5. schôdza

Ďakujem, dámy a páni, chcem povedať, že si cením túto rozpravu, naozaj v nej odzneli zaujímavé podnety. Primárnym cieľom aj mojich predchodcov - a ja sa v tom cítim ich pokračovateľom - je mať čistejšie Slovensko, dámy a páni. Celý tento zákon to sleduje, ale to čistejšie Slovensko môžme dosiahnuť, iba keď obmedzíme množstvo produkovaných odpadov ako také.
Keď sa viedla dlhá diskusia a na ministerstve bola odborná skupina, ktorá to dlhodobo skúmala, akým, akou cestou sa vydať, existovali výhrady výrobcov, ktorých tento, táto zmena modelu bude stáť veľké peniaze, ktorí navrhovali, aby sa išlo cestou investovania do triediacich liniek, ktoré by v zmesovom odpade vytrieďovali tieto hodnotnejšie, hodnotnejšie druhotné suroviny. Podotýkam, že nejde len o PET fľaše, ale ide aj o hliníkové obaly nápojov, to sú tie rôzne, rôzne nápoje tiež vlastne podobného charakteru, ibaže z hliníka. Obidvoje sa má zbierať, obidvoje sa má zálohovať, obidvoje by sa dalo aj vytrieďovať v koncových linkách. Napokon bol zvolený tento, táto forma, ja si myslím, že to nebol omyl, aj keď nehovorím, že sa nedá diskutovať, ako to navrhuje pán kolega, ale bol vybraný s tým, že rátame s tým, že budeme obmedzovať tie odpady, že ten zvyšný reťazec, lebo toto sú hodnotné druhotné suroviny, ktoré naozaj, na ktorých sa dá postaviť to zálohovanie, a tie zvyšné budeme obmedzovať, budeme sa snažiť bio odpad a tak ďalej a tak ďalej, papier vytrieďovať, robiť naozaj všetko pre to, aby sme dosiahli ten náš cieľ.
V prípade týchto dvoch surovín tým cieľom je 90 % do roku 2009 mať recyklovaných. Ja som presvedčený, že to vieme dokázať. Základným kľúčom ale je presne to isté, čo je aj na tento náš nešťastný vírus, a to je sebadisciplína. Ani najlepšie zákony neurobia ten zázrak, ktorý dokáže urobiť sebadisciplína. Preto, preto treba doslova prijať ako národný program čisté Slovensko, nebrať to ako frázu. Tak jak sme dokázali nosiť rúška, tak vieme dokázať aj to, že nebudeme si zaš..., špiniť vlastnú krajinu.
Ešte pár slov k tomu vybratému modelu. Ja som naozaj presvedčený, že ten rok je užitočný, že ten model nabehne, jeho veľkým, jeho výhodou je, že sa ušetria primárne zdroje, čiže tie suroviny, ušetrí sa energia, ušetria sa emisie CO2, len z týchto je zisk pre štát zhruba 11,6 mil. euro a odvráti sa časť skládkovaného odpadu, ktorá by inak išla, išla halabala. Keď ľudia uvidia, že je tam 10-12 centov, tak si rozmyslia, či ten obal zahodia, alebo si tie centy zoberú. Je pravda, že zálohovanie mierne zvýši ceny, ale odhady to vyčísľujú iba na dve eurá, dve eurá ročne na jedného obyvateľa. Toto nám naozaj stojí za to. Je pravda, že prevádzky, tisíce prevádzok budú robiť isté väčšie či menšie stavebné úpravy, aby mali kde skladovať použité PET odpady alebo, alebo plechovky. Ja som presvedčený, že toto všetko nám stojí za to podstúpiť, aby sme mali čistejšie Slovensko.
Tie lukratívnejšie druhotné suroviny, samozrejme, trošku urobia menejcenný ten zvyšný separátny zber, ale zato hovorím, že musíme prijať globálnu víziu proste znižovania odpadov ako takých, lebo to je hlavné riešenie odpadového hospodárstva, neprodukovať žiadne odpady, lebo všetko ostatné len sa zacykluje vo vysokých nákladoch a dusí nám to ekonomiku aj životné prostredie. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Dámy a páni, zákon má zmysel, jeho odklad naozaj súvisí iba s COVID-19. A keď to bude možné... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vydržíme, kým dokončí pán minister.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
... urýchlime všetky tieto procesy, ako len bude možné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No vystúpili len traja poslanci, ale diskusia bola naozaj bohatá, odznel aj jeden procedurálny návrh, aby sa v prerokovaní návrhu zákona nepokračovalo, čiže o tomto sa bude hlasovať. Dovoľte mi ale taktiež zareagovať na zopár tém, ktoré tu odzneli.
Nuž niektorí poslanci majú domnienku, že zákony o životnom prostredí nie sú tie, ktoré momentálne trápia Slovensko, pretože sa nejedná konkrétne hneď o záchranu životov alebo nebodaj vzdelávania občanov. Neviem, prečo si myslíte, že zákony životného prostredia a ochrana prírody a krajiny nesúvisí s..., napr. aj s opatreniami v rámci, ktoré, dopadmi v rámci súčasnej mimoriadnej situácie.
Už tu odznelo viacero poukázaní na to, že ako sa hospodári v poľnohospodárstve krajiny. Áno, tento zákon predkladá minister životného prostredia a ESA, úplne prirodzené, že nemôže on v svojom návrhu riešiť potreby možno legislatívnych zmien a možno ich nie je potrebné riešiť zákonom z rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Ale z toho, čo tu odznelo, musí nám byť všetkým jasné, že ochrana prírody a krajiny úzko súvisí so všetkým tým, čo sme si tu povedali, najmä s ekologickým poľnohospodárstvom, ale aj s potravinovou sebestačnosťou.
