že je takým istým dotknutým orgánom ako správca technickej infraštruktúry.
Paragraf 21. Územný plán mikroregiónu konkrétny obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia územia a tak ďalej a tak ďalej. Samosprávne kraje sa dohodnú, ktorý z nich obstará územný plán mikroregiónu. Rozsah a spôsob súčinnosti obstarania na úhrady nákladov za obstaranie územného plánu je súčasťou zmluvy medzi samosprávnym krajom a dotknutými obcami. Ale kto to bude schvaľovať? Jeden kraj bude zasahovať druhému do územia. To sú také nedostatky, ktoré sú momentálne v predkladanej, v predkladanom zákone.
Po štvrté. Ak obec alebo jej časť území, pre ktoré bolo vymedzené spracovanie územného mikroregiónu, má spracovaný územný plán obce, samosprávny kraj pri obstarávaní územného plánu mikroregiónu je povinný rešpektovať záväznú časť územného plánu obce. Nižší stupeň je záväzný pre vyšší. To je v rozpore s tým, ako zákon definuje hierarchiu dokumentácie, tu sa úplne míňa účelu ÚPN mikroregiónu, pretože, pretože jeho účelom je koordinovať územný plán v takej podrobnejšej mierke ako región. Mikroregión by bol účelný napríklad pri koordinovaní výstavby v regiónoch Vysokých Tatier či Nízkych Tatier, aby nedochádzalo k tomu, čo sa deje v obciach nateraz. Toto ustanovenie ale robí tento stupeň úplne bezzubý.
Po piate. Môžem... Odsek 5. Ak dôjde k podstatným zmenám v území obce, ktoré je súčasťou vymedzeného územia, pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu, alebo toto územie prestáva spĺňať účely, pre ktorý bol spracovaný ten plán mikroregiónu, môže táto obec dať podnet na obstaranie zmien a doplnkov mikroregiónu na účel vyčlenenia z územného plánu mikroregiónu a obstarať vlastný územný plán obce. Ako môže dôjsť k týmto zmenám? Ak je pre ÚPN obce záväzný vyšší stupeň pre ich spracovanie, tak k danej situácii nikdy nedôjde. Ak áno, tak tento stupeň vôbec netreba. Posledná veta hovorí o tom, že ak nechcem dodržiavať ustanovenia mikroregiónu, ÚPN mikroregiónu, tak sa z neho jednoducho vylúči.
Paragraf 22. Územný plán obce. Prečítam len pár, lebo mám viacero takýchto pripomienok.
Odsek 3. Územný plán obce určuje najmä dopravnú infraštruktúru vrátane ich ochranných pásiem a území. Ochranné pásma dopravnej infraštruktúry ale stanovujú osobitné predpisy, ktoré sú nadradené územnému plánu obce. Alebo sa to vypúšťa z cestného zákona?
Po j) osobitné územia. Ak ich vyznačím, súhlasil s správcom územia. Z toho vyplýva, že ich nestanovuje územný plán obce alebo iný predpis.
Po štvrté, odsek 4. Chránené územia, ochranné pásma, bezpečnostné pásma zriadené podľa osobitných predpisov a tak ďalej podľa textu, tam je rozpor s § 22, ods. 3 písm. d). Čiže to je skôr pre navrhovateľa, aby... jednoducho je tam nutné pomerne dosť veľké zásahy v dopracovaní, aby daný zákon spĺňal to, aké sú očakávania aj miest, obcí a verejnosti. Možno preskočím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, máte to ešte nadlho?

Nie, ja to, ja to skrátim na dve minúty, mám to nadlho, keby sme chceli odbornú debatu, ale ja som len chcel pre zatiaľ ukázať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Že či máme ešte nechať vás dohovoriť, aby sme potom prerušili, a poobede.
