60. schôdza

15.3.2022 - 30.3.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

16.3.2022 o 11:55 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

11:55

Alojz Baránik
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Časť IV spoločnej správy obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 821a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 15. marca 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

16.3.2022 o 11:55 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
60. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:04

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako všetci vieme, prideľovanie eurofondov bolo v minulosti neraz poznačené nekalými praktikami a korupciou, za čo potom musel štát do Bruselu vracať stovky miliónov eur a platiť vysoké pokuty. To všetko boli peniaze, o ktoré Slovensko prišlo a ktoré sa mohli využiť na zlepšovanie života občanov.
Vďaka novým pravidlám, ktoré zavádzame týmto zákonom bude prideľovanie eurofondov jednoduchšie, rýchlejšie, transparentnejšie a férové. Byrokracia, len samotná byrokracia zo strany Európskej únie, ktorá sa týka európskych štrukturálnych fondov má viac ako 860 strán, preto naozaj nie je dôvod, aby sme k tejto európskej byrokracii pridávali ďalšie navyše byrokratické pravidlá aj na národnej úrovni. Preto aj v tomto zákone sme robili všetko preto, aby sme nešli nad rámec už existujúcich európskych pravidiel, aby sme zoštíhlili a zefektívnili celé riadenie eurofondov.
Návrh zákona vypracovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v úzkej spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie, čo bolo kľúčové pre konštruktívnu a dobrú spoluprácu, pretože zavádzame aj nové postupy pre kontrolu verejného obstarávania. A takisto aj s desiatkami relevantných partnerov od jednotlivých ministerstiev, Úradu vlády cez splnomocnencov vlády pre rómske komunity, rozvoj občianskej spoločnosti, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Konfederácia odborových zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov až po zástupcov samospráv.
Návrhom zákona zakladáme nový rámec a pravidlá pre eurofondy, z ktorých Slovenská republika dostane na roky 2021 až 27 takmer 13 mld. eur. V tejto legislatíve sme zohľadnili desiatky zmien a opatrení, ktoré sme do riadenia eurofondov zaviedli už hneď po nástupe vlády. To bolo päť balíčkov zjednodušení, ktoré už sme aplikovali na tieto staré eurofondy, tak tie sme už zohľadnili v tomto nariadení. Základným zjednodušením nových eurofondov je operačný program Slovensko, ktorý nahradí fragmentovanú súčasnú štruktúru a zníži počet orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení eurofondov až o dve tretiny.
Návrh zákona takisto určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z eurofondov. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu moci a zároveň definuje orgán na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Podľa nových pravidiel sa výrazne zníži objem vyžadovanej dokumentácie zo strany žiadateľov a prijímateľov. Zruší sa napríklad hlásenie o začatí realizácie projektu, zjednoduší sa vykazovanie nákladov, pretože takmer za dve desaťročia sa v Slovenskej republike rozmohol taký zlozvyk, že jednotlivé riadiace a sprostredkovateľské orgány od žiadateľov vyžadovali množstvo tlačív, potvrdení vysoko nad rámec toho čo od nás vyžaduje legislatíva Európskej únie. A novým zákonom túto byrokraciu okrešeme na minimum.
V čl. 6 návrhu zákona sa realizuje a napĺňa aj jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom bolo aj zjednodušiť kontrolu verejného obstarávania, pretože súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní prostriedkov z eurofondov bol mimoriadne náročný. Čiže teraz tam dochádza k zásadným zmenám výkonu kontroly verejného obstarávania, to patrilo doteraz k najproblematickejším oblastiam. V tomto období verejné obstarávanie kontrolu vykonávalo až 21 riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Každý z týchto orgánov mal trochu iné pravidlá, čo prinášalo chaos, zbytočné chyby.
Po novom túto kontrolu bude vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie podľa jednotných pravidiel a jednotnej príručky. To bude nóvum vôbec za 20 rokov, že takéto, takéto niečo zavádzame. Tu by som sa aj chcela poďakovať kolegov z Úradu pre verejné obstarávanie za dvojročnú intenzívnu konštruktívnu spoluprácu pri nastavovaní tohto nového modelu kontroly verejného obstarávania.
Určite to nebude ľahké ani pre nich, pretože treba aby sme zabezpečili právnu istotu, aby kontrola bola jednotná a aby žiadatelia si boli istí, že skratka, keď jeden orgán povie, že verejné obstarávanie je v poriadku, tak to verejné obstarávanie v poriadku aj bude.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania od 22. septembra 2021 do 12. októbra. Bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a Vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022.
===== ...Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania od 22. septembra 2021 do 12. októbra. Bol predmetom rokovania hospodárskej a sociálnej rady, legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022. Je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a chcela by som vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.3.2022 o 14:04 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:11

Anna Mierna
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: Výboru pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uvedené sú pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor zároveň odporúča o návrhoch výboru Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 69 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 z 15. marca 2022. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu, mňa, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.3.2022 o 14:11 hod.