Začína sa poľnohospodárska sezóna a dnes je práve tá príležitosť, aby poľnohospodári zvážili okolnosti, ako budú hospodáriť v rámci ročných, ročnej produkcie. A to, že niekto to napáda, prečo sa tu prijíma zákon o ochrane prírody, tá, tá technická novela.
Nuž poviem vám, áno, stala sa legislatívnotechnická chyba pri schvaľovaní zákona v minulom volebnom období, to sa stáva a budeme určite toho svedkami aj v tomto volebnom období a je potrebné, aby sa to opravilo, pretože keď sa to neopraví, môžu nastať pre Slovensko škody ekonomického charakteru. Možno nie priame škody vyvolané COVID-om, ale každé euro alebo sankcia, alebo nápor na pracovníkov rezortu, ktorí budú musieť riešiť následne impeachmenty alebo iné legislatívne ťažkosti v tejto dobe, kedy je obmedzená prevádzka napríklad na rezorte životného prostredia, tak má dopad na chod tohto úradu. Tým, že sa príjme táto legislatívna zmena, ktorá vzápätí ďalším ustanovením uloží, že lehoty nebudú plynúť, tak sa vyhneme ťažkostiam a upozorneniam a sankciám zo strany Európskej únie.
Prečo to nebolo na hospodárskom výbore? Áno. Pán poslanec Ondrej Dostál presne popísal mechanizmy, ako sa prideľujú zákony do rôznych výborov, a možno je to aj taká dobrá poznámka aj pre ostatných poslancov, že ak má niekto takýto záujem, aby to bolo prerokované v jeho výbore, žiaden problém nie je. My sme o tomto rokovali aj s pánom predsedom hospodárskeho výboru, či to nenavrhnem. Mala som to aj pripravené, avšak napokon sme sa dohodli práve kvôli tomu, aby sme nenaťahovali sedenie, ale sedíme tu aj tak dosť dlho, tak bol zástupca hospodárskeho výboru na rokovaní nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Aj to je možnosť, ako poslanci, ktorí nie sú členmi výboru, sa môžu zúčastňovať, diskutovať, prerokovávať návrhy aj v iných výboroch.
Dovoľte mi ešte jednu zásadnú vec, ktorá tu odznela ohľadom pitnej vody. Nuž, je pravdou, že my tu v Bratislave a v blízkom okolí máme to šťastie, že nám tečie pitná voda z vodovodu. Avšak na Slovensku to nie je úplné pravidlo. Nie je pravidlo, že naše zdroje pitnej vody sú všade nezávadné tak, ako môže byť zásobovaná veľká Bratislava. A aj tu už dochádza k obrovským škodám na kvalite podzemnej vody, najväčšej zásobárne Žitný ostrov.
Keď sa pýtate, že prečo tu poukazujeme na vlády, tri vlády Roberta Fica, nuž preto, lebo za dvanásť rokov dopustili to, že toxický mrak sa dostal, pomaly dostáva do srdca Žitného ostrova, kde následne pitná voda, ktorá je, by mohla zásobovať 12 mil. ľudí v Európe, sa bude namiesto toho, aby sme ju mohli piť, tak ju budeme musieť draho, veľmi draho prečisťovať. A preto aj na tom, v mnohých lokalitách ľudia sú odkázaní na pitnú vodu z fliaš. Žiaľ, áno, je to tak. Dopustili sme, že naše zdroje, vodárenské zdroje mnohé sú znečistené poľnohospodárskou činnosťou, ale najmä starými environmentálnymi záťažami, ktorými sa minimálnym spôsobom predchádzajúce vlády venovali.
Takže to je v podstate asi, asi všetko. Ďakujem veľmi pekne za bohatú rozpravu a chcem povedať, že životné prostredie, prierezové prost..., prierezovou agendou pre celú spoločnosť a je veľmi dôležité. A ďakujem pánu ministrovi, že aj tieto návrhy, ktoré tu predložil, pamätajú na tie agendy, ale aj ľudí, ktorí podnikajú v tých segmentoch, o ktorých sa hovorí v tomto zákone, a aby mali v tomto období tiež istotu, že teda do, keď to skončí, opatrenia, tá mimoriadna situácia, tak budú môcť fungovať naďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja som sľúbil, že vlastne, pri prvom čítaní, že vystúpim v rozprave pri druhom čítaní. Myslím, že však tá debata bola k tomu zákonu, a teraz som v úvodnom slove, takže ja poviem len kratučko pár viet a potom sa prihlásim do rozpravy, potom ako sa prihlásite do rozpravy vy, aby som mohol dodržať slovo, ktoré som vám sľúbil.
Chcem k tomu jednu dôležitú vec povedať, ktorá tu zaznievala viackrát, a aby sa to možno vysvetlilo práve v tom úvodnom slove. Takže hovoríme tu o odklade splátok. Splátka je pojem, ktorý hovorí vlastne o tom, že čo musíte tej banke zaplatiť, a vieme, že sme tu mali zákon, ktorý hovoril o tom, že mohli ste si odložiť istinu. Aj naše hnutie v minulom volebnom období prišlo s novelou zák..., tohto zákona a hovorilo o tom, aby si ľudia a občania, ktorí majú deti, dieťa do veku 6 rokov, mohli odložiť celú splátku podľa potrieb práve v tomto období, ale, samozrejme, tento zákon vtedajšou koalíciou nebol akceptovaný a jednalo sa teda o celú splátku. Takže doteraz sme mali ten stav taký, že sa dala odložiť iba istina a úroky musel človek ďalej platiť.