Nech sa páči, pokračujte.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
V poriadku. Prejdem na koniec, § 34. Ak je oznámenie úplné, obec so zámerom súhlasí, ďalej ako je v texte, a pokračujem, ak má obec záujem alebo v záujme inej osoby v danom území o zabezpečenie zmien a doplnkov v územnoplánovacej dokumentácie, poskytne zároveň túto informáciu osobe podľa ods. 1. A teraz sa pýtam, kto, starosta, zastupiteľstvo, kto je vedenie, v tom prípade starosta bude so všetkými komunikovať, čo chcú, viete, že to sú tak nedefinované, neurčité pojmy. Obec koordinuje činnosť území, jej povinnosťou je tieto záujmy koordinovať prostredníctvom ÚPI. Uvedené ustanovenie vlastne priznáva, že ak budú zmeny a doplnky obstarávať fyzické osoby, môže dochádzať k ich vzájomnému konfliktu a konfliktu záujmu a dokonca obstaraniu zmien a doplnkov na tom istom území. Buď teda bude postupovať podľa, ako sa pri obstarávaní zmien a doplnkov, podľa § 33 a vyhodnocovať, čiže tento záujem je relevantný a až tak pristúpi k zmenám a dôjde územie k zjavnému chaosu. V prípade, že totiž už takéto zmeny prebiehajú, má automaticky so zámerom nesúhlasiť a odôvodní to už prebiehajúcimi zmenami.
Čo sa týka vyhlášky ÚPP a ÚPD alebo vyhlášky o všeobecných požiadavkách, chcem povedať, že tie si vyžadujú podstatne širšie dopracovanie, ktorému, ktorému sa môžem povenovať, ale pre krátkosť času sa nebudem.
Chcem možno predkladateľom povedať áno, my si uvedomujeme v rámci obcí, miest, že daný stavebný zákon alebo daný, dané predkladané zákony sú potrebné, ale sú potrebné tak, aby všetky dotknuté subjekty, či už sú tie, ktoré, na ktorom území má prebiehať samotná výstavba, tak ako aj tí, ktorí majú záujem tú výstavbu realizovať, aby boli vyvážené.
Takže odporúčam, aby sa jednotlivé pripomienky potom dopracovali v ďalšom konaní, a určite veľmi rád s pánom predkladateľom sa môžeme o tom pobaviť, takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Máme pred sebou rokovanie v prvom čítaní veľmi dôležitých bodov týkajúcich sa stavebnej legislatívy. Vieme veľmi dobre, že stavebnú legislatívu tu máme pomaly 50 rokov starú, takže kvitujem už len to, keď viem, že po akých, po akých ťažkých peripetiách či už na ministerstve dopravy, alebo na pred dvoma rokmi zriadenom úrade podpredsedu vlády sa riešila táto, príprava tejto legislatívy, pretože pamätáme si, že ešte v roku 2016 vtedajší minister dopravy prišiel s touto legislatívou. Nakoniec sa to stiahlo. Za ďalšie štyri roky, v roku 2020 sa to ani nestihlo predložiť, lebo tam bolo neskutočne veľa tých pripomienok a pohľadov, ako by sa mala riešiť táto legislatíva. Takže už len to, že je v pléne takto pripravený návrh jednak územného plánovania alebo výstavby, je ďalším určitým dôležitým krokom, aby sme došli do toho zdarného konca.
No a aké sú základné zmeny, ktoré tento zákon prinesie? Základom zmeny je určite prechod stavebných úradov späť na štát a zvýšenie zodpovednosti projektantov za konkrétnu stavbu. Povedie tým jednak k odbúraniu zbytočnej administratívy na úrovni stavebných úradov. Administratívne procesy sa zjednotia a zjednodušia. Zo súčasných 84 sa zredukujú na 13. Budú jednoznačné, vzájomne zladené a nebude v nich žiadna šedá zóna. Výsledkom elektronizácie a následnej digitalizácie všetkých štádií jednak územného konania, jednak stavebného konania bude okrem iného aj to, že všetky informácie budú transparentne zhromažďované a dostupné na jednom mieste pre každého, ktorého sa dotýkajú.