Ing.

Anna Mierna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:14

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, respektíve pozmeňujúci návrh, ktorý má síce legislatívno-technický charakter, ale viedli sme o ňom, respektíve o jeho obsahu pomerne rozsiahlu a aj zaujímavú diskusiu na Ústavnoprávnom výbore, pretože sme narazili na problém, že súčasné legislatívne pravidlá tvorby zákonov jednak sú trochu inak nastavené na úrovni vládnej legislatívy a parlamentnej legislatívy. A druhá vec je, že nie vždy zodpovedajú potrebám toho čo, čo je vecne potrebné uviesť v zákone. Bola to taká zaujímavá debata, aj keď sa týkala poznámky pod čiarou, ale myslím, že bola dôležitá. Išlo teda o to, že či vo vzťahu ku korekciám, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie určuje odvolávajúc sa na pravidlá určené rozhodnutím Európskej komisie je možné použiť ten klasický spôsob, že sa odkáže na osobitný predpis, keďže rozhodnutie Európskej komisie je síce pre nás záväzné, ale nie je právnym predpisom. Nakoniec sa medzi, medzi teda predkladateľom, ktorým okrem úradu pani podpredsedníčky vlády a ministerky bol aj Úrad pre verejné obstarávanie na jednej strane, ktorí apelovali na tom, aby tak ten odkaz ostal, lebo je to potrebné z hľadiska právnej istoty, z hľadiska toho, aby adresáti tejto právnej úpravy vedeli akým spôsobom alebo z čoho, z čoho vychádza Úrad pre verejné obstarávanie pri určovaní výšky korekcií. Na druhej strane z hľadiska formálneho, z hľadiska legislatívnych pravidiel tu nejde o právny predpis na ktorý sa klasicky odkazuje poznámkou pod čiarou. Čiže smerom do budúcnosti je to úloha, že možno by bolo dobré nejakým spôsobom upraviť aj legislatívne pravidlá, aby takéto situácie nenastali. Nakoniec ten kompromis nie je teda úplný. Myslím, že parlamentná legislatíva s ním úplne spokojná nie je, ale teda uprednostnili sme ten pohľad, že je potrebné upraviť to z formálneho hľadiska čo najviac právne, ale zároveň, aby bol naplnený ten vecný zámer, zámer predkladateľov.
Takže si dovolím predniesť nie veľmi rozsiahly, jednobodový pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 842. Ten pozmeňujúci návrh sa týka článku VI, ktorým je novela zákona o verejnom obstarávaní bodu 12 a znie takto:
"V čl. VI v bode 12 § 184x ods. 2 písm. d) znie: d) návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy určenej spôsobom a v rozsahu podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv, 74n)". Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.3.2022 o 14:14 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:18