Teraz prišla vlastne kríza koronavírusu, pandémie a zasiahla naozaj mnohých občanov, zasiahla ekonomiku a vidíme, že teda je problém s likviditou. Práve preto sme prišli s týmto oparením, ale nielen my, vidíme toto opatrenie, že je plošne zavádzané aj v okolitých krajinách, pretože je to jedno z ďalších prirodzených opatrení, samozrejme, človek nemusí vymýšľať koleso, pretože zdravý rozum hovorí jasne o tom, čo treba aj v takomto čase urobiť, preto sme prišli aj s tými opatreniami udržania zamestnanosti, a preto sme prišli aj s opatrením, ktoré bolo potrebné aj legislatívne ošetriť, a to je práve ten odklad splátok.
Odklad splátok však hovorí, že v období pandémie si klient môže rozhodnúť na požiadanie banky, teda voči banke si môže rozhodnúť, či chce, alebo nechce v tomto období platiť svoju splátku. To znamená, že aj istinu, aj úrok. To znamená, že ak vy máte nejaký úver, povedzme hypotekárny, a máte splátku, vymyslím si, 300 euro a mali by ste ju teraz každý mesiac platiť, tak môžte požiadať banku, že najbližších 9 mesiacov a poviete si vy, koľko, túto splátku platiť nebudete, čiže nebudete posielať do banky žiadnu sumu. Samozrejme, že po skončení tejto doby bude potrebné sa vysporiadať práve s týmito sumami, ktoré ste banke nezaplatili. A tam je teda viacero spôsobov. A hovorím to preto tak explicitne, aby to bolo úplne pochopené, aby sme jasne vedeli, o čom sa rozprávame. Potom teda tieto splátky, ktoré ste nezaplatili, tak môžete buď o to si predĺžiť dobu splácania, alebo si poviete, že ten termín, povedzme, že váš úver mal trvať do roku dvetisíc..., do 31. 12. 2024 a od 1. 1. 2025 už by ste vlastne neplatili, mali by ste ho splatený, tak chcete si tento termín nechať zachovaný, tak, samozrejme, po diskusii s bankou si môžte nastaviť inú splátku, aby ste vy splácali tie splátky, ktoré v tomto období platiť nebudete. A, samozrejme, vy splácate aj splátky istiny, aj splátky úve..., aj splátky úroku, lebo tá splátka pozostáva z obidvoch častí. Takže toto, aby bolo úplne jasné, aby sme sa, vedeli, o čom sa rozprávame, či sa bavíme o istine, o úroku alebo o splátke ako takej, ktorá pozostáva z obidvoch, obidvoch častí. Takže toľko k tomu.
A zvyšok si teda nechám do rozpravy, aby som, aby ste mohli na mňa reagovať, lebo budem reagovať vlastne ja na vás.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 63 zo 7. apríla 2020 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali, zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu je návrh schváliť, a teda všetky výbory, výbor pre financie a rozpočet aj ústavnoprávny výbor, aj výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 13 zo 7. apríla 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom náv..., predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, pán Kamenický, ale myslel som to tak, že vlastne ja by som po úvodnom slove, lebo na úvodné slovo, ako viete, nemôžte reagovať faktickými poznámkami, čiže ak by ste chceli reagovať teraz na to, čo budem hovoriť, tak som vám chcel dať priestor reagovať aj faktickými poznámkami. Myslím, že toto, tento dobrý zvyk je dobré tu zaviesť.
Takže ja by som ešte nadviazal na to, čo som hovoril, pretože viacerí ste vo svojich vlastne, vo svojich vystúpeniach v rozprave ste práve aj na jednu časť, ktorú, o ktorej budem hovoriť, vlastne poukazovali. A musíme si uvedomiť vlastne aj tie opatrenia, s ktorými sme prišli práve v čase pandémie, ako sme prebrali vládu, tak tie opatrenia boli zamerané na viacero vecí.
Ako prvé, ten spoločný menovateľ, a toto je kľúčové, lebo keď sa bavíme o konkrétnych opatreniach, niekedy sa človek v tom môže stratiť a má pocit potom alebo ľahko môže začať byť tendenčný a povie si, však tomuto by som dal to, tomu to a podobne. Si myslím, že je dôležité držať to v určitých spoločných menovateľoch, aby to bolo spravodlivé, a potom sa rozprávajme o tom, či tie spoločné menovatele chceme rozšíriť. Ale ten prvý spoločný menovateľ bol, že štát by mal poskytnúť pomoc, ktorá pomôže udržať zamestnanosť. To je úplne kľúčové, pretože vieme, že každá firma, ktorá podniká, tak má isté náklady, má tzv. variabilné náklady, čiže na tovar, ktorý predáva, potom má náklady so zamestnancami, potom môže mať nejaké investičné náklady a potom, samozrejme, teda zvyšok je zisk.