Zjednoduší to určite z tej praxe prístup tým, ktorí plánujú výstavbu, ale aj osobám, ktoré majú rozhodovacie kompetencie, a budú tak môcť pracovať podstatne rýchlejšie a transparentnejšie oproti súčasnej dobe. Modely naznačujú, že sa rýchlosť konania skráti až o približne cirka 70 % a žiadne zbytočné procesy neostanú a odstránia sa všetky tie duplicity alebo duplicitné konania. Modelová dĺžka celého konania je 70 dní, čo mám informácie z úradu podpredsedu vlády, pre rodinné domy, a jednak pre malé bytové domy by sa táto lehota mohla dokonca skrátiť len na 40 pracovných dní.
Jedna z dôležitých zmien prebehne v oblasti územného plánovania. Ja viem, že to bol predchádzajúci bod aj súhlasím s tým, ako tu bola moja predrečníčka, že efektívnejšie možno bolo zlúčiť túto rozpravu, ale tak už je rozhodnuté, takže len minimálne sa zmienim o tom územnom plánovaní.
V tomto, v tejto oblasti územného plánovania, kde štát vypracuje jednotnú metodiku a zásady územného plánovania, aby sa územné plány ako také stali čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie aj pre bežného človeka, je určite pozitívnym prístupom oproti súčasnému stavu, oproti súčasnej legislatíve. Územný plán tak bude podkladom, z ktorého bude každému jasné a zrejmé, aká stavba sa môže a nemôže stavať. Územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy, čiže toto veľmi kvitujem, že samospráva je tu stále prítomná a má zásadný vplyv na tieto procesy.
Povoľovacie konanie v stavebných veciach si štát berie späť a omnoho viac zodpovednosti zostane pri projektantoch, čo ale neznamená, že projektanti budú rozhodovať. Rozhodovanie ostáva v rukách štátu. Zmeny v pravidlách teda predpokladajú, že sa dnes prenesený výkon štátnej správy vráti späť na tú špecializovanú štátnu správu. No a ich prácou bude predovšetkým zodpovedať za to, aby každá stavba zodpovedala platnej regulácii, teda územnému plánu obce či zóny, a tiež že stavba spĺňa základné požiadavky na výstavbu a technické predpisy. Presunie sa tak zodpovednosť za čierne stavby späť na štát, čo pomôže pri ich odstraňovaní, tak ako máme v súčasnosti problémy pri týchto druhoch čiernych stavieb. Štát bude v tomto systéme garantom dodržiavania predpisov prostredníctvom transparentných procesov v digitálnom aj reálnom svete. Práve sprehľadnením a transparentnosťou postupov prostredníctvom tohto viackanálového prístupu verejnosti a orgánov sa akákoľvek takáto činnosť mimo procesu dokáže orgánmi dozoru aj verejnou kontrolou eliminovať. Jedným zo základných kameňov korupcie je určite neprehľadnosť a tento zákon sa jej práveže snaží predísť.
Ďalšou zásadnou zmenou bude, že v dnešných dvoch alebo až troch konaniach pri stavbách, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov, tzv. EIA, bude musieť stavebník realizovať len jedno konanie o stavebnom zámere. Toto je neskutočný posun oproti súčasnej legislatíve, lebo v mnohých konaniach sa nám ten proces zdĺhavo, zdĺhavo naťahuje a nakoniec prichádzame o cenné, o cenný čas. Stavebný zámer bude stupeň projektovej dokumentácie, ku ktorému sa budú vyjadrovať jednak dotknuté orgány, ako aj ďalšie subjekty a účastníci konania z hľadiska vplyvov budúcej stavby navonok voči územnému plánu, prostrediu, krajine a susedom.
