5. schôdza

Pán poslanec Kotleba, vy ste tu asi neboli od začiatku, keď som začal hovoriť, ale aby nedošlo k omylu. Ja mám banky rád asi ako koza nôž. Ja ich neobhajujem, ja obhajujem vládny návrh.
Pokiaľ ide o to nariaďovanie výšky úrokov alebo výšky zisku tých bánk, ak by sme to urobili, tak si myslím, že by sme porušovali Ústavu Slovenskej republiky. Toto je môj názor.
V piatok mala bývalá vládna strana tlačovku, kde sa jej predseda, kde jej predseda skákal 2,20 do výšky, aký protiústavný zákon sme prijali ohľadom toho sledovania tých mobilov. Dnes, keď to robiť nechceme, lebo vieme, že by to išlo proti ústave, tak je to problém tiež. A toto my vadí u vás, že toto si nechcete uvedomiť alebo si to nemôžete uvedomiť, že jednoducho nechceme porušiť Ústavu Slovenskej republiky, kde by sme zakazovali bankám zisk.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ja už som neplánoval vystúpiť, ale tak bral som to už svojím spôsobom, že pán minister financií nás o to aj poprosil.
Ja počúvam všetky tieto príspevky, ale obávam sa, že viacerí z vás neboli na hospodárskom výbore, kde vystúpil štátny tajomník ministerstva financií, pretože pán minister bol odcestovaný. A na jednoduchú otázku, že či táto pomoc pre tých najbiednejších, ktorí sú ubití touto krízou a jednoducho sú dohnaní do situácie, že nedokážu splácať určitú dobu svoje spotrebné úvery a sú nútení požiadať o odklad, že či výsledok tohoto bude ten, že sa tá celková suma, ktorú budú musieť zaplatiť, zvýši o to obdobie dodatočných úrokov, tak odpovedal, že áno a že preto neodporúča tým ľuďom, ktorí to naozaj nepotrebujú, aby túto možnosť nevyužili. To sú slová vášho štátneho tajomníka.
My sa tu nebavíme o tom, že my chceme zakázať podnikať bankám, ja mám veľmi ďaleko od toho, aby som presadzoval a obhajoval názory, ktoré by mali viesť k tomu, že zničme bankový sektor a podobne. Zdravý bankový sektor je nevyhnutný pre normálny chod ekonomiky, ale vy sa musíte jednoducho zmieriť s tým, že my budeme tu rozprávať za tých ľudí, ktorých direktívou, lebo vy ste použili slovo direktívy, tak direktívne ste rozhodli, že tí ľudia sú odrezaní od príjmu. Podnikatelia sú odrezaní od podnikania. Jednoducho štát, áno, má, ja by som nepoužil slovo direktíva, ja by som povedal, lebo diktát, ja by som povedal slovo, že štát má autoritu rozhodnúť na základe moci, ktorú vám alebo nám poslancom dala ústava. My máme možnosť rozhodnúť o tom, ako budú vyzerať zákony. A dnes, ak nie 10-krát, tak ani jedenkrát tu nezaznelo zo strany koaličných poslancov na adresu opozičných, akí sú to ekonomickí diletanti, ako už nech sú ticho, nech vás tu nezdržujú, ale jednoducho vy si zvykajte, my nemáme moc, vy máte ústavnú väčšinu, ale jednoducho tie 2, 10, 15, 20 minút, možno aj celý deň jednoducho my tu môžme sedieť a my budeme obhajovať záujmy našich voličov.
A tento zákon môžete obhajovať ako chcete, váš štátny tajomník to povedal úplne technokraticky a povedal, to neni to výhodné pre ľudí a neodporúčam im to, pokiaľ to naozaj nepotrebujú. Takže takáto je situácia, to, že za to zahlasujete, ja mám ďaleko od toho, aby som povedal to, čo pán Ňarjaš, že ak budú Slováci platiť, nebudú platiť tie úroky, zdevalvuje naša mena, naša mena je euro, určite euro nezdevalvuje preto, lebo, lebo jednoducho ľudia budú prinútení si dať odklad splátok. Nemyslím si, že by na tom padli banky, ja si myslím, že to je normálne symbolické gesto, už keď to inak nevieme nazvať, my potrebujeme, aby ľudia proste legitímne cítili, že za nich bojujeme. Je dobré, že im chcete dať možnosť odklad splátok, ale nie je dobré, že sa im celková dlžná suma navýši o to obdobie, kedy budú platiť úroky, a tie úroky sa im k tej čiastke jednoducho prirátajú. A toto mi potvrdil na hospodárskom výbore štátny tajomník.