Vláda pristúpila k tomu a urobili to aj okolité štáty, že povedali, chceme pomôcť udržať zamestnanosť, preto sú aj tie schémy vlastne toho kurzarbeitu, ktorý je teraz skloňovaný za posledné týždne asi najviac, ako kedy bol, a zdá sa, že jedna z veľkých vecí, ktorá nechá silný odkaz celej Európe, bude, že do modelu, do schémy kurzarbeitu prejdú mnohé krajiny, ktoré to doposiaľ nemali, lebo vlastne zistili, že tento model je práve na takéto, na takúto dobu určenú, a tie, ktoré to zaviedli už dávno, sú na to pripravené, majú v tých fondoch peniaze, pretože sa na to skladali zamestnanci, zamestnávatelia a vlastne majú teraz pripravené ako keby, som povedal, z toho vankúša môžu vyťahovať a používať to v prospech záchrany a pomoci firmám, pretože si tam naodkladali. Čiže tam je ten princíp toho, toho dobrého hospodára.
My sme nepristúpili zatiaľ do opatrenia, ktoré by urobilo niečo také, že začne hovoriť jednotlivým firmám, ako majú si dávať svoju cenu, že teraz tak vy môžete, resp. regulácia ceny. Do tohto opatrenia sme zatiaľ nepristúpili, pretože keď si povieme vyslovene, že pozeráme sa teda na obdobie koronavírusu, aj tí samotní zamestnávatelia povedali, potrebujeme, aby ste nám pomohli práve s tými nákladmi na zamestnancov, lebo jednak je to veľmi veľká položka, a po druhé, keď nám s tým nepomôžete, musíme ich prepustiť a to nechceme, pretože vieme, že keď táto kríza koronavírusu prejde, tie firmy sa musia vrátiť späť do ekonomiky a budú tých zamestnancov potrebovať. Čiže nedáva zmysel, aby v jeden týždeň ich vyhadzovali a potom o niekoľko týždňov, možno niekoľko mesiacov ich volali späť, pretože vieme, že aj to prepúšťanie niečo stojí, stojí to firmy dosť, ale takisto to stojí aj čas a administratívu a po druhé najímanie zamestnancov je opäť proces, kedy musíte vyberať, už možno nemáte tých zaučených, musíte ich potom zaúčať. Toto všetko má svoj náklad a spomaľuje to rozbeh ekonomiky. Preto aj pre štát, aj pre každého, kto má zdravý rozum, je normálne, že chce pomôcť tej zamestnanosti, aby, keď koronavírus pominie, aby firmy mohli znovu, aby sa ľudia mohli vrátiť do práce a robili na práci, ktorú robia roky, ktorú robiť vedia, a kde vedia poskytovať svoju produktivitu. Takže preto sa vlastne urobilo to, to opatrenie pomoci zamestnanosti.
Vy však dnes ste práve pri odklade splátok, ktorá je ďalšia pomoc a je pomoc podnikateľom, ale je aj pomoc aj obyvateľom, ktorá hovorí o tom, ako som už povedal v úvodnom slove, že si odkladáte vlastne celú tú splátku, ktorú splácate, aby ste mali hotovosť, aby ste mali tú likviditu. Každý, kto tú likviditu má, by ju musel teraz splatiť na svoju investíciu, lebo to má voči svojej investícii, či už je to človek, občan, ktorý si kúpil nejakú nehnuteľnosť, alebo či už je to firma, ktorá tiež má nejaké investície či už v podobe nehnuteľností, alebo v podobe nejakého zariadenia a podobne.
Preto sem prichádza ten odklad, aby nemusel túto hotovosť, vzdať sa jej, ale aby mu mohla ostať práve na tie základné životné potreby, aby sme vedeli prečkať, aby sme vedeli prečkať, lebo to je ako keby búrka. Vy sa musíte skryť, my sme sa tiež museli kvázi pred touto búrkou pandémie skryť, aby sme prečkali to obdobie, kým tá pandémia prehrmí, prejde, a potom znovu mohli vyjsť, keď to tak poviem, do ulíc, do prác a vrátiť sa do svojho normálneho života. Ale aby sme si na to obdobie mohli teda nakúpiť potraviny, aby sme mohli ostať vo svojich bydliskách a podobne, aby sme mohli fungovať, potrebovali sme tú hotovosť. A preto prišiel vlastne aj tento odklad splátok, lebo pomáha to všetkým obyvateľom aj firmám udržať likviditu na tie ostatné veci, ktoré potrebujú na svoju réžiu. A tá splátka teda má v sebe istinu a má v sebe úrok. A úrok je niečo, to je také kontroverzné slovo, kde automaticky sa ukáže, aký je kto človek, keď reaguje na úrok. Viete, kto prvý zarezonuje najviac na slovo úrok? Viete, lebo... A ja teda nechám to ako rečnícku otázku, aby som nedráždil túto sálu. Ale chce tým povedať, že úrok je cena za službu poskytnutiu, poskytnutia tej istiny. To je veľmi dôležité, to je cena, takisto ako keď si idete kúpiť chlieb do potravín, tak vy platíte nejakú cenu. V tej splátke za chlieb máte náklady na suroviny a máte za službu. Tomu sa hovorí výrobná marža, veľkoobchodná marža a maloobchodná marža. Viete, koľko je maloobchodná marža, viete, koľko je maloobchodná marža? Veď sme to tu preberali pri tých zákonoch. Máte pocit, že teraz to je aké, nejaká malá marža? Áno, môže to vyzerať, že 30-40-50-percentná marža je niečo veľké. Choďte do reštaurácie a pozrite sa tam, aké sú tam marže, 200-percentná a poviete si, 200-percentná marža.