Jednou z priorít tohto návrhu zákona, ktorý by som otvoril, je určite aj ochrana životného prostredia. V oblasti územného plánovania sa harmonizuje proces s procesom posudzovania strategického dokumentu na životné prostredie, tzv. SEA, pričom výsledok tohto posúdenia aj pre obstarávateľa bude právne záväzný. To dnes, samozrejme, neplatí a práve toto je ďalšie pozitívum oproti súčasnej legislatíve. Medzi základné zásady územného plánovania podľa § 4 zákona o územnom plánovaní patrí aj úloha orgánu územného plánovania dbať na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva, ako aj zachovanie a rozvíjanie toho dedičstva, či už z hľadiska historického, z hľadiska kultúrneho na zachovanie, zlepšenie životného prostredia, zachovanie biovi... biodiverzity. V oblasti výstavby sa teda integruje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, s procesom posúdenia stavebného zámeru, čo umožní v jednom konaní posúdiť všetky verejné záujmy a vyhodnotiť ich v kontexte podmienok posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Veľmi veľkou témou, ktorá sa už rozoberala aj v rámci rozpravy tohto bodu, sú čierne stavby. No akým spôsobom zákon rieši čierne stavby, resp. ich dodatočnú legalizáciu. Legalizácia čiernej stavby de facto týmto schválením tohto zákona alebo účinnosti skončí. Takáto stavba nemôže byť skolaudovaná a postavenie čiernej stavby trestným činom v podstate de facto aj dnes, ale po novom sa nebude dať dodatočne zmeniť a získať zmena stavby pred dokončením a kolaudačné rozhodnutie na čiernu stavbu, tým pádom nikto takú budovu nepripojí na siete. Výsledkom bude de facto i de iure nepoužiteľná budova, ktorú bude môcť navyše stavebník na jeho vlastné náklady alebo na ťarchu pozemku štát jedine zbúrať.
Zmena stavby bude znamenať zopakovanie celého procesu vydávania toho stavebného povolenia. Čiže nanovo sa celé stavebné povolenie bude musieť vydávať, ale bude to nepomerne ľahší priebeh a proces, ako máme v súčasnosti. Cieľom je, aby bol proces transparentný a mal jasne určené pravidlá v zmysle tých ustanovení toho zákona. Zmena stavby pred dokončením vyvoláva procesné slučky v závislosti od toho, o akú zmenu sa jedná. V prípade, že by došlo k zhotoveniu stavby bez absolvovania legálneho procesu a do takejto nezákonnej činnosti by bol zapojený aj projektant, tak príde o povolenie. Ak človek prizná transparentne zmenu vopred, bude proces rýchly. V závislosti od rozsahu zmeny bude proces administratívne, samozrejme, náročný, ak bude chcieť stavebník meniť stavebný zámer, a jeho rozsah musí ísť do nového konania o stavebnom zámere.
Tu chcem podotknúť, že bez územného plánu a regulatívu sa dnes dalo klamať a dodatočne zlegalizovať. Veď poznáme viaceré príklady z praxe. Búranie sa v podstate dnes prakticky nenariaďuje, pretože je to nevymožiteľné, a keďže by to musela obec urobiť na vlastné náklady.
Najznámejšie čierne stavby (povedané so smiechom) na Slovensku určite poznáte, je ich mnoho, však napríklad je to veža na Štrbskom Plese, ktorá mala byť pôvodne Múzeom TANAP-u, ale neskôr dostala dodatočné stavebné povolenie. Ďalšou z nich je hrad s jazierkom podnikateľa Cyrila Talapku, táto stavba zasahuje dokonca na pozemky železníc, je v ochrannom pásme dokonca, ktoré už roky s podnikateľom riešia a súdia sa a chcú, aby podnikateľ nelegálnu stavbu na ich pozemku odstránil. Košičania majú napríklad takúto stavbu priamo v centre mesta, a to v košickom Mestskom parku. Keďže v tomto parku byty stáť nemôžu, tak sa táto stavba tvári ako rekreačné zariadenie s apartmánmi, hoci dlhodobo v tejto budove býval aj bývalý predseda parlamentu Pavol Paška. Po jeho nasťahovaní začalo mesto tento park blízko železničnej stanice na noc zamykať.