Vladimír Ledecký
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika čerpe európske fondy už takmer osemnásť rokov. A tak ako tu bolo pred chvíľou spomenuté a dáme si ruku na srdce a úprimne si odpovieme na otázku či sme potenciál prichádzajúcich eurofondov dokázali efektívne využiť. No asi nie, ani nie efektívne a o využívaní alebo zlom využívaní zdrojov počúvame dlho. Čo však efektívne využívanie zdrojov znamenalo minimálne za posledné roky? Pochybné tendre na vedu a výskum, zbití farmári, agrodotácie na betónové plochy, miliardy euro na nefunkčné IT, či stále nedokončená diaľnica na východ, ktorú taktiež z veľkej časti financujeme z európskych fondov. Kompletný zoznam prípadov kedy boli eurofondy nezodpovedne zozflákané by bol veľmi dlhý, čo však ma mrzí sú viac miliardy euro, ktoré ako krajina sme neboli schopní vyčerpať či kvôli zlému manažmentu a nakoniec sme tieto zdroje museli doplatiť z eurofondov, pardon, zo štátneho rozpočtu. Každému je jasné, že systém a spôsob akým čerpáme eurofondy osemnásť rokov nezmeníme hneď. Čo sa tejto vláde podarilo je nastaviť systém čerpania eurofondov tak, aby o týchto peniazoch rozhodovali aj ľudia priamo v regiónoch. V ôsmich krajoch vznikli takzvané Rady partnerstva v ktorých majú zastúpenie kraj, mestá, obce, mimovládny sektor, sociekonomickí partneri priamo z regiónu. Eurofondy by sa tak nemali čerpať už len centralistickým spôsobom cez ministerstvo, ale mali by sa čerpať aj decentralizovane. Avšak tu si musíme dať veľký pozor. Z tohto programového obdobia máme príklad, že boli tak isto v regiónoch vytvorené podobné orgány Rada partnerstva pre RIUS. Bol som členom tejto Rady partnerstva v Prešove a musím povedať, že zasadala raz v roku 2015-tom. Odvtedy bola nefunkčná a vlastne celé to bolo postavené len formálne a tá rada nemala vlastne žiadny vplyv. A podobne to bolo aj v ostatných krajoch. Nechcem, aby sa v novom programovacom období dostali do takého stavu. Preto verím, že to bude fungovať tak ako sa to deklaruje. Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento zákon pripravuje síce táto vláda, ale čerpať už bude tá nasledujúca a myslím si, že k fyzickým zdrojom z tohto programovacieho obdobia sa táto vláda alebo počas tejto vlády už žiadatelia nedostanú. Pretože je to presne to, čo počúvajú a volajú všetci európski predstavitelia, ktorí sa čerpaniu eurofondov venujú. Je to jednoducho systém, ktorý efektívne funguje v mnohých krajinách Európskej únie. My sa porovnávame stále s krajinami a musím povedať, že vo všetkých troch krajinách V4 ten systém funguje lepšie, ale Poľsko, ktoré je násobne väčšou krajinou ako je Slovensko, v čerpaní eurofondov patrí medzi špičku. A keď som sa pýtal maršálka vojvodstva, že ako to, že dokážu takto čerpať zdroje, tak povedal, že to je v prvom rade reforma verejnej správy, ktorú my sme ešte ani nezačali a v druhom rade, že keďže majú vplyv a veľký dosah na tieto peniaze a na rozhodovacie právomoci, tak si zavolal všetkých kompetentných ľudí a im povedal, že robte tak, aby sa ani jedno euro nevrátilo naspäť do Európskej únie. A tí ľudia sú za to zodpovední, aby sa tie peniaze minuli a minuli efektívne. Neviem, pri našom riadení, komu na Slovensku by sme niečo také mohli doporučiť, nariadiť, aby to takto organizoval. Mám pocit, že je to presne naopak, aj praktickú skúsenosť, že na jednom projekte, ktorý sa venoval zamestnanosti prišla kontrola v posledný deň po piatich rokoch keď skončil projekt a čo ju najviac zaujímalo a čo kontrolovali tak to boli nálepky na ručných prístrojoch alebo nálepky na ručných vŕtačkách, že či je tam, že je to financované z Európskej únie a či tie vŕtačky stále máme. Nikoho nezaujímalo aké efekty priniesol ten projekt, koľko ľudí sme zamestnali alebo ako by sme ich vytiahli z biedy. To je slovenské riadenie eurofondov.