Poďme sa teda takto akože baviť o tom a teraz poďme siahnuť na tie veľké marže. Lenže musíte si uvedomiť, pri všetkej cenotvorbe si musíte narátať tzv. fixné náklady, ktoré, na ktoré musíte v tých variabilných a v tej marži zarobiť. A ja to vysvetľujem preto, lebo som povedal, že zatiaľ sme nepristúpili k spoločnému menovateľu, že ideme upravovať cenu. Povedali sme, že počas pandémie prichádzame s opatrením, kde upravujeme zamestnanosť. Prichádzame na pomoc so zamestnanosťou. A toto je úplne kľúčové, takže lebo tu sa zrazu ozvalo áno. A tu sú tie názory, táto sála odráža rôzne názory, či už na na riadenie ekonomiky, na riadenie štátu a podobne. A to sa vlastne ozvalo aj vo vašich vystúpeniach, kde každý preukázal, alebo teda povedal, predostrel akým spôsobom by chcel riadiť štát.
A mali sme tu vlastne vystúpenie aj pána Kotlebu, ktorý, myslím, že tu teraz nie je, ktorý hovoril o tom, že mali by sme nadiktovať, že mali by sme nadiktovať niečo, že štát je tu na to, aby diktoval. Teda pokiaľ ja viem a pokiaľ čítam ústavu, tak si myslím, že sme demokratický štát a taký štát nediktuje. Je možné, že pán Kotleba preferuje iný typ zriadenia, a preto hovorí práve o tom, že by štát mal nadiktovať. Ale v tom prípade sa poďme pozrieť na ústavu a poďme zistiť, že koľko ľudí zastáva tento názor, aby štát niečo diktoval. Pretože ústava naša hovorí niečo úplne iné.
Ja som chcel ešte osloviť aj pána Kotlebu, ktorý tu teraz nie je, ale, ale oslovím teda váš klub, aj keď teda tá komunikácia nebola jednotná. Najsilnejšie zaznela z úst pána Kotlebu, lebo ja viem, že pán Kotleba hovorí o sebe, že je kresťan.
A ja teraz dovolím si teda použiť trošku takú kresťanskú terminológiu práve k nemu a k ľuďom, ktorí sú okolo neho, pretože, ako dobre vieme, sme v týždni pred Veľkou nocou, máme pred sebou Veľký piatok a tí, čo sú kresťania, dobre vedia, o čom bol Veľký piatok. Dobre vedia, čo sa udialo vo štvrtok, keď Ježiša Krista predviedli, mal vlastne na, večeru so svojimi, so svojimi učeníkmi, a potom prišli miestodržitelia a zobrali ho pred Piláta.
A tam vidíme to posolstvo kresťanstva, ktoré mne úprimne, keby som to mal pánovi Kotlebovi povedať, ale poviem to ľuďom, ktoré mne úprimne nesedí, a ja by som rád teda poprosil aj pána Kotlebu alebo vás, aby ste mi vysvetlili, ako ide diktát, ktorý ste tu požadovali, dokopy s kresťanstvom, keď sviatky Veľkej noci sú jasným ukázaním toho, že Ježiš Kristus, ten, v ktorého, hovoríte, že veríte, a nasledujete, ukázal pravý opak. On sám bol pred Pilátom a povedal, že nebude si nárokovať svoju moc, hoci ju má, a práve naopak, obetoval sa, pretože v tom videl to bohatstvo, a to bolo vlastne to jeho víťazstvo. Takže mne tuto ten váš, vaša rétorika diktátu absolútne nejde. O to viac, ak sa nachádzame tesne pred Veľkou nocou, a pokiaľ kresťania vedia, o čom Veľká noc je, tak o to viac mi absolútne teda toto slovo diktát a diktovanie absolútne nesedí s tým. Čiže niečo, niečo tu nesedí. Buď teda nie ste kresťania, alebo potom nie ste za ten diktát. Toto by bolo podľa mňa dôležité nejakým spôsobom očistiť. Pretože, áno, je niečo iné byť na strane ľudí, zastávať sa ľudí, ale je dôležité si povedať, aké zriadenie teda štátu ctíme. Či ctíme, lebo, páni a dámy, ak si pamätáte, nebolo tomu tak dávno čo sme tu sľubovali na ústavu. Čiže ja sa pýtam, či tá ústava teda je niečo, čo si ctíme, alebo nectíme.
Toľko teda k tomu, pretože ako som povedal, tie opatrenia, ktoré sme pristúpili, boli na to, aby pomohli ľuďom, a zatiaľ sme sa nerozhodli o tom, zasahovať do cenotvorby, pretože vieme, že aj toto nejakým spôsobom ošetruje ústava a máme tu právo slobodného podnikania, ktoré ústava garantuje, a tým pádom je veľmi dôležité si rozmyslieť, či chcete ísť do sporu s ústavou, keď idete zasahovať do cenotvorby, to je úplne kľúčové.
Teraz by som prešiel na chvíľočku ešte k pánovi Kamenickému, k pár veciam, ktoré zazneli, a viem, že teda je prihlásený do rozpravy a bude, bude ešte hovoriť viacej k tomu. Mňa tam zaujala jedna vec, keď pán Kamenický povedal, že ho trápi, či bankový sektor bude stabilný. Na jednej strane veľmi správne vyslovil vlastne parametre a to bola už tá odborná debata, kedy sa bavíme o tom, čo všetko vlastne obnáša život na finančných trhoch, aké to má plusy a mínusy a ako do toho môžte zasahovať tak, aby ste ten organizmus, takisto ako trh, v čomkoľvek inom je istý organizmus, a keď urobíte určité zásahy, tak ho môžete zničiť. A pán Kamenický teda povedal, že ho trápi, či bude tento sektor stabilný.