Aj v hlavnom meste sa nachádza množstvo čiernych stavieb. Napríklad tuto hneď pod nami v bratislavskom podhradí sa nachádza moderný dom architekta nemenovaného, ktorý predpísanú výšku územného plánu prekročila o dva a pol metra. Magistrát mesta síce vydal dodatočné povolenie, ale úrady potvrdili, že mesto má v tejto lokalite a v nariadeniach chaos. Takto by sme mohli pokračovať v každej oblasti Slovenska a výnimkou nie sú ani dokonca chránené miesta alebo dokonca národné parky.
Takže myslím si, že určite je to situácia a oblasť, ktorú je nutné riešiť aj legislatívne, a je veľmi dôležité, že sa prišlo s touto úpravou. Súčasný stav, tak ako som povedal, v oblasti výstavby a územného plánovania je určite dlhodobo neudržateľný a zákon je aj prekonaný a každá samospráva si ho svojím spôsobom aj vykladala sama. Ja potom neskôr, aj keď bude druhé čítanie, tak by som povedal aj detailnejšie niektoré príklady z praxe, ako Generálna prokuratúra na to nazerá.
Ale na druhej strane nechcem hovoriť, že presne aj ty, pán podpredseda vlády, ako si povedal, že samosprávy v určitých prípadoch musia aj postupovať tak, ako zákon ukladá, ale na druhej strane ten zákon je tak zle napísaný, že inak ani nemôžu procesne v týchto veciach postupovať. Čiže nechcem tu útočiť na samosprávu, ale objektívne, keď vidíme, že aká je legislatíva v súčasnosti, tak sa nemôžeme ani čudovať. Jednoducho je to stav, ktorý je potrebné riešiť.
Ako môže teda transparentný zákon za bytovú krízu? V súčasných podmienkach majú najmä veľkí a silní developeri prostriedky na to, aby sa orientovali v súčasných zložitých a komplikovaných pravidlách a dokázali tak efektívne pretláčať svoje záujmy. Tie však bojujú s komplikovanými a absurdnými procesmi, ktoré neúmerne predlžujú vydávanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. No prostriedky, ktoré sú nútené vložiť do týchto procesov, ktoré trvajú jednak dlho, sú určite aj právne aj komplikované, sa potom odrazia do konečnej ceny bytu. Veď len za posledný rok teraz vyšla informácia oficiálna, že nám cena bytov vzrástla o 24 %, čo je absolútny nonsens. Tým aj vidíme, že ako sa vzdialila možnosť bývania pre mladé rodiny. Jednak si to nebudú môcť finančne dovoliť, ale vidíme, akým spôsobom je tu aj nastavená legislatíva, aká bude úloha miest a obcí v tomto procese, lebo to tu tiež bol bod alebo oblasť, ktorá sa dosť otvárala, tak musím povedať, že nový návrh zákona kladie oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania. Mestá a obce si budú musieť splniť svoje povinnosti, áno, a pripraviť jasne a zrozumiteľné pravidlá výstavby a územný plán tak, aby boli tieto plány schopné reflektovať potreby spoločnosti. Zníži sa tým možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov samostatne, pretože budú nastavené jasné pravidlá. Samospráva bude teda musieť presunúť dôraz a celú svoju pozornosť na úroveň tvorby územného plánu na tom začiatku, kde budeme mať priestor rozhodnúť, aká bude funkcia ďalšieho územia a akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť.
No záverom by som sa dostal k tomu, aký bude postup pri výstavbe. Postupne bude vytvorený nový režim, v ktorom budú mať lokality presne určený územný plán alebo územný plán zóny. Tento územný plán by mal zadefinovať rámcové parametre objektu, ktorý je možné na danej parcele postaviť vrátane architektonických parametrov a tiež parametre platné pre verejný priestor. Do tohto projektant osádza stavbu a má presné parametre ak... ako to musí vyzerať a aké sú následné podmienky v rámci toho projektu.