Pri koronakríze, ale aj pri aktuálnej situácii na hraniciach vidíme ako tie regionálne štruktúry či už VÚCKA alebo tie štruktúry miestne, jednotlivé mestá a obce sú schopné rýchlo zareagovať a riešiť veci tak, že naraz vidíme, že ten tŕň z päty nám stále v tej prvej fáze a niekedy aj v druhej a niekedy aj poslednej vytiahnu práve oni. Aj teraz, keď sa pripravuje zákon lex Ukrajina, tak tam požadujeme od samospráv, aby to boli práve oni, ktorí kontrolujú. Lebo tak to je vždycky, že to konečné riešenie neurobí Bratislava, ale musí urobiť ten prijímateľ a častokrát je to vyšší územný celok alebo samospráva.
Dovolím si tvrdiť, že v čerpaní eurofondov Slovensko je v krízovej situácii, preto poďme do toho a nebojme sa kompetencií a zdroje presúvať do regiónov. Na to, aby tento decentralizovaný systém čerpania eurofondov fungoval musíme do regiónov naliať peniaze. Citlivo vnímam obavy kritikov, starostov, primátorov a župana k novému programovaciemu obdobiu. Preto aj tu z tohto miesta vás žiadam, pani ministerka, pustite do týchto regiónov viac peňazí. Je a bude dosť a regióny ich dokážu čerpať rýchlo a efektívne.
Druhou výzvou, ktorá priamo súvisí s novým programovacím obdobím a stále stojí pred nami, je nastavenie priorít. Dovolím si pripomenúť samotnú podstatu európskych fondov ktorou je dorovnávanie kvality života medzi viac a menej rozvinutými krajinami EÚ alebo viac a menej rozvinutými regiónmi v jednotlivých krajinách EÚ. Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny...
===== ... ktorou je dorovnávanie kvality života medzi viac a menej rozvinutými krajinami EÚ alebo viac a menej rozvinutými regiónmi v jednotlivých krajinách EÚ. Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny a že sú či čistý platitelia a tie peniaze prídu k nám a my už to tak neberieme, že tie peniaze, sú do rozvinutých regiónoch. Už to tak berieme, že sú pre Slovensko a ten regionálny rozvoj tých najmenej rozvinutých regiónov a vlastne to, čo máme identifikované, čo by ten tie regióny najviac rozvinulo neriešime alebo riešime okrajovo. Keď si dáme ruku na srdce, darí sa nám to, robíme správne kroky, aby východ, či juh Slovenska dorovnával západu Slovenska. Čísla jasne hovoria, že v podpore rozvoja najmenej rozvinutých okresov ako vládna koalícia zlyhávame. Pritom programové vyhlásenie vlády hovorí jasne citujem: "Vláda Slovenskej republiky vníma regionálny rozvoj a podporu najmenej rozvinutých okresov ako jednu z kľúčových oblastí, čo deklaruje aj vznikom ministerstva regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky." Žiaľ, keď čítam kritiku z Bruselu, ktorá mirri vyslovene tlačí do toho, aby investovala do riešenia problémov marginalizovaných rómskych komunít, mám pochybnosti, či žiadanie mirri stačilo či je regionálny rozvoj v názve ministerstva právom. Stačí zavolať do najmenej rozvinutých okresov a hneď vidíte inú kvalitu života. Často sú to okresy z vysokou mierou nezamestnanosti a podľa rómskeho atlasu je práve v týchto okresoch vysoká koncentrácia rómskych osád a vylúčených komunít. Vyľudnenosť, prestarnutie obyvateľstva bez pracovných príležitostí aj taká je realita v najmenej rozvinutých okresoch. Ľudí z týchto okresov len ťažko oklame neférovými číslami a štatistikami ako to je z roka na rok v čerpaní eurofondov, zlepšujeme o týchto problémoch, ktoré dlhodobo trápia ľudí na východe, či na juhu Slovenska hovoríme desaťročia a stále s ním vlády nedokážu pohnúť. Dnes už vieme, že pri riešení problémov marginalizovaných komunitách funguje komplexný prístup. Všetci sa na tom zhodujú. Zamestnanie, vzdelávanie a bývanie. My chápeme, keď ľudia bez domova sú na ulici na lavičke, že sa nepohnú z toho marazmu pokiaľ im nedáme bývanie. Pokiaľ ich z tej ulici nedostaneme domov, ale už nechápeme, keď Rómovia žijú v takýchto nevyhovujúcich podmienkach a my od nich chceme, aby sa zaradili do normálneho života. Takže to bývanie je naozaj priorita. Pri zamestnávaní máme 512 sociálnych podnikov, ktoré sa priamo tomu venujú. To znamená za tri roky vzniklo 512 podnikov. Viac ako 4000 ľudí, ktorí dostali príležitosť. Z toho 114 sociálnych podnikov založili mestá a obce. Máme ďalšie obecné podniky, ktoré sa venujú hoci nie sú sociálnymi podnikmi majú ten program nastavený tak, aby zamestnávali tých ťažko zamestnateľných ľudí. Čiže nástroje sú, len ich treba naozaj podporiť. Ako som spomínal sociálne podnikanie, obecné podniky, lokálna ekonomika, aktívne