No tu som veľmi spozornel, pretože ak by to tak bolo, tak zrejme neviem si predstaviť, a je to otázka možno, pán Kamenický, na vás, že ako ste to teda mysleli, keď ste bankám vlastne na jednej strane zvýšili bankový odvod na dvojnásobok minulý rok a dali ste ho na neurčito, hoci ste vedeli, že ten bankový odvod bol určený na isté konečné obdobie. A myslím, že sám ste priznal v rozprave, že ste to robili kvôli záchrane rozpočtu, ak si to nemýlim, myslím, že dnes ste to tu povedali, čo opäť vyvracia slová, ktoré ste sa snažili prezentovať vtedy, keď ste ho zavádzali, lebo vtedy to ste sa všetkými možnými slovami bránili tomu, že to nie je kvôli tomu. Takže zdá sa, že tu naozaj vychádzajú, a viete, pravda si vždy nájde svoj čas a pravda vždy vyjde na povrch. Takže aj tu vlastne vidíme, že po pár mesiacoch sme sa dozvedeli, ako to vlastne s tým bankovým odvodom bolo.
A na jednej strane teda hovoríte o tom, ako vám záleží na tom, aby bol stabilný, a na druhej strane ste urobili, vy ste urobili práve to opatrenie, kde ste ten bankový sektor výrazne ohrozili. Čiže toto mi tiež úplne nesedí.
Dobre, to sú také základné veci, na ktoré som chcel zareagovať aj práve z tej rozpravy, ktorá bola v prvom čítaní. A myslím si, že ktorá bola ako také najväčšie dva menovatele, ktoré sa tam spomínali práve pri, pri tej diskusii.
Viem, že teda na finančnom výbore bola odborná debata na konkrétne otázky, ktoré zazneli, takže toto teraz nebudem opakovať. Iba v prípade, že by to zaznelo v rozprave, tak môžme sa znovu o tom porozprávať.
Takže ďakujem za pozornosť, a nech sa páči priestor na rozpravu. (Potlesk.)

Pán minister Heger, ja budem reagovať na tú časť, ktorú ste chceli adresovať nášmu poslaneckému klubu, pretože ja som to pochopil takto, ak sa mýlim, tak ma opravte, že vy sa snažíte vlastne tú extrémnu nenažranosť bánk ospravedlniť skrze učenie Ježiša Krista, príbeh Ježiša Krista a nejakú kresťanskú morálku, čo mi naozaj dokopy v žiadnom prípade nejde.
O čo ide nám, nám ide predovšetkým o to, že keby tie banky samotné mali čo i len najmenší cit voči svojim nielen klientom, ale celkovo obyvateľom Slovenskej republiky, tak sami by si pri súčasne extrémne vysokých príjmoch odpustili tieto úroky na 6 či 9 mesiacov. Ony to ale nedokážu. Neurobia to, pretože biznis, zárobok, to je to hlavné.
Ak si zhrnieme tie základné fakty, o ktorých hovoril napríklad bývalý minister financií, že banky len za posledný rok získali čistý zisk, opakujem, čistý zisk viac ako 640 mil. eur, ak si vezmeme do úvahy to, že teraz ste, ako hovorím, nariadili všetkým, aby používali platobné karty, a drvivá väčšina obyvateľov Slovenska, keď sa pozriete do obchodov, to rešpektuje. A banky z týchto platieb kartou majú vždy províziu a to sú, to sú obrovské milióny eur, neviem si to ani predstaviť. A keď ešte vezmeme do úvahy to, že štát ručí za úvery, ktoré dnes poskytujú alebo môžu poskytovať podnikateľom len preto, že ste im teraz zakázali podnikať a na druhej ako riešenie poskytujete úver, tak nielenže banky sú teraz v špičkovej situácii, v takej situácii, ktorú im môže jednoducho každý závidieť, ale ešte prichádzate s návrhom, ako im ešte viac umožniť zisk, zarábať, jednoducho získavať viac a viac.
A čo je na tom zlé, čo je na tom diktát? Veď v podstate čokoľvek, čo štát robí, čokoľvek, čo aj krízový štáb prikazuje obyvateľom by sme mohli nazvať diktát. Viac tie Matovičove opatrenia sa podobajú diktátu, ale nie to, že niekto chce, aby keď už sú solidárni všetci podnikatelia, živnostníci, zamestnanci, tak nech sú aspoň trošičku, trošku solidárne tie banky, ale ony to nedokážu a vy im v tomto krásne slúžite.

Ďakujem pekne. Pán minister, budem veľmi kritický.
Chcem sa vás spýtať, načo bolo toto vaše vystúpenie teraz dobré. Oceňujem, keď vystúpite vecne v iných prípadoch v rozprave a keď sa tohto budete držať. Ale hovorím vecne, keď budete pomenovávať v druhom čítaní veci, ktoré, s ktorými súhlasíte alebo nesúhlasíte v rámci pozmeňujúcich návrhov, a akým spôsobom to vidíte. Historický exkurz a váš výklad histórie, prepáčte, ma vôbec nezaujíma a predpokladám, že nikoho v tejto sále. Takže toto, toto vaše vystúpenie si, prosím vás, nabudúce nechajte na tlačovku a nezdržujte nás v týchto dobách v tejto miestnosti.