Centrálny stavebný úrad vydá jednotnú metodiku, ako takýto plán musí vyzerať na celom Slovensku, takže projektant dostane úplne jasné údaje a špecifiká, informácie. Samotný proces povoľovania bude vedený elektronicky prostredníctvom informačného systému a po vložení projektu projektantom automaticky rozpošle všetky žiadosti a vyjadrenie dotknutým subjektom a automaticky ich elektronicky osloví. Čiže nebudeme tam strácať žiadne lehoty alebo poštové poukážky riešiť, utekať na pošty, všetko bude elektronicky riešené.
Takisto sa stanoví v súlade so zákonom lehoty na vyjadrenie. Lehoty sú v zákone nastavené tak, že základná lehota na vyjadrenie je 30 dní, základná lehota pre vyhradené stavby je 60 dní. Tieto lehoty možno úradom predĺžiť po odôvodnení na 90 dní. Ak nemajú žiadnu výhradu, podmienky, pripomienky alebo ak stavebník súhlasí so všetkými podmienkami, tak projektant spíše záverečnú správu a systém vygeneruje rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré po overení úradníkom zašle elektronicky stavebníkovi, projektantovi a účastníkom tohto konania. Takýto proces by mal byť v prípade rodinného domu alebo malej bytovky ukončený zhruba do mesiaca. Súčasťou týchto všetkých procesov bude aj zisťovanie napríklad vplyvov na životné prostredie či iné verejné záujmy.
Životné prostredie je veľmi dôležitý segment a určite ostáva integrálnou súčasťou rozhodovania nastavený v týchto transparentných podmienkach. Čiže jednak všetky tieto legislatívne návrhy, ktoré boli predložené zo strany úradu podpredsedu vlády, budú riešiť celkovú túto situáciu, ktorá je neúnosná a ktorá je prekonaná aj legislatívne, aj ekonomicky, hospodársky, sociálne v našom, v našom štáte, keďže sme aj súčasťou európskeho priestoru, tak sa musíme priblížiť tej legislatíve a tým nastaveným pravidlám, tak ako sú úplne bežné v rámci európskeho priestoru, keďže sme súčasťou Európskej únie.
Čiže ja ako určite môžem privítať, že sa mení táto oblasť, tak ako som aj na začiatku povedal. Videl som a vedel, akým ťažkým spôsobom sa pripravovala táto legislatíva, keď to mala na starosti ešte sekcia výstavby na ministerstve dopravy. Tam boli desiatky možno stovky rokovaní so všetkými týmito subjektmi, ktoré sú do tohto procesu zaangažované. A nakoniec po tých de facto, ak sa nemýlim, desiatich rokoch a po niekoľkých tých prípravách a predložených návrhoch máme na stole túto kompletnú legislatívu.