opatrenia na trhu práce, investovanie do lokálnych projektov v daných regiónoch. To sú osvedčené nástroje. Len si to osvojiť a podporovať to systematicky a dlhodobo. Naprieč Slovenskom vidíme príklady dobrej praxe, kde to ide. Spomeniem napríklad Raslavice alebo Sveržov. Nechcem zachádzať do detailov, no riešenie eurofondov sú obrovskou príležitosťou na to, aby sme problém MRK vyriešili raz a navždy. Preto prosím zobuďme sa a chyťme to do našich rúk. Nastavme si priority na nové programové obdobie, ktoré nás skutočne trápia a ktoré môžu priamo ovplyvniť kvalitu života na celom Slovensku. Problémy o ktorých hovorím potvrdila vo svojej správe aj komisárka pre kohéziu. Teda eurokomisárka zodpovedná za regionálny rozvoj na európskej úrovni, ktorá upozornila členské štáty na nedostatočné zapájanie samospráv pri čerpaní európskych peňazí. V samospráve pôsobím viac ako 24 rokov a musím povedať, že spolupráca so štátom v čerpaní eurofondov je častokrát veľmi náročná. Štát sa dlhodobo pozerá skôr na formálne čísla, štatistiky, bodky, čiarky v pripravených projektov. Formalizmus a byrokracia je mám pocit dôležitejšia ako samotný prínos projektu. Jednoducho čerpáme peniaze len pre pekné štatistiky, no nepozeráme sa na konečný výsledok a prínos projektu. Kontrolujeme faktúry, bločky, ale naozaj cieľ toho projektu nikoho nezaujíma. Ak by sme do celého projektu zapojili viac samospráv aj ľudí z regiónov som presvedčený, že na konci programových období by nám nezostali nevyčerpané zdroje EÚ. Štát potrebuje regióny. Ako som už spomínal v každej krízovej situácii sa obracia na tie regióny a tie regióny potom v konečnom dôsledku si tú svoju robotu alebo tú svoju úlohu splnia veľmi dobre. A takto štát potrebuje regióny aj ako partnera. Od prvého kroku nastavenia priorít až po vyčerpanie posledného centa, ktorý nám príde z Európskej únie. Potvrdzujú to aj slová Vladimíra Šuchu predsedu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa nedávno vyjadril na otázku spolupráce s regiónmi nasledovne. Citujem: "Ak sa však pozrieme na krajiny, v ktorých čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny nemôže uškodiť. Samozrejme to musí ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3200 zamestnancov a len 100 z nich sa nachádza v regiónoch. Tak ako financujeme zamestnancov v regiónoch z európskych fondov, tak isto posúvame aj kompetencie, rozhodovacie právomoci a vlastne tú moc nad týmito zdrojmi. Zvyšok je na centrálnych úradoch. Treba si položiť otázku do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či to práve nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať. Vytvorenie jedného operačného programu Slovensko považujem za dobrý krok. Flexibilita predchádzajúceho systému bola takmer nulová a presúvanie peňazí bolo veľmi náročné. Slovensko však stále patrí medzi druhý najpomalší štát v čerpaní eurofondov a do roku 2023 nám ešte stále zostáva zhruba 7 miliárd. V novom programovacom období nás čaká ďalší balík miliárd z bežných eurofondov, no stojí pred nami aj čerpania peňazí z plánu obnovy. Sú to obrovské investície, ktoré dokážu absolútne prekopať úroveň kvality života na Slovensku. Preto prosím berme to vážne. Poučme sa z vlastných chýb a využime toto obdobie na to, aby sme najbližších 10 rokov dokázali využiť túto obrovskú šancu na zmenu. Preto ešte raz prosím nebojme sa presúvať kompetencie, finančné zdroje a financovanie personálnych kapacít do regiónov. Využime šancu zmeniť budúcnosť Slovenska a nastavme priority tak, aby sme riešili najkľúčovejšie oblasti života. Zamestnanie ako som spomínal cez pre tých najmenej prispôsobivých alebo tých najťažšie zamestnateľných ľudí cez sociálne podniky, vzdelávanie, budujme materské škôlky a samozrejme bývanie. Dávajme ľuďom, ktorí majú problém s bývaním riešenie, aby naozaj sa mohli zapojiť do normálneho života. Inšpirujme a poučme sa z chýb, ktoré pri čerpaní eurofondov opakujeme 18 rokov a majme na pamäti to najdôležitejšie. Decentralizovaná krajina je úspešná krajina. Len decentralizovaná krajina je krajinou rozvoja. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.3.2022 o 14:18 hod.