Ďakujem pekne.

Pán minister, ja už som sa vecne vyjadril k tej téme v prvom čítaní, ale predsa len ešte raz mi to nedá. Naozaj chodíte okolo horúcej kaše, pomáhate si ústavou, dokonca príbehom Ježiša Krista počas veľkonočných sviatkov, tak aby som pri tejto vašej kresťanskej rétorike zostal, musím povedať, že si teraz umývate ruky ako Pontský Pilát, pretože nedokáže vyriecť tú jednu kľúčovú vetu, ktorú vám vyčítame, pretože musíme podotknúť, že my, samozrejme, súhlasíme s odkladom splátok pre ľudí, pre živnostníkov, pre firmy, je to naozaj pomoc. Ale to, s čím nesúhlasíme, je, aby za toto odkladné obdobie platili úrok. Tak už to, prosím vás, povedzte, že to tak je. Nehovorte o tom, že splátka sa skladá z istiny a z úroku, ako keby sme tu nevedeli, poúčate nás. To, čo teraz nezaplatia, zaplatia buď zvýšením splátok, alebo predĺžením obdobia.
Povedzte, že ste s tými bankami vyrokovali len odklad splátok, ale nevyrokovali ste to, aby ľudia počas tohto obdobia neplatili úrok, a tým pádom sa predraží celý ten úver. Toto nám prekáža a chceme, aby tie banky tiež nejakým spôsobom prispeli k tej kríze, keď prispievajú všetci. To je všetko, čo vám chceme povedať.
Čiže ešte raz, váš pán premiér hovorí, pravda, stále treba hovoriť ľuďom pravdu, tak ju povedzte. A opäť sa vrátim ku kresťanským motívom, pán minister, pravda oslobodzuje.

Ďakujem pekne. Pán Tomáš, začnem od vás. Neviem, asi ste tu neboli celý čas, pretože ja som to presne povedal, to som presne povedal v úvode, keď som vysvetľoval, ako bude odložená tá splátka. A presne som povedal, že áno, bude to zaplatené v tých ďalších splátkach. Takže ak ste ma nepočúvali, O. K. Tak som rád, že tá pravda, ktorú som povedal, ktorú vám teraz potvrdzujem, že vás oslobodzuje.
Pán Petrák, v poriadku, ja rešpektujem, že vám sa to nepáčilo. Je tu rokovací poriadok, vystupujem v zmysle rokovacieho poriadku a vystupujem z úcty k ľuďom, ktorí mi dali otázku. Takže pokojne, keď sa vám nepáči, prijímam to ako váš názor. Myslím si, že na toto je táto sála zvyknutá.
Pán Mazurek, no tak pochopili ste to zle, pochopili ste to zle a to je práve o tom. Viete, pre vás slovo diktát, sami ste povedali, čo je na tom. No však áno, to zobrazuje asi vaše zmýšľanie a opäť, však myslím si, že, že ľudia to o vás vedia. Ja si veľmi rád s vami podiskutujem odborne na tieto veci, ale budem rád, keď tá diskusia teda bude odborná a keď si naštudujete tie veci, aby sme sa mohli odborne o tom baviť, lebo ja chápem, že vy používate prvoplánové informácie, aby ste teda tu navodili nejaký dojem a podobne, však to, vieme, ako to, ako to robíte, takže to je v pohode, ja to, ja to rešpektujem. Tiež sa mi to nepáči, lebo si myslím, že zneužívate informácie a vyberáte selektívne, ale tak takých tu je viacej. Takže úplne v pohode, ale ja môžem len na to povedať, že, že keď budete ľudí zavádzať, viete, ja si myslím, že to jasne ukazuje, že vám na tých ľuďoch nezáleží, že vám na tých ľuďoch nezáleží, lebo im podsúvate len to, aby ste vy vyzneli ako nejakí bojovníci a zástancovia. Ale vieme, že to tak nie je, takže, takže toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, najskôr sa ospravedlňujem pánu ministrovi, že nebol som na výbore, lebo sme mali robotu trošku s pozmeňujúcim návrhom, ktorý odôvodním. Ešte predtým by som chcel ale zopár slov povedať.
Áno, pravda zvíťazí. Hovorme si pravdu. Ten návrh, ktorý tu máme, v podstate robí to, že tak ako hovoríme, chceme pomôcť ľuďom na jednej strane a na druhej strane im pripravíme podmienky, ktoré im v podstate nepomôžu. Sú tu ľudia, ktorí napríklad nie sú v existenčných problémoch, lebo tí takýto návrh vedia využiť, ktorí by si napríklad o nejakých pár mesiacoch chceli posunúť tú splátku, alebo teda splátku toho úveru. Ale dnes tak neurobia. Neurobia tam z jediného dôvodu, lebo ak mali úver na 20 rokov, tak budú platiť úroky na 20 rokov a 9 mesiacov. Myslím, že v tomto sa chápeme. Nemusíme si tu vysvetľovať základné veci, pojmy a dojmy a v podstate ste to aj potvrdili, pán minister, v tej svojej úvodnej reči, že sa chápeme. Čiže toto si netreba vysvetľovať.