Ja ako ľudsky ešte keď môžem povedať, samozrejme, že nikdy nemáte pripravený ten právny návrh na 100 %, že je všetko úplne, fantasticky pripravené, takže určite sa môžu nájsť aj z tej bežnej praxe niektoré okolnosti alebo v oblasti, ktoré niektorým tým subjektom toho procesu vadia a práve o tom je aj to druhé čítanie, že je možnosť, tak ako som počul, že bude pripravený možno pozmeňujúci návrh, ktorý by mal vyladiť tie všetky okolnosti, ktoré môžu byť takým tŕňom pri presadzovaní tohto návrhu. Takže super, vítam to a som zvedavý potom, že s čím prídu jednotlivé tieto zaangažované subjekty. Ale môžem tak povedať, nie preto, že sme z jednej strany, Štefan, ale klobúk dolu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega Svrček, za také vyhodnotenie rozdielov medzi zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a návrhu tohto zákona o výstavbe v oblasti čiernych stavieb, vymáhateľnosti opatrení, fungovania stavebného dohľadu, prípadne stavebnej polícii, je to veľmi náročný proces. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona, je to konanie o dodatočnom tom povolení stavby. A takmer vždy sa nájde cesta, ako tú stavbu povoliť. Ja za svojej 20-ročnej éry sa nepamätám, že by nejaká stavba bola odstránená. Ale drukujem vlastne tým, takému vlastne názoru, že sa vlastne týmto zákonom vytvorí vlastne možnosť lepšieho výkonu štátneho stavebného dohľadu. Súčasne to vykonávajú väčšinou samosprávy a toto je najväčší kameň úrazu, pretože samostatné ob... tie obce nekonajú. Navrhovaná reforma by mala výrazne posilniť stavebnú inšpekciu. V súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy, čiže tento celý proces bude veľmi náročný, možno aj tá otázka, že pri kolaudácii sa stavba neskolauduje a výkon rozhodnutia zabezpečí stavebný úrad napríklad zabezpečením odpojenia stavby od vody a elektriny. Ale určite tento proces bude veľmi náročný, a teda vytvoriť ten systém, aby sa dal úplne aplikovať v praxi, to bude, myslím, veľmi náročné.
Takže ja verím, že v tom druhom čítaní vlastne nájdeme ešte spôsob, akým vlastne aj tento paragraf doň nejakým spôsobom zaprecizovať, aby sa to dalo aj vykonať v praxi.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len v krátkosti. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, veď práve preto som tu otvoril tieto oblasti.
Vieme, že od toho roku 1976 tu platí zastaralý stavebný zákon a je tam veľmi veľa tých oblastí, ktoré sú dosť problematické pri tom bežnom fungovaní aj samosprávy, verejnej správy celkovo, a som rád, že tento zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní bol predložený do prvého čítania a že si tieto navrhované reformy dali jednak za cieľ odstrániť základné systémové problémy v takto novo navrhnutom systéme a že sa tu hľadá aj priestor pre naplnenie individuálnych potrieb a záujmov nie jedného toho činiteľa alebo prvku jednej úrovne. Jednak sú do toho zaangažované všetky tie subjekty, čiže už štát, samospráva, verejnosť, podnikatelia. Veď mediálne čo bolo všetko riešené posledný rok a pol, resp. pomaly roky, tak viem, že bola vzniknutá veľká pracovná skupina na to. Tá pracovná skupina mala viacero podskupín, čiže boli tam desiatky, stovky ľudí a tých stretnu... na tých stretnutiach sa práve riešil ten finálny návrh, ktorý sa tu predložil do prvého čítania.
Ale čo som ešte možno zabudol a čo určite je veľmi dôležitá vec a prvok, je to odborná spôsobilosť tých stavebných úradov. Veľmi dobre vieme, aké, prakticky keď som sa bavil aj so starostami a primátormi v jednotlivých regiónoch Slovenska, mi spomínali, že fakt ako personálne sú poddimenzovaní, a niektorí doslova hovoria, že veľmi dobre, keď sa už aj zvýši tá odbornosť tých stavebných úradov a posunie sa aj odborne celý ten proces.
Čiže fajn, že sa takto otvorila táto téma, a verím, že to dotiahneme do zdarného konca, tak aby všetky subjekty boli spokojné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Najväčším kameňom úrazu je prenesený výkon štátnej správy na obce, hlavne malé obce. Väčšinou zodpovednosť spoločných úradovní bola na okresných mestách, tak ako kolega povedal vo svojom príhovore. Ľutovala som kolegov na spoločnej úradovni, pretože mali niekedy viac ako 20 šéfov, teda každý starosta aj malej obce bol vlastne zodpovedný, čiže úradovňa mu pripravila, ale on mnohokrát podpísal rozhodnutie, ktorému sa nerozumel. Čiže vlastne tieto úradovne boli poddimenzované personálne, ale hlavne finančne a riešil vlastne finančnú situáciu hlavne primátor alebo starosta, ktorý úradovňu zriadil. Štát si preniesol vlastne svoju správu na obce, ale ju nezabezpečil finančne. Obce museli dotovať úradovne zo svojich originálnych kompetencií, čím porušovali zákon.