Pokiaľ ide, pán minister, o to, že teda ste spomenuli Veľkú noc a Ježiša Krista, ja sa úprimne aj teším, vy ste vlastne konvertita, našli ste vieru, preto som veľmi rád, že človek kresťanského zamerania je na ministerstve financií, to znamená, ste človek, ktorý v ktorého vkladáme dôveru, že, že budete obhajovať aj ten sociálny aspekt života. Ja mám ďaleko od toho, aby som teraz vyskakoval, a ľahšie sa rozpráva nám z lavice, ako, ako nepoznáme všetky strety, s ktorými vy sa denne proste ako minister financií konfrontujete. Ale na druhej strane vy akceptujte to, že my môžeme na plné ústa hovoriť v prospech ľudí, a oni nám píšu. A jednoducho my tu nechceme zaviesť žiaden diktát cien, nechceme tu zaviesť rozklad ústavy, boli by sme radi, keby ste nás, nám takúto nálepku nedávali, a myslím si, že vždy prinajmenšom za seba, ale ja to vidím aj za kolegov, som sa snažil prinášať proste riešenia a tie riešenia sme dávali aj dnes.
Tak ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Taraba, tento zákon je o pomoci ľuďom, a teda i firmám, ktoré sa dostali do ťažkej situácie. Ale pri prijímaní každej zákonnej normy musíme mať na mysli jednu základnú vec. A to, že ísť podľa základných, tých pôvodných pravidiel by malo byť vždy najvýhodnejšie. Toto je, toto je základná prevencia morálneho hazardu.
Čiže ľudia, ktorí aj počas tejto krízy možno fakt s maximálnym nasadením budú zodpovedne platiť svoj úver aj v tejto situácii, musia byť na tom o niečo lepšie ako teda ľudia, ktorých situácia donútila si teraz svoj úver odložiť. To je, to je ten rozdiel.

Tomáš, ja musím v kontexte s tvojím vystúpením, kde naozaj si, si tak otcovsky (povedané so smiechom) snažil vysvetliť niektorým koaličným poslancom, že skutočne tomu rozumieme a že nás ženie jedine jediná vec, a to je snaha pomôcť všetkým obyvateľom Slovenska, ktorí sa netešia z tejto súčasnej situácie a netešia sa z tých opatrení a netešia sa z toho, že nemôžu chodiť do práce a nemôžu zarábať.
A preto v tejto súvislosti v tomto kontexte musím spomenúť jednu vec, a síce boli to koaliční poslanci, ktorí tu nejako z hlavy, z brucha vyčíslili, že ten dopad tých odložených úrokov na, priemerne teda na jedného klienta banky bude 80 centov mesačne, tak keď to je také symbolické číselko, keď je to naozaj taká zanedbateľná suma, tak to tým bankám nemôže predsa, kolegovia, kolegyne, robiť problém, aby sa toho vzdali. A keď majú problém sa toho vzdať sami, tak na to je tu Národná rada, že im v tom môže pomôcť. A môže im v tom pomôcť jedným pozmeňovákom a jednoducho vybavená vec a je po debate, je po debate. A ja si nemyslím, že by tie banky, teraz sa im zrútili sídla, a že by stadeto odišli, lebo tí ľudia, ktorí si to odložia, im nebudú platiť úroky.
Ďakujem.

Ja tu s úžasom počúvam, čo sa tuná deje posledná, čo to tuná, čo tu kolegovia rozprávajú posledné, posledné hodiny, rozumiem, že kampaň si treba robiť, je to pre vás krásna téma, ale rád by som pánovi Tarabovi vysvetlil, ako fungujú úvery, a teda aj vám ostatným.
Úroky platíte vždy len zo sumy, ktorú aktuálne dlhujete, to znamená, vy keď si zoberiete úver a hneď na druhý deň ho celý splatíte, tak vy zaplatíte úrok len za ten jeden jediný deň. To znamená, že ak, ak niekomu, ako teoreticky to možné je. To znamená, že ak pominú krízové opatrenia, ľudia budú mať príjem a napríklad nejaký spotrebný úver hneď vyplatia, nepreplatia o nič navyše, lebo ten úver nemali dlhšiu dobu. Pokiaľ si odložili splátky a budú mať úver dlhšiu dobu, tak zaplatia len úrok za tú dobu, o ktorú to dlhšie mali.