PhDr.

Vladimír Ledecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:34

Vladimír Faič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán podpredseda. Pán poslanec, ja s vami súhlasím a som rád, že držíte tú svoju líniu, keď ste boli ešte členom výboru pre verejnú správu ešte predtým ako ste sa stali štátnym tajomníkom, ste v podobnom duchu stavali veci ako isté ciele, ktoré sú najmä vo vzťahu k reforme verejnej správa. Dokonca v tom čase celý výbor pre verejnú správu žil s potrebou uskutočnenia ďalšej etapy reformy verejnej správy. Ale potom ako sa začali takým čudným spôsobom formovať veci, že kto je vlastne zodpovedný z členov vlády za práce na koncepcii reformy, keď to chvíľu mal jeden podpredseda vlády, potom druhý, potom, že to na ministerstve vnútra zostalo. Nuž, ale z toho sú potom také konzekvencie, že vy tu prijímate zákony, ktoré sú proti duchu decentralizácie. Veď si len zoberte veci ohľadne územného plánovania, výstavby, teda novely a vytvorenie nového ústredného orgánu štátnej správy. Vy idete centralizovať a to nie je len v tomto rezorte. Zdravotníctvo si robí svoju územnú, svoje územné usporiadanie, vnútro svoje, spravodlivosť svoje. No, ani vy samy sa v tom už nevyznáte a vo výbore pre verejnú správu už aj tí, ktorých sa to bytostne dotýka niektorí primátori a starostovia už radšej ani o tom nehovoria, pretože vidia, že to je neprekonateľné. Pokiaľ to nemá premiér v kompetencii, tak z toho nič nebude.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.3.2022 o 14:34 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:36

Eduard Kočiš
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo pán podpredseda. Pán kolega, keďže aj ja pochádzam z regiónu, ktorý naozaj sa radí medzi 10 najmenej rozvinutých okresov Slovenska, tak veľmi dobre rozumiem tomu, čo to vlastne znamená. Decentralizovať štátnu správu a značným spôsobom oklieštiť právomoci akéhokoľvek ministerstva, ktoré má dočinenia s eurofondami, aby takáto právomoc bola zo značnej miery a z veľkej časti presunutá na regióny. Každý jeden región, ktorý môže využiť príležitosť čerpania európskych peňazí naozaj na rozumné projekty nie na hlúposti, kde niekoľko desiatok rokov tieto finančné prostriedky naozaj slúžili iba na prelievanie z bodu A do bodu B a pár šťastlivcov alebo špekulantov sa na týchto finančných prostriedkoch nabaľovalo, nabaľuje a myslím si, že nabaľovať sa bude, pokiaľ naozaj nepríde k totálnemu odstrihnutiu týchto lobistických skupín od týchto štrukturálnych európskych fondov. Ak chceme čerpať európske financie, európske prostriedky naozaj ich čerpajme na zmysluplné projekty. To znamená investujme do infraštruktúry. Investujme do cestnej siete, investujme do budov, ktoré sú v dezolátnych stavoch, investujme do škôl, do škôlok, investujme do nájomného bývania pre všetky skupiny obyvateľstva, ale naozaj berme nejaký princíp zásluhovosti a berme princíp toho, že nie každému musíme dať všetko na čo si myslí, že má nárok. To v žiadnom prípade nie je pravda a čo sa týka Operačného programu Slovensko schvaľujem iba to, že všetky operačné programy sa schválili pod jeden celok a čo sa týka ministerstva, tak sú tam značné nedostatky a dosť veľké problematické zadania.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.3.2022 o 14:36 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:39