Čiže je dobré, že sa znovu vytvorí vlastne špecializovaná štátna správa, a určite treba nejakým spôsobom tie skúsenosti, ktoré Slovensko má v tejto oblasti, využiť a za to obdobie od ’85. roku sme mali možnosť mať rôzne druhy štátnej správy a opäť prízvukujem, že tá špecializovaná štátna správa bola podľa mňa najlepším modelom.

Áno, ďakujem pekne. Ja viem, že, potvrdzujem to, čo povedala kolegyňa Pleštinská, a mali sme tu diskusiu už... ďakujem pekne (rečník prevzal písomnosť od kolegu) ... mali sme tu už diskusiu aj v rámci hodiny otázok a odpovedí, myslím, že to spomínal v rozprave kolega Dostál, on sa na to často pýta pána ministra, že kedy to dofinancuje.
Je to problém a bol to problém a bude to problém, len tak ako som povedal aj včera, keď sme sa bavili o zákone o územnom plánovaní, ale to je vlastne spojená nádoba, tak v každom prípade nemali by sme toto financovanie prenášať na drobných investorov, ktorí by, dneska ak zaplatí za stavebné povolenie za rodinný dom, myslím, okolo 50 až 100 eur povedzme, ak by to malo byť 10- až 15-násobné, násobná čiastka, asi by v tomto zmysle mala byť, malo byť pamätané v rámci rozpočtov verejnej správy, aby sa toto financovanie tých úradov, ono to bude efektívnejšie, pretože keď si zoberiem, že v našom okrese je 200 úradníkov dneska a okresov je 11, takže ak bude 100 úradníkov na... alebo teda úradníkov na Stavebnom úrade v Žiline, vždy ušetríme asi polovicu a ostatné nám zabezpečí elektronizácia a digitalizácia, tak by som si to vedel predstaviť.
To znamená, že... len, prosím vás pekne, dbajme na to, aby sme nezaťažili drobných stavebníkov. To je podstatné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, ja iba chcem oznámiť termín hlasovania - v piatok 11. 2. o 11.00 hod. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len návrh zákona), ktorý bol dňa 30. júna 2021 schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 383/2021.
Cieľom návrhu zákona je v súvislosti s návrhom rekodifikácie stavebného zákona zriadiť nový ostatný ústredný orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý prevezme kompetencie ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.
Oblasť územného plánovania bola dlhodobo zanedbávaná a nevenovala sa jej potrebná pozornosť. Aj toto je jeden z dôvodov návrhu na zriadenie nového úradu ako ústredného orgánu štátnej správy. Pre posilnenie významu spoločenskej diskusie, vývoja územného plánovania aj prípravy metodiky, ako aj zásad územného plánovania sa predpokladá, že pri úrade bude pôsobiť poradný orgán, rada pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedecko-technické inštitúcie a odborná verejnosť.
Po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe sa navrhuje špecializovaná štátna správa vo vertikálnej štruktúre podriadených úradov, resp. regionálnych pracovísk úradu, ktoré na úseku výstavby prevezmú štruktúru rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený úrad, ktorý bude aj špecializovaným stavebným úradom pre niektoré stavby, a právomoc doterajších stavebných úradov, teda obcí, prejde na jeho pracoviská v regiónoch. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z ministerstva na úrad sú predmetom novelizácie v čl. I - VI i súvisiace právne predpisy spolu so zohľadnením nadobudnutia účinnosti návrhu zákona o územnom plánovaní a návrhu zákona o výstavbe.
Ďakujem vám za pozornosť a zároveň si vás dovoľujem poprosiť o vyjadrenie podpory tomuto návrhu.