Prečo neodpustíme aj, aj tie úroky? Už to vysvetľoval kolega Marián Viskupič, lebo v tom momente by všetci prestali úvery platiť. Prečo by ste platili úver, keď nemusíte, keď vás to nič nestojí? To je absolútne elementárna logika.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Viskupič, myslím si, že takto korektne je potrebné komunikovať, ako komunikujete vy, to znamená otvorene povedať, áno, prichádzame s pomocou, ktorá cielene má za cieľ znevýhodniť tých, ktorí si chcú oddialiť, pretože to je morálny hazard. A my si myslíme, že práve títo ľudia, ktorí potrebujú odklady tých splátok, sa nie vlastnou vinou dostali do tejto situácie. A myslíme si, že ten štát by mal za šesť mesiacov byť schopný na tejto sume len pre pokoj na duši tým ľuďom vyjsť v tomto v ústrety, proste to je celé. To je celé. A nie predlžovať, nejde o takú obrovskú sumu, myslíme si, že aj tú, ja si myslím, že by malo byť v záujme aj bánk, ako ich vnímajú proste ľudia, a vy vidíte, že proste ľudia nevnímajú banky automaticky pozitívne, a je dôležité, aby počas tejto krízy ukázali aj banky, že áno, my rozumieme, o čo tu ide. Veď tu sa nebavíme o odklady ziskov, jednoducho nikto im nechce siahať na ich podnikateľskú činnosť, ale nevidíme nič morálne na tom, aby ľudia, ktorí potrebujú odložiť si splátky, museli za, za obdobie šesť mesiacov si tú sumu úrokov, že im bude pripísaná proste k tej dlžnej sume. A minister... A štátny tajomník ministerstva financií, opakujem to ešte raz, povedal, je to nevýhodné, pokiaľ to ľudia nemusia robiť, nech to nerobia, ja tlmočím jeho slová.

Pán minister, drahí kolegovia, kolegyne, ja som si všimol jednu zásadnú vec, pretože vystupujem iba preto, ako ste na mňa reagovali vtedy, keď som mal tú faktickú poznámku, a snažili ste sa nejakou kresťanskou morálkou a príbehom Ježiša Krista vlastne vysvetliť, prečo by banky mali mať nárok na tieto úroky, tak som si všimol práve tú zásadnú zmenu medzi spôsobom, akým komunikujete s plénom Národnej rady od tej doby, keď ste boli opozičným poslancom a keď ste sa teraz stali ministrom.
Ja si uvedomujem tú zásadnú vec a to je to, že ste teraz ministrom a samému sa vám určite nepáči to, že je ten zákon nastavený tak, že tie banky si budú môcť za tie mesiace, o ktoré si človek oddiali splácanie svojho úveru, pýtať úroky. A vzhľadom na to, že ste asi na tých rokovaniach nemali dostatok odvahy, aby ste si povedali, a postavili a povedali jasne, že to takto nebude, že ľudia na Slovensku si zaslúžia vidieť, že aj tie banky, ktoré za minulý rok získali 640 mil. eur čistého zisku, by mohli preukázať aspoň maličkú mieru solidarity voči obyvateľom Slovenskej republiky, a ukázať im, že sú s nimi v tejto kríze spoločne. Bolo by to len symbolické gesto, pretože tu boli mnohí poslanci koalície, ako napríklad pán Kašper, ktorý tu nastavoval nejaký modulový príklad a ukazoval, že by to vlastne nebola nejaká zásadne veľká suma, a tým pádom by to tie banky nijak zásadne v tejto kríze nepostihlo. Ale dalo by to jasný signál všetkým ľuďom a zároveň by to tým ľuďom, ktorým dnes bolo zakázané podnikať, získavať príjem, zarábať si na živobytie, spôsobilo možno aj malú, možno v niektorých prípadoch väčšiu úľavu, keby aj tých 100-200 možno 300 eur nemuseli naviac za ten úver zaplatiť.