Vladimír Ledecký
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán poslanec Fajč musím vám dať čiastočne za pravdu, že tá šťava z toho, že sa tu robí veľká reforma verejnej správy akosi, akosi vyprchala a možno je to aj tým, že do toho prišiel aj COVID a do toho prišla teda vojna na Ukrajine a vlastne naozaj riešia sa veci a promptne a venuje sa tomu veľa času a veľa energie a tá energia potom kdesi chýba. Pán Kočiš, pokiaľ starostom alebo primátorom v regióne poviete, že čo ich najviac trápi, čo najviac potrebujú, tak vám povedia, že potrebujú vyasfaltovať nejakú komunikáciu, nejaký chodník alebo niečo. A preto si myslím, že tie priority musí nastaviť ministerstvo, lebo keď sa identifikujú problémy ako rozviť, rozbiť ten gordický uzol rozvoja v tých najmenej zaostalých regiónoch, tak nie sú identifikované problémy ako cesty miestnej komunikácie alebo miestne chodníky, lebo fajn ten starosta si to dá opraviť a má politické body. Ale najväčším problémom sú MRK najväčším problémom sú nevhodné bývanie, najväčším problémom je zamestnávanie tých ťažšie zamestnateľných ľudí a najväčším problémom je vzdelávanie naozaj, aby každé jedno dieťa aj keď vyrastá v zlých podmienkach, horších...
===== opraviť a má politické body. Ale najväčším problémom sú MR, najväčším problémom sú nevhodné bývanie, najväčším problémom je zamestnávanie tých ťažšie zamestnateľných ľudí a najväčším problémom sú vzdelávanie naozaj, aby každé jedno dieťa aj keď vyrastá v zlých podmienkach alebo horších mohlo navštevovať tú materskú škôlku a tú predprimárne vzdelávania malo také, aby bolo na rovnakej štartovacej čiary potom v základnej škole. Takže, tu treba naozaj držať tú líniu, že to čo máme identifikované ako problém, aby sme ho aj prvotne riešili, na to sú peniaze na rozvoj.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.3.2022 o 14:39 hod.

PhDr.