Ja by som ale chcel apelovať na to skutočne, tento návrh hovorí o tom, aj o tom, že keď tu máte človeka, ktorý došiel do banky, najskôr požiadal si o úver, si zistili, že ten človek nemá bonitu, tak ho poslali preč, žiadny úver mu nedali, spotrebný úver napríklad potreboval. Skončil v nebankovej spoločnosti, ktorá mu milosrdne na rok požičala za 30 % úrok. Viete, čo na základe tohto zákona sa stane? Áno, nebankovka mu posunie jeho ročný úver o 9 mesiacov alebo o 3 plus 3 ste tam dali, dobre, aby som, sa ospravedlňujem. A za to... Dobre, zaplatia, zaplatia 30 % úroky per annum. To je obrovské predraženie úveru.
Trošku ma zarazilo to, že vy vlastne viete dopredu, čo ja tu budem hovoriť, čo ma teda celkom teší, a že v podstate sa tu zmenila trošku nejaká tá, to poradie, akým spôsobom rokujeme. Ale chcem povedať toľko, že ja si myslím, že slovenské banky, a nemusíme tu riešiť, čo je ústavné, neústavné, či to je ústavné, neni to ústavné, dajte to na Ústavný súd, slovenské banky, keď s vami rokovali, a rokovali ste dva týždne, tak ste sa mali s bankami normálne, mali ste tam zástupcov v Slovenskej bankovej asociácii, ktoré zastupujú najväčšie banky, a považoval by som za úplne logické aj seriózne voči klientom, keby banky prišli a povedali, počas týchto deviatich mesiacov nebudeme chcieť od vás úroky. Nie je to až také nedosažiteľné, taká nedosažiteľná požiadavka. Prečo to ide, niektoré banky to robia dobrovoľne. Mohli to vyhlásiť. Nemuseli sme tu nič riešiť.
Môj pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že, že chceme, aby toto obdobie, ktoré bude odložené, aby nebolo tomuto klientovi úročené. Týka sa niekoľkých bodov, nebudem ich, potom ich prečítam.
Ďalšia vec, ktorú som už spomínal v prvej rozprave pri prvom čítaní. Je tu podmienka, kde požadujete, ak, ak klient teda banky napríklad 30 dní od svojej poslednej splátky nesplatil, tak si do 30 dní môže požiadať o odklad úveru. Navrhujeme 60 dní. Je to v záujme ochrany klienta.
Ďalšia vec, podmienkou bolo, že ak klient mal 29. februára podlžnosť čo i len 100 eur voči banke v nejakom inom úvere, tak mu banka nemusí povoliť tento odklad. Ja sa pýtam, to sú možno ľudia, ktorí áno, majú nejaké problémy, mali problém so splácaním, sú ochotní svoj dlh zaplatiť, čo je v podstate pre banky výhodné, a požiadať o odklad, lebo dnes im je ťažko, tým ľuďom. To sú práve ľudia, ktorí počas koronavíru budú mať problémy, nebudú mať dostatok v hotovosti a budú mať problémy tú splátku zaplatiť. Preto navrhujete v tomto našom návrhu pozmeňujúcom, aby, aby nebola, nebol tam ten dátum 29. februára ten rozhodný, ku ktorému sa to skúma, ale aby išlo o to, že je to v deň podania žiadosti. Takisto môže byť v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 60 dní a túto sumu 100 eur navyšujeme, chceme navýšiť na úroveň 300 eur.
Ja nebudem túto snemovňu teraz zaťažovať siahodlhými prednáškami, myslím, že každý z nás chápe, o čo tu ide. A myslím si, že je dôležité urobiť jasný krok voči ľuďom. Tí ľudia niečo očakávajú od nás a verte-neverte, ľudia by očakávali, že banky, ktoré od nich berú poplatky, ktoré zarábajú na úrokoch, v takejto krízovej situácii prejavia solidaritu, a nie na nich zarobia ešte o 9 mesiacov viac na úrokoch. To by som očakával aj ja voči nim.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálna demokracia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (tlač 51).
Navrhované znenie k bodu 6 návrhu zákona.
1. V navrhovanom § 30b (odklad splátok) sa v ods. 4 písm. a) číslovka „30“ mení na číslovku „60“.
2. V navrhovanom § 30b (odklad splátok) ods. 4 písm. b) znie:
„b) bol dlžník ku dňu podania žiadosti o odklad splátok v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 60 dní aspoň vo výške 300 eur pri inom úvere poskytnutom tým istým veriteľom,“.
3. V navrhovanom § 30c (informačné povinnosti veriteľa) sa v ods. 2 slová „do dvoch mesiacov“ nahrádzajú slovami „do siedmych dní“.
4. V navrhovanom § 30c (informačné povinnosti veriteľa) sa v ods. 2 vypúšťa písm. a). Písmeno b) až d) sa označia ako písm. a) až c).
5. V navrhovanom § 30d (ďalšie povinnosti veriteľa) písm. b) znie nasledovne:
„b) požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu ani zaplatenie úroku za obdobie odkladu splátok“.
6. V navrhovanom § 30g (spoločné ustanovenia k odkladu splátok) sa vypúšťa ods. 3. Ods. 4 až 8 sa prečíslujú na ods. 3 až 7.
7. V navrhovanom § 30j (odklad splácania úveru) sa vypúšťa ods. 13. Odseky 14 až 19 sa prečíslujú na ods. 13 až 18.
8. V navrhovanom § 30I (ďalšie povinnosti veriteľa) písm. b) znie:
„b) požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu ani zaplatenia úroku za obdobie odkladu splácania úveru“.
Ďakujem pekne, skončil som.