Stále sa tu bavíme o symbolickom geste, pričom banky neboli ochotné urobiť ani to málo. A keď si zhrnieme tie fakty, ako som hovoril, koľko zarobili len za posledný rok, to, že štát ručí za ich úvery, ktoré ste poskytli podnikateľom, že na jednej strane ste im povedali, zatvorte prevádzky, nesmiete generovať zisk, nikto nevie na ako dlho, a keď to chcete nejakým spôsobom riešiť, no tak si zoberte úver, štát, samozrejme, keďže Európska centrálna banka tlačí teraz peniaze ako zmyslov zbavená, tak štát za to, sa za to zaručí. Banky sa nemusia báť, že by boli na týchto úveroch stratové, pretože sú proste bez rizika, tým pádom majú špičkový zisk, potom je tu ešte ten doplnok, za ktorý som bol kritizovaný, a to je to, že ste ľuďom odporučili platiť kartou, a tým pádom banka si z tej provízie zase raz zásadným spôsobom zvyšuje zisk, pretože násobne viac ľudí podľa môjho názoru, aspoň to, čo sledujem, samozrejme, nedá sa to presne kvantifikovať, začalo využívať bankomatovú kartu ako spôsob platobnej metódy, tým pádom zase banka zarába.
A keď sme chceli len to máličko, pán minister, tú jednu jedinú vec, aby si nežiadali úrok ešte aj za tie mesiace, keď si tí ľudia, ktorí sú donútení oddialiť tie splátky, tak jednoducho banky toto odmietnu a máme tu plné plénum ľudí, kopec koaličných poslancov, ktorí tu bojujú za bankový sektor, ako sa to nedá, ako to musíme. Argumentuje sa tu dokonca Ústavou Slovenskej republiky, že predsa aj v ústave je napísané, že je právo podnikať a generovať zisk. Potom v poriadku, ak je právo podnikať, ja si to idem zajtra otvoriť kaviareň a nemôžete mi ju zastaviť, zakázať, veď mám právo podnikať a generovať zisk. Ale v prípade bánk poviete, že oni musia generovať zisk, ale podnikateľom na Slovensku mnohým, státisícom poviete, že vy musíte mať zatvorené. Oni to rešpektujú, ale čakali by aspoň maličkú mieru solidarity, a preto my tu sme, preto takto bojujeme, preto takto vyzývame aj vás, pán minister, aby ste na tých rokovaniach s tou bank..., s tými bankami proste len povedali, bolo by to voči tým ľuďom aspoň trochu pekné, pretože sa nehrajte na to, že ste chudáci, nehrajte sa na to, že vás to položí, nehrajte sa na to, že trpíte v tejto kríze, pretože rozprávkovo na slovenskom národe rok čo rok zarábate, a takýmto gestom by ste si možno aj tých ľudí získali do budúcnosti.
No a ešte horšie je to, samozrejme, v prípade nebankových subjektov, ako to tu bolo spomínané, ktoré majú tie úrokové sadzby na úplne inej miere, a v prípade klientov, ktorí, ako tu bol namodelovaný príklad, že má úver povedzme na rok a teraz si ho šesť mesiacov predĺži, tak tam už hovoríme o fakt zásadných rozdieloch v celkovej cene toho úveru, a pre týchto ľudí by to bola naozaj vítaná pomoc.
A z pohľadu Národnej rady naozaj nejde o nejaký zásadný, nejaký zásadný zásah, jednoduchý pozmeňujúci návrh jednoduché nariadenie a bolo by to vybavené. A vy ste mi tu argumentovali, že to je diktát, že my chceme ísť do Bieloruska, že my chceme diktovať, že my chceme ísť do Uzbekistanu alebo neviem kde, ale veď s takouto logikou by sa každý jeden zákon prijatý v tomto pléne dal vysvetliť ako diktát. Čokoľvek, čo sa tu prijme, môže byť diktát, lebo veď predsa Národná rada prijme zákon, ktorý je súborom určitých pravidiel, ktoré musí človek pod hrozbou nejakej sankcie dodržiavať, veď to je diktát. Čokoľvek, čo prijíma ústredný krízový štáb, je proste diktát, veď sa na to nepozerajme takýmto hlúpym, zjednodušeným spôsobom a povedzte to na rovinu, pán minister, nemáte odvahu to tým bankám povedať, bojíte sa ich, diktujú pravidlá hry, nie vláda rozhoduje, nie parlament, nie koalícia, ale banky rozhodujú a povedzme si to zásadné, aj keď to tu chcete obhajovať donekonečna, sú tak extrémne nenažrané, že ešte aj tých najchudobnejších ľuďoch, ktorých teraz táto kríza dostala do situácie, keď tie úvery platiť nedokážu, ešte aj na tých musia skutočne hanebným spôsobom zarábať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mazurek, ja by som v tejto súvislosti znova chcel oceniť všetkých ľudí, občanov, firmy, ktoré i v týchto ťažkých časoch si budú plniť všetky svoje povinnosti, nielen splácať úvery, ale aj všetky ďalšie platby, pretože aj takto nám v tejto krajine pomáhajú túto krízu prekonať.