Vladimír Ledecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:40

Veronika Remišová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, zareagujem aj na niektoré pripomienky. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi, že pomenoval presne to čo práve robíme, to znamená prvýkrát sa dávajú kompetencie do rúk regiónom, prvýkrát budú rozhodovať decentralizovane regióny o balíku peňazí. To čo predtým sa rozdeľovalo cez dopytové výzvy ten istý objem v integrovanom regionálnom operačnom programe ten istý objem budú teraz rozdeľovať regióny decentralizovaným spôsobom. Keď sa, zaznelo tu viackrát slovo lepšie využívanie čerpanie, mali by sme sa zlepšiť. No, viete veľmi dobre, že nezlepšíte čerpanie zo dňa na deň, jednoducho keď za sedem rokov máte čerpanie 29 percent, tak za rok to čerpanie nevyženiete na 100 percent ibaže by ste rozdávali lopatami peniaze ľuďom. Jednoducho zlepšiť čerpanie to znamená, zaviesť systémové opatrenia, aby, aby sa zjednodušil, zlepšil a zefektívnil systém a to sme práve urobili. Tak isto keď hovoríme o využívaní eurofondov, využívanie eurofondov to je len alebo zrýchlenie čerpania to je len jedna tehlička v celom procese. Následne všetci veľmi dobre viete, najmä tí, ktorí ste, ktorí pochádzate z regiónov. Obrovské problémy je vysporadúvanie pozemkov, postavíte kanalizáciu za rok ale pozemky pod kanalizáciou vysporadúvate 7 rokov. Ja sa rozprávam so starostami, chodím v regiónoch, mám od nich spätnú väzbu kedy hovorí, začal som, začal som stavať kanalizáciu v roku 2012, dostaval som ju teraz a 10 rokov som vysporadúval pozemky.
Čiže to je veľký problém, ja verím, že nový zákon, ktorý teraz prijímame nám tento problém umožní zlepšiť a vyriešiť. Čo sa týka samospráv, samosprávy nemôžeme všetko zlé váľať na štát a v samosprávach to funguje nefunguje to často ani tam. Momentálne sprostredkovateľských orgánov veľká časť je aj práve v samosprávach žiaľ, mnohé zo samospráv majú podpriemerné čerpanie to znamená, niekde okolo 20, 30 percent jednoducho nefunguje to aj tam. Robili sme si štatistiky kontroly, hodnotenie projektov na úrovni samospráv niekedy trvá 300 dní, na úrovni štátu priemer je 150 dní čiže polovica z toho. Stále je to veľa aj na úrovni štátu podotýkam, ale tie procesy je potrebné zlepšovať absolútne všade. Čo sa týka marginalizovaných komunít. Slovensko samozrejme má veľmi veľa štrukturálnych problémov, jedným z nich ale nie jediným jedným z nich sú marginalizované komunity. A naozaj marginalizované komunity si zaslúžia integrovaný prístup čo sa doteraz robilo. Doteraz práve celý problém riešenia marginalizovaných komunít bol ponechaný na, na prístup zdola nahor to znamená, na samosprávy. Mali sme v tomto programovom období, máme 300 miliónov na riešenie problémov marginalizovaných komunít neni vyčerpaných ani 50 percent z týchto peňazí, prečo. Pretože tí starostovia, župy, ktorí na svojom území marginalizované komunity majú jednoducho tieto peniaze nechcú. Pretože, však buďme úprimní, neboli by zvolení. Čiže absolútne pri marginalizovaných komunitách zlyhal prístup zdola nahor. Máme v programe na ministerstve vnútra menežuje to ministerstvo vnútra v tomto programe máme stále nevyčerpané peniaze na marginalizované komunity kde prvý, ktorý by mali tieto peniaze sa snažiť použiť a snažiť sa tento problém riešiť lebo pre nich sú určené, sú práve obce, mestá, župy. A tam zlyhávame.
Riešenie problému tak ako uviedol kolega Ledecký, marginalizovaných komunít nie je otázka peňazí či ho vyriešime to nezáleží na tom, či tam nalejeme 100, 200, 300 miliardu peňazí. To je o systémovom prístupe to znamená o tom, aby sme mali povinné predškolské vzdelávanie od 3 rokoch pre deti z marginalizovaných komunít, aby mali dôstojné podmienky, kanalizáciu, vodovod, prístup k základnej infraštruktúre, ktorú doteraz sa to riešilo absolútne minimálne 20 rokov sa to zanedbávalo. Áno, my tento prístup meníme, splnomocnenec pre rómske komunity bude práve riešiť integrovaný prístup k rómskym komunitám. Navyšujeme aj sumu ale marginalizované komunity sú jedným nie jediným z problémov Slovenska. Ďalšie problémy viete všetci veľmi dobre, v súvislosti s ukrajinskou krízou, v súvislosti s ukrajinskou krízou je energetická závislosť na ruskom plyne a na rope. To znamená, že z nových eurofondov veľkú časť by sme mali investovať aj do toho, aby sme sa práve od tejto závislosti oslobodili. Tretia oblasť, veda, výskum, inovácie. Chceme lepšie platy, ak chceme lepšie platy potrebujeme pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou nám zabezpečí veda, výskum, inovácie. Budeme smerovať peniaze aj tam. Čiže, máme veľa problémov a nové eurofondy budeme používať nato, aby tieto problémy, ktoré na Slovensku sme mali tak, aby sme ich aj vyriešili. Ale, aby sme ich vyriešili lepším spôsobom ako boli vyriešené ako boli riešené doteraz.
Či sa čerpajú zmysluplne. Zmysluplne, my robíme všetko preto, aby sa zmysluplne čerpali škôlky. Každý hovorí o tom, že je potrebné, aby deti mali miesto v škôlke. Z eurofondov vzniklo 25 tisíc nových miest v škôlkach, teraz prvýkrát výzva aj pre Bratislavský kraj, v Bratislave chýba 2 500 miest v škôlkach, touto výzvou, ktorú sme vyhlasovali ich chceme túto potrebu pokryť. Na celom Slovensku sme to robili. Obnova, obnova DSS, obnova ciest, obnova nemocníc, z eurofondov boli obnovené mnohé, mnohé nemocnice, oddelenia po celom Slovensku. Čiže, áno robíme všetko preto, aby peniaze z eurofondov neslúžili oligarchom ale, aby v prvom rade slúžili ľuďom a aby pomáhali zlepšovať, zlepšovať kvalitu života ľudí na Slovensku. A to je aj cieľ tohto zákona, ktorý by mal jednoduchší, rýchlejší, transparentnejší férový spôsob využívania eurofondov. Takže, ďakujem vám ešte veľmi pekne milé kolegyne, milí kolegovia, za podporu a prajem všetko dobré.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.3.2022 o 14:40 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:40

Anna Mierna
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Budeme hlasovať dne so 17.00 hodine, ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.3.2022 o 14:40 hod.

Ing.

Anna Mierna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video