Všetko, čo počas krízy bude fungovať, jej pomáha, aby čím skôr skončila.

Miňo, my, čo chceme vybojovať pre ľudí, ktorí budú nútení si odložiť tie splátky, nulové úroky, tak my sme diktátori. Ale tí, ktorí nariadili, že na Veľkú noc budú na slovenských uliciach ozbrojení vojaci strážiť ľudí, aby náhodou neodišli z okresu, tak to sú tí najväčší demokrati. Začína sa to tu nejak všetko otáčať na hlavu a musíme si na to zvykať, musíme si na to tu zvykať, ale my si zvykať nebudeme.
A ešte som chcel, Miňo, doplniť tvoje vystúpenie o jednu myšlienku, vytýkajú nám kolegovia z koalície, že, že vraj my nie sme, že vraj my nie sme ekonómovia, že čo sa vlastne k tomu vyjadrujeme. No dobre, kolegovia, tak nie sme ekonómovia napriek tomu, že niektorí možno máme aj vzdelanie na to, ale vy ste proste tí múdri, ale sme možno informatici a ja vám poviem, aký algoritmus ste vy do tohto zákona zaviedli. Algoritmus, ktorý, čím dlhšie bude trvať tá pandémia a táto situácia, tým viac ľudí bude nútených si odložiť splátky a tým bude geometrickým radom narastať objem peňazí, ktoré tí ľudia budú musieť doplatiť. Čiže nielenže na dlhšiu dobu si budú musieť ľudia tie splátky odložiť, ale tých ľudí bude čoraz viac a viac, pretože každým týždňom, každým mesiacom viac a viac ľudí príde o prácu, každým týždňom, každým mesiacom viac a viac ľudí príde o pravidelný príjem, a vy to viete veľmi dobre, nie ste žiadni hlupáci.
Ja sa len pýtam, kvôli čomu ste tento likvidačný algoritmus do tohto návrhu zákona zapracovali a prečo je taký problém túto jednu vec, tento jeden mechanizmus stade odstrániť.

Pán poslanec Mazurek, pán poslanec Kotleba, vy ste zlyhali ako poslanci. Postavíte sa sem a kričíte, že, že..., a vykrikujete proste, riešite, riešite, ako vyzerá ten zákon. Možno, na Facebooku to možno bude vyzerať dobre, ale ja sa pýtam, čo ste urobili ako poslanci.
Hovoríte tu o pozmeňujúcich návrhoch, o tom, ako by sa to dalo všetko zmeniť, a predložili ste nejaký pozmeňujúci návrh? Dá sa to aj v tomto skrátenom konaní. Čo ste možno urobili z pozície opozičnej strany? Ja si pamätám, že hnutie OĽANO donedávna bolo, bola opozičný, teda opozičným hnutím a aj z tejto pozície vydávali rôzne výzvy smerom aj k rôznym súkromným subjektom, nielen k vláde a vyzývali proste aj súkromné objekt..., subjekty, pardon, aby sa nejakým spôsobom zachovali. Boli ste alebo vydali ste nejakú povedzme tlačovú správu alebo žiadali ste banky, aby sa nejakým spôsobom zachovali? Ja som si žiadne takéto konanie nevšimol. Vy ste dnes ráno asi zistili, že toto je zaujímavá téma, že nakričíme na banky, fuj, fuj, tak teraz takto rad radom vo faktických poznámkach, proceduráloch a tak ďalej vystupujete, kričíte, ale ja sa pýtam reálne, že čo ste pre tých ľudí vy urobili dnes okrem tohto tu divadla, ako nerozumiem vôbec.
Veď sa postavte a povedzte tým ľuďom, že, že nejakým spôsobom ste zareagovali na to a reálne ste niečo urobili, že ste pripravili povedzme nejaký pozmeňujúci návrh, že ste hovorili možno s ministrom a tak ďalej. Nič. Vy ste jednoducho dnes nič neurobili, len ste tu kričali a využili ste ten čas na takýto krik.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)